Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/1558/1999

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Ing. P. B., bytom R. XXXX/XXX-XX,. P. B., zast. advokátom JUDr. D. D., so sídlom P. X,. P. B., proti odporcovi A. I., a.s., so sídlom Š. XXX/XX,. I., IČO XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 32.447,50 Sk s prísl., takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2.790,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa po konečnej úprave svojho žalobného petitu domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 31.017,- Sk so 17,6 % p.a. úrokom z omeškania od 01.05.1997 do zaplatenia titulom nezaplateného odstupného. Svoj návrh odôvodňoval tou skutočnosťou, že pracovný pomer s odporcom bol ukončený dňa 30.04.1997 dohodou v zmysle , preto je daný dôvod, aby odporca mu vyplatil, ako uvoľnenému pracovníkovi jednorazový príspevok vo výške dvojnásobného priemerného zárobku, čomu zodpovedá čiastka 31.017,- Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie člena predstavenstva v spoločnosti odporcu dňa 31.03.1997. Zároveň bol odvolaný i z funkcie riaditeľa spoločnosti. Navrhovateľ pritom sám prejavil záujem ukončiť pracovný pomer dohodou k 30.04.1997. Okresný súd Trenčín potom v konaní, č.k. -27, konštatoval, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa skončil dňa 30.04.1997 na základe dohody. Odporcovi preto podľa neprislúcha odstupné, nakoľko odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných

zmenách patrí zamestnancom len v prípade rozviazania pracovného pomeru, odvolania z funkcie v súvislosti z jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny, čo v tomto prípade nebolo. V tomto prípade totiž nešlo o odvolanie z funkcie v súvislosti z organizačnou zmenou, nakoľko funkcia člena predstavenstva i funkcia riaditeľa spoločnosti zostala zachovaná.

Vo veci už súd I. stupňa dňa 21.08.2000 rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol, čo odôvodnil tým, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou podľa a zákon s takýmto rozviazaním pracovného pomeru nespája podľa nárok navrhovateľa na odstupné, nakoľko nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti so zrušením tejto funkcie v dôsledku organizačnej zmeny.

Na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu I. stupňa, Krajský súd Trenčín ako odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 19.02.2003, č.k. -40, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu I. stupňa bude skúmať, aké boli dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou s navrhovateľom, či bol pracovný pomer skončený dohodou podľa za použitia , či teda došlo k zániku jeho pracovného miesta alebo nastali v spoločnosti odporcu iné organizačné zmeny, súvisiace aj s ukončením pracovného pomeru navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania, výsluchom svedkyne E. O., ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 31.03.1997 odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva a bola mu ponúknutá práca na úseku vymáhania pohľadávok.

Z výpovede svedkyne E. O. vyplýva, že navrhovateľ ju ako mzdovú a personálnu pracovníčku odporcu potom, čo odovzdal agendu nastupujúcemu riaditeľovi dňa 08.04.1997 požiadal, aby mu vyhotovila dohodu o ukončení pracovného pomeru, nakoľko bol odvolaný z funkcie riaditeľa a nemal záujem u odporcu zostať naďalej v pracovnom pomere. Pri tejto príležitosti svedkyni oznámil, že mu odporca ponúkol, miesto na úseku vymáhania pohľadávok, navrhovateľ sa však vyjadril v tom smere, že nikomu nebude robiť poskoka. Na základe požiadavky navrhovateľa svedkyňa vypracovala znenie dohody o ukončení pracovného pomeru k 30.04.1997 s tým, že k tomuto dátumu si navrhovateľ mal záujem dočerpať dovolenku. S pôvodným znením dohody podľa navrhovateľ nesúhlasil, požiadal v dohode uviesť dôvody , aby mu bola poskytovaná úradom práce podpora v nezamestnanosti. Na deň 09.04.1997 si dodatočne vypísal dovolenkový lístok a dňa 10.04.1997 sa so znením pripravenej dohody dostavil k riaditeľovi odporcu, kde sa dohodli na ukončení pracovného pomeru, požiadal svedkyňu o vyhotovenie výstupných formalít. Navrhovateľ podpísal výstupný list, bol mu vypracovaný zápočet odpracovaných rokov, odhláška z poistenia. Zostávajúce dni čerpal dovolenku, do zamestnania sa viac nedostavil. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka oddelenia vymáhania pohľadávok, takéto oddelenie u odporcu zriadené nebolo, nebolo ani vytvorené miesto referenta vymáhania pohľadávok, takéto miesto teda nebolo nikým obsadené a neobsadilo sa ani po tom, čo navrhovateľ ukončil pracovný pomer.

Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. , menovite zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti odporcu zo dňa 27.03.1997 vyplýva, že navrhovateľ bol dňom 31.03.1997 odvolaný z funkcie člena predstavenstva spoločnosti. Ďalej z pripojeného spisu vyplýva, že navrhovateľ po odvolaní z funkcie riaditeľa sa dostavil do dielne, kde J. P., ako vedúcemu servisného strediska oznámil, že po vzájomnej dohode s novým riaditeľom končí pracovný pomer k 30.04.1997, dočerpá si dovolenku a u odporcu nebude viac v pracovnom pomere. Z pripojeného spisu súd ďalej zistil, že v písomnosti nazvanej ako výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c/ zo dňa 08.04.1997 sa účastníci vzájomne dohodli o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.04.1997 s odôvodnením, že odporca nemá možnosť navrhovateľa preradiť na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, ktorú by navrhovateľ neodmietol. Nakoniec, ako vyplýva z pripojeného spisu, súd vo svojom odôvodnení rozsudku, č.k. -27, konštatoval, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol ukončený dohodou ku dňu 30.04.1997.

