Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-180-2003.pdf
PDF · 82.09 KB
No categories available
13C/180/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: P. S. S., a.s., B., B. XX,. proti odporcovi: I.) R. H., bytom N. Z., J. X,. zast. JUDr. T. T., advokát, N. Z., R. XX. a II.) Mgr. T. M., bytom N. Z., P. K. XX,. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 2.9.2002 medzi odporcami v I. a II. rade, vkladovaná pod č. V 3234/2002, týkajúca sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území N. Z., zapísanej na čiastočnom LV č. 7942 ako byt č. X na prízemí bytového domu č. súp. 981, na parc. č. 42 a č. 44 je n e p l a t n á .
Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1.000,-Sk z titulu náhrady trov konania, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcom domáhal určenia neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, keď tvrdil, že odporca v II. rade, ktorý napriek tomu, že mu súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v konaní Okresného súdu Nové Zámky 10Er 530/02 zakázal nakladať so svojím majetkom, tento uvedenou kúpnou zmluvou previedol na odporcu v I. rade, čím konal v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzal.
Odporca v I. rade s návrhom nesúhlasil a uviedol, že nevedel o tom, že na majetok odporcu v II. rade prebieha exekúcia, konal v dobrej viere a inak by nebol byt kupoval a tiež to, že nie sú podmienky na vyhlásenie napadnutej kúpnej zmluvy za neplatnú. Neskôr prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, pretože by sa mohol splnenia svojej pohľadávky domáhať i voči Ing. G. H. - ručiteľovi jeho pohľadávky voči odporcovi v II. rade, taktiež namietal, že navrhovateľ nepreukázal, že by napádaná zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala.
Odporca v II. rade uviedol, že o existencii exekúcie nevedel, lebo na ňu zabudol, preto nemohol o nej informovať odporcu v II. rade.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Z upovedomenia o začatí exekúcie č. Ex 176/2002 z 26.3.2002 súd okrem iného zistil, že súdny exekútor ním odporcovi v II. rade ( tam povinnému ) zakázal odo dňa jeho doručenia nakladať so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii. Z doručenky k tomuto upovedomeniu súd zistil, že ho povinný prevzal osobne dňa 21.6.2002.
Z exekučného spisu Ex 176/2002 súd zistil, že táto exekúcia v prospech navrhovateľa začala podaním návrhu u súdneho exekútora dňa 11.3.2002 a to na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica N 140/01, NZ 133/01 spísaná notárkou JUDr. H. J. dňa 30.3.2001.
Z čiastočného LV č. 7942 pre kat. územie N. Z. súd zistil, že odporca je na ňom vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti presne označenej v petite tohto rozsudku, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva z 2.9.2002, ktorá bola vkladovaná pod č. V 3234/2002.
Odporca v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že všetky informácie o byte mal z katastra, bol tam čistý list vlastníctva, preto sa rozhodol byt kúpiť a list od súdu ho zarazil. Uviedol, že s odporcom v II. rade sa dohodli na uzavretí zmluvy, ktorou mu ten predal predmetný byt, ešte predtým si overoval stav na katastri, nezistil žiadnu ťarchu okrem dlhu voči G. asi vo výške 40.000,-Sk, ten však bol ešte pred uzavretím zmluvy vyrovnaný a on preto vôbec netušil, že voči odporcovi v II. rade beží exekúcia a už vôbec nie, že by mal zakázané nakladať so svojím majetkom, inak by byt nebol kupoval.
Odporca v II. rade vo svojej výpovedi uviedol, že veľmi viac ako odporca v I. rade povedať nevie, snáď len dodať, že exekučný príkaz prevzal a to v čase, kedy sa vrátil z nemocnice a celé mu to vypadlo z hlavy a ani nevedel o tom, že je voči nemu vedená exekúcia, neuvedomoval si to, preverili ťarchy na liste vlastníctva a zistili, že je tam jediná a to z G. a tú aj pred uzavretím zmluvy vyrovnali a pretože sám o exekúcii nevedel, nemohol o nej informovať odporcu v II. rade. Potvrdil, že podpis na doručenke od upovedomenia o začatí exekúcie je jeho a dodal, že hoci prišiel krátko predtým z nemocnice, kde bol po infarkte hospitalizovaný, bol natoľko v poriadku, že vedel, že podpisuje prebratie zásielky, len na to zabudol a či si to aj prečítal, to nevie.
