Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-13Cb-194-2002.pdf
PDF · 87.76 KB
No categories available
NM-13Cb/194/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci navrhovateľa: P., s.r.o., so sídlom B., T. XX,. IČO: XXXXXXXX,. zast. Mgr. M. O., advokátom, so sídlom B., V. X/A,. proti odporcovi: M. - M. so sídlom K. č. XX,. IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. Š. Č., advokátom, so sídlom S., K. X,. o zaplatenie sumy 142.158,20 Sk s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 54.548,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 142.158,20 Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 04.11.2000 do zaplatenia, 17% úrok z omeškania zo sumy 164.158,20 Sk od 20.01.1999 do 28.12.1999, 17% úrok z omeškania zo sumy 160.158,20 Sk od 27.01.2000 do 22.02.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 158.158,20 Sk od 23.02.2000 do 20.03.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 156.158,20 Sk od 21.03.2000 do 22.04.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 154.158,20 od 21.04.2000 do 24.05.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 152.158,20 Sk od 25.05.2000 do 28.06.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 150.158,20 Sk od 29.06.2000 do 04.08.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 148.158,20 Sk od 05.08.2000 do 30.08.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 146.158,20 Sk od 31.08.2000 do 21.09.2000, 17% úrok z omeškania zo sumy 144.158,20 Sk od 22.09.2000 do 03.11.2000, k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 200.000,- Sk a k náhrade trov konania. Navrhovateľ uviedol, že vyúčtoval odporcovi sumu 164.158,20 Sk za dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 79. Odporca z vyúčtovanej sumy uhradil postupne sumu 22.000,- Sk. Následne listom zo dňa 19.04.1999 odporca uznal svoj dlh a súčasne sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk v prípade, ak svoj dlh nezaplatí do 20.05.1999.
Tunajší súd vydal dňa 12.06.2002 platobný rozkaz č.k. 10Rob 87/02-25, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že skutočne dlhuje navrhovateľovi sumu 124.158,20 Sk s úrokom. Uviedol, že tento dlh i uznal, avšak na uznaní dlhu neboli uvedené iné podmienky a dokonca ani doba, do ktorej dlh uhradí. Keďže mu celý majetok zhorel, bolo by nelogické, aby sa zaväzoval k pevnému termínu splátky.
Podaním odporu voči platobnému rozkazu došlo k jeho zrušeniu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, uznaním dlhu zo dňa 19.04.1999, faktúrou č. 99010079, dodacieho listu č. 79, č. 58, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, platobného rozkazu, odporu, živnostenského listu odporcu, zmenky zo dňa 14.12.1999, uznania dlhu zo dňa 14.12.1999, knihy vydaných faktúr a výsluchu účastníkov konania, pričom
Tunajší súd čiastočným rozsudkom zo dňa 29.04.2003 pod č.k. 13Cb/194/2002-55 zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 142.158,20 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2003. V rozsudku sa konštatuje, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1, 2 Obch. zák., na základe ktorej dodal navrhovateľ odporcovi tovar v hodnote 164.158,20 Sk, s tým, že odporca zaplatil dlh len čiastočne. Zo strany odporcu zostala neuhradená suma za neuhradený tovar vo výške 142.158,20 Sk. Odporca v priebehu konania záväzok uznal, navrhovateľ žiadal rozhodnúť spor na základe čiastočného uznania nároku. Súd z týchto dôvodov rozhodol rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku zo strany odporcu.
Vyššie uvedeným rozsudkom súd rozhodol o základe nároku navrhovateľa, teda o istine, s tým, že o úrokoch z omeškania, zmluvnej pokute, ako i o trovách konania, súd rozhodne následne.
Navrhovateľ sa svojím návrhom ďalej domáhal zaplatenia sumy 200.000,- Sk titulom zmluvnej pokuty a zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania (pripustenie zmeny návrhu navrhovateľa zo dňa 24.09.2003) z jednotlivých žalovaných súm od jednotlivých dátumov splatnosti tak, ako je uvedené vyššie, pričom svoj návrh v tejto časti preukazoval uznaním dlhu zo dňa 19.04.1999.
Z „uznania dlhu zo dňa 19.04.1999“ vyplýva, že ako odberateľ je uvedený „M. K. XXX“, ako dodávateľ je uvedená spoločnosť „. H., a.s., o.z. O., T. C., S.“, s textom, že odberateľ po vzájomnej kontrole účtovnej evidencie uznáva dlh za nezaplatenie faktúry za tovar prevzatý od dodávateľa v celkovej výške 164.158,21 Sk, pričom odberateľ sa zaväzuje dlh - faktúru č. 99010079 splatnú dňa 19.01.1999 - zaplatiť dňa 20.05.1999, uznanie dlhu ďalej obsahuje text v znení: „v prípade nedodržania splátkového kalendára sa rušia novo dohodnuté termíny splatnosti a celý dlh musí byť zaplatený okamžite, dodávateľ je oprávnený penalizovať dlžnú čiastku odo dňa pôvodnej splatnosti až do úplného zaplatenia, a to sadzbou 0,1% za každý deň z omeškania“. Ako ďalšia dohodnutá podmienka je uvedené, že „v prípade nedodržania lehoty splatnosti má dodávateľ požadovať zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk“. Dohoda bola napísaná v K. a podpísaná za odberateľa odporcom a za dodávateľa navrhovateľom
- spoločnosťou „P., s.r.o., T. XX,. B.“. Dohoda je textom napísaným na počítači s tým, že údaje o odberateľovi, nezaplatenej sume, čísle faktúry, splatnosti faktúry, dátume zaplatenia, ďalšej dohodnutej podmienke, mieste podpisu a dni podpisu, sú v tlačive vypísané. Za odberateľa je uvedený podpis o, za dodávateľa je uvedený podpis, ako i odtlačok pečiatky navrhovateľa.
