Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-169-2023.pdf
PDF · 144.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/169/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/X, D.- E. F., v konaní zastúpená: Mgr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/X, D.- E. F., toho času bytom G. H. X, D., v konaní zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, Bratislava- mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. B4-17P/127/2022-237 zo dňa 09.08.2023 v časti výroku I., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že výživné otca na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 380,- Eur mesačne na sumu 420,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2022 do 31.07.2023 vo výške 440,- Eur je otec povinný zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/81/2019-398 zo dňa 03.11.2021 v časti výšky výživného na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu zamietol, výrokom II. návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 28 ods. 1 písm. a), b), c), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/81/2019-398 zo dňa 03.11.2021. Vtedy súd náklady na maloleté dieťa ustálil vo výške cca 550,-
Eur mesačne, pričom zdôraznil, že výživné určuje na čas do budúcna, po rozvode manželstva, z čoho vyplýva, že pri rozhodovaní bral do úvahy aj budúci vývoj životných nákladov na maloleté dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z priemerného čistého príjmu otca vo výške 2.335,- Eur mesačne, matka v tom čase nepracovala, avšak súd mal za to, že s ohľadom na pracovné možnosti v mieste bydliska matky (hlavné mesto SR, resp. bratislavský kraj) je v jej možnostiach dosahovať príjem minimálne okolo sumy 1.000- 1-050,- Eur mesačne.
4. Podstatnou otázkou, ktorú súd pri rozhodovaní skúma je zmena pomerov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa má jednať o zmenu podstatnú, aby bola spôsobilá odôvodniť pôvodného rozhodnutie súdu.
5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pokiaľ ide o zmenu vo výdavkoch na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, niet pochýb o tom, že nástup na strednú školu a vysoký nárast spotrebiteľských cien súvisiacich s úhradou základných potrieb majú potenciál založiť podstatnú zmenu pomerov. V posudzovanom prípade však platí, že súd pri rozhodovaní v novembri 2021, keď rozhodoval o výške výživného otca v sume 380,- Eur mesačne, bral do úvahy aj skutočnosť, že maloleté dieťa končí základnú školu, v blízkom čase bude nastupovať na strednú školu, resp. že s ohľadom na skutočnosť, že inflácia (hoci aj nie v aktuálnej výške) sa prejaví v budúcnosti na raste nákladov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa. Návrh matky bol prakticky podaný osem mesiacov po tomto rozhodnutí súdu. Matka výdavky na maloleté dieťa vyčíslila mesačne vo výške 866,- Eur spolu s návrhom, resp. vo výške 867,97 Eur na pojednávaní dňa 28.06.2023. Hoci sú tieto sumy takmer totožné, štruktúra jednotlivých výdavkov je výrazne rozdielna. Kým v pôvodnom vyčíslení nákladov na stravu maloletého dieťaťa uviedla sumu 200,- Eur, v následnom už sumu 250,- Eur. Náklady na bývanie v pôvodnom vyčíslení uviedla vo výške 160,- Eur mesačne, v následnom už vo výške 328,90 Eur, keď do nich započítala aj polovicu splátky za hypotekárny úver. V pôvodnom vyčíslení uvádzala náklady na ZRPŠ vo výške 40,- Eur mesačne, v novom to už boli náklady do triedneho fondu, predstavovali však sumu 10,- Eur mesačne. Náklady na oblečenie a obuv v pôvodnom vyčíslení uviedla vo výške 40,- Eur mesačne, v následnom, už aj so započítaním nákladov na hygienu maloletého dieťaťa, a to už bola suma 100,- Eur mesačne. V pôvodnom vyčíslení matka uvádzala aj náklady na rehabilitácie maloletého dieťaťa vo výške 100,- Eur mesačne, pričom takéto náklady v konaní nepreukázala, v novom vyčíslení už tieto náklady neuvádzala. V pôvodnom vyčíslení uvádzala náklady na voľnočasové