Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-29-2004.pdf
PDF · 101.83 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-8C/29/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie rozhodol sudkyňou Mgr. Angelikou Sopoligovou v právnej veci žalobcov: 1.) A. L., narodený XX.XX.XXXX,. bytom XXX. H. A.., V. S., N. Y. XXXXX,. USA, 2.) G. L., narodený XX.X.XXXX,. bytom XXXXX. Y. L., T. C. XXXXX,. U., obaja zastúpení advokátkou JUDr. D. H., Advokátska kancelária K., P. č. XX. proti žalovaným: 1.) I. C., bytom M. nad B., P. č. XX, 2.) J. C. rodená L., bytom M. nad B., P. XX,. obaja zastúpení advokátom JUDr. D. H., Advokátska kancelária K., Š. č. XX. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 3.912.-Sk na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tom základe, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. M. nad B., obec M. nad B., okres K. - okolie, zapísané na LV č. 1940 ako parcela číslo 174/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a na nej postaveného domu súp. č. 195 a to žalobca v 1. rade v podiele 1 - ici a žalobca v 2. rade taktiež v podiele 1 - ici titulom dedenia č. d. 324 zo dňa 14.4.1950 v zmysle ust. § 126 OZ.
Žalovaní s podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasili, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu nadobudli dobromyseľne, na základe platných právnych predpisov v roku 1995 a to na základe dražby v zmysle dražobného poriadku mesta M. nad B. zo dňa 28.4.1994. Zároveň poukazovali na tú skutočnosť, že žalobcovia si svoj nárok mali uplatniť voči štátu v zmysle zák. č. 87/1991 Zb., prípadne v zmysle zák. č. 403/1990 Zb.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov, právneho zástupcu žalovaných, výsluchom žalovaných, ako aj oboznámením predložených listín a to výpisu z Pozemkovej knihy M. nad B. - mpč. 98, LV č. 1940 a identifikáciou parciel č. 46/03, výťahom zo zápisnice pozostalostného pojednávania č. d. 324/50 zo dňa 27.12.1949, rodnými listinami žalobcov, rozhodnutím Odboru pre miestne hospodárstvu rady ONV M. nad B. zo dňa 3.1.1956 - ČMH-45/B/1955, ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spisovom materiály, pričom po poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. právna zástupkyňa žalobcov navrhla ako dôkaz zabezpečiť z katastrálneho úradu list vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, dedičský spis po nebohom A. L., s poukazom na predmetné rozhodnutie
a jeho odôvodnenie, súd uznesením upustil od vykonania navrhnutých dôkazov a dokazovanie vyhlásil za skončené, pričom zistil tento skutkový stav:
Na základe dedenia č. d. 324/50 zo dňa 14.4.1950 po nebohom E. L. zomrelom dňa 27.5.1944 sa žalobcovia stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v M. nad B. a sú zapísané pre katastrálny úrad M. nad B. a vedené v pozemkovej knihe mpč. 98 ako parcela č. 119/1 o výmere 103 m2 a na nej postavený dom č. p. 92/93. Podľa identifikácie k týmto nehnuteľnostiam toho času zodpovedá parcela č. 174/1 o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na nej dom, číslo súpisné 195, zapísané na LV č. 1940 vo vlastnícke žalovaných. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov tento dom mali žalobcovia v podielovom spoluvlastníctve každý v 1 - ici. O tento dom sa starali až do roku 1956, kedy došlo zo strany štátu k zabratiu majetku bez právneho dôvodu a preto sú toho názoru, že nikdy nestratili svoj vlastnícky vzťah k daným nehnuteľnostiam. V tomto dome, ktorý bol pôvodne označený ako H. ulica č. XXX. v M. nad B. sa žalobcovia narodili a bývali tam spolu s rodičmi. Ich nebohý otec bol zabitý v E. (koncentračný camp - tábor v roku 1944) a len žalobcovia prežili.
