Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/220/1996

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľa: U., spol. s r.o., so sídlom S. XXXX/XX,. XXX XX. S., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. D. K., so sídlom A. K. S. XX,. P.O.B. XX,. XXX. XX. S. proti odporcovi: V. V., nar. X.XX.XXXX,. bytom XXX. XX. K. XXX,. zastúpený advokátom Mgr. M. S., so sídlom V. P.-T. XX,. P.O.B. XXX, XXX. XX. S. o zaplatenie 40.000,- Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 20.000,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.8.1996 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 40.000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania od 20.6.1996 do zaplatenia a náhrady trov konania z toho dôvodu, že odporcovi vyplatil sumu 40.000,- Sk ako preddavok, resp. zálohu na vyúčtovanie cestovného s tým, že odporcu požiadal previesť vyúčtovanie vykonaných služobných ciest do 20.5.1996, odporca však vykonané pracovné cesty riadne nevyúčtoval, tieto cesty si navrhovateľ teda nemohol uplatiť v daňovom priznaní, čím mu v podstate vznikla uplatňovaná škoda.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil z toho dôvodu, že sa nejednalo o preddavok na cestovné, ale išlo o vyplatenie cestovného za už vykonané pracovné cesty v období roku 1994 v prospech navrhovateľa, vyúčtovanie ktorých osobne odovzdal konateľovi navrhovateľa M. K. v júni roku 1995.

Okresný súd v Senici rozsudkom v predmetnej veci č.k. -134 zo dňa 12.12.2001 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 20.6.1996 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pred rozhodnutím súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výpisom z Obchodného registra navrhovateľa, výdavkovými pokladničnými dokladmi zo dňa 16.10.1995 a zo dňa 19.12.1995, cestovnými príkazmi a vyúčtovaniami pracovných ciest predložených odporcom, dokladom o rozviazaní pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom zo dňa 30.1.1996, pracovnou zmluvou zo dňa 4.3.1993, uznesením Obvodného oddelenia PZ Senica č. ČTS: ORP - 363/96 zo dňa 12.1.1997. Návrh právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne I. K., ktorá u navrhovateľa pracovala, na okolnosti za akých podmienok boli poskytované preddavky na cestovné zamestnancom, akým spôsobom boli vyúčtovávané a akým spôsobom boli vykonané cesty registrované a kontrolované súd uznesením na pojednávaní dňa 12.12.2001 zamietol z toho dôvodu, že navrhovaná svedkyňa bola v priebehu konania už za účelom svedeckej výpovede predvolaná, avšak na pojednávaní konanom dňa 10.5.2000 odmietla vypovedať z dôvodu rodinných väzieb s konateľom navrhovateľa M. K., ktorý je jej manželom.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľ sa vo svojom odvolaní domáhal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že bude návrhu vyhovené v plnom rozsahu a odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 40.000,- Sk s úrokom z omeškania 17,6 % od 20.6.1996 do zaplatenia, ako aj náhrada trov tohto konania. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodňoval a uvádzal, že navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 40.000,- Sk, pretože túto sumu od neho odporca prevzal. Ani jedna služobná cesta nebola navrhovateľom odsúhlasená. Namietal, že skutočnosť, že navrhovateľ poskytol preddavok odporcovi nie je porušením žiadnej právnej povinnosti. Právnu povinnosť porušil len odporca.

Odporca vo svojom odvolaní poukazoval na to, že v tomto prípade nešlo o vyplácaný preddavok na cestovné, ale že sa jednalo o vyplatenie finančných čiastok za vykonané jazdy v prospech zamestnávateľa, teda navrhovateľa. Súd prvého stupňa nezisťoval, či v spornom období boli takéto jazdy v prospech navrhovateľa vykonané, v akom rozsahu, či v dôsledku takto vykonaných jázd navrhovateľovi vznikla nejaká škoda. Navrhovateľom uplatňovaná škoda nie je skutočnou, bezprostrednou škodou, predstavujúcou zmenšenie masy majetku poškodeného, teda navrhovateľa. Navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol v tom smere, že nepreukázal, že za sledované obdobie sa vykonávali jazdy v jeho prospech. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa predovšetkým splnením podmienok pre poskytnutie preddavku, prípadne pre vyúčtovanie preddavku pracovnej cesty. Vyzvať účastníkov konania na predloženie dokladov, teda navrhovateľ musí preukázať, že tieto preddavky mal zúčtované a evidované v účtovníctve ako pohľadávku voči zamestnancom, preukáže, že nariadil odporcovi vykonať služobné cesty v čase po poskytnutí preddavkov, okolnosť, že odporca vykonával po poskytnutí preddavku služobné cesty pre neho, na ktoré mali slúžiť tieto preddavky. Odporca taktiež musí vierohodne preukázať, že splnil svoju povinnosť vyúčtovať preddavok do 10 pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty a prípadne preddavok vrátiť, keď zamestnávateľovi - navrhovateľovi predložil písomné doklady potrebné na vyúčtovanie vykonanej pracovnej cesty. V spise založené doklady odporcu nemajú požadované náležitosti.

Súd doplnil dokazovanie ďalším výsluchom účastníkov, evidenciou prevádzky automobilu z roku 1995, výdavkovými pokladničnými dokladmi č. 2672 zo dňa 31.12.1995 a č. 2673 zo dňa 31.12.1995 predloženými navrhovateľom, výdavkovým pokladničným dokladom z roku 1995, predloženým odporcom, oznámením S. P. P. S. zo dňa 4.10.2005, oznámením Ú. P., S. V. a R. v S. zo dňa 6.10.2005, oznámením V. Z. P., a.s. pobočka S. zo dňa 10.10.2005 a zistil tento stav veci:

Odporca bol zamestnaný u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.3.1993, ktorá bola uzatvorená dňa 1.3.1993, a to na dobu neurčitú, s pracovným zaradením do funkcie technika, s miestom pracoviska S.. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany odporcu, ku dňu 31.1.1996. Navrhovateľ najskôr tvrdil, že odporcovi vyplatil sumu 40.000,- Sk ako preddavok, resp. zálohu na cestovné za rok 1994, a to na dvakrát s tým, že prvú zálohu vyplatil odporcovi dňa 16.10.1995 v sume 20.000,- Sk, druhú dňa 19.12.1995 taktiež v sume 20.000,- Sk. Neskôr konateľ navrhovateľa uviedol, že pri pracovných cestách bolo používané firemné auto, teda odporca nekupoval benzín, a tak sa jednalo zrejme o preddavok na stravné a ďalej zase opakovane uviedol, že suma 40.000,- Sk bola odporcovi poskytnutá vlastne ako určitá finančná výpomoc a túto sumu mu mal odporca neskôr zdokladovať. Uvedené preddavky, resp. zálohy konateľ navrhovateľa odovzdal odporcovi s tým, že tento vypracuje vyúčtovania pracovných ciest vykonaných v roku 1994 a odovzdá ich navrhovateľovi. Odporca mu však riadne vyúčtovania pracovných ciest nepredložil, preto ho k tomu vyzval písomne, ale bezvýsledne. Uviedol, že odporcovi schválenie pracovnej cesty nikdy nepodpisoval. Konateľ navrhovateľa neskôr zase uviedol, že odporca pracoval v spoločnosti ako servisný technik, zabezpečoval servisné opravy podľa potreby, teda podľa aktuálneho vyžiadania zákazníka, zabezpečoval taktiež aj dodávku tovaru. Servisní technici mali na rozdiel od iných zamestnancov spoločnosti daný ústny trvalý príkaz na vykonávanie pracovných ciest, podľa potreby, tzn. podľa