Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-95-2001.pdf
PDF · 79.44 KB
No categories available
6C/95/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudcom Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobkyne E. Ď., nar. X.. X.. XXXX,. bytom Z., V. P. T. XXXX/XX. proti žalovaným 1) M. Z., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom Z., V. P. T. XXXX/XX. a 2) D. Z., nar. XX.. XX.. XXXX, bytom Z., B. XX,. o odstránenie závadného stavu, rozhodol
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom doručeným súdu 8. 11. 2000 domáhala odstránenia závady vo svojom byte na vodovodnom potrubí, odstránenia závadného stavu v byte, výmeny hornej drevenej lišty v kuchyni, výmeny vakovky nad sporákom v kuchyni v potrebnom rozsahu a následného vymaľovania dotknutej obytnej plochy.
Žalovaní 1) a 2) žiadali žalobu zamietnuť.
Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Ľ. D. a ďalších listín zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18. 11. 2004 uviedla, že žiada, aby bolo žalobe vyhovené, uviedla, že protiprávny stav trvá, do bytu jej stále zateká v kuchyni nad sporákom, pričom vlhkosť a voda sa rozšírila aj na ďalšie priestory, v dôsledku čoho má poškodenú maľovku nielen v kuchyni, ale aj na WC a v kúpeľni. Keď sa sudca osobne pýtal na pojednávaní žalobkyne, aby v konečnom dôsledku jasne a za prítomnosti žalovaného 1) uviedla, čoho konkrétne sa domáha, ako chce, aby súd o žalobe rozhodol, táto uviedla, že súd má všetko v spise, nech si to sudca prečíta z jej podaní, ju to vyčerpáva a unavuje. Sudca jej na to oznámil, že z jej písomných podaní a listov, vyjadrení, ktorých je v spise niekoľko, nie je úplne jasná a konkrétna definitívna formulácia žaloby. Na základe uvedeného potom žalobkyňa uviedla, že žiada, by súd uložil povinnosť žalovaným 1) a 2) odstrániť závady vo svojom byte na vodovodnom a odpadovom potrubí, žiadala, aby súd uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť vymeniť hornú drevenú lištu v kuchyni, vymeniť vakovku nad sporákom v kuchyni, vymeniť drevenú lištu na WC, murivo na WC a obe časti bytu vymaľovať.
Žalovaný 1) uviedol, že ako sa už bol vyjadril v predzrušujúcom konaní, je schopný napustiť plnú vaňu, takisto naplniť vodou umývadlo, môže spláchnuť záchod opakovane, pričom on má stále a všade v byte sucho. So žalobu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že má nad sporákom mokro, v kúpeľni a na WC, môže to byť problém niekde v stúpačke, to znamená v mieste, kadiaľ idú všetky vodovodné potrubia a odpadové potrubia, pretože on má v jeho byte všade sucho.
Z tohto dôvodu žiadal žalovaný 1) zamietnuť aj druhú časť žaloby, ktorou sa žalovaná domáhala náhrady škody. Zároveň žalovaný 1) uviedol, že žalovaná 2) - jeho bývalá manželka - v dotknutom byte už nebýva od roku 1999.
Žalovaná 2) tiež požadovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to z toho dôvodu, že ak sa žalobkyňa domáha odstránenia protiprávneho stavu, tento už viac rokov je viac - menej odstránený, čo vyplýva nakoniec aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý dal súd v predmetnom konaní vypracovať.
