Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-80-2005.pdf
PDF · 110.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3C/80/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Ružomberku samosudkyňou Mgr.Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: R. B.,nar.XX.X.XXXX,. bytom R., T. C. XX, zast.JUDr.L. J., advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom R., D. XX. proti odporkyni: M. Š.,nar.X.X.XXXX,. bytom R., D. B. X/X,. zast.JUDr.J. P., advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom D. K., R. XXXX,. o zaplatenie 467.500,- Sk s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 467.500,- Sk do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu s 9% úrokom z omeškania zo sumy 467.500,- Sk od 21.10.2004 až do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a navrhovateľovi trovy konania vo výške 62.575,- Sk, ktoré je odporkyňa
p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi, a to na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 3.3.2005, ktorého zmenu súd pripustil uznesením č.k.3C/80/2005-34 zo dňa 1.6.2005, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 467.500,- Sk s 9% úrokom z omeškania od 21.10.2004 a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.12.1999 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe ktorej odporkyňa ako žiadateľovi poskytol finančné
2
prostriedky v sume 500.000,- Sk na dobu neurčitú. Odporkyňa sa týmto dvojstranným právnym úkonom zaviazala uhrádzať mu províziu za každý bežný mesiac doby, na ktorú budú prostriedky vo výške 500.000,- Sk poskytnutá vo výške 4% z poskytnutej sumy. Splatnosť provízie za každý bežný mesiac bola vzájomnou dohodou účastníkov predmetnej zmluvy určená do 20.kalendárneho dňa od uplynutia bežného mesiaca. Dohodnutá provízia na jeden mesiac poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 500.000,- Sk zodpovedá sume 20.000,- Sk. Popri tom dňa 30.5.2005 s odporkyňou uzatvoril Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky v sume 750.000,- Sk na dobu neurčitú, pričom sa odporkyňa zaviazala uhrádzať mu províziu za každý bežný mesiac doby, na ktorú mu budú prostriedky vo výške 750.000,- Sk poskytnuté vo výške 3% z poskytnutej sumy. Dohodnutá provízia na jeden mesiac poskytnutia finančných prostriedkov zodpovedá sume 22.500,- Sk. Odporkyňa, ktorá je v príbuzenskom pomere, si svoje povinnosti platiť mu dohodnuté provízie za poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk a 750.000,- Sk riadne a dohodnutým spôsobom plnila do konca mesiaca október 2003. Počnúc kalendárnym mesiacom november 2003 odporkyňa prestala plniť svoje povinnosti zaplatiť mu dohodnuté provízie,a preto jej tak do 20.10.2004 vznikol dlh vo výške 467.500,- Sk. V časti podania návrhu na začatie konania v rozsahu sumy 32.500,- Sk berie späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Nárok na zaplatenie provízií za poskytnutie finančných prostriedkov podľa vzájomnej dohody trvá až do doby vrátenia finančných prostriedkov. Odporkyňa mu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500.000, - Sk a 750.000,- Sk doposiaľ nevrátila. Podľa jeho názoru sa jedná o nepomenované (inominátne zmluvy) uzavreté podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Obidve uvedené zmluvy boli uzavreté na dobu neurčitú, t.j. na časovo neobmedzené obdobie. V danom prípade nedošlo k zániku platnosti ani jednej z vyššie citovaných zmlúv, žiaden z účastníkov ich totiž nevypovedal, neodstúpil, medzi ich účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o ukončení právnych vzťahov, resp.dohody, ktoré by tieto boli nahradené inými záväzkami. Uplynutím lehoty premlčania práva na zaplatenie týmto návrhom uplatňovaných nárokov na zaplatenie provízie nemohlo dôjsť, nakoľko sa stali splatnými dňa 20.12.2003.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní trval na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia. Zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá platne, istina nie je splatená doposiaľ. Zmluva bola uzatvorená na časovo neobmedzené obdobie, a preto odporkyňa mala povinnosť platiť provízie navrhovateľovi. Zo strany odporkyne bola uhradená iba provízia nie istina. Aj z prepisu SMS-správ medzi účastníkmi konania je zrejmé, že k úhrade istiny nedošlo. Navrhovateľ preukázal, že je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby, pretože je osobou, ktorá poskytla prostriedky pani odporkyni a nie M. S.. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o tom, že dlh stále trvá a existuje. Ústne boli dojednané nižšie provízie, v podstate navrhovateľ odpustil časť pohľadávky, čo bolo vecou dohody. Keďže medzi účastníkmi bola písomne uzavretá zmluva, aj k jej zmene muselo dôjsť písomne, čo sa však nestalo. Podľa ich názoru čas plnenia bol určený podľa § 564 Občianskeho zákonníka, teda ponechaný na vôli dlžníka. Keďže tu lehota splatnosti nenastala, navrhovateľ sa môže osobitným návrhom domáhať jej určenia.
