Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/161/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Anny Plichtíkovej a JUDr. Ivana Rumanu v obchodnoprávnej veci žalobcu L. S. M. H. a.s., so sídlom v M., T. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného právnym zástupcom Mgr. R. K., advokátom, so sídlom v Ž., D. D. XX. proti žalovanému M. M., V. N., M., IČO XX. XX. XX,. zastúpenému právnym zástupcom JUDr. M. G., komerčným právnikom, so sídlom v M., V. N. X,. v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zaplatenia 103 100 000,- Sk s 25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1. 1. 1998 do zaplatenia, na pojednávaní konanom dňa 21. 5. 2003 takto

rozhodol:

Žalobu o zaplatenie 103 100 000,- Sk s 25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 1. 1. 1998 do 14. 9. 2002, 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 15. 9. 2002 do 8. 10. 2002 a 25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 9. 10. 2002 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 16 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 15. 9. 2002 do 8. 10. 2002, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o vydanie predbežného opatrenia z a s t a v u j e .

Žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok 400,- Sk.

U p r a v u j e Daňový úrad Martin, aby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku bol žalobcovi vrátený krátený súdny poplatok 400,- Sk, zaplatený kolkovými známkami.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 1 316 130,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu JUDr. M. G., komerčného právnika, so sídlom v M..

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 103 100 000,- Sk ako hodnoty nepeňažného vkladu žalovaného, ku ktorému žalobca nenadobudol vlastnícke právo. Žalovaný následne nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vkladu previedol (vlastnícke právo k nim) na subjekt T. a.s. M., ktorého akcionárom je žalovaný. V žalobe poukázal na ustanovenie , platné v čase zvýšenia základného imania a ustanovenie v znení platnom takisto v čase zvýšenia základného imania, podľa ktorých je dôvodný nárok žalobcu, pretože na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu dňa 16. 12. 1995 bolo schválené zvýšenie základného imania a zmena stanov a u žalovaného to predstavovala sumu 103 100 000,- Sk, ktorá zodpovedala hodnote nepeňažného vkladu, a to prevádzkovej budovy hotela T. postavenú na pozemku KN parcela č. 499/1, zastavaná plocha o výmere 2173 m2, p. parcela č. 499/02, ostatná plocha o výmere 3023

