Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/253/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. J. W. B., bytom Ž. XX,. B., zast. JUDr. J. V., advokátom, K. XXA,. B. proti žalovanému: S. X P., s.r.o., P. C. X,. B., zast. JUDr. J. A., advokátom, L. XA,. B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 1.000.000.- Sk takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 350.000.- Sk a nahradiť jej trovy konania vo výške 111.262.- Sk k rukám advokáta JUDr. J. V., CSc., K. XXA,. B., všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 29.12.2004 domáhala proti žalovanému ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú v petite ustálila sumou 1.000.000.- Sk, na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 20.9.2004 uverejnil v týždenníku P. X dní na svojej úvodnej stránke fotografické snímky žalobkyne a P. W. s textom „A.“, na ďalších stranách tohto týždenníka boli uverejnené ďalšie fotografie zachytávajúce žalobkyňu v spoločnosti P. W. a jeho syna, fotografie domu a motorového vozidla žalobkyne a taktiež maloletej dcéry žalobkyne, ďalej informácie o maloletej dcére žalobkyne a jej veku, v článku „Z.“, a ako komentár k fotografii „ P.“, teda informácie výsostne osobného a rodinného charakteru o maloletej dcére žalobkyne. Žalovaný v tomto týždenníku zverejnil fotografiu bydliska žalobkyne komentovanej so slovami „D.“, čo za stavu, že žalobkyňa je povolaním sudkyňa, ktorá si nikdy nepriala , aby akýmkoľvek spôsobom bola zverejňovaná a medializovaná adresa jej bydliska, keď zámerne zmenila svoje bydlisko a bývala v prenajatom dome vzhľadom na negatívne skúsenosti s obťažovaním jej súkromia zo strany účastníkov konania a za stavu, kedy v minulosti bola obeťou útoku na svoj majetok, spolu s klamlivou informáciou o tom, že je majiteľkou zverejnenej nehnuteľnosti v čase, kedy sudcovia podávali majetkové priznanie ako aj informáciou o rozvode jej manželstva, vníma žalobkyňa ako konanie významne znižujúce jej dôstojnosť a vysokou mierou zasahujúce do jej súkromia, ako výrazný zásah do jej súkromia, schopný potenciálne ohroziť jej bezpečnosť ako aj bezpečnosť jej rodiny. V žalobe ďalej uviedla, že v súvislosti s prípravou uvedeného článku boli novinármi pracujúcimi pre žalovaného obťažovaní susedia žalobkyne napr. pod podtitulkom „R.“, rodičia žalobkyne v článku pod podtitulkom „W.“, taktiež pracovníci Okresného súdu v G., kde žalobkyňa pracuje a od ktorých žiadali poskytnutie informácií o žalobkyni. Keďže nikdy nedala žalovanému súhlas na vyhotovenie ani zverejnenie uvedených fotografických snímok alebo akýchkoľvek informácií týkajúcich sa jej osoby, konštatovala rozpor s ustanovením § 34 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich. Spôsob a rozsah uverejnenia článkov v jednom z najčítanejších slovenských tlačových periodík s množstvom osobných fotografií považuje za závažnú nemajetkovú ujmu na svojej dôstojnosti, keďže si nikdy nepriala, aby takéto intímne skutočnosti jej osobného a rodinného života boli predmetom informovania širokej verejnosti.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že publikovaný článok sa venuje či už prostredníctvom fotografií, titulkov alebo samotným textom hlavne P. W., ústrednej postavy predmetného článku, ktorého žalovaný naďalej považuje za osobu verejného záujmu, pričom žalobkyňa sa v článku spomína a objavuje na fotografiách len v súvislosti s ich v tom čase už verejne známym partnerským vzťahom, teda nie na účel predstavenia žalobkyne verejnosti. Poukázal na súlad uverejnených fotografií so spravodajskou licenciou a s prihliadnutím na charakter žaloby, použité formulácie spolu s výberom prostriedku právnej ochrany žalobkyňa u žalovaného vzbudila silný dojem, že žaloba bola motivovaná vidinou získania finančnej hotovosti vo výške 1.000.000.- Sk. Na svoju obranu uviedol, že žiadna fotografia ( fotografia zachytávajúca P. W. a viacero osôb, medzi nimi aj žalobkyňu na verejnom podujatí, fotografia, ktorá zachytila žalobkyňu pri nastupovaní do osobného motorového vozidla, fotografia, ktorá postavu žalobkyne zachytáva v situácii, keď zatvára garážové dvere) nie je vyhotovená takým spôsobom, že by znevažovala osobu žalobkyne. Ide o spravodajské snímky, informujúce o aktuálnych faktoch zo života P. W.. Poprel zverejnenie bydliska žalobkyne, zverejnenie fotografie jej dcéry, existenciu príčinnej súvislosti medzi zverejnením faktu o rozvode žalobkyne a zhoršením psychického stavu žalobkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne Ľ. L., výsluchom svedka PhDr. P. W., CSc., oboznámil sa s potvrdením príslušnej pošty o doposielaní zásielok, dokladom OR PZ SR G. o evidencii oznámenia priestupku proti majetku zo dňa 9.11.1998, dokladom OR PZ SR G. o evidencii oznámenia priestupku proti majetku zo dňa 12.11.1998, potvrdením lekára o návšteve detskej ambulancie v mesiaci október 2004, potvrdením predsedu OS G. vo veci oznámenia žalobkyne o poškodení jej osobného motorového vozidla v súvislosti s rozhodovacou činnosťou žalobkyne, potvrdením predsedu OS G. o rozvrhu práce na OS G. na rok 2004, ďalej sa oboznámil s videonahrávkou televíznych relácií, v ktorých vystupovala redaktorka týždenníka P. X D. Ľ. L. ( N. P. z XX.X.XXXX-TV. J., K. K. z XX.X.XXXX-TV. M. ), s prepisom rozhovoru s redaktorkou týždenníka P. X D. Ľ. L. v relácií TV M., kópiami fotografií s popiskami a článkami uverejnenými v týždenníku S. X/XXXX. na strane XX- XX,. P. X D. X/XXXX. na strane XX,. P. X D. X/XXXX. na strane XXX,. P. X D. X/XXXX. na strane XX,. P. X D. XX/XXXX. na str. X.. - XXX,. týždenníku Š. č. X/XXXX,. výsledkami auditu A. SR ku dňu 15.6.2005 a ostatnými listinami založenými v spise. Žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom J. B., autora fotografií uverejnených v napadnutom článku a PhDr. E. J., ošetrujúcej lekárky dcéry žalobkyne súd nevykonal z dôvodu, že medzi účastníkmi nebola sporná otázka okolností, za ktorých boli predmetné fotografie vyhotovené, nebola sporná ani otázka súhlasu na vyhotovenie a uverejnenie týchto fotografií. Dôkaz výsluchom PhDr. E. J. súd nepovažoval v prejednávanej veci za relevantný vzhľadom na doposiaľ vykonané dôkazy (psychologická správa zo dňa 31.1.2005, nález MUDr. M. K.).