Navrhovateľ sa pridržiaval toho, čo uviedol jeho právny zástupca. Uviedol, že v roku 1999 odporkyni požičal čiastku 500.000,- Sk, v roku 2000 čiastku 750.000,- Sk. Odporkyňa mu povedala, že chce prestavovať chalupu, ale v zmluve nebol uvedený účel. Oni obidve zmluvy zlúčili, mali dohodnutý úrok
- províziu 4% zo sumy 500.000,- Sk a 3% zo sumy 750.000,-
3
Sk. Ústne mali dohodnuté nižšie % úrokovej sadzby. Podanou žalobou si žaluje úroky podľa zmluvy, pretože okrem týchto úrokov ústne nič iné dojednané nebolo. K úhrade istiny do dnešného dňa nedošlo. On ju vyzýval na úhradu doporučenými listami. Odporkyňa ho stále zavádzala tým, že mu sumu vráti s tým, že v prospech neho založí aj byt, a to v daňovom priznaní nemá, jedná sa o finančné prostriedky známej z R. pani M. S.. Pani M. S. mu dala 1.250.000,- Sk, aby jej tu kúpil nehnuteľnosť s tým, že ak nehnuteľnosť nekúpi, peniaze jej vráti. Peniaze, ktoré mu dala M. S., má uložené vo V., potom za ním prišla pani Š., že si chce peniaze požičať, tak on jej požičal. Rozdiel bol, aby vykryl stratu, pretože banka by mu nevyplácala úroky. On, keď peniaze požičiaval, mal pocit, že dáva svoje peniaze. Peniaze vo V. banky boli na jeho meno. On ich odovzdával odporkyni, aj na jeho meno bola zmluva. Zmluvu, čo odporkyňa dopisovala rukou, mu robil JUDr.U. len v počítači, bolo to v auguste 2004.
Právny zástupca odporkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní, ako aj v písomnom stanovisku žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že splatnosť pôžičky nastala 20.1.2000 a teda od 21.1.2000 sa dostal dlžník do omeškania s plnením peňažného dlhu a vtedy začala plynúť 3.ročná premlčacia lehota pre uplatnenie práva na zaplatenie dlhu. Podľa prepočtu, ktorý uviedol navrhovateľ, odporkyňa od januára 2000 do októbra 2003 vrátila 46 x 27.500,- Sk, čo je 1.265.000,- Sk, z toho dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predmetom žaloby je provízia, ktorá nepožíva právnu ochranu a jej žaloba bola prispôsobená tak, aby matematický prepočet,čo sa týka výšky provízie, sedel. Ak navrhovateľ peniaze nezdanil, tak ich bral ako istinu a nie ako príslušenstvo, pretože príslušenstvo treba zdaniť. Navrhovateľ nemá právo na provízie, najprv uviedol, že peniaze boli niekoho iného, potom, že požičal cudzie peniaze. Medzi ním a M. S. nebola uzavretá nijaká sprostredkovateľská zmluva, ktorá by ho oprávňovala, že by mal právo na provízie. On nemal tieto cudzie peniaze požičiavať, pýtať si z nich provízie. Čiastka 500.000,- Sk a 750.000,- Sk bola vrátená naraz. Nemôžu súdu o tom predložiť právne irelevantný dôkaz takisto, ako navrhovateľ nemôže predložiť dôkaz o tom, že to bolo vracané po častiach. Časť prostriedkov mala odporkyňa z predaja domu, ktorý odpredala v marci 2004, časť mala z hypotéky z banky. Jedná sa o prostriedky účelovo viazané a z nich časť použila na vrátenie pôžičky, ktorá táto doložila faktúrou. Istina je premlčaná a čo sa týka provízie, v tejto časti je zmluva neurčitá. Medzi účastníkmi bola uzavretá typická zmluva o pôžičke uzavretá na dobu neurčitú, čo je tiež dojednané zvláštne. Pod províziou sa rozumie dohodnutá odmena pre subjekt, ktorý sprostredkúva obchod a činnosť spojenú s uzavretím obchodu. Stanovuje sa obyčajne percentom z kúpnej ceny. Dojednanie o provízii je v rozpore s ustanovením § 39 OZ, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Ak čas nie je dohodnutý, všeobecná premlčacia lehota začala plynúť už na druhý deň od uzavretia takejto zmluvy. Ak uplynula premlčacia lehota na istinu, tak je premlčaná aj provízia. Samotný navrhovateľ nemal dosť jasno v tom, čo žaluje, najprv žaloval istinu, teraz po dohovore so svojim právnym zástupcom žiada provízie. Nie je podstatné, či vôbec vrátila, keby nevrátila čo i len jednu korunu, tak je tento dlh po troch rokoch premlčaný.