Uvedené nehnuteľnosti slobodne, pokojne a nerušene užíval ich otec až do svojej smrti a to deportácie a od roku 1949 túto nehnuteľnosť užívali ako dedičia žalobcovia. Žili vo vedomí a presvedčení, že predmetný majetok im patrí a nikto nemá právo im ho odobrať.
V 50. - tych rokoch v dôsledku zhoršenej politickej situácie boli nútení nedobrovoľne, pod sankciou ďalšieho prenasledovania odísť z bývalého ČR a tým, že po prijateľnej zmene pomerov sa vrátia a budú pokračovať v práci a užívať svoje vlastníctvo. Až nastolením demokracie v ČSFR im bolo umožnené vrátiť sa a overiť si, v akom stave je ich majetok. Zistili však, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaných.
Od roku 1956 na základe Rozhodnutia odboru pre Miestne hospodárstvo rady ONV v M. nad B. zo dňa 3.1.1956 č. MH 45/D/1956 bolo vložené vlastnícke právo podľa vládneho nariadenia č. 110/1953 pre Československý štát a predmetné nehnuteľnosti boli zverené do správy Domovej správy v M. nad B. v celosti. V 90.- tych rokoch sa žalobcovia chceli ujať faktickej držby predmetných nehnuteľností, avšak zistili, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalovaní. Nakoľko žalobcovia nikdy neprejavili vôľu na základe ktorej by sa vzdali vlastníctva k daným nehnuteľnostiam, v danom prípade nejde o opustenú vec, keďže jej vlastníci sú známi a preto štát podľa doterajších platných právnych predpisov nemohol tieto nehnuteľnosti vyvlastniť, pričom bolo by to v rozpore s listinou ľudských práv, ako aj dohodou o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktorých ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Nakoľko sa žalobcovia po vojne ujali držby svojho majetku a predmetné nehnuteľnosti osobne užívali až do svojho odchodu do zahraničia, pričom z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že štát v tomto období uznal ich dedičstvo, poukazujú na tú skutočnosť, že citované rozhodnutie zo dňa 3.1.1956 bolo vydané v hrubom rozpore s pravdou ako aj so zákonom a nakoľko nebolo doručené žalobcom, tí nemali možnosť využiť ani prípadný opravný prostriedok, pričom poukazujú na tú skutočnosť aj, že predmetné rozhodnutie sa týkalo len žalobcu v 1. rade.
Keďže vzhľadom na zistený skutočný stav Československý štát nemohol byť ani vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda na základe tých skutočností, že žalobcovia sa po vojne ujali držby predmetných nehnuteľností a tieto osobne užívali až do svojho nedobrovoľného odchodu do zahraničia, pričom vlastnícke právo nadobudli na základe právnych dôvodov a to dedenia, ktoré bolo v tom čase v súlade s platným právnym poriadkom a štát voči nim neuplatnil vlastnícku žalobu a nakoľko poukazujú na nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 3.1.1956, na základe ktorého bolo vložené vlastnícke právo pre Československý štát a predmetné nehnuteľností boli zverené do správy Domovej správe v M. nad B. v celosti, žiadali súd, aby súd predbežne riešil túto otázku vydaného rozhodnutia, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, teda jeho platnosť a zákonnosť, pričom žalobcovia svoj nárok opierajú o ust. § 126 Občianskeho zákonníka (OZ), pričom svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vidia v tej skutočnosti, nakoľko v katastri nehnuteľnosti sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní žalovaní, čo znamená, že takto zapísaný vlastnícky vzťah nezodpovedá skutočnému vlastníckemu vzťahu a rozhodnutie súdu
im umožní zosúladiť zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam so skutočnosťou a dá zadosťučineniu právu.
