Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-132-2005.pdf
PDF · 132.56 KB
No categories available
6C/132/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Vlastimilom Pavlikovským v právnej veci navrhovateľa: I.. M. B., H. XX,. B., zast.: J.. A. N., advokátka, P. V. XX,. B., proti odporcom: v 1. rade: B., s.r.o., N. X,. B., zast.: J.. Ľ. K., Š. N.. X, B., v 2. rade: I.. J. B., H. XX,. B. o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Náhrada trov konania sa odporcom v 1. a 2. rade výnimočne n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným podaním doručeným 1.4.2005 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala určenia, že právny úkon, dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá odporcami v 1. a 2. rade, dňa 2.8.2004 je neplatná a tiež, že neplatný je právny úkon, vyhlásenie odporcu v 2. rade podľa § 274, písm. e) O.s.p. a § 41 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísané do notárskej zápisnice N292/2004 N.z. 62062/2004, spísanej dňa 2.8.2004 notárom J.. I. L., P.. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca v 2. rade pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti I., s.r.o., spolupracoval s odporcom v 1. rade a odporca v 1. rade evidoval voči obchodnej spoločnosti I., s.r.o. pohľadávku vo výške 11.674.165,10,-Sk s príslušenstvom. Účastníci konania na strane odporcov dňa 2.8.2004 uzavreli dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka (OZ) na základe, ktorého odporca v 2. rade, ako pristupujúci dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh obchodnej spoločnosti I., s.r.o. 11.674.165,10,-Sk s príslušenstvom. Toho istého dňa odporca v 2. rade vo forme notárskej zápisnice vydal vyhlásenie, že ako pristupujúci dlžník z dohody o pristúpení k záväzku uhradí dlh za obchodnú spoločnosť I., s.r.o. a v prípade nesplnenie jeho záväzku súhlasí, že predmetná notárska zápisnica sa stane vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok. Podľa názoru navrhovateľky odporca v 2. rade, ako jej manžel, potreboval na vykonanie predmetných právnych úkonov súhlas navrhovateľky, keďže sa v tomto prípade jednalo o veci týkajúce sa spoločných vecí manželov, ale pritom presahovali rámec bežných úkonov, aby mohol vybaviť odporca v 2. rade bez súhlasu, samostatne. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že o podnikateľskej činnosti odporcu v 2. rade informácie nemala, o existencii dlhu nevedela. Odporca v 2. rade predmetné právne úkony urobil ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Mimo to v čase vykonania právnych úkonov odporca v 2. rade ani nemal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Navrhovateľka tiež v jednom zo svojich písomných podaní uviedla, že považuje za neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi, aby právnu ochranu požívali také právne úkony, ktoré boli uskutočnené bez súhlasu navrhovateľky a pritom v celom rozsahu ako odporca v 2. rade nesie povinnosti vyplývajúce z týchto právnych úkonov. Predmetné právne úkony sa podľa navrhovateľky priečia dobrým mravom, pretože odporca v 2. rade v čase dohody nevlastnil žiaden majetok výlučne, ale
len v rámci bezpodielového vlastníctva manželov, teda predmetnými právnymi úkonmi priamo ohrozil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právnych úkonov navrhovateľka osvedčila predovšetkým v tom, že existuje dôvodná obava, že v prípade nesplnenia záväzku odporcom v 2. rade deklarovanom v predmetnej notárskej zápisnici bude možné pri exekúcii stiahnuť i na spoločný majetok manželov navrhovateľky a odporcu v 2. rade.
Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril písomne dňa 18.5.2005. S návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru nie sú žiadne právne ani iné prekážky ktoré by spôsobili neplatnosť predmetných právnych úkonov. Poukázal na to, že odporca v 2. rade nepotreboval od navrhovateľky súhlas jednak preto, že uvedené právne úkony súviseli s podnikaním odporcu v 2. rade a tiež, že dohoda o pristúpení k záväzku a následné vyhlásenie a súhlas s exekúciou spísaný v notárskej zápisnici nie sú takými právnymi úkonmi, ktoré by sa priamo týkali spoločných vecí manželov, nemožno ich charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou či vykonávanie správy spoločných vecí manželov, ale išlo o právne úkony spadajúce výlučne do dispozičnej sféry odporcu v 2. rade.
Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 10.11.2005 vyhlásil, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí.
Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výsluchom svedkov I. B., I.. E. S., I.. E. M., M.. J. G. a M. H., oboznámil sa s dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 2.8.2004, s notárskom zápisnicou N 292/2004, Nz 62062/2004, so sobášnym listom navrhovateľky a odporcu v 2. rade, s výpisom z Obchodného registra odporcu v 1. rade a spoločnosti I., s.r.o., s listami navrhovateľky zo dňa 29.3.2005 adresovanými odporcom v 1. a 2. rade, s výpisom zo živnostenského registra odporcu v 2. rade.
Uvedené dokazovanie súd vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania potrebných na zistenie nimi tvrdených rozhodujúcich tvrdení. Ďalšie dokazovanie nad rámec účastníkmi označených a predložených dôkazov súd nevykonal, keďže z priebehu konania existencia ďalších právne relevantných dôkazov, ktoré by súd mohol v konaní nariadiť, nevyplynula a vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočne preukázaný pre rozhodnutie vo veci samej ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).
Z výpovede navrhovateľky ako účastníčky konania súd zistil, že je manželkou odporcu v 2. rade, že vedela o jeho účasti v obchodnej spoločnosti I., s.r.o., avšak neoboznamovala sa s jej hospodárskou činnosťou. Navrhovateľka uviedla, že profesijný život si ako manželia riadili každý samostatne a o existencii ekonomických problémov obchodnej spoločnosti sa dozvedela až v marci 2005. V tom istom čase sa navrhovateľka dozvedela i o predmetných právnych úkonoch. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v marci 2005 spolu s odporcom v 2. rade previedli na ich deti všetky nehnuteľnosti patriace do BSM. Túto skutočnosť odôvodnila tým, že takýmto spôsobom chceli predísť budúcim možným sporom medzi deťmi po smrti rodičov.
Z výpovede odporcu v 1. rade, konateľa spoločnosti I.. Z. S., ako účastníka konania súd zistil, že obchodné spoločnosti B., s.r.o. a I., s.r.o. spolupracovali už od roku 1995. Do roku 1999 boli ich obchodné vzťahy bezproblémové. V roku 2002 začali zo strany obchodnej spoločnosti I., s.r.o. problémy s finančnou disciplínou a plnením pohľadávok odporcu v 1. rade. Do roku 2003 narástol dlh obchodnej spoločnosti I., s.r.o. voči odporcovi v 1. rade až do výšky 11.000.000,-Sk. Obe obchodné spoločnosti vypracovali plán ako zabezpečiť plnenie záväzku a pritom neohroziť existenciu dlžníka. Odporca v 1. rade zdôraznil, že vzťahy medzi štatutármi oboch obchodných spoločností boli priateľské a spočívali na vzájomnej dôvere. Podľa odporcu v 1. rade na stretnutiach odporca v 2. rade prehlasoval, že spoločnosť I., s.r.o. dlh uhradí, že ju nemieni dať do likvidácie či dobrovoľného konkurzu a tiež prehlasoval, že ako zábezpeku kedykoľvek ponúkne svoj majetok a majetok svojej rodiny. Odporca v 2. rade navrhoval niekoľko variantov ako dlh splatiť. Medzi iným predkladal rôzne listy vlastníctva, ako napríklad na hotel
v K., ktorý mal patriť obchodnej spoločnosti, kde odporca v 2. rade mal podiel a bol štatutárom. Neskôr, ako uviedol odporca v 2. rade sa zistilo, že doklady predkladané odporcom v 2. rade neboli hodnoverné, alebo odporca v 2. rade deklaroval rozsah majetku skreslene. Po niekoľkých neúspešných pokusoch na uspokojenie svojich pohľadávok navrhol odporca v 1. rade odporcovi v 2. rade uzavrieť dohodu o pristúpení k záväzku a notársku zápisnicu, ktoré sú predmetom tohto konania. Odporca v 2. rade spísanie týchto listín nenamietal. Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že na stretnutiach so zástupcami odporcu v 1. rade niekoľkokrát odporca v 2. rade vyhlásil, že ani spoločnosť I., s.r.o. ani on sám nezostanú nič dlžní a v tomto, že za ním stojí i jeho rodina. Ďalej tiež vyhlásil, že v prípade ak nesplatí dlh I., s.r.o. vyrovná ho zo svojich prostriedkov a z prostriedkov jeho rodiny. Z tohto odporca v 1. rade nadobudol presvedčenie, že o právnych úkonoch navrhovateľka musela vedieť a súhlasila s nimi. Odporca v 1. rade vyjadril pochybnosti nad tým, že o takej vysokej sume ako je 11.000.000,-Sk by sa odporca v 2. rade nezmienil pred navrhovateľkou či ostatnými členmi rodiny.
Z výpovede odporcu v 2. rade, ako účastníka konania súd zistil, že je manželom navrhovateľky. Ďalej uviedol, že obchodnej spoločnosti I., s.r.o. vznikol voči odporcovi v 1. rade dlh vo výške 11.674.165,10,- Sk a tento dlh spoločnosť I., s.r.o. nepopierala. Odporca v 2. rade uviedol, že bol presvedčený, že I., s.r.o. dlh splatí zo svojho majetku. Keďže k celkovému splateniu nedošlo rozhodol sa odporca v 2. rade, že spíše s odporcom v 1. rade dohodu o pristúpení k záväzku v ktorej sa spolu s I., s.r.o. stane spoludlžníkom jej dlhu a spíše vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice, že dlh uhradí, resp. pri nesplatení dlhu súhlasí s exekúciou svojho majetku. Odporca v 2. rade uviedol, že dohodu o pristúpení k záväzku a predmetnú notársku zápisnicu podpisoval s vedomím, že prostriedky vo výlučnom vlastníctve nemá a ani jeho ideálny podiel z masy BSM nie je taký vysoký aby mohol vyrovnať dlh za I., s.r.o. Bol však presvedčený, že dlh sa spoločnosti I., s.r.o. podarí uhradiť, majetok rodiny ako zábezpeku na splatenie vzniknutého dlhu odporcovi v 1. rade neponúkol. Odporca v 2. rade ďalej uviedol, že o hospodárení a činnosti obchodnej spoločnosti I., s.r.o. navrhovateľka nevedela a nevedela ani o tom, že odporca v 2. rade bude spisovať predmetné právne úkony.
Z výpovede svedkyne I. B. súd zistil, že je spoločníčkou obchodnej spoločnosti I., s.r.o. spolu s odporcom v 2. rade. Svedkyňa uviedla, že sledovala ako postupne narastá dlh voči odporcovi v 1. rade a zastávala názor, že sa nemal objednávať tovar v takej výške, čo však odporca v 2. rade, ako konateľ spoločnosti, nerešpektoval, čo bol aj dôvod narastajúceho dlhu. Svedkyňa uviedla, že od roku 2002 do roku 2004 sa zúčastnila približne piatich stretnutí, na žiadnom z nich však odporca v 2. rade neponúkal na splatenie svojho dlhu svoj majetok. Svedkyňa sa zúčastnila stretnutia na ktorom bola spísaná dohoda o pristúpení k záväzku a notárska zápisnica, ktoré sú predmetom konania. Na stretnutí sa zúčastnili okrem odporcu v 2. rade, konateľ odporcu v 1. rade, notár, J.. K., pani M. a iné osoby, ktorých meno nevedela uviesť. Na tomto stretnutí meno navrhovateľky nebolo spomenuté. Atmosféru rokovania svedkyňa opísala ako dobrú, ničím sa nevymykajúcu z normálu pracovnej schôdzky, nepociťovala, že by zo strany odporcu v 1. rade bol na odporcu v 2. rade vyvíjaný nátlak. Svedkyňa tiež uviedla, že v roku 2004 mala spoločnosť I., s.r.o. uskladnený tovar v D. N. Ž. v hodnote približne 3.500.000,-Sk, v B. bol uskladnený tovar približne v hodnote 14.000.000,-Sk, boli tu tiež baliace linky ohodnotené na 1.500.000,-Sk. Čo sa s týmito vecami stalo svedkyňa nevedela, uviedla, že v spoločnosti I., s.r.o. sa valné zhromaždenia nekonali, hospodárenie spoločnosti a účtovné závierky sa neprerokúvali. Podľa vedomostí svedkyne navrhovateľka vedela o tom, že sa spoločnosti I., s.r.o. nedarí v podnikaní, vyčítala odporcovi v 2. rade, že nenosí domov dostatočné množstvo peňazí. Túto informáciu jej poskytol priamo odporca v 2. rade. Navrhovateľku osobne bližšie svedkyňa nepoznala.
Z výpovede I.. E. S. súd zistil, že svedkyňa pracuje ako ekonóm a má na starosti vedenie účtovníctva. Vzťah odporcov v 1. a 2. rade charakterizovala ako priateľský. Odporcovia v 1 a 2. rade viedli mnohé rokovania týkajúce sa splatenia dlhu spoločnosťou I., s.r.o. riešili sa mnohé alternatívy splatenia dlhu, dohadovali sa splátkové kalendáre. Odporca v 2. rade navrhol vyrovnať dlh napríklad z hotela, o ktorom tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom. Na stretnutí koncom júla 2004 odporca v 2. rade navrhol, že ak sa posunie splatnosť dlhu je ochotný záväzok zabezpečiť svojím súkromným majetkom. Uviedol, že v tejto veci mu rodina pomôže, a že má ich podporu. Toto vyhlásil pred svedkyňou, konateľom odporcu v 1. rade, I.. M. a J.. K.. Svedkyňa sa zúčastnila na stretnutí kedy boli spísané predmetné právne úkony. Opísala, že najskôr notár prečítal obsah predmetných listín a potom sa pristúpilo k ich podpisovaniu. Nátlak zo strany odporcu v 1. rade nebol vyvíjaný.
Z výpovede svedkyne I.. E. M. súd zistil, že v rozhodnom období pracovala u odporcu v 1. rade. Vzťahy odporcu v 1. rade a spoločnosti I., s.r.o. a jej konateľa odporcu v 2. rade svedkyňa charakterizovala ako obchodne korektné až priateľské. Po vzniku dlhu odporca v 2. rade ubezpečoval, že dlh splatí zo svojho majetku spoločnosť I., s.r.o., alebo vyrovná dlh zo svojho majetku sám odporca v 2. rade, pričom prehlásil, že rodina ho v tom podporuje. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 9.7.2004 sa stretol konateľ odporcu v 1. rade I.. Z. S., odporca v 2. rade, I.. S.. Odporca v 2. rade v ich prítomnosti a v prítomnosti svedkyne prehlásil, že zabezpečenie splatenia dlhu vykoná odporca pristúpením k záväzku, pričom sa dohodol termín 2.8.2004, na ktorý sa mal pozvať notár a spísať sa predmetná notárska zápisnica. Svedkyňa vo svojej výpovedi opísala priebeh stretnutia zo dňa 2.8.2004 zhodne s ostatnými svedkami, pričom uviedla, že na stretnutí bola prítomná i I.. H., obchodná referentka odporcu v 1. rade. Svedkyňa uviedla, že odporca v 2. rade prehlasoval, že vlastní nehnuteľnosti v Katastrálnom území R., motorové vozidlá a tiež, že má obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o., ktorá vlastní v K. hotel a ten sa v blízkej budúcnosti bude predávať.
Z výpovede svedkyne M.. J. G. súd zistil, že je dcérou navrhovateľky a odporcu v 2. rade s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Svedkyňa uviedla, že v rodine sa o pracovných problémoch nerozprávalo. Pošta pre všetkých členov domácnosti chodí do spoločnej schránky, avšak vzájomne si poštu nečítajú. Svedkyňa uviedla, že odporca v 2. rade sa jej nezveroval so svojimi pracovnými problémami, neuvádzal, že by podpísal listiny, ktoré sú predmetom tohto konania. Asi v apríli 2005 svedkyňa počula ako navrhovateľka spomína nejaké závažné dokumenty, ktoré mal odporca v 2. rade podpísať, bližšie ich však nekonkretizovala. O existencii predmetných listín sa svedkyňa dozvedela až z uznesenia Okresného súdu Bratislava III. Uznesenie sa týkalo nehnuteľností na H. ulici v B., dom na P. ulici v B. a priľahlých pozemkov. Nehnuteľnosti svedkyňa a jej brat nadobudli do podielového spoluvlastníctva v marci 2005, pričom dôvod darovania bol ten, že rodičia (navrhovateľka, odporca v 2. rade) chceli zabrániť budúcim možným konfliktom medzi súrodencami.
Z výpovede svedkyne M. H. súd zistil, že pracovala u odporcu v 1. rade vo funkcii vedúcej obchodného referátu a spracovávala prehľad pohľadávok. Svedkyňa uviedla, že odporca v 2. rade na stretnutiach kde sa riešilo splnenie peňažného dlhu spoločnosti I., s.r.o. prehlasoval, že dlh chce riadne splatiť z majetku spoločnosti I., s.r.o., a že ak nesplatí dlh I., s.r.o. urobí tak odporca v 2. rade zo svojho majetku, pričom prehlasoval, že jeho rodina je o tom informovaná. Svedkyňa bola tiež prítomná na stretnutí 2.8.2004, kde boli spísané predmetné právne úkony. Priebeh stretnutia svedkyňa opísala zhodne, ako ostatní svedkovia. Svedkyňa konfrontovaná s vyjadrením odporcu v 2. rade uviedla, že priamo od neho počula, že vlastní vinice a rodina je o dlhu informovaná. Svedkyňa vylúčila, že by ktokoľvek zo zástupcov odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade vyvíjal nátlak, vynucujúc si tak podpísanie dohody o pristúpení k záväzku a notárskej zápisnice, ktorých skúmanie je predmetom tohto konania.
Z dohody o pristúpení k záväzku súd zistil, že bola spísaná odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade v B. dňa 2.8.2004. Predmetom dohody bol záväzok odporcu v 2. rade splniť dlh opísaný v tejto dohode, popri obchodnej spoločnosti I., s.r.o. ako pôvodnom dlžníkovi. Pričom obaja dlžníci pôvodný i pristupujúci sú zaviazaný voči odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne. Obaja účastníci písomne prehlásili, že dohodu uzatvárajú slobodne, vážne, nie v tiesni, či za nápadne nevýhodných podmienok.
Z notárskej zápisnice N292/2004, Nz 62062/2004 súd zistil, že bola spísaná dňa 2.8.2004 notárom J.. I. L., P.. so sídlom na Z. 116 v M.. Zápisnica bola spísaná v B. na N. ulici č. X a odporca v 2. rade v nej vyhlásil, že ako pristupujúci dlžník pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka spoločnosti I., s.r.o. voči veriteľovi spoločnosti B., s.r.o. Odporca v 2. rade ďalej vyhlásil, že peňažný záväzok v sume 11.674.165,10,-Sk uhradí do 28.2.2005 a vyhlásil, že prípad nesplnenia tohto záväzku súhlasí s tým, aby sa táto zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Odporca v 2. rade tiež prehlásil, že mu nie sú známe právne ani iné prekážky, ktoré by spôsobili neplatnosť právneho úkonu spísaného v notárskej zápisnici.
Zo sobášneho listu navrhovateľky a odporcu v 2. rade súd zistil, že sú od XX.X.1971 manželmi a to aj v čase rozhodovania súdu.
Z výpisu z Obchodného registra I., s.r.o. súd zistil, že odporca v 2. rade má obchodný podiel vo výške vkladu 140.000,-Sk k základnému imaniu (200.000,-Sk) k tejto obchodnej spoločnosti. Zároveň je jej konateľom.
Z listu navrhovateľky zo dňa 29.3.2005 ( v texte s chybne uvedeným rokom 2004 ) súd zistil, že sa navrhovateľka voči odporcom v 1. a 2. rade dovolávala neplatnosti predmetných právnych úkonov a to podľa § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania na strane odporcov dňa 2.8.2004 uzavreli zmluvu o pristúpení k záväzku, podľa ktorej odporca v 2. rade sa stal solidárnym dlžníkom voči odporcovi v 1. rade popri obchodnej spoločnosti I., s.r.o., ktorej bol odporca v 2. rade spoločníkom i konateľom. Toho istého dňa odporca v 2. rade vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom J.. I. L. P.. vyhlásil, že ako pristupujúci dlžník z dohody o pristúpení k záväzku zaplatí odporcovi v 1. rade peňažný dlh a pre prípad nesplnenia súhlasí s vymáhaním dlhu výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, kde notárska zápisnica bude relevantným, vykonateľným titulom. Súd mal za preukázané, že odporca v 2. rade pristúpil k existujúcemu záväzku spoločnosti I., s.r.o., ktorého výška predstavovala výšku 11.674.165,10,-Sk s príslušenstvom a urobil tak bez nátlaku, slobodne a vážne. V konaní sa preukázalo, že na odporcu v 2. rade nebol zo strany odporcu v 1. rade alebo jeho zamestnancov vyvíjaný akýkoľvek psychický či fyzický nátlak. Tieto skutočnosti mál súd za preukázané zo zhodného tvrdenia účastníkov konania a tiež boli potvrdené svedeckými výpoveďami I. B., I.. E. S., I.. E. M. a M. H.. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 2.5.2006 namietala hodnovernosť výpovede I.. S., žiadala, aby ich súd nebral do úvahy, pretože v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 13C 78/2005, kde predmetom konania je posúdenie právnych úkonov vykonaných odporcom v 2. rade s rovnakým právnym základom, svedkyne I.. S. a I.. M. vypovedali v opačnom poradí a po výpovedi I.. S. zostala v pojednávacej sieni a počula výpoveď I.. M.. Súd napriek námietkam právnej zástupkyne zobral výpoveď I.. S. do úvahy a posudzoval ju ako hodnovernú vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by po vypočutí si svedeckej výpovedi I.. M. zmenila podstatne svoju výpoveď a mimo to svedkyňa bola dostatočne súdom poučená o význame svedeckej výpovede a o možných trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti tvrdení svedkyne I.. S., jej výpoveď nebola v rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, jej tvrdenia potvrdil dokonca odporca v 2. rade. Spornou medzi účastníkmi v konaní bola otázka či odporca v 2. rade skutočne prehlásil niekoľkokrát na rokovaniach u odporcu v 1. rade, že jeho rodina (predovšetkým navrhovateľka) o predmetných právnych úkonoch vedela, súhlasila s nimi a plne ho podporovala. Pokým navrhovateľka a odporca v 2. rade toto kategoricky odmietli, odporca v 1. rade a svedkovia I.. S., I.. M. a H. uvádzali, že tak odporca v 2. rade urobil. Navrhovateľke sa jednoznačne nepodarilo preukázať, že nevedela o finančných problémoch obchodnej spoločnosti I., s.r.o., o činnosti odporcu v 2. rade a tiež sa jej nepodarilo preukázať, že nevedela o predmetných právnych úkonoch. Jej tvrdenia spochybnila svedecká výpoveď I. B., ktorá pred súdom uviedla, že odporca v 2. rade jej povedal, že navrhovateľka vedela o neúspechoch v podnikaní obchodnej spoločnosti I., s.r.o. a tiež, že odporcovi v 2. rade vyčítala, že nenosí domov dostatočné množstvo peňazí. Navrhovateľkine tvrdenia spochybnili aj výpovede svedkov I.. S., I.. M. a H.. Povšimnutiahodnou skutočnosťou je i to, že v marci 2005 navrhovateľka a odporca v 2. rade previedli všetok svoj hnuteľný majetok na svoje plnoleté deti o čom síce uviedli, že tak urobili len preto, aby predišli budúcim sporom medzi nimi, avšak toto tvrdenie súd považoval za účelové vzhľadom na to, že nehnuteľnosti previedli spôsobom, že obe deti sa stali rovnocennými podielovými vlastníkmi, každý v jednej polovine. Takéto riešenie nemožno považovať za spôsob ako predísť budúcim možným sporom a takéto riešenie ani prípadné možné rozpory v žiadnom prípade nevylúči a ani neobmedzí.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
V ustanovení § 34 je vymedzená definícia právneho úkonu. Predmetná dohoda o pristúpení k záväzku a notárska zápisnica sú právnymi úkonmi, ktorého existenciu účastníci konania nepopreli. Odporca v 2. rade tieto právne úkony vykonal ako osoba spôsobilá vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, teda ako osoba spôsobilá na právne úkony. V konaní bolo jednoznačne za preukázané, že odporca v 2. rade nebol obmedzený, či dokonca pozbavený spôsobilosti na právne úkony. To by mohol urobiť v súlade s § 186 a nasl. O.s.p. iba súd. Je nepochybné, že oba právne úkony urobil odporca v 2. rade slobodne, vážne a súd nemá pochybnosti o ich určitosti a zrozumiteľnosti.
Navrhovateľka žiadala súd aby určil, že predmetné právne úkony sú podľa § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka relatívne neplatné. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa bude sa na právny úkon pozerať ako na platný. V tomto prípade navrhovateľka neplatnosť odôvodňovala absenciou svojho súhlasu ako druhého manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí. Ustanovenia § 145 OZ upravuje vzájomné vzťahy manželov, prípadne tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov. V súvislosti s vybavovaním spoločných vecí zákon používa pojmy "bežné veci" a "ostatné veci", pričom bližšie tieto pojmy nevymedzuje. Posúdenie musí byť vykonané s prihliadnutím na povahu veci a okolnosti konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 145 ods. 1 OZ sa vzťahuje na vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda na dispozíciu spoločnými vecami a na správu spoločných vecí. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že právne úkony dohoda o pristúpení k záväzku a vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice sú právnymi úkonmi týkajúcich sa spoločných vecí na ktoré bol potrebný jej súhlas. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že odporca v 2. rade pristúpil k záväzku, ktorý mala voči odporcovi v 2. rade I., s.r.o. Primárny záväzok nebol súčasťou a ani sa netýkal bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že právnymi úkonmi odporcu v 2. rade nevznikol spoločný záväzok oboch manželov, ale iba odporca v 2. rade sa stal individuálnym účastníkom právnych úkonov (spoludlžníkom). Navrhovateľka sa nestala osobným dlžníkom. Je pravdou, že v súlade s ustanovením § 147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vykonaním predmetných právnych úkonov však vznikol záväzok iba odporcovi v 2. rade a veriteľ sa môže domáhať splnenia záväzku len na spoludlžníkovi teda len na odporcovi v 2. rade. Nemôže sa domáhať splnenia záväzku voči manželke odporcu v 2. rade (navrhovateľke). Nemohol by tak postupovať ani v tom prípade, keby navrhovateľka výslovne súhlas na predmetné právne úkony dala. Pristúpenie k záväzku a prehlásenie o súhlase s exekúciou, pričom v samotnom vyhlásení sa neuvádza súhlas priamo s exekúciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda právny úkon bol robený odporcom v 2. rade len za svoju osobu nie za navrhovateľku, nie je možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, alebo vykonávanie správy spoločných vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetné právne úkony podľa názoru súdu navrhovateľke nezaložili žiadne práva ani povinnosti a primárne sa netýkajú spoločných vecí ako to predpokladá § 145 ods. 1 OZ. Ak by súd vyhovel návrhu v tomto prípade, obmedzil by spôsobilosť na právne úkony odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade ako osoba plne spôsobilá na právne úkony môže mimo správy spoločných vecí robiť právne úkony, môže tak robiť samostatne i bez privolenia navrhovateľky. Akákoľvek intervencia do takýchto právnych úkonov rozhodnutím súdu by bola ich neprimeraným a protiprávnym individuálnym obmedzením. V tvrdeniach a právnych argumentoch navrhovateľky je podľa názoru súdu logický rozpor s dikciou príslušných ustanovení zákona. Pokiaľ by bola prijatá argumentácia navrhovateľky, že na právny úkon, z ktorého vyplýva záväzok pre jedného z manželov ale jeho plnenie môže byť eventuálne vymáhané i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, treba hľadieť ako na relatívne neplatný, potom by prakticky po uzavretí manželstva nebolo možné jedným manželom samostatne urobiť žiaden právny úkon povedzme zaväzujúci na plnenie vyššej hodnoty tak, aby nebol potrebný súhlas druhého manžela. Takýto právny výklad je podľa názoru súdu nesprávny a priamo v rozpore s nielen v tomto rozsudku citovanými zákonnými ustanoveniami. Prijatím právnych záverov navrhovateľky by sa ustanovenie § 147 úplne negovalo a poprela by sa i právna istota účastníkov záväzkovoprávnych vzťahov.
Navrhovateľka vo svojich písomných podaniach uviedla, že právne úkony vykonané odporcom v 2. rade sú neplatné, pretože sa priečia dobrým mravom, keď odporca v 2. rade hoci nevlastnil žiaden majetok výlučne ale len v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetnými právnymi úkonmi priamo ohrozil majetok manželov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje a to z toho dôvodu, že podliehajú spoločenského vývoju a že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti by bolo možné hovoriť o pravidlách všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Teda je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Ustanovenie § 3 OZ nemá však samo o sebe normotvorný charakter. Nemožno každé konanie, ktoré v súlade so zákonom priamo alebo nepriamo osobu obmedzuje, zaväzuje, alebo ukladá nejakú povinnosť a takáto osoba s tým nesúhlasí, za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka nebola účastníčka predmetných právnych úkonov a ani ich vykonaním nenadobudla žiadne práva a povinnosti. Iba z dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní záväzku od odporcu v 2. rade bude môcť veriteľ dosiahnuť v súlade s § 147 ods. 1 OZ uspokojenie exekúciou na veciach, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu v 2. rade a navrhovateľky nemožno vyvodzovať, že sa jedná o záležitosť týkajúcu sa vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ani, že takého právne úkony boli odporcom v 2. rade vykonané contra bonos mores. Pohľadávka odporcu v 1. rade je reálna. Zo strany účastníkov právnych úkonov nešlo o žiadne špekulatívne konanie. Je legitímne zo strany odporcu v 1. rade žiadať splnenie svojej pohľadávky akýmkoľvek z právnych predpisov vychádzajúcim spôsobom. Taktiež odporca v 2. rade ako osoba plne spôsobilá na právne úkony je oprávnený konať vo veciach, ktoré spadajú do jeho osobnej sféry, mimo vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, samostatne a svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Nemožno snahu odporcu v 1. rade o uspokojenie svojej pohľadávky a odporcu v 2. rade o úhradu dlhu vzniknutého z neúspešného podnikania obchodnej spoločnosti I., s.r.o., za ktoré ako konateľ niesol i osobnú zodpovednosť, posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odporca v 2. rade, ako z konania vyplynulo, bol mimo spoločnosti I., s.r.o. spoločníkom obchodných spoločností G., s.r.o., P., s.r.o. V oboch spoločnostiach bol zároveň konateľom a teda mohol disponovať s majetkom oboch spoločností. Spoločnosť P., s.r.o. vlastní v K. hotel a odporca v 2. rade deklaroval, že pohľadávku môže uspokojiť z jeho predaja. Mimo to súd neuveril navrhovateľkinmu tvrdeniu, že odporca v 2. rade v čase vykonania predmetných právnych úkonov nevlastnil výlučne žiadny majetok. Taktiež súd neprijal tvrdenie, že judikatúra napádajúca na toto konanie je neaktuálna, prekonaná spoločenskými a ekonomickými zmenami a vývojom spoločnosti. Podľa názoru súdu princíp hodnotenia či sa právny úkon týka alebo netýka spoločných vecí manželov ostal nezmenený a preto požívajú autoritu i rozhodnutia Najvyššieho súdu staršieho dáta. Práve naopak súdu sa javilo ako v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne rešpektovanými etickými normami, ak by sa odporcovi v 1. rade odobralo právo dosiahnuť uspokojenie čo i len časti svojej pohľadávky, pretože ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľky a určil by, že predmetné právne úkony sú neplatné znamenalo by to, že odporca v 1. rade nebude uspokojený zo strany odporcu v 2. rade zo žiadneho majetku a to ani z takého, ktorým by podľa práva odporca v 2. rade disponoval bez ingerencie navrhovateľky. Predmetné právne úkony nemožno považovať za v rozpore s dobrými mravmi len z dôvodu, že pri exekúcii by odporca v 1. rade mohol uspokojiť svoju pohľadávku z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Treba ešte dodať, že odporca v 2. rade mohol korektne v súlade s etikou a morálkou, zodpovedne a s ochotou zniesť právne následky svojho konania oprávnene disponovať aj s vecami, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal dispozičné právo k veciam z ktorých mohol splatiť dlh. V neposlednom rade mal tiež dôvod a možnosť zrušiť a následne vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou tak, aby z časti ktorá mu pripadne uspokojil pohľadávku odporcu v 1. rade. Takýto postup by bol odzrkadlením postoja odporcu v 2. rade prezentovaným pred spísaním predmetných právnych úkonom odporca i počas súdneho konania.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania výnimočne nepriznal. Za dôvody hodné osobitého
zreteľa považoval výnimočnosť okolností danej veci, vzťah odporcu v 2. rade k navrhovateľke a tiež skutočnosť, že nepriznanie náhrady trov konania neohrozí existenciu odporcu v 1. rade a plnenie jeho odôvodnených potrieb.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.