Odporkyňa sa pridržiavala toho, čo uviedol jej právny zástupca. Uviedla, že od navrhovateľa si požičala čiastku 500.000,- Sk a 750.000,- Sk, mali dojednané provízie, potom sa to znížilo, keď sa brala druhá čiastka.Ona to považovala za bezpredmetné, pretože keď sa predala chalupa, všetko vyrovnala. Chalupu predala podľa kúpno-predajnej zmluvy za
4
500.000,- Sk, ale v skutočnosti za 3,5 mil.Sk, táto čiastka jej bola vyplatená naraz, predala to niekomu z P., pre odstup času si už nespomenula, komu, asi pred tromi rokmi. Ona to navrhovateľovi vrátila po častiach, ona si už pre odstup času presne nespomína. Medzitým kupovala byt za 320.000,- Sk, v skutočnosti za 800.000,- Sk. Spomína si, že z celkovej čiastky 1.250.000,- Sk, napr.čiastku 500.000,- Sk zaplatila naraz, peniaze mu dávala v hotovosti, túto poslednú čiastku 500.000,- Sk podala cez okienko v aute v obálke manželke navrhovateľa s tým, že ju poprosila, aby mu to odovzdala, písomné potvrdenie nemá žiadne, teraz vie, že to bola chyba. Provízie vyplácala do konca októbra. V čase, keď uzatvárala zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, nevedela ešte, kedy mu peniaze vráti. Peniaze použila na prerábku chalupy, ktorú následne predala. Poslednú províziu mu zaplatila v októbri 2003, vtedy mu vrátila istinu, túto po častiach. Provízie mu vyplácala viac-menej pravidelne, chodievala k navrhovateľovi. Mohlo sa stať, že jeden, dva až päť dní hore-dole. Od októbra 2003 prestala vyplácať províziu, nakoľko v tom čase už bola vyplatená istina. Ona nemá ani prehľad o splácaní istiny, nemá ani zmluvy, nakoľko všetko vyhodila, keď to splatila. Bola v šoku, keď si navrhovateľ podal žalobu na súd. Ona pravidelne platila províziu okolo 30.000,-Sk. Pokiaľ sa týka istiny 1.250.000,- Sk, ona vedela, koľko má vracať, ale keď sa sťahovala, tak všetky papiere vyhodila, považovala to za uzavretú vec. Ešte predtým, ako vyplatila poslednú splátku, sa dozvedela od manželky navrhovateľa, že sa majú rozvádzať. Myslí si, že manželka navrhovateľovi peniaze odovzdala. Peniaze chcela vrátiť z toho, že má pravidelný príjem, podnikala, má reštauráciu 7 rokov, má priateľa, ktorý by tú sumu z fleku mohol zaplatiť. Nebola jej prvá takáto pôžička, už ich mala viac predtým, ale nikdy s tým nebol problém. Ona si vypožičiavala peniaze od ľudí s takými istými %, vždy to splatila. Pokiaľ sa týka peňažných ústavov, bolo by tu ťažké zabezpečiť všetky podklady, napr.daňové priznanie. Pred poskytnutím pôžičiek si pamätá, že za jeden kvartál platila daňovému úradu len DPH 360.000,- Sk. Navrhovateľ od nej chcel, aby mu podpísala zmluvu o pôžičke na vyšše 2 mil.Sk, ona sa rozhodla, že radšej nehnuteľnosť predá a finančnú čiastku vyplatí. Jej chodia listy z daňového, sociálku mala poplatenú, ale dakedy mešká aj mesiac. Je pravdou, že stav zamestnancov sa znížil, ale bol pribratý ďalší.