aktivity vo výške 50,- Eur mesačne, okrem toho na vreckové 40,- Eur mesačne, ďalších 50,- Eur na hry, knihy, školské potreby, električenku vo výške 50,- Eur mesačne a ďalších 50,- Eur na mimoriadne výdavky, v novom vyčíslení to už bola osobitne suma 50,- Eur na vreckové a voľnočasové aktivity. Tento prístup k vyčísľovaniu výdavkov na maloleté dieťa súd vyhodnotil ako nekonzistentný a nepreukazný vo vzťahu k oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd vyhodnotil výdavky na oprávnené potreby maloletého dieťaťa v sume cca 670,- Eur mesačne, keď za oprávnené výdavky spojené s bývaním považoval sumu 160,- Eur mesačne (zahŕňajúcu pomernú časť platieb spojených s užívaním bytu, platieb za plyn, elektrinu, internet a TV), sumu 300,- Eur mesačne na stravu (aj so započítaním stravy v škole a so zohľadnením nárastu spotrebiteľských cien), sumu 30,- Eur na výdavky spojené so školou (predstavujúce náklady na školský fond, prípadne učebnice a potreby do školy), sumu 80,- Eur na oblečenie a hygienu maloletého dieťaťa (so zohľadnením problémov maloletého dieťaťa so seboreou), sumu 30,- Eur na lekársku starostlivosť (súd vzal do úvahy, že časté návštevy lekára v súvislosti so zdravotnými problémami maloletého dieťaťa si vyžadujú zvýšené výdavky na strane matky, samotná lekárska starostlivosť je však hradená zo zdravotného poistenia a osobitné výdavky matka v tejto súvislosti nepreukázala), sumu 50,- Eur mesačne na voľnočasové aktivity a vreckové (vo veku maloletého dieťaťa je možné predpokladať, že si voľnočasové aktivity pokrýva z vreckového, navyše v konaní nebola preukázaná voľnočasová činnosť spojená s pravidelnou úhradou), sumu 18,- Eur za MHD električenku (tento náklad je však možné znížiť o polovicu kúpou ročného lístka). Argumentáciu matky, že do nákladov maloletého dieťaťa by mala byť započítaná aj splátka hypotekárneho úveru, si súd neosvojil, a to ani s prihliadnutím na to, že v prípade ak by matka nesplácala hypotekárny úver, alternatívou by bol nájom bytu. Rozdiel je práve v tom, že hypotekárnym úverom matka spláca vlastný majetok, prípadne podiel na vlastnom majetku po vyporiadaní BSM, resp. podielového spoluvlastníctva, nie majetok maloletého dieťaťa, kým pri nájme je to čistý náklad na bývanie, z ktorého nájomcovi po spotrebovaní bývania nič majetkové neostane. Na strane matky sa od posledného rozhodovania zmenili pomery v tom, že sa po rozvode zamestnala, najprv na I. J. K. (za mesiac február 2022 príjem 564,17 Eur, za mesiac marec 2022 príjem 706,10 Eur, za mesiac apríl 2022 príjem
857,81 Eur, za mesiac máj 2022 príjem 858,65 Eur, za mesiac jún 2022 príjem 805,21 Eur, za mesiac júl 2022 príjem 905,17 Eur, za mesiac august 2022 príjem 1.149,40 Eur) a následne v spoločnosti L. M. D., organizačná zložka (za mesiac september 2022 príjem 1.100,44 Eur, za mesiac október 2022 príjem 1.359,37 Eur, za mesiac november 2022 príjem 1.151,05 Eur, za mesiac december 2022 príjem 1.153,17 Eur, za mesiac január 2023 príjem 1.444,54 Eur, za mesiac február príjem 1248,87 Eur, za mesiac marec 2023 príjem 1.898,20 Eur, za mesiac apríl 2023 príjem 1.363,42 Eur, za mesiac máj 2023 príjem 1.354,17 Eur, za mesiac jún 2023 príjem 1.326,29 Eur). Matka poberá prídavky na dieťa, uplatňuje si aj daňový bonus. Obe plnenia sú priamo spojené so starostlivosťou o dieťa, oprávnenému rodičovi tak umožňujú zvýšiť si príjem. V čase posledného rozhodovania matka poberala len prídavky na maloleté dieťa vo výške okolo 25,- Eur mesačne, od júla 2022 sa tieto zvýšili na sumu 30,- Eur mesačne, následne od januára 2023 na sumu 60,- Eur mesačne. Daňový bonus si matka v čase posledného rozhodovania neuplatňovala (nepracovala), ten bol ale najprv v júli 2022 zvýšený na sumu 70,- Eur mesačne, následne v januári 2023 na sumu 140,- Eur mesačne. Zvýšením týchto plnení štát priamo reagoval aj na zvyšujúce sa výdavky súvisiace s prudkým nárastom inflácie, u matky to v konečnom