Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-449-2000.pdf
PDF · 76.96 KB
No categories available
7C/449/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu Š. M., bytom T., H. XX. proti žalovanému Ing. M. S., bytom T., H. XX. o žalobe na zaplatenie 1.170,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 02.06.2000 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.170,- Sk s odôvodnením, že žalovaný ho dňa 09.09.1998 fyzicky napadol a podľa posudku o bolestnom mu patrí finančná čiastka 1.170,- Sk.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 27.02.2001, v ktorom odmietol nárok žalobcu s odôvodnením, že O. T. rozhodnutím z 22.01.1999 rozhodol, že k ublíženiu na zdraví nedošlo a že skutkovú podstatu priestupku naplnili obaja účastníci. Okrem toho žalobca na ošetrení nebol a až po dvoch rokoch zrazu existuje záznam o poskytnutí lekárskej pomoci.
Žalobca na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že so žalovaným býva v jednom dome a v jednom vchode. Keď vchádzal na bicykli dolu briežkom do dvora, išiel oproti nemu žalovaný a držal na rukách dcéru. Keď išiel okolo neho, strčil do neho lakťom, a vtedy možno dcéru nejako pritlačil. Zosadol z bicykla, žalovaný zložil dcéru na zem a rozbehol sa k nemu. Začal ho biť hlava-nehlava s výkrikmi „Zabijem ho!“. Svedkom toho bola aj manželka žalovaného, ktorá pribehla k žalovanému a kričala, aby ho nechal. Žalovaný ho vtlačil do vchodu a stále kričal „Zabijem ho!“. Bola tam aj jeho dcéra, na ktorú kričal, aby zavolala políciu. Potom sa stočil a žalovaný ho prestal biť. Bol celý krvavý.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nikdy by neurobil to, čo tvrdí žalobca, a najmä keď mal dcéru na rukách. Žalobca, keď vchádzal do dvora na bicykli, vrazil do neho. Zložil dcéru na zem, išiel k žalobcovi, udrel ho päsťou do tváre a kopol do oblasti nohy. Pri konflikte sa žalobca jeho manželky nedržal, ale ju držal pod krkom. Žalobca má konflikty so všetkými susedmi a v byte, kde teraz býva on, bývala jeho svokra, ktorú žalobca vyštval. Tvrdenie žalobcu, že bol celý krvavý, je nepravdivé, lebo v lekárskej správe je uvedené, že k tržným ranám nedošlo.
Svedkyňa Z. A., dcéra žalobcu, vo výpovedi uviedla, že v čase, keď sa stal incident, bola doma u rodičov. Videla, že žalovaný strčil lakťom do žalobcu, keď vchádzal na bicykli do dvora. Žalovaný potom bil
žalobcu rukami po hlave, udieral ho do hrudníka. Snažila sa dovolať na políciu, čo sa jej nepodarilo a striedavo behala z domu na chodbu, aby videla, čo sa deje.
Svedkyňa Mgr. J. S. vo výpovedi uviedla, že incident videla od začiatku. Žalobca vrazil zozadu bicyklom do žalovaného. Dcéra mu skoro vypadla z rúk, a keď sa opýtal žalobcu, čo sa deje, vrazil do neho znovu. Došlo k vzájomnej potýčke medzi žalobcom a žalovaným a aj ju chytil žalobca pod krk. Žalobca žiadne zranenia neutrpel. V ten deň bol na polícii vypovedať žalobca aj žalovaný. Žalobca útočí len na ženy a deti a asi preto, lebo popíja v pivnici a máva úlety a cíti sa ako veľký hrdina.
Z výpovede žalobcu, žalovaného, pripojeného spisu O. P. T. Č. p. O.-P-XXXX/XX-TN,. priestupkového spisu O. T. č. 427/98 a 15/99, záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci z 09.09.1998, posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.09.1998 asi o 15.30 hod. došlo k vzájomnej potýčke, pričom k ublíženiu na zdraví nedošlo. Rozhodnutím O. T. číslo XXX/XX/XXXXX-XCO. zo dňa 22.01.1999 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. a bolo mu uložené pokarhanie.
Rozhodnutím O. T. číslo XXX/XX/XXXXX-XCO. zo dňa 22.01.1999 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. a bolo mu uložené pokarhanie.
O. P. T. prípisom zo dňa 29.10.1998 predložilo spis O. T. na prejednanie, nakoľko vo veci išlo o priestupok s tým, že účastníci sa navzájom voči sebe hrubo správali, pričom konflikt mal vyprovokovať žalobca tým, že lakťom vrazil do žalovaného.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný a žalobca sa navzájom fyzicky napadli, keď konflikt vyprovokoval žalobca tým, že na bicykli vrazil do žalovaného, ktorý držal na rukách dcéru. Svedkami konfliktu boli rodinní príslušníci účastníkov, a to dcéra žalobcu a manželka žalovaného. Z popisu konfliktu jednotlivých účastníkov a svedkov súd dospel k záveru, že konflikt bol vyprovokovaný žalobcom, keď tento na bicykli vrazil do žalovaného, ktorý držal na rukách dvojročnú dcéru, ktorá sa po náraze žalobcu do žalovaného rozplakala. Súd v tomto akceptoval tvrdenia žalovaného, keď je nanajvýš nepravdepodobné, aby žalovaný ako nástroj útoku na žalobcu použil svoje dieťa alebo ho vyvolaním kontaktu vystavil možnému zraneniu. Bolo preukázané, že žalovaný pri konflikte udrel žalobcu do oblasti tváre a hrudníka. Tvrdenia, že ho žalovaný hodil o stenu vyvrátilo tvrdenie svedkyne Z. A., ktorá takýto čin nevidela. Preto sa nezakladá ani na pravde tvrdenie u lekára, že bol hodený o stenu. Preto nemohlo dôjsť pri popise konfliktu k pomliaždeniu chrbtice, keď podľa tvrdenia žalobcu, žalovaného aj svedkov boli údery žalovaného smerované na tvár a hrudník.
Súd preto dospel k záveru, že konflikt bol bezdôvodne vyprovokovaný žalobcom a zo strany žalovaného išlo o obranu, ktorá bola možno čiastočne neprimeraná, ale táto nemohla založiť zodpovednosť na náhradu škody tak, ako si ju uplatnil žalobca.
Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spôsobenú škodu si žalobca zavinil aj sám svojim zavinením. Taktiež je nepreukázaná výška spôsobenej škody, keď posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nezodpovedá skutočnosti, keď z popisu konfliktu a konania žalovaného nebolo preukázané, že by mohol pri konflikte spôsobiť žalobcovi pomliaždenie bedrovej chrbtice.
Tvrdenia žalobcu preto považoval súd za účelové, nemal nepreukázanú výšku škody a najmä to, že prípadná škody vznikla zavinením žalobcu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal.
Súd zároveň nezaviazal žalovaného podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).