m2, chata súpisné č. XXXX, postavená na KN parcela č. 5152, katastrálne územie M.. Zvýšenie základného imania bolo zapísané aj do obchodného registra na celkovú výšku základného imania 348 700 000,- Sk. Žalobca svoju povinnosť splnil a nehnuteľnosti žalovanému po ich nezavkladovaní vydal, preto žalovaný je povinný uhradiť rozdiel v hodnote vkladu v peniazoch. Ďalej žalobca v prednese na pojednávaní konanom dňa 4. 12. 2002, v písomnom podaní zo dňa 12. 5. 2003, na pojednávaní konanom dňa 21. 5. 2003, poukázal na notársku zápisnicu sp.zn. N 82/95, NZ 79/95. Žalovaný mal povinnosť vložiť nepeňažný vklad, avšak túto svoju povinnosť porušil, vlastnícke právo na žalobcu nepreviedol, z ktorého dôvodu nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, to znamená jeho plnenie bolo vadné, prečo je dôvodný postup podľa v nadväznosti na ustanovenie a žalobca má nárok na náhradné peňažné plnenie. Práve ustanovenie odkazuje na všeobecnú záväzkovú časť úpravy v , ktorou sa vzťahy medzi akcionármi a spoločnosťou spravujú. Následným vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti T. a.s. v októbri 1999 žalovaný spôsobil právne vady plnenia a týmto momentom sa zmenil obsah záväzku v zmysle a žalobca má nárok na peňažné plnenie. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca poukázal na ustanovenie a na ustanovenie . Synalagmatický vzťah vyplýva z toho, že vzťah medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovaným ako akcionárom je záväzkovým vzťahom, kedy ak nebolo zavkladované vlastnícke právo k predmetu nepeňažného vkladu žalovaného na žalobcu, bol žalobca povinný vydať nehnuteľnosť oproti povinnosti žalovaného zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch. Ak sa nepremlčuje vlastnícke právo, nemôže sa premlčať ani nárok žalobcu. Ďalej na pojednávaní dňa 4. 12. 2002 žalobca poukázal, že podľa časti 2 článku 5 stanov bol žalovaný ako akcionár povinný splniť svoj záväzok voči spoločnosti do 10 dní od zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra. Ak základné imanie bolo zvýšené právoplatným rozhodnutím zo dňa 27. 3. 1996, tak povinnosť splniť riadne a včas úhradu nepeňažného vkladu bola do 6. 4. 1996, z ktorého dôvodu premlčacia lehota začala plynúť dňom 7. 4. 1996, kedy premlčacia lehota by bola uplynula, avšak žalovaný sa jej nemôže domáhať z dôvodu ustanovenia a ustanovenia . I v prípade odlišného právneho názoru nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, pretože vadným plnením žalovaného, a to dňa 7. 4. 1996 došlo ku zmene v obsahu záväzku a nebol dohodnutý čas peňažného plnenia, preto podľa bol žalobca oprávnený vyzvať žalovaného na plnenie peňažného záväzku a tento bol povinný po výzve plniť a takouto výzvou bola žaloba a rozhodný dátum jej doručenia žalovanému. Z uvedeného premlčacia lehota pri takomto právnom tvrdení by začala plynúť druhým dňom po doručení žaloby žalovanému, a preto žalobca uplatnil svoj nárok pred skončením premlčacej doby. Žalobca ďalej tvrdil, že nebol povinný uplatniť nároky z vád bez zbytočného odkladu, keďže tu nastáva zákonná fikcia v zmene obsahu záväzku a neupravuje lehotu v akej má byť nárok uplatnený. Žalobca bol len povinný vyzvať žalovaného na plnenie a tým určiť čas plnenia. Odo dňa prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na T. a.s., kedy došlo ku zmene v obsahu záväzku do dňa podania žaloby nedošlo ku premlčaniu práva, pretože žalobca vyzval žalovaného podľa , a tým určil čas plnenia najneskôr podanou žalobou. Súčasne žalobca žiadal priznať 25 %-ný úrok z omeškania ročne od 1. 1. 1998 do zaplatenia, a to s odkazom na ustanovenie , v znení platnom v čase zvýšenia základného imania, podľa článku 8 bod 6 stanov, podľa ktorého bol dohodnutý 25 %-ný úrok z omeškania ročne. Nárok na úrok z omeškania sa nepremlčuje ani prípadným premlčaním istiny, naviac keď pri vadnom plnení má charakter sankcie a za posledné 4 roky od podania žaloby ani nedošlo k jeho premlčaniu.

K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že základnou povinnosťou žalovaného nebolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, ale iba poskytnúť súčinnosť na vykonanie právnych úkonov, potrebných na prevod vlastníctva na spoločnosť. Poukázal na konanie pred vtedy O. Ú. M., odbor katastrálny pod sp.zn. V 1094/96. Uviedol, že povinnosť splatiť vecný vklad peniazmi neexistovala, keďže takúto povinnosť zaviedol až , ktorým sa mení a dopĺňa . V prípade názoru, že je tu povinnosť žalovaného zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch by bol takýto nárok žalobcu premlčaný, pretože uplynula štvorročná premlčacia doba. Žalovaný podaním zo dňa 5. 2. 2003 doplnil svoje vyjadrenie. Poukázal, že žalobca nielenže neuplatnil nároky z vadného plnenia, ale ani nepreukázal vadné plnenie. Namietal žalovaný, že ak by sa aj pripustil nárok z titulu vadného plnenia, tento sa premlčal. Rozhodným je skutočnosť, že bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva a v tom čase v Slovenskom právnom poriadku nebola upravená otázka, čo v prípade ak obchodná spoločnosť sa nestane vlastníkom nepeňažného vkladu. V prípade názoru vzniku nároku, tento je premlčaný. Nemožno aplikovať ustanovenia , pretože

