Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-174-2004.pdf
PDF · 73.87 KB
No categories available
5C/174/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Š. J., nar. XX.XX.XXXX,. štátny občan SR, bytom H. XXX/XX,. XXX. XX. S., zastúpený advokátkou prom. práv. J. K., so sídlom H. XXX,. XXX. XX. S. proti odporcovi: A. - X spol. s r.o., so sídlom Č. C. XXX,. XXX. XX. S., IČO: XX. XXX. XXX. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, urobené listom odporcu zo dňa 28.10.2004 je n e p l a t n é.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 4.492,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa prom. práv. J. K..
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.000,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Senica.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.11.2004 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, urobené listom odporcu zo dňa 28.10.2004 je neplatné a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.10.2004 je neplatné z formálnych i materiálnych dôvodov, pretože v ňom nie je uvedené konkrétne porušenie pracovnej disciplíny, čo robí právny úkon neplatným. Pokiaľ ide o materiálnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je pravdou, že by sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, pretože okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané navrhovateľovi riadne, nakoľko porušoval pracovnú disciplínu.
Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2003, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 28.10.2004, písomným napomenutím zo dňa 27.9.2004, vyjadrením zo dňa 1.10.2004, nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 18.11.2004, výpisom z Obchodného registra odporcu, výsluchom navrhovateľa, výsluchom konateľa odporcu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2003, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, ako administratívny a logistický pracovník, s miestom výkonu práce S., Č. XXX.. Dňa 28.10.2004 bolo navrhovateľovi dané listom odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, v ktorom sa ďalej uvádza, že dňa 27.9.2004 bol navrhovateľ písomne upozornený na porušovanie prac. nariadení a prac. disciplíny a na možnosť
výpovede a že nedodržiavanie nariadení a porušovanie povinností vyplývajúcich z § 81 a 82 Zákonníka práce pokračuje aj napriek upozorneniu a týmto konaním je poškodzovaná firma a z týchto dôvodov odporca pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru okamžite. Okamžité skončenie pracovného pomeru je podpísané konateľom odporcu M. B. a opatrené pečiatkou odporcu. Konateľ odporcu trval na tom, že v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo konkrétne uvedené, akým spôsobom navrhovateľ pracovnú disciplínu porušil, pretože je v ňom uvedené, že porušoval pracovné nariadenia a pracovnú disciplínu a bol upozornený na možnosť výpovede a nedodržiaval nariadenia v zmysle § 81 a 82 Zákonníka práce. Konateľ odporcu ďalej uviedol, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný ako skladník, napriek tomu, že v pracovnej zmluve to výslovne uvedené nie je, ale pri podpisovaní pracovnej zmluvy bolo odporcom navrhovateľovi vysvetlené, že pojem administratívny a logistický pracovník zahŕňa i činnosti, ktoré má vykonávať skladník. Konateľ odporcu uviedol, že navrhovateľ neustále porušoval rôzne drobné veci, týkajúce sa výkonu práce, ktoré potom musel robiť za neho. Navrhovateľ podľa konateľa odporcu jednoznačne nezvládol organizáciu svojej práce, čím v podstate zlikvidoval prevádzku a stratil dôveru odporcu.
Podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce (v platnom znení ku dňu 28.10.2004), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce (v platnom znení ku dňu 28.10.2004), zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Preto je potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. Existencia dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľa oprávňuje aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď, alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer. V danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom, urobené listom odporcu zo dňa 28.10.2004, neobsahuje konkrétne označenie porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť, toto je označené len všeobecne, s poukazom na ustanovenia § 81 a § 82 Zákonníka práce, čo robí tento právny úkon neplatným. Pokiaľ ide o materiálnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, odporca jednoznačne v konaní nepreukázal, že zo strany navrhovateľa prišlo k zvlášť hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 4.492,- Sk, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia za 2 hlavné úkony po 1.360,- Sk, za 1 hlavný úkon v sume 1.150,- Sk, za 2 krát paušál po 136,- Sk, jeden krát paušál v sume 150,- Sk a zo sumy 200,- Sk zaplatenej na poplatku za výpis z obchodného registra odporcu.
V zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov - položka 1 písm. b) ako prílohy Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je súdny poplatok v predmetnej veci stanovený v sume 1.000,- Sk. Navrhovateľ je v tomto konaní od poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a preto súd zaviazal odporcu, ktorý nemal v konaní žiadny úspech, zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.000,- Sk, a to v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).