Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-107-2004.pdf
PDF · 82.18 KB
No categories available
14C/107/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa L. M., bytom D. č. XXX,. zastúpeného JUDr. D. B., bytom T., K. č. XX. proti odporcovi M. O. S., K. č. X,. B. o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd určuje, že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 09.01.2004 je neplatná.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh 1.000,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Trenčíne.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 08.04.2004 domáhal aby súd určil, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 09.01.2004 je neplatná. Uviedol, že pracoval u M. O. - V. Ú. XXXX. N., pracovisko V. XXXX. v T. ako V. D. P.. V januári 2004 mu odporca doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.1 písm. d/ Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa predpoklad bezúhonnosti v zmysle ust. § 11 zák.č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností v znení nesk. prepisov pre stupeň utajenia "Vyhradené ". Výpoveď považuje navrhovateľ za neplatnú, pretože odporca bral do úvahy len tú skutočnosť, že v odpise z registra trestov má uvedené jedno odsúdenie. Neskúmal, či bol trestný čin spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti a nebral do úvahy skutočnosť, že trestný čin, ktorý navrhovateľ spáchal v roku 1984 mu bol podľa príslušných ustanovení Trestného zákona zahladený, teda sa má naňho hľadieť, akoby nebol odsúdený. Poukazoval na to, že bezpečnostná previerka navrhovateľa nebola vykonaná v súlade so smernicou MO SR č. 9/01, nakoľko kompetenciu na vykonanie previerky bezpečnostným úradom nebolo možné previesť na inú osobu, napr. na veliteľa vojenského útvaru. Bezpečnostnú previerku mal vykonávať minister alebo bezpečnostný úrad.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal nato, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom, na základe pracovnej zmluvy a výpoveď dostal podľa § 63 ods.1 písm. d/ Zákonníka práce, lebo nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Podľa ust. § 11 ods.1 písm. e/ Zák.č. 241/2001 Z.z. oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené mohlo vzniknúť len osobe navrhnutej na oboznamovanie sa s týmito skutočnosťami, ktorá bola bezúhonná. Takáto osoba bola povinná preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov. V navrhovateľovom odpise z registra trestov zo dňa 30.10.2002 je uvedené odsúdenie navrhovateľa Okresným súdom v Trenčíne zo dňa 08.01.1985 na
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na 1 rok, ktorý mu bol uložený pre tres. čin podľa § 201 Trest. zákona ( opilstvo). Podľa ust. § 3 ods. 3 Tr. zákona pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti. Odporca má za to, keďže v Trest. zákone nie je uvedené, že na spáchanie trest. činu opilstva stačí nedbanlivostné zavinenie, ide o úmyselný trest. čin. Podľa ust. § 13 ods.1 písm a/ zák.č. 241/2001 Z.z. sa za bezúhonnú nepovažuje osoba, ktorá bola odsúdená za úmyselný trest. čin. Navrhovateľ sa v rámci jeho pracovnej náplne v Materiálovej základni, v súlade s prílohou č.11 vyhl.č. 432/2001, ktorou vydal Národný bezpečnostný úrad podľa § 4 zák.č. 241/2001 zoznam utajovaných skutočností, pracoval aj s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia "Vyhradené ". Keďže navrhovateľ nie je bezúhonný, nespĺňa predpoklady pre výkon jeho funkcie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil odpis z registra trestov navrhovateľa, výpoveď zo dňa 09.01.2004, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.10.2002, a 21.06.2002, 15.08.1997, pracovnú zmluvu zo dňa 17.02.1997, písomné vyjadrenie odporcu k žalobe zo dňa 04.06.2004, vyhodnotenie bezpečnostnej previerky I. stupňa zo dňa 12.01.2004, písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 27.07.2004, smernicu odporcu č.9 zo dňa 22.10.2001, rozkaz Ministra obrany SR č. 50 z 18.12.2002, list M. S. - B. Ú. z 10.01.2003, záznam o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami zo dňa 30.12.2002.
Takto mal súd preukázané, že navrhovateľ pracoval pre odporcu vo V. XXXX. N., pracovisko V. XXXX. T., ako V. D. P., na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.1997 a dohôd o zmene prac. zmluvy zo dňa 15.08.1997, 21.06.2002 a 28.10.2002. Navrhovateľ bol civilným zamestnancom odporcu, pričom samotný V. Ú. nemal právnu subjektivitu a jednotliví velitelia útvarov boli oprávnení na základe rozkazu ministra obrany SR č. 50 č.l.4, 5 uzatvárať pracovné zmluvy so zamestnancami. Navrhovateľ prichádzal pri výkone pracovnej činnosti do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a bol povinný podrobiť sa bezpečnostnej previerke podľa ust. § 16 ods. 1-3, 17 zák.č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, ktorej účelom bolo zistiť, či navrhovateľ je oprávnenou osobou, pre oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia "Vyhradené".