dôsledku predstavovalo možnosť daňového zvýhodnenia vo výške 140,- Eur a zvýšenie príjmu spočívajúceho v prídavku na dieťa na súčasnú sumu 60,- Eur mesačne. Otec pracuje na tej istej pozícii, na ktorej pracoval aj v čase posledného rozhodovania (vodič, zamestnanec Ministerstva vnútra SR). Za mesiac január 2022 mal príjem 2.246,37 Eur, za mesiac február 2022 mal príjem 2.174,35 Eur, za mesiac marec 2022 mal príjem 2433,19 Eur, za mesiac apríl 2022 mal príjem 2.444,52 Eur, za mesiac máj 2022 mal príjem 2.340,35 Eur, v mesiaci jún 2022 mal príjem 2.354,- Eur, v mesiaci júl 2022 mal príjem 2468,70 Eur, v mesiaci augustu 20222 mal príjem 2.887,74 Eur, v mesiaci september 2022 mal príjem 2.362,08 Eur, v mesiaci október 2022 mal príjem 2.379,47 Eur, v mesiaci november 2022 mal príjem 2.912,85 Eur, v mesiaci december 2022 mal príjem 2.988,65 Eur, v mesiaci január 2023 mal príjem 1.558,64 Eur, v mesiaci február 2023 mal príjem 1.791,12 Eur, v mesiaci marec 2023 mal príjem 1.650,29 Eur, v mesiaci apríl 2023 mal príjem 1.670,90 Eur, v mesiaci máj 2023 mal príjem 1.662,35 Eur, v mesiaci jún 2023 mal príjem 200,31 Eur (správne malo byť uvedené 2.000,31 Eur) a v mesiaci júl 2023 mal príjem 1796,19 Eur. Podľa vyjadrenia otcovho zamestnávateľa zníženie jeho príjmu v mesiacoch január a až máj 2023 súviselo s tým, že v týchto mesiacoch nevykonával štátnu službu nad základný čas.
6. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že napriek tomu, že na strane oprávnených výdavkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa, táto zmena, ani pri posúdení zmeny na strane rodičov maloletého dieťaťa nepredstavuje dôvod, ktorý by odôvodňoval zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Ak aj vyhodnotil oprávnené výdavky na krytie potrieb maloletého dieťaťa ako vyššie oproti stavu pri poslednom rozhodovaní (670,- Eur oproti 550,- Eur), tieto sú kompenzované opatreniami štátu umožňujúcimi zvýšenie príjmu rodiča starajúceho sa o dieťa (zvýšenie prídavkov na dieťa zo sumy 25,50 Eur najprv na sumu 30,- Eur mesačne a napokon na sumu 60,- Eur mesačne, zvýšenie disponibilného príjmu formou uplatnenia daňového bonusu, najprv zo sumy 43,60 Eur na sumu 70,- Eur mesačne a napokon na sumu 140,- Eur mesačne). Matka tak má v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa k dispozícii mesačne sumu 200,- Eur prostredníctvom opatrení štátu a zároveň sumu 380,- Eur mesačne formou výživného od otca. Aj pri prihliadnutí na skutočnosť, že o maloleté dieťa sa stará výlučne matka, je dôvodné, aby sa na zvyšnej časti výdavkov na oprávnené náklady maloletého dieťaťa podieľala matka. Ak matka argumentovala, že po rozvode začala ona splácať tak hypotekárny úver za byt, v ktorom s maloletým dieťaťom býva, resp. uhrádzať aj platby spojené s užívaním bytu (ktoré dovtedy uhrádzal otec), súd túto skutočnosť nepovažoval za zmenu pomerov, naopak, bola to jedna zo skutočností, z ktorých pri určovaní výživného na čas po rozvode súd vychádzal už pri ostatnom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, tento súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodný. Je síce pravdou, že príjem otca sa od januára roku 2023 znížil, táto skutočnosť však nič nemení na závere, že aj po tomto znížení dosahuje príjem okolo 1.650,- Eur (v niektorých mesiacoch aj vyšší, hoci nie taký vysoký, ako dosahoval v predchádzajúcom roku). Súd na jednej strane nemal v konaní preukázané tvrdenie matky, že toto zníženie je dôsledkom účelového postupu otca v snahe znížiť si príjem, keď podľa vyjadrenia zamestnávateľa to súvisí so skutočnosťou, že nevykonáva prácu nad základný čas. Aj otcom aktuálne dosahovaná mzda znamená, že určené výživné predstavuje približne 23% jeho príjmu, predstavuje tak výživné primerané aj z pohľadu možností otca, nielen z pohľadu oprávnených potrieb maloletého dieťaťa pri prihliadnutí na skutočnosť, že o dieťa sa stará výlučne matka. Za týchto okolností by vyhovenie návrhu
