Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-198-2003.pdf
PDF · 273.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/198/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobkyne: J.. T. R., bytom H. č. XX, okres S. J.Š., zastúpenej splnomocneným zástupcom Z.. M. R., bytom H. č. XX, okres S. J. proti žalovanému: Základnej škole Bobrovec, so sídlom v Bobrovci č. 490, IČO: 37 810 375, právne zastúpeného JUDr. Alžbetou Hlavačkovou, advokátkou v Liptovskom Mikuláši, Belopotockého č. 1, o určenie neplatnosti upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, zrušenia čl. 11 povinnosti dozorkonajúcich učiteľov, uloženie povinnosti rešpektovať nadčasovú prácu, termín dovolenky, rozvrhnutie pracovného času, o náhrade nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý sa ospravedlniť žalobkyni, v prítomnosti všetkých pedagogických zamestnancov Základnej školy v Bobrovci, v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v tomto znení:
Ospravedlňujem sa J.. T. R., I. D. stupňa M. Š. v U., za neoprávnené udelenie upozornení na porušenie pracovnej disciplíny:
- zo dňa 8. 4. 2003, ktoré jej bolo udelené za porušenie mlčanlivosti o komisionálnych skúškach žiakov Q.K.,
- zo dňa 18. 11. 2003, ktoré jej bolo udelené za odmietnutie vykonania zastupovania na vyučovacej hodine, keďže žiadala písomný príkaz na zastupovanie, lebo neverila v zaplatenie práce nadčas; ako aj za nezabezpečenie náhrady za svoju osobu pri dozore žiakov, hoci bola na základe písomného súhlasu zamestnávateľa uvoľnená z pracoviska,
- zo dňa 15. 12. 2003, ktoré jej bolo udelené za nezabezpečenie náhrady za svoju osobu pri vykonávaní dozoru nad žiakmi v čase, keď sa zúčastnila cyklického vzdelávania, s písomným súhlasom zamestnávateľa,
- zo dňa 26. 1. 2004, ktoré jej bolo udelené za odmietnutie vykonania pohyblivého dozoru dňa 21. 1. 2004, keďže požadovala písomný príkaz na vykonanie práce nadčas, pretože dozor nad žiakmi už vykonala v týždni dňa 22. 1. 2004,
- zo dňa 29. 1. 2004.
Neoprávneným udelením týchto upozornení na porušenie pracovnej disciplíny bola spôsobená ujma na mene a cti J.. T. R..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- Sk v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25. 11. 2003, v spojení s jej doplneniami a zmenami (uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 4. 2004 č. konania 12C/198/2003-119 bola pripustená zmena žaloby) domáhala vydania nasledovných výrokov súdneho rozhodnutia: určuje sa, že upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny udelené v dňoch 24. 10. 2001, 8. 4. 2003, 18. 11. 2003, 15. 12. 2003, 26. 1. 2004 a 29. 1 .2004 sú neplatné, zrušuje sa čl. 11 povinností dozorkonajúcich učiteľov oznámenia o ďalších podmienkach vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca vo verejnej službe ZŠ Bobrovec, žalovanému sa ukladá verejne sa ospravedlniť žalobkyni pred všetkými zamestnancami organizácie takouto formou: „Touto cestou sa ospravedlňujem J.. T. R. I. D. Y. s G. J. - M. Základnej školy Bobrovec za neoprávnené udelenie upozornení na porušenie pracovnej disciplíny: dňa 24. októbra 2001, kedy jej bolo udelené za to, že pre krik na jej osobu zo strany Z.. H. R.Á. a nebolo urobené nič, aby menovaná prestala na J.. T. R. kričať, odišla z pracovnej porady v zborovni do kabinetu matematiky, dňa 8. apríla 2003, kedy jej bolo udelené za to, že porušila mlčanlivosť, keď sa negatívne vyjadrovala o komisionálnych skúškach žiakov Q., lebo J.. T. R.