Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/68/2017

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice, IČO: 34 109 690, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 31. júla 2017, podanou na poštovú prepravu dňa 28. júla 2017, sa žalobca domáha určenia, že kontrola č. XXXX-XXXX/XXXX-A., vykonaná žalovaným na základe Poverenia č. XXXX- XXXX/XXXX-A. zo dňa 20. februára 2017 (ďalej len „poverenie“) voči žalobcovi, bola nezákonná. 2. Žalobca dôvodil, že predsedníčka žalovaného dňa 20. februára 2017 udelila zamestnancom žalovaného poverenie na výkon kontroly postupu zadávania zákazky u verejného obstarávateľa, ktorým je žalobca. Poverenie bolo udelené v zmysle , , a a v nadväznosti na o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a podľa , a o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) 3. V nadväznosti na udelenie poverenia doručil žalovaný žalobcovi oznámenie č. XXXX-XXXX/XXXX- A. zo dňa 20. februára 2017 o začatí výkonu kontroly (ďalej len „oznámenie o začatí kontroly“) po uzatvorení zmluvy pri postupe zadávania nadlimitnej zákazky na predmet „Zvýšenie vzdelanostnej úrovne a pracovného potenciálu spoločnosti Chladiace veže Bohunice, spol. s r. o.“ (ďalej len „kontrola“), na základe ktorého v období od 27. februára 2017 do 29. mája 2017 zmienenú kontrolu vykonal a jej výsledok zachytil v protokole o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 29. mája 2017 č. XXXX-XXXX/XXXX-A. (ďalej len „protokol“). Žalobca sa k záverom uvedeným v protokole vyjadril dňa 12. júna 2017 a protokol bol prerokovaný dňa 19. júla 2017. 4. Žalobca je toho názoru, že postupom žalovaného boli subjektívne práva žalobcu priamo dotknuté, pričom s odkazom na ustanovenie je iným zásahom aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly. Žalobca uviedol, že nemohol podať žalobu podľa ustanovenia , pretože prvý raz mal možnosť uplatniť vyjadrenia ku kontrolným zisteniam až po vyhotovení protokolu, teda po ukončení kontroly. Námietky žalobcu mohli byť zohľadnené až v rámci prerokovania protokolu, avšak žalovaný sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo vyplýva zo zápisnice o prerokovaní protokolu zo dňa 19. júla 2017. 5. Žalobca je zároveň toho názoru, že žalovaný pri výkone kontroly postupoval v rozpore so zákonom, pretože od 18. apríla 2016 (kedy nadobudol účinnosť ) do pôsobnosti žalovaného už nepatrí výkon kontroly podľa ustanovenia a nasl. . Z uvedeného dôvodu nemohlo byť vydané ani poverenie na výkon kontroly, na jeho základe nemohla byť kontrola uskutočnená

a žalovaný tak postupoval v rozpore s vlastnou pôsobnosťou vymedzenou vo vtedy platnom právnom predpise, t. j. v . 6. Na výzvu krajského súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej označil argumentáciu žalovaného za irelevantnú a zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, podľa ktorých žalovaný nemohol uskutočniť kontrolu vykonanú na základe poverenia z 20. februára 2017 podľa právneho predpisu účinného do 17. apríla 2016, t. j. podľa , ale mohol uskutočniť iba kontrolu ktorú mu umožňoval uskutočniť vtedy platný a účinný právny predpis, t. j. . Žalovaný doručil krajskému súdu dupliku, v rámci ktorej nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a s poukazom na prechodné ustanovenie zotrval na závere, že pri výkone kontroly postupoval správne podľa ustanovení . Podľa (ďalej len „“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, Podľa , Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 7. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 8. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . 9. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého iného zásahu, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby. 10. v zakotvuje lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy tak subjektívnu ako aj objektívnu. Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť

okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal (objektívna lehota v danom prípade nie je sporná). 11. Z obsahu žaloby ako aj zo žalobcom naformulovaného žalobného návrhu vyplýva, že za iný zásah orgánu verejnej správy považuje samotný výkon kontroly uskutočnenej na základe poverenia, ktorej nezákonnosť badá v jej vykonaní a postupe na základe neúčinného právneho predpisu, t. j. podľa ustanovení . 12. Z obsahu žaloby no predovšetkým z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že právny rámec na základe ktorého bola kontrola vykonaná (ustanovenia , a , a v nadväznosti na a podľa , a ) je uvedený na poverení ako aj v oznámení o začatí výkonu kontroly, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 27. februára 2017, čo preukazuje poštová doručenka založená v administratívnom spise. Už v momente ich prevzatia a oboznámenia sa s obsahom uvedených listín mohlo a malo byť žalobcovi zrejmé kto bude kontrolu vykonávať (teda ktorý orgán verejnej správy sa namietaného iného zásahu dopúšťa) a v čom spočíva faktický postup žalovaného (t. j. od akých ustanovení odvodzuje svoje oprávnenia a povinnosti v súvislosti s výkonom kontroly). Namietaná nezákonnosť bola teda zrejmé už od tohto okamihu. Žalobca nemusel a ani nemal vyčkávať na doručenie protokolu o výsledku kontroly, ktorý len spätne deklaroval skutočnosti žalobcovi známe. Momentom doručenia oznámenia o začatí kontroly, ktorej prílohou bolo aj poverenie, bol voči nemu žalovaným vykonaný resp. započatý iný zásah a žalobca sa mohol a mal brániť podaním žaloby na správny súd podľa . 13. Pokiaľ žalobca namieta, že v priebehu kontroly nemohol podať žalobu podľa a musel vyčkať na skončenie kontroly resp. na zápisnicu o prerokovaní protokolu zo dňa 19. júla 2017 (až z ktorej mohol zistiť, či žalovaný reflektoval na jeho námietky ku kontrolným zisteniam), tieto tvrdenia žalobcu nepovažuje správny súd za náležité. Právna úprava žaloby proti inému zásahu podľa ustanovení nepredpokladá, že žalobca musí pred jej podaním vyčerpať osobitné postupy (ako tomu bolo v prípade úpravy nezákonného zásahu podľa ustanovení § ) a uplatniť voči postupu žalovanému námietky alebo iné výhrady. Účinnosť ochrany na základe žaloby podľa spočíva v možnosti jej bezprostredného podania v záujme čo najskoršieho poskytnutia ochrany subjektívnym právam, ktoré sú iným zásahom postihnuté. Je pravdou, že žalobca mohol svoje výhrady k vykonaniu kontroly adresovať žalovanému aj v reakcii na prerokovanie protokolu (hoci vyjadrenie kontrolovaného subjektu podľa ustanovenia predpokladá prezentovanie výhrad ku skutočnostiam ktoré boli zistené o verejnom obstarávaní po uzavretí zmluvy v rámci kontroly), no v záujme efektívneho využitia ochrany pred namietaným iným zásahom sa mal už v tom čase primárne obrátiť na príslušný správny súd. 14. Uvedený záver prezentovaný správnym súdom vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyjadrený uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2021 sp. zn. z 30. septembra 2021, ktoré bolo uverejnené v Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1, pod č. 4/2022. Najvyšší správny súd v zmienenom uznesení konštatoval, že na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa , a tým aj na posúdenie jej dôvodnosti, nemá vplyv, či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej uplynutí. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. 15. V prejednávanej veci je pritom zrejmé, že žalobcova prvá vedomosť o nezákonnosti výkonu kontroly ako namietaného iného zásahu sa viaže ku prevzatiu oznámenia o začatí kontroly spolu s poverením dňa 27. februára 2017. Namietaná nezákonnosť kontroly ako iného zásahu nevznikla až s odstupom času, prípadne pridružením ďalšieho, hoci čiastkového, zásahu, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k predĺženiu lehoty na podanie žaloby. Subjektívna lehota na jej podanie teda nezačala plynúť až dňom skončenia kontroly, t. j. prerokovaním protokolu dňa 19. júla 2017, ako sa domnieva žalobca. 16. S ohľadom na zistenia, že žalobca nadobudol prvú vedomosť o namietanom inom zásahu (zahájení kontroly podľa ustanovení ) dňa 27. februára 2017, od ktorého mu začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby a táto uplynula dňa, 27. apríla 2017, jeho žaloba podaná na poštovú prepravu až dňa 28. júla 2017, t. j. 3 mesiace po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie, bola podaná oneskorene. Správny súd preto žalobu postupom podľa ustanovenia odmietol. 17. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku oneskoreného podania žaloby procesne zavinil jej odmietnutie, a postupom podľa ustanovenia by mal správny súd po správnosti priznať trovy konania

žalovanému, ten vo vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že trovy konania priznať nežiada. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.