Odporca sa v konaní bránil tým, že predmetnú dohodu nepodpísal, resp. si nepamätá, že predmetnú dohodu podpísal, tiež tým, že pokiaľ ju i podpisoval, k dohode nebolo dopísané dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 200.000,- Sk, pokiaľ sumu za dodaný tovar nezaplatí do 20.05.1999, s tým, že takúto dohodu by nepodpísal, pretože v tom čase už nemal finančné prostriedky na platenie faktúr, pretože mu vyhorela celá prevádzka spolu so skladom, takže určite by sa nezaviazal na zaplatenie pokuty v uvedenej výške.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. ak niekto písomne uzná svoj záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania, tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípade porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, súd zistil, že podpis odporcu na uznaní dlhu zo dňa 19.04.1999 písal vlastnoručne odporca, znalec určil stupeň 1 - jednoznačnosť - v päťstupňovej škále záverečného hodnotenia.
Súd ďalej zameral dokazovanie smerom, či právny úkon odporcu - uznanie dlhu zo dňa 19.04.1999, vrátane dohody o výške úroku z omeškania vo výške 0,1%, ako i dohody o zmluvnej pokute vo výške 200.000,- Sk - je platným právnym úkonom odporcu vzhľadom na neurčitosť subjektu veriteľa s poukazom na to, že v záhlaví písomného uznania dlhu je ako veriteľ (dodávateľ) uvedená spoločnosť „I. H., a.s., o.z. O., T. C., S.“, pričom predmetné uznanie podpísala ako veriteľ (dodávateľ) spoločnosť „P., s.r.o., T. XX, B.“. Pri uznaní záväzku ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím právne deklaruje jeho platnosť. Predmetná listina uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu obsahuje i dohodu o výške úroku z omeškania, v prípade nedodržania splátkového kalendára uvedeného v uznaní, a to vo výške 0,1%, ako i dohodu o zmluvnej pokute vo výške 200.000,- Sk, taktiež v prípade nedodržania lehoty splatnosti uvedenej v uznaní. Tu už ide o dvojstranný právny úkon, pričom na strane odberateľa, teda dlžníka, vystupuje odporca. Nie je zrejmé, kto vystupuje na strane veriteľa.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Určitosť prejavu sa týka obsahovej stránky prejavu. Neurčitý prejav je zrozumiteľný , avšak neistý je obsah tohto prejavu. Neurčitosť prejavu môže spočívať i v tom, že určitá vôľa pri prejave bola, nepodarilo sa ju však jednoznačne a celkom určitým spôsobom vyjadriť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná listina „uznanie dlhu zo dňa 19.04.1999“ ako jednostranného právneho úkonu obsahuje i dohodu o výške úroku z omeškania, v prípade nedodržania splátkového kalendára uvedeného v uznaní, a to vo výške 0,1%, ako i dohodu o zmluvnej pokute vo výške 200.000,- Sk, taktiež v prípade nedodržania lehoty splatnosti uvedenej v uznaní. V danom prípade už ide o dvojstranný právny úkon, pričom na strane odberateľa, teda dlžníka, vystupuje odporca. Nie je zrejmé, a to tak pri úkone uznania dlhu ako aj pri úkone dohody o výške zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, kto vystupuje na strane veriteľa. V danom prípade ide podľa názoru súdu o neurčitosť prejavu vôle na strane navrhovateľa (ak uvedenú dohodu podpísal) pri určení veriteľa predmetného záväzku. Pokiaľ sú ako veriteľ odporcu na predmetnom uznaní dlhu a dohode uvedené dva subjekty, tak ako je uvedené vyššie, ide o nejednoznačný prejav. Z tohto dôvodu súd posúdil predmetné uznanie dlhu a dohodu o zmluvnej pokute a úroku z omeškania ako neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. a návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 200.000,- Sk zamietol.
Súd z týchto dôvodov priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške len 20% ako úrok určený podľa § 369 ods. 1 (v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy) a § 502 Obch. zák. Ide o úrok z omeškania zo sumy 164.158,20 Sk od 20.01.1999 do 28.12.1999 vo výške 30.852,74 Sk, zo sumy 162.158,20 Sk od 29.12.1999 do 26.01.2000 vo výške 2.576,76 Sk, zo sumy 160.158,20 Sk od 27.01.2000 do 22.02.2000 vo výške 2.132,51 Sk, zo sumy 158.158,20 Sk od 23.02.2000 do 20.03.2000 vo výške 2.105,88 Sk, zo sumy 156.158,20 Sk od 21.03.2000 do 20.04.2000 vo výške 2.387,29 Sk, zo sumy 154.158,20 Sk od 21.04.2000 do 24.05.2000 vo výške 2.584,78 Sk, zo sumy 152.158,20 Sk od 25.05.2000 do 28.06.2000 vo výške 2.626,29 Sk, zo sumy 150.158,20 Sk od 29.06.2000 do 04.08.2000 vo výške 2.739,87, zo sumy 148.158,20 Sk od 05.08.2000 do 30.08.2000 vo výške 1.899,67 Sk, zo sumy 146.158,20 Sk od 31.08.2000 do 21.09.2000 vo výške 1.585,71 Sk, zo sumy 144.158,20 Sk od 22.09.2000 do 03.11.2000 vo výške 3.056,94 Sk, spolu vo výške 54.548,50 Sk. Návrh v časti, ktorou si navrhovateľ uplatnil vyšší úrok z omeškania súd ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a to s poukazom na čiastočný úspech oboch účastníkov, keď pomer úspechu a prehry oboch účastníkov je približne rovnaký (súd rozhodoval o náhrade trov celého konania, vrátane časti konania, kde bolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom).
O náhrade trov konania štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.