Pokiaľ ide o uvedenie vecí do pôvodného stavu, takisto žiadala, aby súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalovaný 1) - bývalý manžel - v čase, kedy spolu ešte žili a obývali byt nachádzajúci sa priamo nad bytom žalobkyne, mali záujem vidieť, kde žalobkyni vzniká nejaký vodný priesak, toto však bolo možné zistil len v tom prípade, ak by ich žalobkyňa bola bývala vpustila dnu do jej bytu, resp. keby bola vpustila do bytu aspoň jej manžela (žalovaného 1)), ktorý by mohol skôr lokalizovať miesto, kde mohla byť teoreticky v ich byte porucha. Žalobkyňa im však nikdy neumožnila vstúpiť do bytu, žalovaný 1) nemohol vidieť, kde sa nachádza porucha a preto nemohol závadu ani priestorovo ihneď lokalizovať a eventuálne urobiť okamžite údržbársky zásah. Žalovaná ďalej uviedla i to, že porucha bola na potrubí vo zvode (tzv. stúpačka), a to na takom mieste, ktoré skutočne sa dalo nájsť len veľmi obtiažne. Takisto zdôraznila, že asi dvakrát, možno trikrát skontrolovali v byte všetky sifóny, všetky tesnenia, všetky spoje, kde by teoreticky mohla byť závada a kde by sa mohlo nájsť to miesto, odkiaľ by mohla voda unikať. Ani raz toto nezistili aj napriek nadmernému úsiliu, až neskôr kamarát žalovaného 1) možno šťastnou náhodou objavil práve v stúpačke úplne malú mláčku pod prasknutým potrubím vo zvode samotného potrubia, žalovaná 2) povedala, že ani ju, ani žalovaného 1) by ani nenapadlo, že majú hľadať závadu niekde v tomto mieste, pretože u nich v byte bolo všade všetko naokolo suché a ako uviedla na začiatku svojho prednesu, žalobkyňa ich odmietla vpustiť do svojho bytu, takže nebolo možné zistiť a dopátrať sa, kde oni sami majú hľadať závadu.
Súd vo veci nariadil uznesením zo dňa 10. 6. 2005 znalecké dokazovanie, kde poveril znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: Poruchy stavieb Ing. Ľ. D., ktorého úlohou bolo po vykonaní ohliadky bytu žalobkyne vyjadriť sa, či existuje závadný stav na stenách a strope bytu žalobkyne spôsobený zatekaním vody, ak áno, v ktorých miestnostiach a aký je rozsah škody. Ďalej sa mal vyjadriť k tomu, čím je zatekanie vody do bytu spôsobené.
Znalec v závere svojho posudku na strane 5 uviedol, že v byte žalobkyne existoval závadný stav na stenách a na strope spôsobený zatekaním vody. Závadný stav bol spôsobený zatekaním vodou, pričom závady sa vyskytovali na stenách v kuchyni, na strope v rohu kuchyne nad sporákom, na strope v kúpeľni a na strope v záchode v rozsahu cca 4 m2. Podľa jeho názoru rozsah škody vo finančnom vyjadrení podľa odborného odhadu je 2 620,- Sk. V čase ohliadky však do bytu žalobkyne nezatekalo, všetky potrubia, zariaďovacie predmety aj stavebné konštrukcie boli suché. Z tohto dôvodu znalec nevedel určiť, čím bolo zatekanie spôsobené.
Tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co 332/02 zo dňa 14. 3. 2002 na strane 2, predmetom žaloby, ktorú žalobkyňa na súd podala boli dva nároky. Po prvé išlo o ochranu vlastníckeho práva spočívajúce v odstránení neoprávnených zásahov do jej vlastníckych práv, odstránenie závady na potrubí a po druhé to bol nárok na náhradu škody.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; predovšetkým sa môže domáhať vydania veci na tom, kto mu ju neprávnom zadržuje.