Š. to považovala za negovanie svojej práce, dňa 18. novembra 2003, kedy jej bolo udelené za to, že bez písomného príkazu, ktorý si J.. T. R. požadovala, lebo neverí v zaplatenie práce nadčas, odmietla vykonať zastupovanie občianskej výchovy v 9. B a tiež nezabezpečila za seba dozor, keď bola na základe písomného súhlasu zamestnávateľa v Liptovskom Mikuláši na dedičskom konaní, hoci to nie je v právomoci J.. T. R.j, dňa 15. decembra 2003, kedy jej bolo udelené opätovne za to, že si nezabezpečila za seba dozor keď bola na základe písomného súhlasu zamestnávateľa v Banskej Bystrici na cyklickom vzdelávaní, hoci to nie je v právomoci J.. T. R., dňa 26. januára 2004, kedy jej bolo udelené za to, že vraj odmietla vykonať „pohyblivý dozor“ dňa 21. januára 2004, pričom svoj dozor nad žiakmi vykonala v tom týždni 22. januára 2004 a zamestnávateľ opäť nerešpektoval požiadavku J.. T. R. z listu dňa 31. októbra 2003, kde žiada písomný príkaz vykonať prácu nadčas. Neoprávneným udelením piatich nespravodlivých upozornení na porušenie pracovnej disciplíny som spôsobil ujmu na mene a úcte J.. T. R., ešte raz sa ospravedlňujem za spôsobené príkorie. Zamestnávateľ Základná škola Bobrovec je povinný také isté znenie uviesť v miestnej tlači Ozvena z Bobrovca, v najbližšom čísle po vyhlásení rozsudku. Ospravedlnenie sa uskutoční pred všetkými zamestnancami organizácie na mimoriadnom stretnutí, ktoré sa zvolá do troch dní od vyhlásenia rozsudku.“ Žalovaný je povinný rešpektovať rozvrhnutie pracovného času podľa oznámenia o ďalších podmienkach vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vo verejnej službe ZŠ z 1. 4. 2002 časť pracovná náplň učiteľa ZŠ, povinnosti vyplývajúce z rozdelenia pracovnej činnosti zamestnanca v pracovnom týždni. Žalovaný je povinný rešpektovať, že vykonaná práca nad stanovený pracovný čas podľa rozvrhnutia pracovného času bez ohľadu na druh vykonanej práce je v zmysle Zákonníka práce práca nadčas. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za 5 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny sumu 50.000,- Sk v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Žalovaný je povinný rešpektovať termín dovolenky vypísaný na dovolenkovom lístku od 1. do 15. 7. 2003 a od 17. do 31. 7. 2003. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.384,1292 Sk v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Žalovaný je povinný sa ospravedlniť žalobkyni verejne pred všetkými zamestnancami organizácie touto formou: „Touto cestou sa ospravedlňujem J.. T. R., I. D. Y. M. Š. U., za neoprávnené upozornenia na porušenie disciplíny zo dňa 29. 1. 2004, aj týmto ďalším piatym v poradí neoprávneným udelením som spôsobil ujmu na mene a cti J.. T. R., ešte raz sa ospravedlňujem za spôsobené príkorie“. Zamestnávateľ Základná škola Bobrovec je povinný také isté znenie uviesť v miestnej tlači Ozvena z Bobrovca. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Sk za neoprávnene uložené upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 1. 2004, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Sk podľa § 13 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. za nedodržanie podmienok v ods. 4 a 5 § 13 zákona č. 311/2001, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- Sk za zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku oznámenia o udelení neoprávneného upozornenia za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30. 1. 2004, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, na základe neopodstatneného tvrdenia, že žalobkyňa porušila zákon č. 428/2002
Z. z.. Uznesením súdu na súdnom pojednávaní dňa 11. 5. 2006 bol vylúčený na samostatné konanie uplatnený nárok žalobkyne na peňažné plnenie o zaplatenie 2.384,129 Sk. Na súdnom pojednávaní dňa 12. 1. 2006 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu upresnila petit žaloby v časti požadovaného verejného ospravedlnenia tak, že sa ho domáha pred všetkými pedagogickými pracovníkmi Základnej školy v Bobrovci. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v postavení zamestnávateľa porušil povinnosť v zmysle § 13 Zákonníka práce, v dôsledku čoho žalobkyňa sa cíti poškodená a domáha sa svojho práva nápravy, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Príslušné orgány potvrdili opodstatnenosť obrany žalobkyne, ktorej dôstojnosť bola hanobená urážlivým spôsobom zo strany žalovaného. Žalovaný vedome vyhrocoval situáciu. Uvedené správanie na pracovisku je diskriminujúce. Žalovaný vytvára stav neistoty, keď dáva jej pocítiť pracovne i finančne, ak sa neprispôsobí požiadavkám. Nepravdy o žalobkyni žalovaný verejne prezentuje na pedagogických radách, pracovných poradách, na pracovisku. Žalovaný jej nezaplatil opakovane za vykonanú prácu nadčas. Žalobkyni prislúcha aj právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa vytvára na pracovisku nezdravé pracovné prostredie, pretože zásadne takmer s ničím práve ona a jedine ona nesúhlasí, nerešpektuje niektoré pokyny, vyžaduje si písomné príkazy. Všetko kritizuje. Svoju nespokojnosť rieši sťažnosťami na všetky dostupné inštitúcie. Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, dané žalobkyni, boli dôvodné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinami, zistiac nasledovné:
Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že listom zo dňa 18. 11. 2003 bola žalobkyňa písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu vedomého odmietnutia, nariadeného zastupovania za chýbajúcu kolegyňu. Zastupovanie jej bolo oznámené obvyklým spôsobom, teda na nástenke. Tomu predchádzala skutočnosť, že žalobkyňa namietala, písomne žiadala písomnú formu príkazu výkonu práce nadčas (požiadavka žalobkyne zo dňa 31. 10. 2003). Dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyni nebola vyplatená práca nadčas v dňoch 8. a 28. 1. 2003, 25. 4. 2003, 14., 16. a 27. 5. 2003, 4., 6., 13., 23. a 25. 6. 2003. Keďže neobdržala žiaden písomný príkaz, usúdila, že jej príkaz nebol daný, nešla zastupovať. Nie je možné postihovať zamestnanca za nesplnenie príkazu, keď zamestnávateľ sám porušil zákon ohľadom pracovnej zmluvy nevyplatením práce nadčas. Ďalším dôvodom upozornenia bolo nezabezpečenie si náhrady (žalobkyňou) pri plnení si povinností dozorkonajúceho učiteľa. Žalobkyňa bola zamestnávateľom uvoľnená na deň 6. 11. 2003. Určovanie práce nadčas a riadenie zamestnancov je povinnosťou vedúceho pracovníka. Zamestnanec nemôže byť nútený hľadať si za seba náhradu na vykonanie práce. Ak žalovaný ako zamestnávateľ rozvrhol pracovný čas, bolo potrebné podľa toho postupovať. Práca nadčas, vykonaná žalobkyňou dňa 30. 9. 2003, nebola zaplatená. V uvedenom týždni žalobkyňa už odpracovala prácu dozorkonajúceho učiteľa v rozsahu 1 hod. 50 min. v zmysle časového rozvrhu v pracovnej náplni. Žalovaný v pracovnej zmluve presne rozvrhol jednotlivé časové úseky, teda aj ostatnú činnosť, súvisiacu s pedagogickou prácou tým, že v rámci jedného týždňa bude vykonaný dozor nad žiakmi v stanovenom časovom rozsahu. Pokiaľ žalobkyňa vykonala tento dozor nad stanovený čas tohto dozoru, ide o prácu nadčas. V upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15. 12. 2003 bolo žalobkyni vytýkané, že dňa 4. 12. 2003 si za seba nezabezpečila náhradu, hoci vedela, že nebude prítomná, čím bola ohrozená bezpečnosť žiakov. Listom zo dňa 22. 12. 2003 žalobkyňa požiadala o uvoľnenie zo zamestnania z dôvodu účasti na ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Žalovaný jej písomne povolil účasť na vzdelávacom podujatí za predpokladu splnenia si pracovných povinností. Žalobkyňa listom zo dňa 30. 11. 2003 požiadala o upresnenie týchto povinností. Žalovaný listom zo dňa 1. 12. 2003 uviedol, že trvá na splnení si povinností žalobkyne zabezpečiť si za seba náhradu. Žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 1. 12. 2003, v ktorom uviedla, že jej neprislúcha určovať iného zamestnanca na dozor. Avšak v snahe vyhnúť sa opätovnému upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny určila na dozor zástupkyňu R.. Žalovaný bol informovaný žalobkyňou ako si splnila povinnosť zabezpečiť za seba náhradu. Nemohlo preto dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti žiakov. Navyše podľa tvrdení žalovaného v škole fungoval zastupujúci dozor. Žalovaný mal vedomosť, že žalobkyňa nebude prítomná. Vypísal za ňu zástup na výučbu. Riaditeľ školy riadi školu a ukladá úlohy pedagogickým zamestnancom. Z toho dôvodu má znížený pracovný úväzok, lebo vykonáva aj riadiacu prácu. Žalobkyňa obdržala písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26. 1. 2004 z dôvodu, že dňa 21. 1. 2004 odmietla vykonať pohyblivý dozor. Z