Zároveň z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov súd zistil, že žalobcovia na základe dedenia po A. L. nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a to každý v podiele 1 - ici k celku, pričom A. L. bol ich otec, ktorý mal však 5 detí, pričom ostatní súrodenci v detskom veku ešte zomreli v koncentračnom tábore, uvedenú skutočnosť bližšie nešpecifikovali a nezdokladovali. Predbežne žiadala, aby súd skúmal nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 3.1.1956, ktoré vychádzalo z vládneho nariadenia 110/1953, pričom právna zástupkyňa žalobcov poukazovala na tú skutočnosť, že v rámci tohto vládneho nariadenia mohli byť odobraté len hmotné statky, nie nehnuteľnosti a nakoľko žalobcom došlo k odobratiu nehnuteľnosti, bolo predmetné rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, pričom poukazovala na nulitnosť vydania takéhoto rozhodnutia, nakoľko predmetné rozhodnutie nebolo ani žalobcom doručované a vychádzalo sa z tej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli opustené. Taktiež poukazovala na tú skutočnosť, že v 90. - tych rokoch sa žalobcovia chceli ujať faktickej držby predmetných nehnuteľností ale z dôvodu zistenia, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú iné osoby, ďalšie kroky nevyvíjali a až podaním žaloby v roku 2004 sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Teda žalobcovia doposiaľ tak ako od štátu, prípadne od mesta M. nad B. nežiadali nadobudnutie vlastníckeho práva, prípadne voči nim si predmetný nárok neuplatňovali, ani žiadnym iným spôsobom sa nedomáhali nezákonnosti odobratia predmetných nehnuteľností v prospech Československého štátu okrem tejto žaloby.
Zároveň súdu právna zástupkyňa žalobcov predložila list z Ministerstva financií SR zo dňa 6.7.2004 v tom znení, že v čase, keď ešte žalobcov zastupoval JUDr. M. L. si žalobcovia zisťovali skutočnosť, či sú vedení v zoznamoch nárokovateľov a odškodnených osôb, pričom im bolo oznámené, s poukazom na toto rozhodnutie, že žalobcovia nie sú vedení v zoznamoch nárokovateľov a odškodnených osôb pre Katastrálny úrad M. nad B. podľa dohody medzi vládou ČSSR a vládou USA o usporiadaní určitých otvorených nárokov a finančných otázok zo dňa 29.1.1982.
Z výsluchu žalovaných súd zistil, že žalovaní vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe dražby v zmysle dražobného poriadku mesta M. nad B. zo dňa 28.4.1995, keďže niekedy v roku 1995 sa dozvedeli, že mesto M. nad B. chce predmetnú nehnuteľnosť predať v rámci dražby, keďže je v schátralom stave. Žalovaní sa do dražby prihlásili a predmetnú nehnuteľnosť kúpili v rámci dražby a to do svojho výlučného vlastníctva v celosti. Nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola v schátralom stave, žalovaní ju museli opravovať rozsiahlou rekonštrukciou. Toho času sa tam nachádza obchod, ktorý prevádzkujú. Majú vedomosť o tom, že niekedy v roku 1999 žalobcovia navštívili M. nad B. s tým, že sa informovali o predmetnej nehnuteľnosti, boli si ju aj pozrieť, ale oni nemali do podania žaloby vedomosť o tom, že by žalobcovia mali záujem o predmetnú nehnuteľnosť, prípadne sa domáhali svojho vlastníckeho práva. Zároveň uviedli, že z počutia majú vedomosť o tom, že žalobcovia dobrovoľne opustili územie SR, nakoľko mali nastúpiť na vykonanie nejakých prác, s čím nesúhlasili.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.1995 súd zistil, že predávajúci a to mesto M. nad B. ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľnosti KU Košice, Správy katastra M. nad B. na LV č. 1533 k.ú. M. nad B. ako parcela č. 174/1 v kultúre zastavaná plocha o výmere 101 m2 s domom - súp. č. 195 odpredáva v celosti nehnuteľnosť, pričom kupujúci a to žalovaní ju kupujú do svojho výlučného vlastníctva v celosti za vydraženú cenu 400.000.-Sk.
V rámci bodu 4 predmetnej kúpnej zmluvy čl. 4 bodu 3 predávajúci ručil kupujúcemu za bezprostrednosť vlastníckeho práva a bezbremennosť odpredávaných nehnuteľností, pričom kupujúci prehlásil, že stav kupovaných nehnuteľností dobre pozná a že ich kupuje v stave, v akom sa ku dňu prevodu nachádzajú.
Z dražobnej vyhlášky č. 5/1995 zo dňa 12.10.1995 súd zistil, že v zmysle dražobného poriadku mesta M. nad B. bola vypísaná verejná dražba na predaj nehnuteľností a to budovy detských odevov na H. č. XX,. súp. č- 195 na parc. č. 174/1, ktorej vlastníkom je mesto M. nad B..
Z predloženého výpisu z pozemkovej knihy č. 98 k.ú. M. nad B. súd zistil, že na parc. č. 119/1 na ktorom stojí dom č. p. 92/93 o výmere 103 m2 bolo vložené vlastnícke právo A. L. v celosti pod B 64, pričom titulom dedenia zo dňa 14.4.1950 č.d. 324 boli predmetné nehnuteľnosti v rámci dedenia po A. L. prevedené na A. L. a G. L., na každého v 1 - ici k celku. Dňa 12.1.1956 č. d. 37 podľa rozhodnutia odboru pre miestne hospodárstvo rady ONV v M. nad B. zo dňa 3.1.1956 č. MH 45-D/1956 bolo vložené vlastnícke právo podľa vládneho nariadenia č. 110/1953 pre Československý štát v správe Domová správa v M. nad B. a to v celosti.
Z výpisu z LV č. 1940 k.ú. M. nad B. súd zistil, že na parcele č. 174/1 o výmere 101 m2 zastavaná plocha a nádvorie súp. č. 195 stojí dom, ktoré je v bezpodielovom vlastníctve žalovaných, ktorí nadobudli vlastnícke právo titulom kúpy č. V 641/95 zo dňa 30.11.1995.
Z výťahu Štátneho notárstva č. p. 176/1949 č. D. 39/1949, č. d. 324/50 zo zápisnice pozostalostného pojednávania po E. L. ktorý zomrel na neznámom mieste dňa 27.5.1944 zo dňa 27.12.1949 bolo vložené vlastnícke právo po E. L. pod B 59 na A. L. a G. L. na každého v podiele 1 - ici, v čase zápisu zastúpení opatrovníkom.
Z rodného listu bývalého matričného obvodu v M. nad B. na strane 113 pod poradovým číslom 45 roku 1929 bol zapísaný G. L. narodený XX.X.XXXX,. ktorého otcom bol E. L. obchodník a J. B.. Z výťahu z rodného listu súd zistil, že dňa 2.1.1928 bol ako dieťa O. L., dieťa rodičov E. L. a J. B. zapísaný žalovaný v 1.rade O. L., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX.
Z rozhodnutia Odboru pre miestne hospodárstvo rady ONV v M. nad B., č. MH 45/B 1955 v M. nad B. dňa 3.1.1956 súd zistil, že na základe tohto rozhodnutia odbor pre mieste hospodárstvo rady ONV v M. nad B., v zastúpení Československého štátu, nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej zápisnici k.ú. obce M. nad B., č. mpč. 119 na meno bývalého vlastníka A. L. a manželky v celosti v obci M. nad B. preberá v zmysle vládneho nariadenia č. 110/1953 ako majetok opustený v celosti do vlastníctva Československého štátu, odbor pre miestne hospodárstvo rady ONV v M. nad B., dáva do operatívnej správy - domovej správe MNV v M. nad B..