otca bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, bez toho, aby to pomery otca odôvodňovali, preto súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie (ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa) podala v zákonnej lehote, resp. po odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania, odvolanie matka namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 380,- Eur mesačne na sumu 560,- Eur mesačne, od podania návrhu, eventuálne vo veci rozhodne tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vráti ho na ďalšie konanie. Namietala, že aj napriek tomu, že súd vykonaným dokazovaním zistil zmenu pomerov na jej strane ako aj na strane maloletého dieťaťa, ako aj zvýšenie jej výdavkov na výživu, starostlivosť a školskú dochádzku dieťaťa, nepovažoval zvýšenie týchto nákladov za tak zásadné, aby pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca. Poukázala na to, že od určenia vyživovacej povinnosti otca v rozvodovom konaní uplynulo dlhšie obdobie a došlo k zmenám na jej strane ako aj na strane maloletého dieťaťa. Uviedla, že je pravdou, že sa zamestnala a začala dosahovať mesačný príjem vo výške predpokladanej v konaní o rozvod o cca 100-150,- Eur, avšak zvýšili sa jej výdavky na bývanie, keďže po rozvode manželstva bola nútená prevziať úhradu spoločného úveru, ktorý má s otcom. Jej životné náklady sa tak zvýšili minimálne o sumu 312,49 Eur mesačne a došlo aj k navýšeniu platieb za bývanie (voda, elektrina, poplatky uhrádzané správcovi bytového domu a pod.). Len náklady na bývanie tak u nej a maloletého dieťaťa predstavujú sumu cca 332,- Eur osoba (650,- Eur dve osoby). Namietala argumentáciu súdu, že výdavky na splácanie jej úveru nepovažuje za výdavok, ktorý by mal byť zohľadnený v rámci nákladov maloletého dieťaťa na bývanie, pretože suma 650,- Eur mesačne je štandardná cena bývania v dvojizbovom byte v D. v prípade jeho prenájmu. Mala za to, že nemožno ju, ktorá sa stará o maloleté dieťa, sankcionovať za to a to tým spôsobom, že súd nezohľadní jej štandardné náklady na bývanie pre dve osoby, ktoré je potrebné vynakladať a ktoré sú v štandardnej (rozumnej) výške. Nestotožnila sa s názorom súdu, v zmysle ktorého by musela tak, či tak vynakladať náklady na bývanie, nakoľko si musí sama zabezpečiť bývanie pre seba, a teda nie je možné v rámci určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa tieto náklady zohľadňovať. Takáto argumentácia súdu je podľa jej názoru odporujúca reálnemu stavu veci. Poznamenala, že ak by mali súdy prijať argument, že rodič tak či tak musí vynakladať nemalé náklady bývanie pre seba (preto tieto náklady nemožno deliť medzi deti žijúce s rodičom), tak na strane druhej by mali súdy určiť, aké sú primerané náklady maloletého dieťaťa na zabezpečenie jeho bývania. Ak by totiž maloleté dieťa malo prenajatú len garzónku, príp. jednoizbový byt, ktorý by užívalo samé, tak náklady na takéto bývanie by predstavovali sumu 350,- Eur mesačne a viac. Mala za to, že súdy svojou úvahou o nezohľadňovaní nákladov na bývanie sankcionujú rodiča, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa za to, že toto dieťa s ním býva v spoločnej domácnosti. Bola toho názoru, že tak, ako súdy aktuálne bežne akceptujú náklady na stravu v sume 200-300,- Eur mesačne v závislosti od veku dieťaťa a jeho zdravotných obmedzení, tak by mal súd vychádzať z priemernej ceny bývania, nakoľko výdavky na bývanie sú výdavky, ktoré musí každý rodič vynaložiť v primeranej miere, t. j. jedná sa o nevyhnutné výdavky každého rodiča, resp. maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že okrem výdavkov na bývanie, došlo na strane maloletého dieťaťa k zvýšeniu nákladov na stravu a školu. Tvrdila, že na stravu maloletého dieťaťa vynakladá sumu 250,- Eur + 60,- Eur školské obedy, pričom táto suma nebola súdom prvej inštancie rozporovaná. Vynakladá zvýšené výdavky na pomôcky do