Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3C-915-1995.pdf
PDF · 66.96 KB
No categories available
3C/915/1995
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcov 1) F. S. a 2) M. S., obaja bytom D., N.. K.. N. č. X,. P., právne zastúpení J.. D. H., advokátom, Š. XX,. K. proti žalovanému nebohému B. Ž., nar. XX.X.XXXX,. naposledy bytom D. č. XX,. M., u ktorého za deň smrti sa považuje deň XX.M.. XXXX,. za účasti vedľajšieho účastníka S. K. P., T. C. XX,. B. zo zákona zastúpená A. - S. P., a.s., D. R. X,. B., o náhradu škody, rozhodol
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
Žalobcovia sa svojím návrhom domáhali od žalovaného náhrady škody titulom ublíženia na zdraví.
V priebehu konania súdom bolo zistené, že na základe rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. Nc 1103/96-42 zo dňa 11.2.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 4.3.1999 bol žalovaný vyhlásený za mŕtveho a za deň jeho smrti sa považuje deň 27.mája 1995.
Následne po právoplatnosti uvedeného rozsudku v spise č. Nc 1103/96 sa nachádzajú správy o možnosti, že pod identitou V. P. S., nar. XX.X.XXXX. v S., A. môže ísť o žalovaného. Ako ďalej z uvedeného spisu vyplýva, tieto informácie sa nepotvrdili, že sa jedná o tú istú osobu.
Následne súdom bola v konaní č. 3C 915/95 opätovne bola vypočutá matka žalovaného M. Ž., ktorej bola predložená snímka nachádzajúca sa v spise č. Nc 1103/96 na l.č. 50, kde na uvedenej snímke sa nachádza V. P. S., ktorá uviedla, že v žiadnom prípade sa nemôže jednať o jej syna, že to nie je jej syn. Taktiež pri svojom opätovnom výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa 14.6.2006 uviedla, že od roku 1995 sa jej syn neozval, v tej veci už vypovedala v konaní o vyhlásení za mŕtveho a potom, čo bol syn vyhlásený za mŕtveho má za to, že jej syn je už skutočne mŕtvy. Taktiež manželka žalovaného súdu písomne oznámila, pretože výsluchu sa nemohla zo zdravotných dôvodov zúčastniť, že jej manžel sa jej neozval a nemá o ňom žiadne správy.
Na základe týchto doplnených výsluchov súd má za to, že žalovaný účastník je skutočne mŕtvy a keďže v rozsudku za deň jeho smrti je uvedený dátum 27.5.1995, účinky rozsudku o vyhlásení za mŕtveho nastávajú ex tunc, t.j. ku dňu, ktorý je uvedený v rozsudku, takže za deň smrti žalovaného sa považuje deň 27.5.1995.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 7 ods. 1 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa odseku 2, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa R 22/1982 (str. 139), nedostatok právnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Pretože v danom prípade za deň smrti u žalovaného sa považuje deň 27.5.1995 a žaloba žalobcami bola podaná dňa 20.11.1995, teda v čase podania žaloby žalovaný už nežil, nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemal aj spôsobilosť na právne úkony a keďže nedostatok spôsobilosti na právne úkony je neodstrániteľnou vadou podmienky konania, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia a konanie zastavil.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a účastníkom trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci.