Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-78-2005.pdf
PDF · 101.16 KB
No categories available
13C/78/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Vladovou, v právnej veci navrhovateľky: I.. M. B., trvale bytom H. XX,. B., zastúpená J.. A. N., advokátkou so sídlom P. V. XX,. B., proti odporcovi: 1./ W., spol. s r.o., N. X,. B., zastúpený J.. Ľ. K., advokátkou so sídlom Š. N. X,. B., 2./ I.. J. B., trvale bytom H. XX,. B. o určenie neplatnosti právnych úkonov rozhodol
rozhodol:
Súd určuje, že Dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá dňa 2.8.2004 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade
j e n e p l a t n á .
Súd u r č u j e, že vyhlásenie odporcu v 2. rade ako účastníka podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísané do notárskej zápisnice N 294/2004, Nz 62066/2004 napísanej dňa 2.8.2004 pred notárom J.. I. L.
j e n e p l a t n é .
Odporcovia v 1 a v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 128.458,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.4.2005 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 2.8.2004 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ako i vyhlásenia odporcu v 2. rade ako účastníka podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktoré bolo spísané do notárskej zápisnice N 294/2004, Nz 62066/2004 napísanej dňa 2.8.2004 pred notárom J.. I. L..
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je manželkou odporcu v 2. rade, ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti I. spol. s r.o., pričom odporca v 1. rade a odporca v 2. rade v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti v minulosti dlhodobo spolupracovali. Spoločnosť I. spol. s r.o. sa postupom času dostala do platobnej neschopnosti a v lete 2004 odporca v 1. rade evidoval voči spoločnosti I. spol. s r.o. splatnú pohľadávku v celkovej výške 1.115.735,40 Sk spolu s príslušenstvom. O priebehu a výsledku vzájomnej spolupráce navrhovateľka nebola informovaná, odporca v 2. rade ju nikdy neupozornil, že obchodná spoločnosť, ktorej je konateľom má finančné problémy. Dňa 2.8.2004 bola medzi odporcom v 2. rade / na strane pristupujúceho dlžníka / a odporcom v 1. rade / uzavretá Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 533 OZ na základe ktorej sa odporca v 2. rade zaviazal zaplatiť dlh veriteľa
špecifikovaný v dohode v celkovej výške 1.115.735,40 Sk spolu s príslušenstvom a zároveň bolo v ten istý deň spísané vyhlásenie do notárskej zápisnice N 294/2004, Nz 62066/2004 notárom J.. I. L., P.. účastníka právneho úkonu odporcu v 2. rade o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. V tejto zápisnici odporca v 2. rade ako pristupujúci dlžník prehlásil, že dňa 2.8.2004 pristúpil k záväzku dlžníka spoločnosti I., spol. s r.o., B. v jeho celkovej výške1.115.735,40 Sk a ako dlžník a povinná osoba sa hop zaviazal uhradiť v lehote do 28.2.2005 a súčasne vyhlásil, že výslovne súhlasí s tým, že aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za podmienok uvedených v ods. 3 not. zápisnice sa predmetná notárska zápisnica v rozsahu uvedenom v ods. 1 a s prihliadnutím na ods. 4 stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP ako aj exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. vedenú v prospech oprávnenej osoby odporcu v 1. rade a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok ako majetok povinnej osoby.
Uviedla, že nemala vedomosť, že odporca v 2. rade ako manžel zaťažil celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok tým, že vyjadril súhlas, aby tento bol použitý na úhradu dlhov spoločnosti, ktorej je on spoločníkom a konateľom. Odporca v 2. rade nie je podľa názoru navrhovateľky výlučným vlastníkom vecí, z výťažku z predaja ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku odporcu v 1. rade, má za to, že odporca v 2. rade samostatne rozhodoval o spoločných veciach bez vedomia navrhovateľky, pričom uvedené právne úkony možno považovať za úkony nad rámec bežných vecí, pre ich platnosť sa podľa § 145 ods. 1 OZ sa vyžadoval súhlas oboch manželov a preto navrhuje, aby súd tieto úkony určil za neplatné.