Svedkyňa L., autorka článku, uviedla, že v predmetnom článku sa o žalobkyňu zaujímala len ako o partnerku verejne známej osoby, teda P. W.. Jej cieľom bolo napísať článok o ňom bez úmyslu o medializáciu navrhovateľky s tým, že mala záujem poskytnúť informácie o verejnom a súkromnom živote politikov, za ktorého stále P. W. považuje. Žalobkyňa ju nezaujímala ako sudkyňa, ale výlučne ako osoba, ktorá sa objavovala po jeho boku. Vylúčila osobnú iniciatívu pri písaní článku, o ktorý v prejednávanej veci ide, podnetom na napísanie článku boli doznievajúce informácie a správy o tom, že bývalá manželka politika, o ktorého sa novinári legitímne zaujímajú, spáchala samovraždu a celý článok mal vyznieť tak, že poukazovaním na určité skutočnosti malo byť prezentované, že P. W. sa konečne dostal z traumatizujúcej situácie v dôsledku úmrtia jeho manželky, že si zakladá nový vzťah a spolu so žalobkyňou a jej dcérou pôsobia ako správne sa vyvíjajúci perspektívny vzťah, ktorý by mohol v budúcnosti tvoriť rodinu. Vo svojej výpovedi ďalej potvrdila, že žalobkyňa ani P. W. článok neautorizovali, na autorizáciu im ani nebol predložený, nakoľko článok neobsahoval žiadne ich vyjadrenia a stanoviská. Ďalej uviedla, že P. W. odmietol podávať informácie o svojom novom vzťahu, tiež rodičia žalobkyne odmietli komunikovať s ňou. Potvrdila, že fotografie, ktoré boli v napadnutom článku zverejnené, boli vyhotovené „ paparacovsky “, ďalšie informácie, ktoré uviedla vo svojom článku, získala z dôveryhodného zdroja, ktorý však ponechala v anonymite a potvrdila, že informácie o žalobkyni sa snažila získať aj na jej pracovisku.