V zásade možno povedať, že ochrana vlastníctva proti neoprávneným zásahom sa poskytuje žalobami v občianskoprávnom súdnom konaní. Ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia upravuje dve typické žaloby, a to žalobu vindikačnú (vydávaciu) a žalobu negatórnu (zapieraciu); obe sú žalobami na plnenie. V danom prípade súd nárok žalobkyne posudzoval v prvej časti žalobného petitu ako žalobu negatórnu, ktorá smerovala proti iným neoprávneným zásahom do jej práva, ktoré ju ako vlastníka a užívateľa bytu ruší, alebo ju obmedzuje pri výkone jej práva. Otázka zavinenia v tomto prípade je bez významu, pretože petit žaloby znie na zákaz užívania ako - takého, resp. na uloženie povinnosti zdržať sa konkrétneho
konania, prípadne obnoviť pôvodný stav, pokiaľ by k odstráneniu zásahu do vlastníckeho práva nestačilo len zdržania sa rušivého zásahu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie a výsledky znaleckého dokazovania, súd žalobu v tejto časti zamietol z toho dôvodu, že v čase rozhodovania nebolo zistené pretekanie teplej alebo studenej vody do bytu žalobkyne, v čase ohliadky miesta samého znalcom, sám znalec skonštatoval, že všetky potrubia, zariaďovacie predmety aj stavebné konštrukcie boli suché. Sám znalec nedokázal určiť, čím bolo zatekanie spôsobené. V tomto prípade spočívalo dôkazné bremeno na žalobkyni, táto musela jednoznačne preukázať, že protiprávny stav spôsobili žalovaní 1) a 2), ktorí užívali (v súčasnosti užíva už len žalovaný 1)) byt nachádzajúci sa na vyššom podlaží priamo nad bytom žalobkyne.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka je ustanovením o všeobecnej zodpovednosti za škodu, či už osobe fyzickej alebo právnickej. Je to ustanovenie všeobecné, generálne potiaľ, pokiaľ konkrétny prípad nespadá pod niektoré z iných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Zodpovednosť sa realizuje len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú: a) protiprávne konanie, b) vzniknutá škoda, c) príčinná súvislosť (causálny nexus) a d) predpoklad, že išlo o zavinenie škodcu.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, ide o inštitút, ktorý je charakteristický tým, že musí ísť o úkon, pod čím je treba chápať konkrétny prejav vôle. Musí ísť o porušenie právnej povinnosti. Za týchto predpokladov môže dôjsť k porušeniu právnej povinnosti nielen aktívnym konaním (komisívne), ale aj zanedbaním toho, čo sa urobiť malo (omisívne).
Z prejednávania veci je nepochybné, že skutočne žalobkyni vznikla škoda, a to v dôsledku priesaku vody na stenách, omietkach stien a samotnej maľovke. Je však treba povedať aj to, že súd v rámci dokazovania nezistil, žalobkyňa nepreukázala, že ku škode došlo v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaných 1) a 2). Súd nemal v konaní preukázaný nielen úmysel, ale dokonca ani porušenie právnej povinnosti, určité opomenutie žalovaných 1) a 2) ako užívateľov bytu nachádzajúceho sa nad bytom žalobkyne; nakoľko neskôr sa zistilo, že bolo prasknuté potrubie nachádzajúce sa v tzv. stúpačke obytného domu, ide v podstate o uzavretý priestor, ktorý je v zásade vertikálne priechodný spravidla od prízemia - pivníc, po vertikálnej osi smerom hore, kde končí zvyčajne v najvyššie situovanom byte, súd nezistil u žalovaných 1) a 2) také konanie (a to majúc na mysli aj opomenutie), z ktorého by bolo možné dôvodiť a charakterizovať ich konanie ako protiprávny úkon.
Pri zodpovednosti za škodu je potrebné v zmysle právnej praxe, aby boli splnené všetky atribúty § 420 a právneho výkladu tohto ustanovenia. Z tohto titulu súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a preto žalobu aj v druhej časti zamietol.
V závere je potrebné sa zmieniť aj o tom, že v prípade, ak by žalobkyňa umožnila vstup žalovaným 1) a 2) do svojho bytu (za predpokladu, že bola požiadaná o umožnenie vstupu a neurobila tak) v počiatočnej fáze by bolo možné snáď lokalizovať podľa oblasti priesaku na stene, kde je potrebné hľadať závadu. Za danej situácie by možno ku škode vôbec nedošlo, resp. škoda by bola bývala minimálna.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd nepriznal žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že títo si náhradu trov neuplatnili, i keď v zásade zo zákona im toto právo náhrady voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný, prináležalo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.