školy, keďže maloleté dieťa začalo navštevovať strednú odbornú elektrotechnickú školu. Maloleté dieťa začalo viac športovať, aktívne sa začalo zaujímať o svoje okolie, viac času trávi s kamarátmi vonku, pri športe, chodí do kina a podobne, s čím sú spojené zvýšené náklady. Matka aktuálne mesačné výdavky na maloleté dieťa vyčíslila na celkovú sumu 812-862,- Eur, ktorá zahŕňa: bývanie v sume 322,- Eur, stravu v sume 250,- Eur, školu- obedy v sume 60,- Eur, školské potreby v sume 25,- Eur, školský fond v sume 10,- Eur, obuv, oblečenie, hygienu v sume 50-100,- Eur, vreckové a voľnočasové aktivity v sume 50,- Eur, lekársku starostlivosť, vitamíny v sume 30,- Eur a cestovné v sume 15,- Eur. Ide pritom o bežné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie v konaní o rozvod, ako aj v tomto konaní správne ustálil mieru, ktorou by sa mal otec podieľať na úhrade spojených
s nákladmi na výživu dieťaťa, teda v pomere 2/3 a ona v pomere 1/3, nakoľko dieťa je v jej výlučnej starostlivosti a otec sa s maloletým dieťaťom stretáva sporadicky. Pri zachovaní takéhoto modelu a pri zohľadnení skutočnosti, že sa štát aktuálne príspevkami na výživu maloletého dieťaťa podieľa sumou 200,- Eur mesačne, by mala byť súdom stanovená vyživovacia povinnosť otca minimálne v rozsahu 450,- Eur. Daňový bonus v sume 140,- Eur je vyplácaný len do 18-teho roku veku dieťaťa a následne je krátený na sumu 50,- Eur. Dodala, že súd pri skúmaní majetkových pomerov otca nezistil, či by sa otec, vzhľadom na svoj príjem a odôvodnené výdavky, nevedel podieľať vyššou mierou vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Namietala, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nedostatočne aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Ďalej poukázala na to, že od posledného rozhodnutia vo veci sa výrazne zmenila jej životná úroveň i životná úroveň maloletého dieťaťa a to tým, že maloleté dieťa nastúpilo na strednú školu, nárastom nákladov na bývanie u oboch, ktoré v čase predchádzajúceho rozhodnutia hradil otec a nárastom bežných cien. Poznamenala, že žije skromne, nechodí do spoločnosti, ani na dovolenky, nemá prostriedky na zabezpečenie bežných nadstavbových nákladov, ako je dovolenka, kúpa auta, či zaplatenie opravy pokazeného auta. Nedostatok konania súdu prvej inštancie videla v tom, že súd neprijal konanie otca spočívajúce v jeho podaní návrhu na zníženie výživného ako účelové, tak ako aj samotné konanie otca. Podaný návrh na zvýšenie výživného považovala za opodstatnený a zohľadňujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa.
9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny, pretože odvolanie matky je účelové a neopodstatnené. Svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v sume 380,- Eur mesačne si riadne plní. Poukázal na to, že matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa po necelých ôsmych mesiacoch od poslednej úpravy. Uviedol, že o maloleté dieťa sa riadne stará, stretáva sa s ním a prispieva na jeho výživu aj nad rámec svojej povinnosti, kupuje mu oblečenie, hradí aj doučovanie a dieťaťu sa venuje. Namietal, že z podaného návrhu matky nebolo zrejmé, na základe čoho dospela k záveru, že je dôvodná potreba zvýšiť už teraz vysoké výživné o 160,- Eur. Naviac matka v konaní opakovane uvádzala iné sumy mesačných nákladov, čo vyznievalo zmätočne (trikrát menila sumy jednotlivých nákladov na dieťa) a snažila sa umelo navýšiť náklady na maloleté dieťa vždy po vyjadrení súdu. Poukázal na to, že matka s dieťaťom býva v päťizbovom byte a zvýšenia výživného sa dožaduje práve preto, aby on pokrýval jej náklady s nadštandardným bývaním. Prostredníctvom zvýšenia výživného sa snaží zvýšiť si svoj mesačný príjem, aby získala väčšiu bonitu v banke pri získavaní hypotekárneho úveru. Uvedené nie je možné zaradiť do odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Nemožno prijať argument, že matke sa zvýšili náklady, lebo