Svedok PhDr. P. W. , CSc. vo svojej výpovedi uviedol, že po opakovaných snahách redaktoriek týždenníka P. X D. a týždenníka Š., ktorých vydavateľom je žalovaný, získať informácie o jeho súkromnom živote takéto rozhovory odmietal s poukazom na to, že v súčasnosti nie je aktívny politik

a najmä s prihliadnutím na pracovné zaradenie žalobkyne so súčasným upozornením, že publikovanie takýchto článkov z jeho súkromia i zo súkromia žalobkyne by mohlo byť hodnotené ako porušovanie zákona. Potvrdil, že žalobkyňa žiadala predsedu Okresného súdu v G., aby vhodnými opatreniami zabezpečil, aby novinárom neboli poskytované informácie o žalobkyni a uviedol, že má vedomosť aj o tom, že rodičia žalobkyne boli opakovane atakovaní redaktormi žalovaného za účelom získania informácií o žalobkyni. Z jeho výpovede súd ďalej zistil, že svedok pôsobí od septembra 2002 ako vysokoškolský učiteľ na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v B., po voľbách v roku 2002 sa vzdal funkcie P. S., ostal iba jej radovým členom, od januára 2005 nie je členom žiadnej politickej strany.

Podľa (ObčZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 ObšZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 3 ObčZ podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 ObčZ fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2 ObčZ).

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 ObčZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

Podľa o sudcoch a prísediacich v platnom znení nemožno bez súhlasu sudcu zverejňovať jeho tvár a bydlisko. To sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že k protiprávnemu zásahu do súkromia žalobkyne nepochybne došlo. Konaním žalovaného boli zverejnené všetky základné údaje o žalobkyni, ako je jej meno, pracovisko, vek, funkcia, miesto pôsobenia, bydlisko, rodinný stav, meno a vek jej dcéry, boli zverejnené fotografie žalobkyne a jej dcéry, a to bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že zverejnené články nemali spravodajský charakter, týkali sa jej súkromného života. Žalobkyňa nie je a ani v minulosti nebola verejne známou osobou, preto verejnosť nemôže mať oprávnený záujem o informácie z jej súkromného alebo rodinného života. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalobkyňa bola po boku bývalého politika, neoprávňovala žalovaného, aby nerešpektoval jej právo na súkromie. Súd považoval v prejednávanej veci za irelevantné, aký cieľ žalovaný uverejnením článkov a fotografií sledoval.

Žalobkyňa ako sudkyňa má zákonom zaručenú ochranu práv sudcu, ktoré jej vyplývajú zo zákona o sudcoch a prísediacich, má tiež právo domáhať sa ochrany súkromia ako občan. Je osobou, ktorá má garantovanú širokú ochranu osobnostných práv. Jej právo samostatne a slobodne rozhodnúť o tom, ktoré údaje a skutočnosti týkajúce sa jej súkromia, v akom rozsahu a akým spôsobom sa stanú verejne známymi, ochrana jej individuálnych záujmov pred zverejňovaním informácií dôvernej povahy ako aj

ochrana verejného záujmu, kam nepochybne patrí aj ochrana autority a nestrannosti súdnictva, limitujú preto výkon práva slobody prejavu žalovaného.