Z podania Správy katastra N. Z. zo 17.6.2004 súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie v exekučnej veci súdneho exekútora JUDr. J. J. Ex 176/2002 z 26.3.2002 nebolo na kataster doručené.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 4Er 341/04 súd zistil, že ide o exekučné konanie, kde ako oprávnený vystupuje navrhovateľ a ako povinný Ing. G. H., ručiteľ z úverového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v II. rade, ktorá exekúcia začala dňa26.2.2002 a vykonáva ju súdny exekútor Judr. J. J..
Z podania súdneho exekútora zo 14.5.2004 súd zistil, že vykonaným šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný Ing. H. sa zdržuje na neznámom mieste v zahraničí, pričom nevlastní žiaden majetok a preto je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 47 ods. 1, písm. b) ExP exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii.
Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že voči odporcovi v II. rade bola dňa 11.3.2002 začatá exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 290 958,80.-Sk s príslušenstvom a trov exekúcie v prospech navrhovateľa a že v rámci tejto exekúcie exekútor doručil odporcovi v II. rade dňa 21.6.2002 do vlastných rúk upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým mu okrem iného zakázal od uvedeného dňa nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, pričom odporca v II. rade bol ako osoba spôsobilá na právne úkony v stave spôsobilom vnímať následky svojho konania, keď tieto okolnosti boli preukázané z exekučného spisu i z výpovede samotného odporcu v II. rade. Taktiež bolo preukázané a to z výpovedí oboch odporcov a aj z LV č. 7942 pre kat. úz. N. Z., že odporca v II. rade predmetnú nehnuteľnosť previedol na odporcu v I. rade kúpnou zmluvou z 2.9.2002, teda po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie Ex 176/2002 z 26.3.2002. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že ak odporca v II. rade dňa 2.9.2002 napadnutou kúpnou zmluvou predal predmetnú nehnuteľnosť odporcovi v I. rade, konal v rozpore s upovedomením o začatí exekúcie, ktorého následky nastali jeho doručením povinnému, teda v rozpore s rozhodnutím súdneho exekútora ako orgánu štátu vydaným v rámci je právomoci a kompetencie a to bez ohľadu na to, či si jeho existenciu uvedomoval alebo nie. Z uvedeného
je nepochybné, že odporca v II. rade konal nielen v rozpore s dobrými mravmi a jeho konanie obchádzalo zákon, ale že konal priamo v rozpore so zákonom tak ako to má na mysli § 39 OZ, keď takéto jeho konanie je postihnuteľné aj podľa § 256 Trestného zákona, čo značí, že ide o konanie spoločensky nebezpečné a nezákonné a úkon ktorý takto odporca v II. rade vykonal, je absolútne neplatný bez ohľadu na to, či odporca v I. rade mal alebo nemal vedomosť o zákaze uloženom odporcovi v II. rade nakladať s majetkom. Súd poukazuje na to, že síce je pravdou, že k tomu, aby súdny exekútor mohol vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti, je nutné, aby boli splnené predpoklady uvedené v § 134 a nasl. Exekučného poriadku, medzi nimi i vydanie upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti ( tak ako to uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení KS Nitra ), avšak v rámci exekúcie môže byť vydané i upovedomenie všeobecné, bez uvedenia spôsobu vykonania exekúcie ( § 47 ods. 1, písm. a ExP ), pričom práve v danom prípade bolo vydané takéto upovedomenie, povinnému bolo zakázané nakladať s majetkom a preto bez ohľadu na to, či bolo vydané i upovedomenie o začatí exekúcie jedným zo spôsobov, ktoré pozná exekučný poriadok, je úkon vykonaný povinným v rozpore s rozhodnutím súdneho exekútora s následkami vyššie uvedenými.