Svedkyňa A. B.,manželka navrhovateľa uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ požičal odporkyni nejaké peniaze, dačo bolo jeho, dačo bolo požičané. Vedela, že sa jedná o čiastku 1.250.000,- Sk. Pokiaľ to bolo jeho, jednalo sa o jeho výlučné prostriedky. BSM zrušené za trvania manželstva nemajú. Peniaze, ktoré mal požičané, mal požičané od nejakého známeho. Ona sa o tom dozvedela následne, keď sa účastníci medzi sebou naťahovali, že odporkyňa nechce vrátiť peniaze.Naposledy s odporkyňou bola v kontakte pred Vianocami, hovorila, že nemá z čoho vrátiť. Vie o tom, že navrhovateľ jej poslala asi 2 SMS s tým, že vráti peniaze neskôr. Ona nikdy netvrdila to, že by mu nejaké peniaze nedlžila len to, že nemá finančné prostriedky. Odporkyňa spomínala, že dom predala za 4 mil.Sk, peniaze, že stratila, že ich založila niekde do pivnice, keď sa sťahovala na M. T., potom ich nevedela nájsť.
Svedok M. S., švagor navrhovateľa, bratanec odporkyne uviedol to, že raz bol u nich v byte cez školský rok asi v septembri 2003, keď prišla odporkyňa s tým, že dala v obálke nejaké peniaze. Obálka bola pootvorená, koľko tam bolo, k tomu sa vyjadriť nevedel. Peniaze prevzal navrhovateľ. V ich rodine sa hovorilo, že odporkyňa má požičané
5
nejaké peniaze od navrhovateľa, ale v akej čiastke a odkiaľ má tieto finančné prostriedky navrhovateľ, k tomu sa nevedel vyjadriť.
Okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:
Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 1.12.1999 uzatvorená Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk na dobu neurčitú. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na 4% provízii z poskytnutej sumy za každý bežný mesiac doby, na ktorú sú prostriedky poskytnuté s tým, že provízia bude vyplatená za každý bežný mesiac do 20 kalendárnych dní od uplynutia bežného mesiaca. Spolu s poslednou províziou budú uhradené aj poskytnuté prostriedky. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že sa žiadateľ - odporkyňa dostane do omeškania, je povinná uhradiť zmluvnú pokutu 2% za každý deň omeškania úhrady do doby jej splatnosti. Ďalej mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že títo dňa 30.5.2000 uzavreli Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky v sume 750.000,- Sk na dobu neurčitú a zároveň sa dohodli na provízii 3% z poskytnutej sumy za každý bežný mesiac do doby, na ktorú sú prostriedky poskytnuté. Táto provízia bude vyplatená za každý bežný mesiac do 20 kalendárnych dní od uplynutia bežného mesiaca. Spolu s poslednou províziou budú uhradené aj poskytnuté prostriedky. V prípade, že sa žiadateľ - odporkyňa dostane do omeškania, je povinná uhradiť zmluvnú pokutu 2% za každý deň omeškania úhrady do doby jej splatnosti. Ďalej mal súd za preukázané, že výška provízie zo Zmluvy z 1.12.1999 po vyčíslení činila 20.000,- Sk a výška provízie zo Zmluvy zo dňa 30.5.2000 činila 22.500,- Sk, ktoré odporkyňa uhrádzala do októbra 2003.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či zo strany odporkyne došlo k úhrade aj istiny. Ďalej súd musel vyriešiť otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa, či došlo k premlčaniu dlhu alebo nie a či výška „provízií“ je v súlade s dobrými mravmi a teda, či požíva právnu ochranu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
6
Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 1.12.1999 uzatvorená Zmluva o pôžičke na sumu 500.000,- Sk na dobu neurčitú a dňa 30.5.2000 na sumu 750.000,- Sk tiež na dobu neurčitú, teda časť plnenia záväzku bol dohodnutý na dobu neurčitú. V prípade, že by čas plnenia záväzku nebol dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom, prípadne rozhodnutím, dlžník by bol podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo veriteľ o plnenie požiadal, a preto veriteľ mohol svoje právo vykonať len po vzniku právneho vzťahu. Zmluvné strany si v Zmluve o pôžičke dojednali 4%, resp. 3% mesačné úroky a zároveň si dojednali splatnosť úrokov (do 20 kalendárnych dní od uplynutia bežného