Žalovaný články s identifikačnými údajmi a fotografiami žalobkyne zverejňoval opakovane a to štyrikrát po sebe, teda identifikačné údaje a tvár sudkyne boli ľahšie zapamätateľné pre verejnosť. Zverejnil ich v týždenníkoch, ktoré patria k najčítanejším, pričom podľa názoru súdu nešlo v osobe žalobkyne o osobu verejne známu, ani o otázky verejného záujmu alebo naliehavej spoločenskej potreby.

Ustanovenie cit. zákona o sudcoch a prísediacich v platnom znení treba považovať za ustanovenie špeciálne vo vzťahu k ustanoveniam o spravodajskej licencii. Ide tu o obmedzenie slobody prejavu ustanovené zákonom a odôvodnené záujmom na ochrane riadneho fungovania súdnej moci. Žalovaný nerešpektovaním zákona o sudcoch a prísediacich ( uverejnením fotografie žalobkyne, ktorá nebola fotografiou zo súdnej siene, ale zo súkromného života a bez jej súhlasu) podľa názoru súdu znížil spoločenský status žalobkyne, privodil stav, kedy sa žalobkyňa nie vlastnou vinou stala terčom publicity v rozpore so zásadami sudcovskej etiky, ktorá ukladá sudcovi vyhýbať sa zbytočnej a neprimeranej publicite, teda neoprávnene zasiahol do osobnosti žalobkyne. Stotožnil sa aj s jej konštatovaním, že justícia nie je showbussines a o sudcovi nemožno písať tak, ako sa zvykne písať o tzv. celebritách.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na spravodajský charakter publikovaných fotografií, súd považuje za potrebné pripomenúť, že nie je pokryté spravodajskou licenciou použitie fotografie osoby zhotovenej pre spravodajstvo bez časovej súvislosti s udalosťou, v ktorej osobu zachytáva. Pri výklade pojmov „ primeraný spôsob“ a „oprávnené záujmy“, použité v ustanovení § 12 ObčZ, treba vždy zohľadniť kritérium kto je zobrazovaný - verejné postavenie osoby a kritérium vecné - obsah a forma prezentovaného materiálu. Z tejto licencie sú vylúčené veci súkromného života, a to aj vtedy, ak ide o osoby verejne známe, ktorých život je pre verejnosť zaujímavý.

Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy, súd skúmal, či publikovaný článok a uverejnené fotografie sú objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu, zaoberal sa intenzitou tohto zásahu, prihliadal na profesionálny status žalobkyne, čítanosť periodika, ktorého vydavateľom je žalovaný. S prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, súd pri konštatovaní, že došlo k zásahu do práv žalobkyne nielen ako občana, ale hlavne ako sudcu, považoval satisfakciu vo výške 350.000.- Sk za primeranú vychádzajúc z úvahy, že uplatnenie nemajetkovej ujmy nemá iba satisfakčný, ale aj preventívny charakter, má slúžiť nielen na zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale má mať tiež odstrašujúci účinok na konkrétnych ale aj potenciálnych rušiteľov súkromia, má zamedziť výstrelkom určitej časti masmédií. Článok s fotografiami nerešpektujúcimi práva žalobkyne vyšiel v týždenníku, ktorý má nielen vysoký náklad, ale aj celoštátne vysokú čítanosť. Išlo teda o verejný spôsob zásahu do právom chránených záujmov žalobkyne, kde sa predpokladá široký okruh pôsobenia, preto iné prostriedky právnej ochrany v prejednávanej veci súd zhodne so žalobkyňou považoval za neproduktívne. Vykonaným dokazovaním - oboznámením sa s fotografiou a sprievodným článkom, uverejneným v časopise S. č. X/XXXX na strane XX-X mal súd preukázané, že informácie o osobe verejne známej, ktorá je stredobodom záujmu médií v tomto článku, t.j. P. W., a jeho partnerke je možné verejnosti poskytnúť aj spôsobom, v ktorom nemožno vzhliadnuť porušenie zákonom chránených práv žalobkyne (záber fotografa smerovaný priamo na P. W., pričom na tomto zábere nie je možné vizuálne identifikovať jeho partnerku, ani z popisky predmetnej fotografie zistiť údaje o jeho partnerke v rozsahu, v akom tieto požívajú osobitnú právnu ochranu).