Odporca v 2. rade s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, pričom uviedol vo svojom vyjadrení, že odporca v 2. rade v notárskej zápisnici N 294/2004, Nz 62066/2004 prehlásil, že nie sú mu známe žiadne právne ani iné prekážky, ktoré by spôsobili neplatnosť tohto úkonu. Z tohto prehlásenia je podľa názoru odporcu v 1. rade zrejmé, že súhlas manželky ( ak bol potrebný ) existoval v čase podpísania vyššie citovanej notárskej zápisnice. Ďalej mal za to, že skutočnosť, že sídlo spoločnosti I. spol. s r.o., v ktorej je odporca v 2. rade spoločníkom a konateľom je v nehnuteľnosti, v ktorej žijú s navrhovateľkou, čo preukazuje jej súhlas. Taktiež poukázal na § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého súhlas manželky odporcu v druhom rade nebol potrebný s poukazom na to, že išlo o právne úkony súvisiace s podnikaním manžela a už pri počiatočnom vklade do spoločnosti použil finančné prostriedky z BSM na podnikateľské účely, pričom súhlas s použitím majetku patriaceho do BSM na účely podnikania navrhovateľka dosiaľ nespochybnila.
Tvrdenia navrhovateľky o tom, že nemala vedomosť o podnikateľských aktivitách a ich výsledkoch medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade považoval za účelové, pričom poukázal na to, že všetky písomnosti, týkajúce sa vymáhania dlžných súm zo strany odporcu v 1. rade boli adresované do sídla spoločnosti I. spol. s r.o., ktorá je v bydlisku navrhovateľky, a teda navrhovateľka mala možnosť sa oboznámiť s hospodárskym výsledkom spoločnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky, navrhovateľky, právnej zástupkyne odporcu v 1. rade, štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade, odporcu v 2. rade, výsluchom svedkov: I.. S., I.. M., B., M.. G., H., oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca v 2. rade a navrhovateľka sú manželia, manželstvo uzavreli dňa XX.X.1971. Odporca v 2. rade je spoločníkom a konateľom spoločnosti I. spol. s r.o. a odporca v 1. rade a odporca v 2. rade v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti v minulosti dlhodobo spolupracovali. Spoločnosť I. spol. s r.o. sa postupom času dostala do platobnej neschopnosti a v lete 2004 odporca v 1. rade evidoval voči spoločnosti I. spol. s r.o. splatnú pohľadávku v celkovej výške 1.115.735,40 Sk spolu s príslušenstvom.
Medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade prebiehali vzájomné rokovania na základe ktorých dňa 2.8.2004 bola medzi odporcom v 2. rade / na strane pristupujúceho dlžníka / a odporcom v 1. rade / na strane veriteľa / uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku podľa § 533 OZ, podľa ktorej sa odporca v 2. rade zaviazal zaplatiť dlh veriteľovi popri obchodnej spoločnosti I., spol. s r.o., teda popri
pôvodnom dlžníkovi špecifikovaný v dohode v čl. I bod 1 a 2 v celkovej výške 1.115.735,40 Sk spolu s príslušenstvom.
V ten istý deň bola napísaná notárom J.. I. L., P.. Notárska zápisnica N 294/2004, Nz 62066/2004, do ktorej bolo spísané vyhlásenie odporcu v 2. rade účastníka podľa § 274 písm.e/ O.s.p. a § 41 ods.2 z.č. 233/1995 Z.z. o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. V notárskej zápisnici odporca v 2. rade ako pristupujúci dlžník prehlásil, že dňa 2.8.2004 pristúpil k záväzku dlžníka spoločnosti I., spol. s r.o., B. v jeho celkovej výške1.115.735,40 Sk voči veriteľovi odporcovi v 1. rade, a ako dlžník a povinná osoba sa ho zaviazal uhradiť v lehote do 28.2.2005. V ods. 5 notárskej zápisnice odporca v 2. rade vyhlásil, že výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za podmienok uvedených v ods. 3 notárskej zápisnice sa predmetná notárska zápisnica v rozsahu uvedenom v ods.1 a s prihliadnutím na ods. 4 stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e( OSP ako aj exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. vedenú v prospech oprávnenej osoby odporcu v 1. rade a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok ako majetok povinnej osoby.
