Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5T-46-2024.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/46/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obvineného A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, v Nitre dňa 27.08.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno d) a na § 9 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku sa trestné stíhanie proti obvinenému A. B., narodenému XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom C., adresa na doručovanie D. XX, E., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spočívajúci v tom, že:
dňa 03.03.2020 v Nitre ako zhotovitel’ uzatvoril s poškodeným F. G. G. ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia rodinného domu, záhradného domu a garáže, pričom stavebné práce mal vykonať v termíne do 35 dní od podpísania zmluvy, za týmto účelom vylákal od poškodeného dňa 02.03.2020 zálohu v sume 3.000 eur, následne od poškodeného prevzal dňa 03.03.2020 sumu 1.700 eur, dňa 06.03.2020 sumu 600 eur na kúpu čerpadla a dňa 12.03.2020 sumu 1.200 eur, pričom jednotlivé finančné čiastky prevzal v Nitre v hotovosti po tom, čo ich poškodený vybral z bankového účtu, avšak stavebné práce v dohodnutej lehote ani doposiaľ nevykonal a ani to nemal v úmysle a finančné prostriedky poškodenému F. G. G. v sume 6.500 eur nevrátil, napriek tomu, že ho poškodený za týmto účelom viackrát telefonicky a SMS správami kontaktoval, čím sa na jeho úkor obohatil a spôsobil tak poškodenému F. G. G., bytom E. XX, E. škodu vo výške 6.500 eur,
zastavuje, pretože trestné stíhanie je premlčané.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Nitre podal dňa 28.6.2024 pod sp. zn. 3Pv 107/2021/4403 Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) obžalobu na obvineného A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa 03.03.2020 v Nitre ako zhotovitel’ uzatvoril s poškodeným F. G. G. ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia rodinného domu, záhradného domu a garáže, pričom stavebné práce mal vykonať v termíne do 35 dní od podpísania zmluvy, za týmto účelom vylákal od poškodeného dňa 02.03.2020 zálohu v sume 3.000 eur, následne od poškodeného prevzal dňa 03.03.2020 sumu 1.700 eur, dňa 06.03.2020 sumu 600 eur na kúpu čerpadla a dňa 12.03.2020 sumu 1.200 eur, pričom jednotlivé finančné čiastky prevzal v Nitre v hotovosti po tom, čo ich poškodený vybral z bankového účtu, avšak stavebné práce v dohodnutej lehote ani doposiaľ nevykonal a ani to nemal v úmysle a finančné prostriedky poškodenému F. G. G. v sume 6.500 eur nevrátil, napriek tomu, že ho poškodený za týmto účelom viackrát telefonicky a SMS správami kontaktoval, čím sa na jeho úkor obohatil a spôsobil tak poškodenému F. G. G., bytom E. XX, E. škodu vo výške 6.500 eur.
Podľa zistenia súdu skutok bol pôvodne, podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (§ 2 odsek 1 Trestného zákona), právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona. Páchateľovi tohto prečinu bolo možné uložiť podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno g) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 odsek 1 Trestného poriadku.
Podľa § 87 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť test odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky.
Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 2 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
V korelácii s ustanoveniami § 87 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, § 2 odsek 1 Trestného zákona bolo potrebné zamerať pozornosť na to, že Trestný zákon č. 40/2024 Z. z., legislatívne zmenil, okrem iného, aj rozsah škody podľa § 125 Trestného zákona. Podľa pôvodného Trestného zákona škodou malou sa rozumela škoda prevyšujúca 266 eur a škodou väčšou sa rozumela škoda dosahujúca najmenej desať násobok takej sumy. Trestný zákon č. 40/2024 Z. z. stanovuje rozsah škody v §-e 125 po novom tak, že škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 700,-eur, škodou väčšou škoda prevyšujúca 20 000 eur.