toto ustanovenie je použiteľné na inú právnu situáciu. Tvrdenie žalobcu, že obrana žalovaného je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku nemá opodstatnenie, pretože žalobca v zmysle nemusel vydať akcie pre žalovaného a ak mu bol odovzdaný „dočasný list“, mohol ho žiadať vrátiť späť. Ak žalobca považuje za platný úkon navýšenia základného imania nemôže byť aplikované ustanovenie , ale môže žalobca žiadať iba vrátenie akcií, ak nejaké žalovanému vydal. Ak je nárok žalobcu premlčaný, tak niet nároku ani na úroky. 25 %-ný úrok z omeškania ročne nemá oporu v stanovách spoločnosti, lebo tieto hovoria o 25 %-nej ročnej úrokovej sadzbe, to znamená takéto ustanovenie je nejasné a nezrozumiteľné, a preto neplatné. Žalovaný v podaní doručenom na Krajský súd v Žiline dňa 19. 5. 2003 okrem iného poukázal na to, že úkon navyšovania základného imania dňa 16. 12. 1995 nebol urobený vážne zo strany akcionára LK M., a preto je neplatný. Ak nedošlo k odvkladovaniu vlastníckeho práva, nastala tu nemožnosť plnenia a záväzok žalovaného zanikol. Rozhodujúcu lehotu, kedy začala plynúť premlčacia doba bol deň 7. 4. 1996 tak, ako uviedol aj žalobca a k premlčaniu došlo dňa 7. 4. 2000, preto súd na námietku premlčania musí prihliadnuť. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

Krajský súd v Žiline vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov, oboznámením sa so žalobou, výpisom z obchodného registra žalobcu, zakladateľskou zmluvou žalobcu, stanovami žalobcu, notárskou zápisnicou N 82/95, NZ 79/95, listinami doloženými žalobcom, vyjadrením žalovaného zo dňa 5. 2. 2003, stanoviskom žalobcu zo dňa 12. 5. 2003, podaním žalovaného doručené na Krajský súd v Žiline dňa 19. 5. 2003, notárskou zápisnicou N 374/99, , zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu, konaného dňa 29. 6. 1999, kópiou spisu V 1094/96, správy katastra Martin, fotokópiou rozhodnutia v tom čase O. Ú. M., odbor katastrálny sp.zn. V 1094/96 zo dňa 4. 10. 1996 právoplatné dňa 17. 2. 1997 o zamietnutí návrhu na vklad a bol zistený nasledovný skutkový stav s nižšie uvedeným právnym posúdením.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že notárskou zápisnicou spísanou dňa 16. 12. 1995 v M., v sídle žalobcu na ulici T. XX,. N 82/95, NZ 79/95 bol osvedčený priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu, na ktorom okrem iného bolo schválené zvýšenie základného imania žalobcu upísaním nových akcií vo výške 347 700 000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal vložiť ako nepeňažný vklad prevádzkovú budovu hotela T., postavenú na pozemku KN parcela č. 499/1, zastavaná plocha o výmere 2173 m2, p.č. 499/2, ostatná plocha o výmere 3023 m2, chatu č.s. 5371, postavenú na KN p.č. 5152 v katastrálnom území M.. Navrhnutá hodnota nepeňažného vkladu bola 103 100 000,- Sk (č.l. 20-23 spisu), (, ).

V čase konania a rozhodovania krajského súdu nebol preukázaný iný stav v rovine zvýšenia základného imania než ten, ktorý bol zachytený v notárskej zápisnici N 82/95, a z tohto pri rozhodovaní bolo vychádzané ( ).

Vzhľadom k tomu, že podľa , rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, súd neprihliadal na námietku žalovaného vo vyjadrení zo dňa 5. 2. 2003, druhá strana, prvý odsek (č.l. 307 spisu), keď namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu navyšovania základného imania a uvedenú v stanovisku, doručenom na Krajský súd v Žiline dňa 19. 5. 2003, strana 2 (č.l. 321 spisu), keď bolo tvrdené, že úkon navyšovania základného imania 16. 12. 1995 nebol urobený vážne zo strany LK M., a preto je neplatný, keďže v rovine takýchto námietok sa vyžaduje postup podľa a v čase rozhodovania súdu nebolo žalovaným preukázané, že prebieha konanie o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu, konaného dňa 16. 12. 1995.

Súd bol právneho názoru, že bolo tu dané právo (pohľadávka) žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch.