Z výstupného listu navrhovateľa súd zistil, že účastníci skončili pracovný pomer dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. c/.

Súd nepokladal za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka J. M., vodiča kamiónu spoločnosti odporcu, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť preukázané jeho výpoveďou - či navrhovateľ bol alebo nie po svojom odvolaní z funkcie zaradený na úsek vymáhania pohľadávok - boli pre rozhodnutie vo veci právne irelevantné a navyše je vylúčené, aby vzhľadom na odstup času, ako i pracovné zaradenie J. M. by bol ako svedok schopný sa k týmto skutočnostiam náležite vyjadriť.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že potom, čo bol navrhovateľ dňom 31.03.1997 odvolaný zo svojej funkcie mu na jeho miesto nastupujúci riaditeľ ponúkol miesto referenta na úseku vymáhania pohľadávok. Navrhnuté pracovné zaradenie však navrhovateľ neakceptoval, po odovzdaní agendy nastupujúcemu riaditeľovi sa dostavil k mzdovej a personálnej pracovníčke odporcu a požiadal ju o vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru. Pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou ku dňu 30.04.1997. Tvrdeniam právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ prijal zaradenie referenta na úseku vymáhania pohľadávok súd neuveril, nakoľko tieto sú v rozpore nie len s výpoveďou svedkyne E. O., ale i v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Podľa uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa ; odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Základnou otázkou pre právne posúdenie daného prípadu je otázka, či navrhovateľ po jeho odvolaní z funkcie bol u odporcu pracovne zaradený na inú prácu alebo nie. K uvedenej otázke súd zaujal stanovisko, že skutočnosť, že pracovný pomer medzi účastníkmi neskončil v deň, v ktorom nastala účinnosť odvolania navrhovateľa z funkcie, ale až mesiac po jeho odvolaní z funkcie, nemôže bez ďalšieho znamenať, že medzi účastníkmi po odvolaní z funkcie navrhovateľa došlo k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa pre čas, kým nastane dojednaný deň skončenia pracovného pomeru. Naopak, ako vyplýva z výsledku vykonaného dokazovania, účastníci hneď po tom, čo navrhovateľ prestal menovanú funkciu vykonávať, riešili, aké bude postavenie navrhovateľa ako zamestnanca a keďže navrhovateľ neakceptoval zaradenie na úsek vymáhania pohľadávok, účastníci sa dohodli na ukončení pracovného pomeru. Nedošlo teda k žiadnej dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa po jeho odvolaní z funkcie, a to ani konkludentne. Práve okolnosť, že navrhovateľ po odvolaní z funkcie a po odovzdaní agendy nastupujúcemu riaditeľovi, požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu vyčerpania dovolenky 30.04.1997 preukazuje, že odporcom ponúknuté zaradenie na úseku vymáhania pohľadávok nemal navrhovateľ v úmysle prijať a že ho teda odmietol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné vec subsumovať pod cit. ust. K právnym otázkam vyplývajúcim z tohto ustanovenia už súdna prax dávno zaujala jednoznačné stanovisko, podľa ktorého, ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca po jeho odchode z funkcie prácu, ktorú by mu mohol a bol povinný ponúknuť, alebo ju zamestnanec odmietne, je daný výpovedný dôvod pre nadbytočnosť. Jedná sa o nadbytočnosť fiktívnu, nepodloženú reálnou organizačnou zmenou a to bez nároku na odstupné. To, že práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide, je nepochybné zo skutočnosti, že na funkciu, z ktorej bol navrhovateľ odvolaný, nastúpil nový riaditeľ. Keďže ide už o spomenutú fiktívnu nadbytočnosť, údaj vo výstupnom liste, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol ukončený z dôvodu , je pre uplatnenie nároku na odstupné právne irelevantný. Preto súd nemohol inak ako žalobný návrh zamietnuť.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že navrhovateľ zaradenie na úsek vymáhania pohľadávok akceptoval, súd sa s týmto tvrdením vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil, a takého tvrdenia vyhodnotil ako účelové a navyše právne irelevantné. Výsledok sporu by totiž nezmenil ani opačný záver, že medzi účastníkmi bolo konkludentne uzavretá dohoda o zaradení navrhovateľa po odvolaní z funkcie na úsek vymáhania pohľadávok, nakoľko ako vyplynulo z doplneného dokazovania, k zániku pracovného miesta - referent vymáhania pohľadávok - nedošlo a v spoločnosti odporcu nenastali ani iné organizačné zmeny na úseku vymáhania pohľadávok, ktoré by súviseli s ukončením pracovného pomeru navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa Odporca má v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to 2.166,- Sk za ušlý zárobok, ,- Sk za výdavky na dopravu a 80,- Sk výdavky na parkovné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.