Odporca v 2. rade nie je výlučným vlastníkom žiadneho majetku, všetok majetok ktorý vlastní patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu v 2. rade, ktorí nemali počas trvania manželstva zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani inak upravený jeho rozsah.
Svedeckými výpoveďami svedkýň M. H., I. B., I.. E. M., I.. E. S. bol pred súdom popísaný priebeh podpisu Dohody o pristúpení k záväzku ako i spísania Notárskej zápisnice, nakoľko tieto svedkyne boli prítomné na rokovaní, na ktorom sa listiny spisovali. Svedkyne zhodne tvrdili, že odporca v 2. rade uisťoval odporcu v 1. rade ako veriteľa, že v prípade, že dlh nesplatí on, dlh mu pomôže uhradiť jeho rodina. Prezentoval sa ako majiteľ viacerých nehnuteľností. Zhodne uviedli, že na rokovaniach a pri podpise hore uvedených listín manželka odporcu v 2. rade prítomná nebola a potvrdili zhodne, že na rokovaní sa neuvádzala skutočnosť, či navrhovateľka s dohodou a s notárskou zápisnicou súhlasí alebo nie.
Svedkyňa M.. J. G., dcéra navrhovateľka a odporcu v 2. rade, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti, uviedla, že vzťahy medzi jej rodičmi sú štandartné, pracovné problémy doma nerozoberajú ani ona sama sa nikdy o pracovné záležitosti otca nezaujímala ani o nich nemala žiadne vedomosti.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Počas posledného pojednávania zástupkyňa navrhovateľky navrhla súdu prerušenie konania v zmysle § 109 O.s.p. z dôvodu, že na tunajšom súde sa vedie konanie zhodného charakteru, v ktorom s poukazom na to, že mienia podať vo veci odvolanie, konanie do právoplatného ukončenia uvedeného sporu prerušiť.
Súd návrhu navrhovateľky v zastúpení právnou zástupkyňou nevyhovel, v konaní pokračoval, keďže v danej veci rozhodnutie nezávisí od otázky, ktorá sa rieši v obdobnom prípade pred tunajším súdom a teda nemôže mať význam pre toto rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a tomuto v celom rozsahu vyhovel. Súd vychádzal predovšetkým z ustanovenia Občianskeho zákonníka § 145 ods. 1, ktorý rozlišuje bežné veci týkajúce sa spoločných vecí a ostatné veci. Zákon presne nedefinuje tieto pojmy, preto pri posudzovaní o akú vec ide je potrebné vychádzať z konkrétneho prípadu a z jeho konkrétnych okolností. Bežné záležitosti a ostatné záležitosti sa vzájomne dopĺňajú a čo teda nie je bežnou vecou vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu a teda i k spoločnému majetku, možno považovať za vec ostatnú. Bežnou vecou sú podľa názoru súdu záležitosti, ktorých vybavenie nemôže naraziť na odpor a nesúhlas ďalších spoluvlastníkov už preto, že neohrozí ich spoluvlastnícke práva a že je to očakávaná záležitosť, ako je napr. platenie účtov, poplatkov, obstaranie nákupov, bežného ošatenia a pod. Podľa názoru súdu vždy záleží na konkrétnych okolnostiach s prihliadnutím k celkovej hospodárskej a majetkovej situácii manželov daného spoločenského postavenia v konkrétnej situácii. Za bežné veci teda možno považovať, čo je pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé a čo sa pravidelne opakuje alebo nevymyká z rámca obvyklého hospodárenia. Za vecou nie bežnú, teda vec ostatnú možno považovať všetko, čo prekračuje rámec obvyklosti.
S poukazom na skutočnosť, že odporca v 2. rade nemal, ani nemá vo výlučnom vlastníctve žiadny majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť a teda bol si vedomý, že pri výkone rozhodnutia bude možné uspokojiť pohľadávku veriteľa z majetku patriaceho do BSM, teda zo spoločného majetku. Uspokojenie takéhoto záväzku by zasiahlo spoločný majetok v rozsahu, ktorý prevyšuje s poukazom na majetkové postavenie odporcu v 2. rade a navrhovateľky rámec bežných vecí. Nie je možné ustáliť s ohľadom na konkrétne okolnosti, že prijať záväzok vo výške presahujúcej jeden milión slovenských korún je vecou resp. záležitosťou bežnou.