Podľa ,, v znení platnom v čase zvýšenia základného imania žalobcu, to znamená ku dňu 16. 12. 1995, vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti. Ak sa má časť základného imania spoločnosti vytvoriť nepeňažným vkladom, musí spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahovať aj spôsob jeho ocenenia, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri jej založení, môže spoločnosť požadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva niečo iné.

Z obsahu notárskej zápisnice N 82/95, NZ 79/95 bolo nesporné, že žalovaný ako akcionár žalobcu sa zaviazal vložiť nepeňažný vklad. Je zrejmé, že vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu sa nadobúda rozhodnutím o povolení vkladu ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny zákon).

Ustanovenie sa zaoberá nepeňažným vkladom. I keď znenie ustanovenia rieši situáciu v čase vzniku spoločnosti, bol súd názoru, že toto ustanovenie je aplikovateľné aj v priebehu ďalšieho fungovania, života spoločnosti. Práve v tomto ustanovení súd videl základ práva žalobcu. Právna situácia, keď sa žalovaný ako akcionár zaviazal vložiť do spoločnosti nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad, ktorý uznal registrový súd a povolil zápis výšky základného imania do obchodného registra a i napriek tomu na žalobcu neprešlo vlastnícke právo k tomuto nepeňažnému vkladu, bola riešiteľná práve cez aplikáciu ustanovenia , cez vznik práva spoločnosti požadovať hodnotu v peniazoch. Takémuto záveru svedčí aj skutočnosť, že zákonodarca následnými zákonnými úpravami precizoval takúto vzniknutú právnu situáciu. Pri takomto nazeraní na ustanovenie sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o vadnom plnení žalovaného a z tohto dôvodu zmeny v obsahu záväzku na záväzok z titulu vadného plnenia.

Pri vyhodnotení právnej otázky, že právo (pohľadávka) žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch bolo dané, súd pristúpil k vyhodnoteniu námietky premlčania vznesenej žalovaným podaním zo dňa 4. 10. 2002, č.l. 273 spisu.

Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Súd konštatuje, že žalobca svoje právo na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch proti žalovanému mohol uplatniť deň nasledujúci, po právoplatnosti rozhodnutia O. Ú. M., odbor katastrálny, sp.zn. V 1094/96 zo dňa 4. 10. 1996, ktorým bol návrh na vklad nehnuteľností do akciovej spoločnosti L. S. M. H. a.s., M. zamietnutý. Podľa vykonaného dôkazu pred súdom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 2. 1997 (č.l. 318 spisu) a dňom 18. 2. 1997 začala plynúť premlčacia doba 4 roky a táto uplynula 19. 2. 2001, keďže 18. 2. 2001 bola nedeľa (, , ktoré bolo subsidiárne aplikované s odkazom na ustanovenie ). Pri osobnom podaní žaloby podľa č.l. 1 spisu na Krajský súd v Žiline dňa 21. 5. 2002 bolo konštatované, že právo (pohľadávka) žalobcu bolo premlčané, pokiaľ ide o zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch

- 103 100 000,- Sk. Z uvedeného za aplikácie ustanovenia bola žaloba v istine 103 100 000,- Sk zamietnutá. Vzhľadom na právny názor súdu, že nedošlo k zmene v obsahu záväzku z titulu vadného plnenia žalovaným, neboli akceptované právne tvrdenia žalobcu, podľa ktorých nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, pretože až výzvou žalovanému na plnenie, ktorou bola doručená žaloba a deň nasledujúci po jej doručení začala plynúť premlčacia doba.

Súd takisto neakceptoval ani námietku žalobcu podľa , keďže toto ustanovenie rieši inú právnu situáciu, než ktorá bola v prejednávanej sporovej veci. Toto ustanovenie pamätá na stav, keď v pozícií žalobcu nie je veriteľ, ale je žalovaným a bráni sa poukazovaním na svoju premlčanú pohľadávku. Takto je chápané právo pri obrane. Druhá rovina započítania vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď veriteľ premlčanej pohľadávky môže takúto pohľadávku započítať proti nepremlčanej pohľadávke, ktorú má dlžník voči nemu. Takéto výnimky je možné použiť len za splnenia podmienky uvedenej pod písm. a) a b) . Takisto tvrdenie žalobcu, že právo sa nepremlčalo z titulu aplikácie nebolo súdom akceptované. Toto ustanovenie rieši synalagmatické vzťahy, to znamená vzájomnosť zmluvných plnení, pričom vzťah žalobcu a žalovaného nebol vzťahom synalagmatickým. Práva žalobcu a žalovaného boli samostatne stojacimi právami.