Navrhovateľ bol povinný preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov, pričom v jeho registri trestov je záznam o odsúdení Okresným súdom v Trenčíne zo dňa 08.01.1985, v trestnej veci sp.zn. 3T 909/84 , pre trestný čin podľa ust. § 201 Tr. zákona pričom navrhovateľovi bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na 1 rok, od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť mot. vozidlo bolo podmienečne upustené so skúšobnou dobou na 1 rok a dňa 31.01.1987 sa navrhovateľ v skúšobnej dobe osvedčil. Dňa 09.01.2004 dostal navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.1 písm. d/ Zákonníka práce, s odôvodnením, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady ustanovené zák.č. 241/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov o ochrane utajovaných skutočností, ktorý pre oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia "Vyhradené " vyžaduje podľa ust. § 11 bezúhonnosť. Odporca uviedol, že nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať a jeho prac. pomer sa skončí dňa 30.04.2004. Odporca zároveň uviedol, že výpoveď bola prerokovaná odborovou organizáciou. Dňa 12.01.2004 ukončil podpl. Ing. A. Š. - veliteľ útvaru V. XXXX. bezpečnostnú previerku I. stupňa a na základe vyhodnotenie podkladových materiálov v súlade s ust. § 17 ods.1 písm. a/ bod.1 až 4 zistil, že navrhovateľ sa nemôže oboznamovať s utajenými skutočnosťami pre stupeň utajenia "Vyhradené".
Podľa ust. § 63 ods.1 písm. d/ Zák.č.311/2001 Z.z. ( Zákonník práce) v znení nesk. predpisov zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce alebo ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon tejto práce; ak nespĺňanie týchto požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch, možno zamestnancovi z tohto dôvodu dať výpoveď, len ak ho zamestnávateľ v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na ich odstránenie a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.
Podľa ust. § 60 ods.1 Tr. zákona ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.
Podľa ust. § 60 ods. 3,4 Tr. zákona ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil ( § 60 ods.3 Tr. zák.), hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.
Podľa ust. § 13 ods.1 písm. a/ Zák.č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností za bezúhonnú osobu sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Takto mal súd preukázané, že navrhovateľ bol civilným zamestnancom odporcu a prichádzal do kontaktu s utajovanými skutočnosťami. Bol preto povinný podrobiť sa bezpečnostnej previerke podľa ust. § 116 ods.1-3 zák.č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, pre stupeň utajenia "Vyhradené". Jednou z podmienok oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa ust. § 11 zák.č. 241/2001 Z.z.v znení nesk. predpisov bola i bezúhonnosť. Podľa ust. § 13 ods.1 písm.a/ zák.č. 214/2001 o ochrane ut. skutočností sa za bezúhonnú osobu nepovažoval ten, kto bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trest. čin. Je nesporným faktom, že navrhovateľ sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za čo mu bol v konaní 3T 909/84 uložený trest zákazu činnosti viesť mot. vozidlo a navrhovateľ sa dňa 31.01.1987 v skúšobnej dobe osvedčil. Podľa ustanovení § 60 Trest. zákona sa na neho preto hľadí, akoby nebol odsúdený. Účelom trestu podľa ust. § 23 Trest. zákona je nielen chrániť spoločnosť pred páchateľmi trest. činov, ale aj výchova páchateľov k tomu, aby viedli riadny život. Úmyslom zákonodarcu pri tvorbe trest. zákona bolo, aby páchatelia ojedinelej trestnej činnosti menšej spoločenskej nebezpečnosti po odpykaní trestu mohli viesť riadny život a aby im táto skutočnosť v budúcnosti nebránila pri hľadaní zamestnania a opätovnom zaradení sa do spoločnosti. Z týchto dôvodov trest. zákon pozná viacero druhov trestov a formou podmienečného odsúdenia dáva určitej skupine páchateľov trest. činnosti možnosť, aby sa v skúšobnej dobe napravili. Ak v tejto dobe preukážu, že sú schopní viesť riadny život, hľadí sa na nich akoby neboli odsúdení, i keď v odpise z registra trestov sa záznam o odsúdení vykazuje. Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa dopustil trestného činu v roku 1984, za ktorý mu bol právoplatne uložený trest, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Odvtedy viedol riadny život, a preto sa naňho hľadí ako na bezúhonnú osobu, a to aj v zmysle ust. § 13 ods.1 písm. a/ zák.č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Súd v danom prípade neskúmal celý priebeh bezpečnostnej previerky, ale obmedzil sa len na zistenie, či v prípade navrhovateľa existuje výpovedný dôvod podľa § 63 ods.1 písm. d/ Zákonníka práce. Výpovedným dôvodom v prípade navrhovateľa bolo nesplnenie podmienky v § 11 ods.1 pís. e/ zák.č. 241/01 Z.z.- preukázanie bezúhonnosti pre oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ spĺňa predpoklady pre výkon jeho práce a výpovedný dôvod, podľa ust. § 63 ods.1 písm. d/ Zákonníka práce - nesplnenie zákonom stanovených predpokladov pre výkon pracovnej činnosti nie je daný. V tejto súvislosti treba poukázať na nesprávny postup odporcu, ktorý dal navrhovateľovi výpoveď dňa 09.01.2004, hoci záväzné výsledky bezpečnostnej previerky u navrhovateľa mu boli známe až 12.01.2004. Preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a uznal, že výpoveď daná odporcom dňa 09.01.2004 je neplatná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v zmysle ktorého úspešnému navrhovateľovi trovy konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od poplatku podľa ust. 4 ods. 2 písm. d/ zák.č. 71/1992 Zb. o súd. poplatkoch, a preto súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcu podľa ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. v znení nesk. predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia ( dvojmo) cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia,
proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.