Pokiaľ ide o dispozíciu so spoločnou vecou, súd má za to, že pokiaľ ide o dispozíciu s majetkom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ide o vec spoločnú pre oboch manželov.
Súd má za to, že súhlas druhého manžela sa v prípade pristúpenia k záväzku vo výške 1.115.735,40 Sk ako i k vyhláseniu o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice vyžadoval s poukazom na citované ustanovenie občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo preukázané, že takýto súhlas bol navrhovateľkou udelený. Je zrejmé, že takýto súhlas môže byť prejavený každým možným druhom súhlasu, ktorý je v súlade s § 35 OZ, môže byť daný i konkludentne. Navrhovateľka však nebola nikdy prítomná pri rokovaniach s veriteľom, nebola preukázaná jej vedomosť o podnikateľských aktivitách odporcu v druhom rade, nebolo preukázané, že by navrhovateľka jednala s veriteľom. Nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala vedomosť o tom, že odporca v 2. rade zaťažil majetok v BSM takýmto spôsobom a že samostatne rozhodoval o spoločných veciach pričom navrhovateľka napadla už aj listom zo dňa 29.3.2005 adresovaným veriteľovi, odporcovi v 1. rade platnosť právnych úkonov. Nie je možné z prehlásenia odporcu v 2. rade, že nie sú mu známe žiadne právne ani iné prekážky spôsobujúce neplatnosť právnych úkonov automaticky vyvodzovať súhlas navrhovateľky v čase uzavretia ani následne s týmito právnymi úkonmi.
Záväzok odporcu v 2. rade vznikol síce z jeho podnikateľskej činnosti, tento podnikal na základe živnostenského oprávnenia od 1.1.1992 do 31.12.2002, teda v čase uzavretia právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa navrhovateľka dovoláva nebol podnikateľ a teda nie je možné aplikovať § 148a Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné uviesť, že odporca v 2. rade bol účastníkom napadnutých právnych úkonov ako fyzická osoba., ako fyzická osoba pristúpil k dlhu, pričom jeho jediným majetkom bol majetok patriaci do BSM.
Pokiaľ ide o judikatúru NS o ktorú sa odporca vo svojej obrane opieral ( Rc 71/94, Cz 43/73), tu sa žiada zdôrazniť, že nie je možné ju aplikovať na daný konkrétny prípad už aj s ohľadom na pružnosť noriem, ktoré sa menia plynutím času a hlavne s ohľadom na zásadne zmenené pomery v spoločnosti.
Pre nedostatok súhlasu navrhovateľky ako manželky s napadnutými právnymi úkonmi, súd s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka považoval tieto úkony za relatívne neplatné a preto návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p navrhovateľka mala plný úspech vo veci, má teda nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 2.000,-Sk, a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov poskytnutej právnej pomoci. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd vychádzal z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základom odmeny je hodnota sporu - právneho úkonu, ktorý bol predmetom sporu, suma 1.115.735,-Sk:
Konkrétne súd priznal tarifnú odmenu za úkony
1./ prevzatie a príprava veci ....30.3.2005...................15.050,-Sk, podľa § 16 ods. 1.a
2./ písomné podanie na súd.....1.4.2005.....................15.050,-Sk, podľa § 16 ods. 1.c
3./ písomné vyjadrenie .............2.11.2005..................15.050,- Sk, podľa § 16 ods. 1.e
4./ účasť na pojednávaní ......... 15.11.2005................15.050,- Sk podľa § 14 ods. 1.d
5./ účasť na pojednávaní ......... .27.4..2006................15.050,- Sk, podľa § 14 ods. 1.d
6./písomné vyjadrenie................30.5.2006..................15.050,- Sk, podľa § 16 ods. 1.e
7./ účasť na pojednávaní ......... ..8.6..2006..................15.050,- Sk podľa § 14 ods. 1.d
+ 4 x 150,-Sk režijný paušál, 3 x 164,-Sk režijný paušál, DPH 20.016,50 Sk
spolu trovy právneho zastúpenia 126.458,50 Sk, ktoré sú povinní odporcovia uhradiť k rukám právnej zástupkyni navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia a tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.