Súd nepočítal začiatok plynutia premlčacej doby tak, ako uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4. 12. 2002, č.l. 283 spisu s odkazom na článok 5 stanov druhej časti , keď zvýšené základné imanie bolo zapísané do obchodného registra právoplatným rozhodnutím zo dňa 27. 3. 1996 a do 10 dní bola povinnosť splniť riadne a včas úhradu nepeňažného vkladu, to znamená do 6. 4. 1996, z ktorého dôvodu premlčacia doba začala plynúť dňom 7. 4. 1996, keďže predmetný článok 5

stanov nerieši právo žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch, ale rieši splatenie základného imania žalobcu zakladateľmi nepeňažnými vkladmi, a to ich odovzdaním spoločnosti do 10 dní od zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra (č.l. 27 spisu).

V časti uplatneného 25 %-ného úroku z omeškania ročne odvolací súd poukazuje, že článok 8 bod 6 stanov (č.l. 29 spisu) s odkazom na ustanovenie v znení platnom v čase zvýšenia základného imania sa zaoberá povinnosťou akcionára včas splatiť menovitú hodnotu akcií, v opačnom prípade porušenie tejto povinnosti bude postihnuté 25 %-ným úrokom z omeškania. Vzhľadom k tomu, že v článku 8 bod 6 stanov, ide kvalitatívne o inú povinnosť žalovaného ako akcionára, a to vo väzbe na splatenie menovitej hodnoty akcií, nebolo podľa názoru súdu možné dohodu o úroku z omeškania aplikovať na právo (pohľadávku) žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Súd analogicky pri uplatnenom príslušenstve postupoval podľa v spojení s a mal za to, že výšku úrokovej sadzby bolo potrebné stanoviť k dátumu zvýšenia základného imania, to znamená k 16. 12. 1995. Takéto stanovisko súdu vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého určujúcim sú úroky v čase uzavretia zmluvy, pričom v danom prípade zmluva uzavretá nebola, ale vzájomným odsúhlasením došlo k zvýšeniu základného imania žalobcu v nadväznosti na prijatý a akceptovaný záväzok žalovaného vložiť nepeňažný vklad. Z rozhodovacej činnosti súdu v súvislosti s inou sporovou agendou bolo známe ( ), že priemerné úrokové sadzby za poskytované úvery sa v mesiaci december 1995 pohybovali vo výške 15 % ročne, k tomu podľa + 1 %, celkom výška príslušenstva bola dôvodná v 16 %-nom úroku z omeškania ročne.

Podľa (subsidárna aplikácia s odkazom na ), ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Vzhľadom k tomu, že právna úprava v čase zvýšenia základného imania neustanovovala čas splnenia, tento nebol ani určený v rozhodnutí a čas splnenia ani nebol dohodnutý z dôvodu vyhodnotenia článku 5 ods. 3 stanov (č.l. 27 spisu), kedy podľa názoru súdu išlo o inú povinnosť, než je povinnosť zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch, bolo aplikované vyššie citované ustanovenie. Súd mal za to, že kvalifikovanou výzvou na splnenie bola žaloba, ktorá bola doručená žalovanému podľa doručenky na č.l. 266 spisu dňa 13. 9. 2002. Dňom splatnosti pohľadávky žalobcu bol deň nasledujúci po doručení žaloby, to znamená 14.9. 2002 a dňom 15. 9. 2002 nastalo omeškanie žalovaného. Z uvedeného od 15. 9. 2002 mohol žalobca uplatniť 16 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk. Z týchto dôvodov bola žaloba o zaplatenie 25 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 1. 1. 1998 do 14. 9. 2002 zamietnutá.

Žalovaný podaním zo dňa 4. 10. 2002 (č.l. 273 spisu) vzniesol námietku premlčania, ktoré podanie bolo doručené podľa č.l. 271 spisu dňa 9. 10. 2002.