Taktiež je nutné uviesť, že tento právny úkon je neplatný jednak podľa § 39 ako podľa § 37 ods. 2 OZ a to z nižšie uvedených dôvodov. Občianske procesné právo samo osebe neupravuje otázku nerešpektovania obmedzenia vlastníckeho práva takéhoto povinného zákazom nakladania s majetkom v upovedomení o začatí exekúcie a preto posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, pri ktorých osoba povinná nakladá s majetkom a scudzuje veci, s ktorými má v zmysle rozhodnutia súdneho exekútora nakladať zakázané, sa ponecháva na riešenie v rovine hmotnoprávnej. Občiansky zákonník v § 39 ustanovuje, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon je potom v rozpore so zákonom a je teda výslovne zakázaný, ak odporuje nielen OZ, ale aj ustanoveniam iných predpisov. Účelom zákazu nakladania s majetkom povinnému je poskytnutie ochrany práv fyzických a právnických osôb prostredníctvom uloženia povinnosti, k uloženiu ktorej súdneho exekútora oprávňuje zákon ( exekučný poriadok ). Posúdením napadnutého právneho úkonu, ktorý nie je v súlade s takýmto rozhodnutím súdneho exekútora, súd dospel k záveru, že uvedeným právnym úkonom dochádza k popretiu účelu rozhodnutia súdneho exekútora a v prípade, že by sa takýto úkon vyhodnotil ako platný, bol by postup exekútora, ktorý je v súlade so zákonom a tiež samotný exekučný poriadok v tejto časti celkom neúčinný. Uvedená skutočnosť, z hľadiska popretia účelu inštitútu nariadenia zákazu nakladania s majetkom povinnému rozhodnutím súdneho exekútora spôsobuje, že takýto právny úkon musí byť vyhodnotený ako právny úkon contra legem a sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Neplatnosť takéhoto právneho úkonu je tiež daná jeho rozporom s § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého je neplatným tiež právny úkon, ktorého predmet plnenia je od počiatku nemožný, v tomto prípade ide totiž o tzv. právnu nemožnosť predmetu plnenia pre existenciu právnej prekážky plnenia v čase vykonávania právneho úkonu, ktorou je nariadenie súdneho exekútora o zákaze nakladania s majetkom. Ide o právnu nemožnosť predmetu plnenia spočívajúcu v neuskutočniteľnosti predmetu plnenia v dôsledku existencie právnej prekážky, ktorú zakladá rozhodnutie súdneho exekútora, ktoré obmedzuje dispozičnú voľnosť povinného a je prekážkou, ktorá pozbavuje povinného ako vlastníka veci scudzovať veci alebo práva a nakladať s majetkovými hodnotami.
K obrane odporcu v I. rade je potrebné uviesť, že súd sa s ňou nestotožnil, pretože pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľa, tento je podľa názoru súdu preukázaný, keď navrhovateľ sa môže úspešne splnenia svojej pohľadávky voči odporcovi v I. rade domáhať iba exekúciou predmetného bytu, pretože iný adekvátny majetok odporca v I. rade nemá a taktiež ho nemá ani ručiteľ záväzku odporcu v II. rade. Pokiaľ ide o poukaz odporcu v I. rade na to, že nebolo preukázané, že by napádaná zmluva bola svojím účelom v rozpore so zákonom, je treba uviesť, že s ohľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosť, že odporca konal v rozpore s rozhodnutím exekútora je napadnutá kúpna zmluva v priamom rozpore s týmto rozhodnutím a tým aj zákonom a to svojím obsahom a takáto obrana preto nie je dôvodná. Taktiež podľa názoru súdu nie je dôvodná obrana odporcu v I. rade s poukazom na dobromyseľné nadobudnutie jeho vlastníctva, pretože táto skutočnosť sa síce javí byť pravdivá, napriek tomu však je konanie odporcu v II. rade v rozpore s rozhodnutím súdneho exekútora tak závažným porušením zákona, že tento právny nedostatok uzavretého právneho úkonu nemožno ani takýmto spôsobom konvalidovať a je aj práve s ohľadom na ochranu práv účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ktorú im štát právnymi predpismi poskytuje, nutné naň prihliadať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi v konaní plne úspešnému priznal právo na uplatnené trovy konania vo výške 1.000,-Sk (súdny poplatok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.