Z uvedeného vyplynulo, že tento novourčený rozsah škôd mal dopad pri posudzovaní právnej kvalifikácie v tejto trestnej veci. Tento dopad spočíval v tom, že v súčasnosti je potrebné skutok právne kvalifikovať podľa §221 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z., za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Zmena trestnej sadzby následne ovplyvnila aj premlčaciu dobu trestného stíhania podľa § 87 odsek 1 Trestného zákona, uplynutím ktorej trestnosť činu zaniká, ktorá bola zákonom č. 40/2024 Z. z. tiež upravená. Na tento prípad v spojitosti so zmenou právnej kvalifikácie, ktorá je v súčasnosti, podľa novely, pre obvineného priaznivejšia, bolo preto aj pri posudzovaní zániku trestnosti činu z dôvodu uplynutia premlčacej doby potrebné uplatniť pre obvineného priaznivejší zákon ( § 2 odsek 1, veta druhá Trestného zákona), teda § 87 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., účinného v čase rozhodovania, podľa ktorého trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch, teda pri prečinoch, za ktoré zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou tri roky (§ 87 odsek 1 písmeno d) aktuálneho Trestného zákona), tak ako tomu bolo v tomto preskúmavanom prípade.
Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 3/2024 vyslovil nesúladné s ústavou prechodné ustanovenie §-u 435k odsek 5 Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., podľa ktorého trestné stíhanie, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 87 ods. 3 pred 15.marcom 2024, sa považuje za premlčané, ak dôvody prerušenia premlčania tohto trestného činu prvýkrát nastali až po uplynutí premlčacej doby tohto trestného stíhania určenej podľa tohto zákona v znení účinnom od 15.marca 2024, pretože pri posúdení trestnosti činu, nielen pri ukladaní trestu je povinnosťou všeobecného súdu, komplexne na celý prípad uprednostniť ten výklad, ktorý je z hľadiska trestne stíhanej osoby výhodnejší. Uvedené podporuje aj obsah písomného odôvodnenia nálezu PL. ÚS 3/2024 v bodoch 391, 396 a 417. Práve v uvedených bodoch ústavný súd vysvetlil, že k vyhláseniu neústavnosti ustanovenia § 438k ods. 5 Trestného zákona došlo iba z dôvodu, že za istých okolností by ustanovenie, u ktorého bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť pochybnosť ohľadom plynutia premlčacej doby v prospech páchateľa, mohlo paradoxne pôsobiť v neprospech páchateľa. Ústavný súd v bode 391 dôvodil, že premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. V bode 396 Ústavný súd zdôraznil, že ústava v čl. 50 ods. 6 prikazuje posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskoršieho (neskôr účinného) zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon
účinný v čase spáchania činu, a to bezvýnimočne. Práve zákonná zmena, ktorá by nerešpektovala toto generálne pravidlo pre časovú pôsobnosť Trestného zákona a jeho zmien (stvárnené v § 2 ods. 1 tohto zákona), teda by ustanovovala výnimku z priaznivejšieho posúdenia podľa novoprijatého zákona celkovo pre niektoré osoby alebo niektoré trestné činy, by bola v tomto obsahovom prvku nesúladná s ústavou. Ústavný súd v bode 417 nakoniec zhrnul, že okolnosti premlčania trestného stíhania nie je možné diferencovať tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravovalo. Nie je z tohto hľadiska podstatné, či dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania ide.
Podľa § 87 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.
Podľa § 87 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
V tejto súvislosti bolo nutné pripomenúť, že premlčanie trestného stíhania je jedným z dôvodov zániku trestnosti činu a patrí medzi negatívne znaky trestnosti. Pri premlčaní trestného stíhania zaniká trestná zodpovednosť páchateľa trestného činu uplynutím doby, ktorá je stanovená zákonom. Uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby je jedinou podmienkou zániku trestnosti činu. Ustanovenie o premlčaní sa vzťahuje na všetky trestné činy s výnimkou trestných činov uvedených v § 88 Trestného zákona. Okolnosti, ktoré majú vplyv na plynutie premlčacej doby sú uvedené v § 87 odsek 2 až odsek 4 Trestného zákona.
Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania. Nakoľko úprava podmienok premlčania trestného stíhania prináleží do komplexu otázok trestnej zodpovednosti, bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či trestný čin za účinnosti Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 nie je už premlčaný.
Ako bolo uvedené, premlčacia doba vychádzajúc z aktuálnej právnej kvalifikácie skutku ako prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 6.8.2024, ktorá je pre obvineného jednoznačne priaznivejšia (§ 2 veta druhá Trestného zákona), je tri roky.
Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že obvinenému bolo vznesené obvinenie dňa 24.10.2023 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, ktoré bolo obvinenému oznámené dňa 31.10.2023. Dňa 17.4.2024 bol obvinený upozornený na zmenu právnej kvalifikácie, ktorá spočívala v tom, že ďalej sa skutok, ktorý bol predmetom obvinenia, bude posudzovať ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
V tomto smere treba pripomenúť, že Trestný zákon síce vôbec nestanovuje okamih, od ktorého začí- na plynúť premlčacia doba, avšak súdna prax a právna veda vychádzajú z názoru, že premlčacia do- ba začína plynúť od spáchania trestného činu, teda od okamihu, kedy bol trestný čin dokonaný, respek- tíve v prípade pokračujúcich, trvajúcich a hromadných trestných činov, od okamihu, kedy bola trestná činnosť dokončená. Pri počítaní premlčacej doby je pritom potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 136 Trestného zákona s tým, že premlčacia doba začne plynúť nasledujúceho dňa po tom, kedy nas- tala udalosť významná pre jej začiatok. Pri určovaní dĺžky premlčacej doby je nutné vychádzať z tres- tných sadzieb uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, pričom konkrétna dĺžka premlčacej doby sa odvíja len od trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona a to bez ohľadu na to, aký konkrétny trest bude možné páchateľovi uložiť. Trestný čin sa považuje za dokonaný, ak sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, v tomto prípade prečinu podvodu.
Pri trestnom čine podvodu je trestný čin dokonaný pojatím úmyslu páchateľa už v dobe uzatvárania dohody nesplniť svoj záväzok v zmluvnej lehote.
Z tzv. skutkovej vety obžaloby bolo zrejmé, že obvinený dňa 03.03.2020 v Nitre ako zhotovitel’ uzatvoril s poškodeným F. G. G. ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia rodinného domu, záhradného domu a garáže, pričom stavebné práce mal vykonať v termíne do 35 dní od podpísania zmluvy.
S ohľadom na zistené skutočnosti dátumom 4.3.2020 (deň nasledujúci po uzavretí zmluvy) začala plynúť trojročná premlčacia doba. Ak bol teda začiatok premlčacej doby stanovený na deň 4.03.2020, bolo nutné ďalej skúmať:
- kedy sa vznieslo obvinenie, ktoré by premlčanie trestného stíhania prerušilo; také obvinenie, vychádzajúc z už skôr vysvetleného, bolo vznesené až dňa 24.10.2023, obvinenému oznámené až 31.10.2023 a
- či páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší;
Premlčacia doba, podľa názoru súdu, preto uplynula dňom 4.3.2023, teda viac ako sedem mesiacov pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dňa 3.3.2020 a jeho oznámením obvinenému dňa 31.10.2023, ktorým sa premlčacia doba prerušila, počas ktorej obvinený, podľa aktuálneho odpisu registra trestov a lustrácie v GP SR, nespáchal žiadny nový trestný čin.
Vzhľadom na to, že uplynutím premlčacej doby v zmysle § 87 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného v čase rozhodovania, teda podľa zákona č. 40/2024 Z. z., trestnosť činu zanikla, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra, ktorá má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.