musí platiť úver na luxusné bývanie. Pokúša sa spoločné nehnuteľnosti s matkou vyporiadať (súdne aj mimosúdne), avšak matka sa odmieta z päťizbového bytu odsťahovať. Ďalej namietal výšku výdavku na školské potreby dieťaťa v sume 25,- Eur mesačne, ktorý je prehnaný a nepreukázaný ako aj výdavku na oblečenie maloletého dieťaťa, keď matka spočiatku uviedla sumu 50,- Eur a na pojednávaní sumu 100,- Eur, po tom, čo ju súd upozornil na nezmenené náklady oproti predchádzajúcemu konaniu. Ide o dvojnásobný nárast od poslednej úpravy, čo je nereálne a neakceptovateľné. Argument, že maloleté dieťa narástlo neobstojí, pretože rovnako narástlo aj pred poslednou úpravou výživného a neobstojí ani argument, že maloleté dieťa pribralo, keďže dieťa má stálu tú istú váhu. Dodal, že matka doposiaľ žiadnu operáciu prsníkov maloletého dieťaťa, ani jeho srdcové ochorenie nepreukázala. Mal za to, že do odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa nemožno zaradiť daň z nehnuteľnosti a PZP na vozidlo. Nemožno akceptovať tvrdenie matky o znížení jej životnej úrovne, nakoľko nemá motorové vozidlo funkčné, a to kvôli autonehode a aby zahŕňala potrebu opravy vozidla vo výške 3.000,- Eur (okrem iného nepodložených) do potrieb dieťaťa a ako dôvod zvýšenia výživného. Matkou vyčíslený mesačný náklad na bývanie vo výške 657,93 Eur, čo by vychádzalo na sumu 328,97 Eur, ale v skutočnosti sa jedná len o sumu 160,45 Eur na dieťa, nanajvýš aj pri započítaní úverových splátok, je suma 316,70 Eur. Bol toho názoru, že matka zmätočne uvádza a prispôsobuje náklady na dieťa tak, aby odôvodnila zvýšenie výživného, avšak žiadne z nich nepreukázala. K tvrdeniam matky, že dieťa začalo navštevovať strednú školu uviedol, že práve tieto skutočnosti zohľadnil súd prvej inštancie v poslednej úprave, čo uviedol aj v rozsudku. Už vtedy súd konštatoval, že v poslednej úprave mu uložil vyššiu vyživovaciu povinnosť, nakoľko rátal a zahrnul aj budúce zvýšené náklady. Dodal, že je nutné, aby dieťa počas svojho dospievania malo samo snahu sa realizovať v spoločnosti. Študovať a následne zarábať. Preto aj judikatúra je jednoznačná, že nie je možné priznať výživné v abnormálnej výške. Výživné je určené na výživu dieťaťa, nie matky. Tvrdil, že od poslednej úpravy výživného dokonca prišlo k zmene pomerov na strane matky spočívajúcej v jej vyššej životnej úrovni, ktorá sa zamestnala, a teda už nie je odkázaná na podporu v nezamestnanosti a má pravidelný príjem. Doložila výplatné pásky len za sedem mesiacov, namiesto dvanástich a aj z týchto vyplýva jej priemerná mesačná mzda
vo výške 1.336,52 Eur, teda ide o obrovský nárast jej príjmu. Okrem toho poberá prídavok na dieťa a daňový bonus. Naopak na jeho strane došlo k zmene pomerov v jeho neprospech poklesom príjmu o cca 600,- Eur a viac mesačne, keďže vykonáva prácu, ktorá mu umožňuje vykonávania nadčasov, ale ich výkon nie je závislý od jeho vôle, ale od prítomnosti osôb, pre ktoré služby vykonáva, ale posledné mesiace sa tieto osoby nenachádzajú na Slovensku a teda mu nevzniká možnosť robiť nadčasy. Je mu teda vyplácaná iba základná mzda v sume cca 1.600-1.650,- Eur, čím došlo k výraznému zníženiu jeho príjmu. Bol toho názoru, že ak sa určuje výživné v prípade rodiča s vyšším zárobkom, môžu súdy určiť aj nižšie výživné, než 20 až 30% z čistého príjmu rodiča. Tvrdil, že matka má úspory nemalej hodnoty, tak ako to vyplynulo z dokazovania na súde v konaní sp. zn. 17P/81/2019.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 380,- Eur mesačne na sumu 560,- Eur mesačne, počnúc od 01.08.2022.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
18. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
19. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu, čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Ustanovenia § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (okrem iného) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.