Súd neprijal obranu žalovaného, pokiaľ poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa nepožíva osobitnú právnu ochranu, keďže nie je sudkyňou špeciálneho súdu. Zo znenia § 34 zákona o sudcoch a prísediacich je zrejmé, že táto ochrana sa vzťahuje na všetkých sudcov. Sudcovia majú rovnaké práva a povinnosti, rozlišujú sa iba v predmete prejednávaných vecí a v špeciálnom režime pojednávania. Preto sudcov špeciálneho súdu nie je možné povýšiť nad postavenie a ochranu sudcov všeobecného súdu.

Treba však prisvedčiť žalovanému, že žiadna príčinná súvislosť medzi zverejnením faktu, že žalobkyňa sa rozviedla so svojím manželom a zhoršením psychického stavu dcéry žalobkyne nebola v prejednávanej veci preukázaná, čo súd tiež zohľadnil pri rozhodovaní o výške finančnej satisfakcie za protiprávny zásah do súkromia žalobkyne.

S prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a za stavu, kedy sa zásah do súkromia žalobkyne nedotýkal priamo podstaty jej profesie, súd považoval prostriedok právnej ochrany uplatnený žalobkyňou za adekvátny a satisfakciu 350.000.- Sk za primeranú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Aj keď žalobkyňa mala vo veci úspech iba čiastočný, súd jej priznal plnú náhradu trov konania, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Žalobkyni vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 52.000.- Sk a právnym zastupovaním. Advokát žalobkyne poskytol 6 úkonov právnej pomoci, a to: prevzatie zastúpenia dňa 27.12.2004, spísanie a podanie žaloby dňa 29.12.2004, písomné stanovisko k vyjadreniu odporcu dňa 15.6.2005, účasť na pojednávaní dňa 15.6.2005, 14.11.2005 a 16.1.2006, za čo si uplatnil v lehote a spôsobom podľa trovy právneho zastúpenia vo výške 59.262.- Sk ( 6x 8.150.- Sk + režijný paušál 1x 136.- + 4x 150.- + 1x 164.- Sk + DPH vo výške 9.462.- Sk). Súd za úkon účelne uplatňovaný však nepovažoval písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.6.2005, i keď sa týka veci samej, keďže 15.6.2005 sa konalo pojednávanie, na ktorom mohlo byť stanovisko prednesené ústne, čo však nemalo vplyv na krátenie trov, ktoré si advokát v tomto konaní uplatňoval. Z hodnoty veci 1.000.000.- Sk je základná sadzba tarifnej odmeny 14.650.- Sk či už podľa vyhl.č. za úkony do 31.12.2004 alebo podľa vyhl.č. č. za úkony z roku 2005 a 2006. Advokátovi prislúcha za úkony z roku 2004 paušálna náhrada výdavkov á 136.- Sk, za úkony roku á 150.- Sk, za úkony roku 2006 á 164.- Sk. Advokát žalobkyne v súlade s ustanovením vyčíslil trovy právneho zastúpenia, avšak v sume nižšej ako mu patria podľa platného sadzobníka. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu, v akom si ich vyčíslil a uplatnil.

O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania vo výške 111.262.- Sk právnemu zástupcovi žalobkyne súd rozhodol podľa ods. l

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v až f/

Ak žalovaný - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).