mesiaca) s tým, že s poslednou províziou budú uhradené aj poskytnuté prostriedky. Keďže odporkyňa úroky uhrádzala od uzavretia Zmlúv do októbra 2003, podľa názoru súdu premlčacia doba ani nezačala plynúť, premlčacia doba začala plynúť až od októbra 2003, keďže žaloba bola podaná 3.3.2005, nárok navrhovateľa premlčaný nie je. Ak by dal súd za pravdu právnej argumentácii právneho zástupcu odporkyne, nastala by tá situácia, že odporkyňa na základe poskytnutých Zmlúv platila úroky z požičaných súm len za dobu troch rokov, a potom by sa zbavila povinnosti vrátiť istinu uplatnením námietky premlčania,s čím však nemožno súhlasiť.
Zmluvy o pôžičke boli uzavreté medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, teda navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, čo napokon aj zdokladoval predložením čestného prehlásenia pani M. S. na čl.68 spisu, ktorý dôkaz odporkyňa nenamietla, nespochybnila (čl.71,72 spisu).
Pokiaľ sa týka tvrdení odporkyne, že výška dojednaných úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Výška úrokov sa stanovuje obvykle určitým % z požičanej sumy. Hoci výška úrokov pri peňažnej pôžičke nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože zo strany veriteľa nemôže ísť o úžeru - takáto dohoda by bola neplatná. Medzi zmluvnými stranami boli dojednané úroky vo výške 4% mesačne (resp.3%), čo ročne činí 48% (resp.36%), ktoré úroky v zmysle judikatúry dobrým mravom neodporujú. Rovnako odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení,že istinu v celkovej výške 1.250.000,- Sk navrhovateľovi vrátila v októbri 2003, keď svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz o svojom tvrdení. Odporkyňa mala údajne čiastku 500.000,- Sk vrátiť navrhovateľovi prostredníctvom jeho manželky - A. B., ktorá to však vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdila. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozporné vyjadrenia samotnej odporkyne, ktorá uviedla, že ešte predtým, ako vyplatila poslednú splátku, sa od manželky
7
navrhovateľa dozvedela, že sa majú rozvádzať. Napriek tomu čiastku 500.000,- Sk vrátila prostredníctvom manželky navrhovateľovi, ďalej odporkyňa uviedla, že istinu vrátila potom, ako to začalo medzi nimi iskriť, i napriek tomu si však od navrhovateľa žiadne písomné potvrdenie nepýtala, dokonca nemala ani prehľad o splácaní istiny. Napriek tomu, že jej kúpna cena za predaj chalupy vo výške 3,5 mil.Sk bola vyplatená naraz, istinu navrhovateľovi vracala po splátkach, pričom nevedela uviesť, kedy, po akých čiastkach a akým spôsobom ju navrhovateľovi vrátila. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalovaná suma predstavuje vyčíslené úroky za november 2003 až september 2004. Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS k prvému dňu omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., a to od 21.10.2004, teda dňa nasledujúceho po splatnosti provízie vyčíslené jej za september 2004 až do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil vzhľadom k prejavu vôle navrhovateľa, ktorý súd podľa jeho obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP a priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Trovy konania pozostávajú v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 23.375,- Sk (súdny poplatok 5% zo sumy 467.500,- Sk) a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 9.650,- Sk, režijný paušál za 4 úkony právnej služby 600,- Sk, spolu 62.575,- Sk, ktoré súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods.1 OSP) do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
POUČENIE:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 251 ods.1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 205 ods.1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí
[(§ 42 ods.3)-ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov
a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;] uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods.3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.