Pri vymedzení pojmu úrokov z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky ( ), dospel súd k názoru, že ak právo žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch, nemohlo byť priznané pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, tak úroky z omeškania, ktoré sledujú chod pohľadávky bolo možné priznať od 15. 9. 2002, kedy nastalo omeškanie žalovaného do 8. 10. 2002, pretože za toto obdobie neboli premlčané. Žalovaný sa dôvodne premlčania dovolal, čo malo za následok nemožnosť priznania premlčaného práva žalobcovi. Deň 9. 10. 2002, ktorý bol dňom úspešného vznesenia námietky premlčania, bol súčasne aj dátumom, ktorý nebolo možné kvalifikovať ako deň omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaným a dni ďalšej nasledujúce, keďže nastala strata vynútiteľnosti práva žalobcu dňom 9. 10. 2002, ktorým boli splnené zákonom požadované obidve podmienky, a to uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania. Žalovaný privodil zánik vynútiteľnosti tohto práva žalobcu tým, že sa s úspechom premlčania dovolal a práve tento právny následok privodeného zániku vynútiteľnosti bol právnym dôvodom, pre ktorý bolo možné žalobcom požadovaný úrok z omeškania priznať len do 8.10. 2002, ku ktorému dátumu ešte nenastala strata súdnej vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu o zaplatenie 103 100 000,- Sk. Záverom k príslušenstvu súd uvádza, že nie je možné priznať nepremlčané úroky z omeškania z premlčanej pohľadávky.

Na základe týchto skutočností bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 15. 9. 2002 do 8.10. 2002. Zamietnutý bol v

rozdiele oproti žalobou uplatnenému 25 %-nému úroku z omeškania ročne a súdom priznanému 16 %- nému úroku z omeškania ročne 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 15. 9. 2002 do 8. 10. 2002 a uplatnený ako pokračujúci 25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 9. 10. 2002 do zaplatenia.

Z dôvodu späťvzatia návrhu na vydanie predbežného opatrenia podaním žalobcu zo dňa 19. 10. 2002, č.l. 263 spisu ešte pred prvým pojednávaním, bolo konanie za aplikácie ustanovenia , zastavené.

Výrok o vrátení kráteného súdneho poplatku o sumu 100,- Sk z podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa zakladá na ustanovení , .

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . Vzhľadom na žalobou uplatnený nárok a výrok rozhodnutia, v ktorom bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 16 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 103 100 000,- Sk od 15. 9. 2002 do 8. 10. 2002 bol súdom hodnotený neúspech žalovaného v pomerne nepatrnej časti, preto bola žalovanému priznaná plná náhrada uplatnených trov konania. Trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky č. s odkazom na ustanovenie , citovanej vyhlášky, , , , prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 4. 10. 2002, účasť na pojednávaní konanom dňa 4. 12. 2002, vyjadrenie zo dňa 5. 2. 2003, stanovisko zo dňa 19. 5. 2003, účasť na pojednávaní konanom dňa 21. 5. 2003, z hodnoty veci 103 100 000,- Sk, 1 úkon 218 850,- Sk x 6 = 1 313 100,- Sk + 3 x 100,- Sk režijný paušál = 300,- Sk, za úkon prevzatie a prípravy zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 4. 10. 2002 a pojednávanie dňa 4. 12. 2002 + 3 x 128,- Sk režijný paušál za úkony právnej pomoci, vyjadrenie zo dňa 5. 2. 2003, podanie zo dňa 19. 5. 2003 a účasť na pojednávaní dňa 21. 5. 2003 = 384,- Sk, celkom odmena 1 313 790,- Sk. Náhrada cestovného pri účasti na pojednávaní konanom dňa 4. 12. 2002, 21. 5. 2003 M. - Ž. a späť 124,- Sk (4 x 31,- Sk), náhrada za premeškaný čas pri pojednávaní konanom dňa 4. 12. 2002, 4 polhodiny x 20,- Sk = 80,- Sk + 4 polhodiny za pojednávanie dňa 21. 5. 2003, 2 136,- Sk, celkom 2 216,- Sk. Dôvodné trovy konania 1 316 130,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyš- ší súd Slovenskej republiky v Bratislave.