Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-773-2000.pdf
PDF · 71.94 KB
No categories available
7C/773/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľky D. N., bytom T., K. Š. XXXX/X. proti odporcovi JUDr. I. N., bytom T., N. X o návrhu na zrušenie práva spoločného nájmu bytu a úhradu časti nájomného s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
Konanie o návrhu v časti zrušenia práva spoločného nájmu bytu s a z a s t a v u j e.
Vo zvyšku s a návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á doplatiť Okresnému súdu Trenčín súdny poplatok 3.360,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.09.2000 a doplneným podaním z 05.07.2002 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu k bytu č. X na Š. ul. č. XXXX. v T., za nájomcu určil navrhovateľku a zaviazal odporcu zaplatiť jej 34.200,- Sk nájomného.
Okresný súd Trenčín rozsudkom 7C 773/00-67 zo dňa 11.10.2002 spoločný nájom k bytu zrušil, za nájomcu určil navrhovateľku. Odporcu zaviazal vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zaviazal navrhovateľku doplatiť súdny poplatok 1.710,- Sk a priznal jej trovy konania 500,- Sk.
Na odvolanie navrhovateľky i odporcu Krajský súd v Trenčíne uznesením 17Co 7/03-92 zo dňa 28.11.2003 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.
Navrhovateľka podaním zo dňa 03.02.2006 zmenila návrh tak, že v časti zrušenia spoločného nájmu bytu zobrala návrh späť a v časti úhrady nájomného žiadala zaviazať odporcu zaplatiť jej 67.269,- Sk.
Súd konanie o návrhu v časti zrušenia spoločného nájmu bytu zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka v tejto časti zobrala návrh späť.
Súd doplnil dokazovanie v časti návrhu na zaplatenie jednej tretiny nájomného. Súd mal za preukázané, že odporca dňa 15.06.1999 trvale opustil spoločnú domácnosť. Túto skutočnosť zhodne potvrdili obaja účastníci konania, keď navrhovateľka v návrhu a neskôr i vo svojej výpovedi tvrdila, že odporca opustil spoločnú domácnosť v uvedený deň a odsťahoval si všetky veci. Od toho dňa sa v byte nezdržiaval. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že v byte sa od uvedeného dámu nezdržiava, nakoľko ho navrhovateľka z bytu vyhodila a odmietla ho tam vpustiť.
Z týchto výpovedí preto jednoznačne vyplýva, že odporca sa v byte nezdržiaval - pre rozhodnutie o úhrade časti nájomného nie je rozhodujúce z akého dôvodu - a preto z jeho strany nevznikala v byte žiadna spotreba vody, tepla, elektrickej energie a plynu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky, nakoľko odporca byt neužíval od 15.06.1999, a teda žiadnu spotrebu nevykázal. Navrhovateľka preto za neho nič neuhrádzala, ale platila len za spotrebu seba a svojho syna, ktorý s ňou v byte býval.
Povinnosť odporcu podieľať sa na úhradách, spojených s užívaním bytu, nezakladajú ani takzvané stále platby, účtované dodávateľmi (napr. u elektriny paušálna náhrada za elektromer). Ide vždy o úhradu spojenú s odberom príslušnej energie alebo média, a preto ich nemožno oddeliť od platby za vykázanú spotrebu. Tieto stále - paušálne - platby sú určované dodávateľmi podľa výšky ročnej spotreby a od nich sa potom odvíjajú aj jednotkové ceny za odber. Čím vyššia paušálna platba, tým nižšia jednotková cena. Ak odber prekročí limit, stanovený dodávateľom, paušálna platba sa zníži, ale zvýši sa jednotková cena.
Na základe týchto skutočností mal preto súd za preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky, a preto súd v tejto časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd tak, že ich čiastočne úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko tento trovy konania nežiadal.
Súd zároveň zaviazal navrhovateľku na doplatenie súdneho poplatku 3.360,- Sk, nakoľko v priebehu konania zmenila návrh a zmena nebola spoplatnená súdnym poplatkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).