Uznesením Domovej správy v M. nad B. zo dňa 3.1.1956 súd povolil zápis pre československý štát, odbor pre miestne hospodárstvo rady ONV v M. nad B. a to v celosti, s poukazom na rozhodnutie Odboru pre mieste hospodárstvo rady ONV v M. nad B. zo dňa 3.1.1956 č. MH 45-B/1956 na nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. M. nad B. v zápisnici č. 98 mpč. 119 pod B 64 na mene A. L. a manželka, zapísané vkladá sa vlastnícke právo v zmysle nariadenia č. 110/1953 pre Československý štát - Odbor pre miestne hospodárstvo ONV v M. nad B. v celosti. Z identifikácie parciel Správy katastra Košice - okolie zo dňa 4.6.2003 súd zistil, že v k.ú. M. nad B., číslo vložky 98 na parcele č. 119/1 je dom- výmera 103 m2, parcelné číslo 174/1 - zastavaná plocha vo výmere 101 m2, číslo LV 1940 sú zapísaní ako vlastníci žalovaní.
Podľa ust. § 126 ods. 1,2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obnovné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený má vec u seba.
Podľa ust. § 2, § 5 ods. 1,2 veta prvá a § 23 vládneho nariadenia č. 110/1953 Zb. zo dňa 18.12.1953 o Správe národného majetku rozpočtovými organizáciami, toto nariadenie sa vzťahuje na hmotné predmety, ktoré sú národným majetkom v správe rozpočtových organizácií (ústredných úradov a orgánov, národných výborov, ostatných úradov, ústavov, súdov, prokuratúr atď.) Jednotlivými predmetmi národného majetku sú podľa povahy a hospodárskeho určenia buď základnými fondami alebo materiálovými zásobami. Základnými fondami sú hmotné predmety, ktorých doby upotrebiteľnosti je dlhšia než 1 rok a ktorých hodnota je vyššia než limit určený podľa predpisov o účtovnej evidencii; sú to najmä budovy, stavby, stroje a iné zariadenia, inventár a tiež pozemky; O správe a o nakladaní
s majetkom skonfiškovaným, znárodneným a s majetkom získaným pre účely pozemkových reforiem platia, dokiaľ s týmto majetkom nebolo končeným spôsobom naložené, osobitné predpisy.
Podľa ust. § 1 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občiansko - právnymi a pracovno právnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou OSN, všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, § 3 tohto zákona ods. 1 oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej federatívnej republiky a má trvalý pobyt na jej území.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s hore citovanými zákonnými ustanovenia súd návrh zamietol, nakoľko v tomto konaní by bolo potrebné predbežne vyriešiť otázku zákonnosti rozhodnutia zo dňa 3.1.1956 na základe ktorého bolo vložené vlastnícke právo podľa vládneho nariadenia 110/1953 Zb. pre Československý štát a predmetné nehnuteľnosti boli zverené do správy Domovej správe v M. nad B. v celosti, taktiež zákonnosť postupov, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzali a nakoľko v tomto predmetnom konaní by bolo potrebné predbežne vyriešiť túto otázku, taktiež či v rámci reštitučných zákonov, ak boli žalobcovia oprávnenými osobami uplatnili voči štátu v zákonom stanovených lehotách svoje právo a s poukazom na tú skutočnosť, ako aj tvrdenie právnej zástupkyne žalobcov, že voči štátu sa žalobcovia svojich nárokov doposiaľ nedomáhali v zákonom stanovených lehotách a až touto žalobou v roku 2004 sa domáhajú určenia vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne na základe platných právnych predpisov, súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého, keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, priznal im súd proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania, ktoré sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v sume 3.912.-_Sk na účet ich právneho zástupcu, pričom náhrada trov konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 3.912.-Sk, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastupovania dňa 12.1.2005 vo výške 1.154.-Sk, písomné vypracovanie vyjadrenia zo dňa 3.11.2005 vo výške 1.154.-Sk a účasť na pojednávaní dňa 9.11.2005 vo výške 1.154.-Sk. Zároveň za každý režijný paušál 3 x 150.- _Sk, spolu vo výške 450.-Sk, teda spolu vo výške 3.912.-_Sk.).
Záverom a to vzhľadom na priznanú náhradu trov právneho zastupovania je potrebné uviesť, že advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami vyhlášky platnej v čase poskytovania právnej pomoci.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané v súlade s platnou právnou úpravou ( vyhl. č. a ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.