22. Žiada sa dodať, že pokiaľ ide o zmenu predchádzajúceho rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda aj určenia výživného na maloleté dieťa, zo zákonných ustanovení vyplýva, že podstatné je, či došlo k zmene pomerov. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že zákon nestanovuje aké dlhé obdobie by malo prejsť od právoplatnosti pôvodného rozsudku na to, aby súd mohol zmeniť tento právoplatný rozsudok, keďže táto skutočnosť je pre zmenu rozsudku v zásade irelevantná. Neobstojí teda odvolávanie sa na to, že súd naposledy o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 03.11.2021 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 17P/81/2019), pričom matka sa návrhom podaným na súd po ôsmych mesiacoch od vydania predchádzajúceho rozhodnutia súdu domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa, keďže nemožno dospieť k záveru, že relevantným na posudzovanie je časové obdobie, ale je ním zmena pomerov oproti času, keď súd rozhodoval v predchádzajúcom konaní. Argumentácia súdu prvej inštancie spočívajúca v tom, že súd bral pri určení výživného v predchádzajúcom konaní pri svojom rozhodovaní do úvahy aj budúci vývoj životných nákladov na maloleté dieťa, ako aj skutočnosť, že maloleté dieťa končí základnú školu a v blízkom čase bude nastupovať na strednú školu, resp. že s ohľadom na skutočnosť, že inflácia (hoci aj nie v aktuálnej výške) sa prejaví v budúcnosti na raste nákladov na pokrývanie potrieb maloletého dieťaťa nie je dôvodná, pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, tzn. súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý v rozsudku vysloví, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase,
teda súd pri rozhodovaní veci nemôže anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku ešte nenastali.
23. V posudzovanej veci, v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav síce aplikoval správny právny predpis (ust. § 26 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine), avšak tento nesprávne interpretoval. Nemožno dať za pravdu vyslovenému názoru súdu prvej inštancie, že nástup dieťaťa na strednú školu má potenciál založiť podstatnú zmenu pomerov. Odvolací súd udáva, že nástup maloletého dieťaťa na strednú školu je okolnosťou spôsobujúcou podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa. Zmena výšky výživného je však možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov, bez ohľadu na to, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo ku ktorému dňu navrhovateľ navrhol zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom matka uviedla, že navrhuje platiť zmenené výživné od 01.08.2022, avšak odvolací súd poznamenáva, že tomuto dňu nepredchádzal moment zmeny pomerov. Odvolací súd ustálil, že zmena výšky výživného na maloleté dieťa je možná najskôr od jeho nástupu na strednú školu, teda odlišne, ako v petite návrhu žiadala matka. Maloleté dieťa v školskom roku 2022/2023 nastúpilo do prvého ročníka denného štúdia na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Bratislave, teda dôvodným bolo zvýšenie výživného na maloleté dieťa s účinnosťou od 01.09.2022.
24. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, ale pri právnej úvahe dostatočne nezohľadnil všetky podstatné skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. Porovnaním pomerov účastníkov existujúcich v čase rozhodnutia súdu, ktorý naposledy rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa (t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/81/2019-398 zo dňa 03.11.2021) s aktuálnymi pomermi oboch rodičov a rozsahom odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením výdavkov na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré od posledného súdneho rozhodnutia vzrástli a ktorých aktuálna výška v súhrne je 670,- Eur mesačne, ktorá zahŕňa výdavky spojené s bývaním v sume 160,- Eur (pozostávajúce z pomernej časti platieb spojených s užívaním bytu, platieb za plyn, elektrinu, internet a TV), výdavky na stravu, vrátane stravy v škole (so zohľadnením nárastu spotrebiteľských cien) v sume 300,- Eur, výdavky spojené so školou (pozostávajúce z nákladov na školský fond, prípadne učebnice a potreby do školy) v sume 30,- Eur, výdavky na oblečenie a hygienu (so zohľadnením problémov maloletého dieťaťa so seboreou) v sume 80,- Eur, výdavky na lekársku starostlivosť (s poukazom na to, že časté návštevy lekára v súvislosti so zdravotnými problémami maloletého dieťaťa si vyžadujú zvýšené výdavky na strane matky, samotná lekárska starostlivosť je však hradená zo zdravotného poistenia a osobitné výdavky matka v tejto súvislosti nepreukázala) v sume 30,- Eur, výdavky na voľnočasové aktivity a vreckové (vo veku maloletého dieťaťa je možné predpokladať, že si voľnočasové aktivity pokrýva z vreckového, navyše v konaní nebola preukázaná voľnočasová činnosť spojená s pravidelnou úhradou) v sume 50,- Eur a výdavky na MHD električenku v sume 18,- Eur. Vo vzťahu k výhradám matky v časti týkajúcej sa nemožnosti zahrnúť do odôvodnených výdavkov dieťaťa na bývanie aj splátku hypotekárneho úveru matky odvolací súd udáva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti síce nie je podrobné, avšak z jeho podstaty vyplýva akými úvahami sa súd riadil a s týmito sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Výdavkom na odôvodnené potreby dieťaťa sú i náklady na bývanie v pomernej výške podielu. Pod náklady dieťaťa však nepatrí hypotekárny úver splácaný matkou, ktorý bol matkou do týchto potrieb dieťaťa započítaný. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu oproti stavu v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí (keď súd vychádzal z jej príjmu v sume 1.000-1.050,- Eur mesačne), keďže sa zamestnala a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov v sume 1.287,84 Eur, t.j. + 237,84 až 287,84 Eur, poberá prídavky na dieťa v sume 60,- Eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus na maloleté dieťa v sume 140,- Eur mesačne. Na strane otca sa pracovná pozícia nezmenila, oproti stavu v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí (priemerný príjem za obdobie od marca do augusta 2020 bol v sume 2.335,- Eur mesačne) došlo k zníženiu jeho príjmu za posledných 12 mesiacov, keď jeho priemerný čistý mesačný príjem bol v sledovanom období v sume 2.138,38 Eur, t. j. – 196,62 Eur, čo bolo spôsobené tým, že v mesiacoch január až máj 2023 nevykonával štátnu službu nad základný čas.
25. V prejednávanej veci, vzhľadom na prechod maloletého dieťaťa zo základnej školy na strednú školu, čo odvolací súd vyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa, s poukazom na zvýšenie jeho odôvodnených výdavkov zo sumy 550,- Eur mesačne (suma ustálená súdom prvej inštancie v čase jeho predchádzajúceho rozhodovania) na sumu 670,- Eur mesačne, berúc do úvahy štátnu sociálnu dávku (prídavok na dieťa), ako aj skutočnosť, že matka si na dieťa uplatňuje daňový bonus, v súhrne 200,- Eur mesačne, odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné čiastočne vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a zmeniť výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa o sumu 40,- Eur mesačne, t. j. zo sumy 380,- Eur mesačne na sumu 420,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022. Prihliadol pri tom aj na čiastočne (dočasne) znížený príjem otca, s tým, že aj jeho aktuálna výška v sledovanom období umožňuje, aby na výživu dieťaťa prispieval zvýšeným výživným v sume 420,-Eur mesačne. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným, pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa a daňového bonusu a výživné zo strany matky, ktorá však prevažnú časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o dieťa, tak vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odvolací súd má za to, že ustálená výška zvýšeného výživného je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
26. Vzhľadom k zvýšeniu výživného odo dňa 01.09.2022 (nástupu dieťaťa na strednú školu) vznikol otcovi ku dňu 31.07.2023 (keďže súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 09.08.2023, zohľadňujúc termín splatnosti výživného stanovený na 15. deň v mesiaci vopred) nedoplatok na zročnom výživnom. Pri jeho výpočte súd zohľadnil jednak termín splatnosti výživného, ktoré dovtedy otec platil podľa pôvodného rozhodnutia, t. j. v sume 380,- Eur mesačne. V uvedenom období mal otec zaplatiť sumu 4.620,- Eur, vypočítanú ako 11 mesiacov x 420,- Eur, podľa pôvodného rozsudku však zaplatil iba sumu 4.180,- Eur, vypočítanú ako 11 mesiacov x 380,- Eur. Nedoplatok tak predstavuje rozdiel medzi nimi, a to sumu 440,- Eur (4.620-4.180), ktorú je otec v zmysle ust. § 232 ods. 3 prvej vety CSP povinný zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
27. S poukazom na uvedené, odvolací súd s použitím ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že výživné otca na maloleté dieťa zvýšil zo sumy 380,- Eur mesačne na sumu 420,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/81/2019-398 zo dňa 03.11.2021 v časti výšky výživného na maloleté dieťa.
28. Konanie o vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, v ktorom v zmysle ust. § 52 CMP platí pri náhrade trov generálna klauzula, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ich náhrada prichádza do úvahy vtedy, ak niektorý zo subjektov zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 53 CMP), alebo aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 54 CMP). Keďže došlo k zmene rozhodnutia bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o náhrade trov konania v oboch inštanciách (§ 396 ods. 2 CSP).
29. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).