požiadaviek zákazníkov, ktorí žiadali servisné opravy. Po vykonaní jednotlivých ciest mali servisní technici povinnosť vykonanú cestu zaznačiť do knihy - evidencia prevádzky automobilu. S odporcom však boli neustále problémy, pretože konateľ ho žiadnym spôsobom nebol schopný donútiť k tomu, aby v dokladových záležitostiach dodržiaval poriadok. Niekoľko vykonaných ciest aj do knihy zaznačil, ale väčšinu vykonaných ciest nezaznačil vôbec. Uviedol, že nevie, či je vôbec možné zistiť koľko a akých pracovných ciest odporca počas roku 1995 pre navrhovateľa vykonal, práve z toho dôvodu, že odporca nebol nikdy schopný vypísať a predložiť žiadne cestovné doklady. Písomné upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa nebolo odporcovi nikdy dané, pretože v tom čase bol konateľ rád, že spoločnosť vôbec funguje a žiadne písomné upozornenia sa zamestnancom nedávali. Všetci ostatní zamestnanci, ktorí používali pri výkone svojej pracovnej činnosti autá, boli schopní cestovné riadne vyúčtovať a zdokladovať až na odporcu. Konateľ navrhovateľa má za to, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým spôsobom, že vykonané pracovné cesty riadne nevyúčtoval, tieto cesty si navrhovateľ teda nemohol uplatiť v daňovom priznaní, čím mu v podstate vznikla uplatňovaná škoda. Konateľ navrhovateľa uviedol, že nepopiera vykonanie pracovných ciest odporcom, i keď už je možné, vzhľadom na odstup času, len s veľkými obtiažami zistiť, aké konkrétne pracovné cesty boli odporcom vykonané. Uviedol, že škoda však nevznikla iba na dani a pretože odporca peniaze od navrhovateľa fyzicky zobral a nevyúčtoval ich, tak ani nevie uviesť, akým spôsobom boli spotrebované. Ak by odporca riadne vyúčtovania pracovných ciest predložil, ekonómka je povinná ich zaúčtovať. Napriek tomu, že odporca prvý preddavok vyplatený mu navrhovateľom dňa 16.10.1995 v sume 20.000,- Sk riadne nevyúčtoval, vyplatil mu navrhovateľ dňa 19.12.1995, taktiež v sume 20.000,- Sk, ďalší preddavok na cestovné bez toho, že by dôsledne trval na tom, aby odporca prvý preddavok riadne vyúčtoval. Konateľ navrhovateľa uviedol, že v spoločnosti bolo bežnou praxou, že preddavky na cestovné zamestnancom vyplácal bez toho, aby trval na zúčtovaní preddavkov predchádzajúcich, v tomto prípade odporcovi dôveroval. Odporca sa bránil tým, že vyúčtovania pracovných ciest vypracoval a osobne cestovné príkazy v počte 95 kusov odovzdal konateľovi navrhovateľa M. K. v júni roku 1995. Ako dôkaz tieto vyúčtovania predložil súdu vo fotokópii s tým, že nevie uviesť, z akého dôvodu si fotokópie vyhotovil. Z priložených fotokópií cestovných príkazov súd zistil, že cestovné príkazy a vyúčtovania pracovných ciest vykazujú závažné nedostatky. Cestovné príkazy nie sú vystavené zamestnávateľom, povolené, dátumované a podpísané pracovníkom oprávneným na povolenie cesty. Nie je v nich špecifikovaný dopravný prostriedok, ktorý bol na vykonanie cesty určený a taktiež nie je uvedený povolený preddavok, nie je uvedené, či a kedy bola podaná správa o výsledku pracovnej cesty. Žiaden z cestovných príkazov nie je opatrený pečiatkou zamestnávateľa. Odporca ďalej uviedol, že v roku 1995 na výkon pracovných ciest používal z 90 % svoje vlastné auto a z 10 % auto konateľa navrhovateľa, pretože v tom čase spoločnosť žiadne auto nevlastnila. Za poskytnutú sumu 40.000,- Sk kupoval len benzín a z dokladov, ktoré v predmetnom konaní predložil je zrejmé, že pracovné cesty vyúčtoval v celkovej hodnote 107.000,- Sk. Trvá na tom, že suma 40.000,- Sk mu nebola poskytnutá navrhovateľom ako preddavok na cestovné, ale bolo to už vyplatenie cestovného za cesty, ktoré boli vykonané. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že predložil súdu originál pôvodného pokladničného dokladu s uvedením neúplného dátumu, len roku 1995, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ vyplatil odporcovi 20.000,- Sk, ako cestovné za rok 1994. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že porovnaním výdavkových pokladničných dokladov predložených navrhovateľom vo fotokópii, spolu s návrhom na začatie konania (č.l. 4 spisu) a originálu výdavkového pokladničného dokladu, predloženého odporcom dňa 27.6.2005 (č.l. 202 spisu), je nepochybné, že navrhovateľ svoje doklady upravoval, pretože tieto nie sú totožné, čo navrhovateľ vo svojej výpovedi aj priznal. Podľa výdavkového dokladu predloženého navrhovateľom zo dňa 19.12.1995 sa jednalo o cestovné - preddavok, na rok 1996 a podľa výdavkového dokladu predloženého odporcom , tento je datovaný len rokom 1995 a uvádza sa v ňom, že ide o cestovné za rok 1994. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ odporcovi nevyplatil žiadny preddavok na cestovné, ale vyplatil mu už cestovné za pracovné cesty, ktoré už boli vykonané v roku 1994. Preddavok na cestovné na rok 1996 navrhovateľ odporcovi ani vyplatiť nemohol, pretože pred Vianocami roku 1995 dal odporca navrhovateľovi výpoveď, ktorú tento neakceptoval a pracovný pomer odporcu u navrhovateľa tým skončil ku dňu 31.3.1996. Konateľ navrhovateľa k tvrdeniu odporcu uviedol, že výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli predložené na pojednávaní dňa 25.4.2005 sú doklady, ktoré boli navrhovateľom vyhotovené už pre spracovanie účtovníctva a z toho dôvodu ani nemôžu byť totožné s dokladmi, ktoré navrhovateľ predložil na začiatku konania, pretože ide v podstate o opis týchto dokladov.

Podľa , pracovník zodpovedá organizácii za škodu, ktorú jej spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Pre určenie rozsahu náhrady škody je rozhodujúca forma zavinenia, druh zodpovednosti, osobné vlastnosti zamestnanca. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. uprednostňuje náhradu škody v peniazoch. V danom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačne a dôveryhodne nepreukázal, čo suma 40.000,- Sk odporcovi navrhovateľom odovzdaná v skutočnosti predstavovala. Teda, či sa jednalo o poskytnutie preddavku na cestovné, ak áno, na ktorý rok, alebo či sa jednalo o vyplatenie cestovného za už vykonané pracovné cesty odporcom alebo či išlo o poskytnutie určitej finančnej výpomoci navrhovateľom odporcovi, ako konateľ navrhovateľa uviedol vo svojej neskoršej výpovedi dňa 21.9.2005 s tým, že odporca mal neskôr túto poskytnutú sumu zdokladovať. V prípade, ak by sa jednalo o preddavky na cestovné, navrhovateľ nepreukázal v konaní, že tieto preddavky má zúčtované a evidované v účtovníctve, ako pohľadávku voči zamestnancom, nepreukázal, že nariadil odporcovi vykonať služobné cesty v čase po poskytnutí preddavkov, pretože servisní technici navrhovateľa, ktorým bol i odporca, mali na rozdiel od iných zamestnancov spoločnosti daný iba ústny trvalý príkaz na vykonávanie pracovných ciest, podľa požiadaviek zákazníkov, ktorí žiadali servisné opravy a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 20.000,- Sk, pozostávajúcej zo sumy 1.600,- Sk, zaplatenej na súdnom poplatku za podaný odpor, zo sumy 1.600,- Sk zaplatenej na súdnom poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume 16.800,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z trov právneho zastúpenia odporcu advokátom Mgr. J. G. za 11 hlavných úkonov po 700,- Sk a 11 krát paušál po 100,- Sk a z trov právneho zastúpenia odporcu advokátom Mgr. M. S. za 4 hlavné úkony po 1.850,- Sk a 4 krát paušál po 150,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).