dôvodu, že v predmetnom týždni už bola žalobkyňa stanovená na dozor podľa rozvrhu, požadovala písomný príkaz na vykonanie ďalšieho dozoru. Pre žalobkyňu to bola práca nadčas, teda práca nad stanovený pracovný čas, vopred rozvrhnutý v pracovnej zmluve. Dozor patrí medzi ďalšiu činnosť pedagogického zamestnanca. Pokiaľ žalovaný z Ministerstva školstva SR obdržal odpoveď v súvislosti s požiadavkou písomného príkazu, je možné, že ministerstvo reagovalo na dotaz uvedeným spôsobom, avšak otázne je, či by to bolo aj v prípade, keď zamestnancovi nebola preplatená práca nadčas. Ak zamestnávateľ mienil zistiť dodržiavanie pracovnej náplne, mal možnosť to skontrolovať. Rozvrhnutie pracovnej činnosti je dôležité z hľadiska predchádzania diskriminácie. Žalobkyňa obdržala upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 1. 2004 z dôvodu, že nebola ochotná zapojiť sa do riešenia napätej situácie v kolektívne a svojvoľne opustila miestnosť, v ktorej sa konalo zasadnutie pedagogickej rady. Podľa schváleného programu bol uvedený ako predposledný bod 8 uznesenie a následne bod 9 záver. Dňa 23. 1. 2004 v piatok bol už na programe bod 8. Uznesenie bolo už prijaté. Mal nasledovať záver a pedagogická rada mala byť ukončená. Po ukončení sa riaditeľka ozvala a prejavila vôľu vrátiť sa k bodu 7 - rôzne s tým, že žalobkyňa odmieta rešpektovať dohodnuté pravidlá. Žalobkyňa reagovala poukazom na potrebu písomných dôvodov, pokiaľ sa majú o nej rozprávať a vyjadrila sa, že bude vypovedať v prítomnosti svojho právneho zástupcu. Keďže jej to nebolo umožnené, odišla z miestnosti. Žalobkyňa využila právo nevypovedať, nehovoriť o skutočnostiach, ktoré už boli predmetom daného súdneho konania. Pedagogická rada nie je orgánom, kde štatutárny zástupca sa vyjadruje pred ostatnými, či a ako si žalobkyňa plní pracovný poriadok, ktorý je súčasťou pracovnej zmluvy. Uvedená záležitosť sa mala riešiť medzi štatutárnym zástupcom a zamestnancom. Inak sa uvedeným spôsobom vytváralo ponižujúce, zastrašujúce prostredie pre žalobkyňu. Po jej odchode z miestnosti hovorili o problémoch ostatní, v jej neprítomnosti. Dôvod na zrušenie čl. 11 povinnosti dozorkonajúcich učiteľov je daný, hoci ich platnosť uplynula dňom 30. 6. 2003, pretože žalovaný trval na dodržiavaní tohto bodu. Pedagogická rada nemôže vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov, nie je k tomu kompetentná. Verejného ospravedlnenia sa žalobkyňa domáha z dôvodu, že bola porušená jej ľudská dôstojnosť, česť a dobré meno. Žalovaný ako zamestnávateľ vytvoril pre žalobkyňu ponižujúce a nepriateľské prostredie. Domáha sa preto ochrany podľa Zákonníka práce § 13 ods. 4 (vo vzťahu k všetkým piatim upozorneniam). Žalobkyňa je verejne známa osoba, 18 rokov vyučuje na Základnej škole U., bydlisko má v obci H.. Deti a rodičia, s ktorými sa stretávala, vedeli o problémoch, ktoré má. Hovorili jej, že dostáva upozornenia, pýta si písomný príkaz na vykonanie práce nadčas. Bolo to verejné tajomstvo. Hovorilo sa o tom v kolektíve školy, medzi pedagogickými a nepedagogickými pracovníkmi. Je preto daný dôvod na zverejnenie ospravedlnenia aj v miestnej tlači. Štatutárna zástupkyňa žalovaného vyhotovila stanovisko k správe o výsledku inšpekčnej činnosti zo dňa 8. 3. 2004, v ktorom uviedla, že správanie žalobkyne je nečestné, nemorálne a zákerné. Žalobkyňa sa sťažovala na Štátnej školskej inšpekcii, Inšpektoráte práce, u prednostu. Ani v jednom prípade jej nebolo oznámené, že sťažnosť je neopodstatnená alebo bezdôvodná. Naopak, bolo jej dané plne za pravdu. Nikto sa jej však neospravedlnil. Mohlo existovať niekoľko listov štatutárnej zástupkyne žalovaného, adresovaných na rôzne inštitúcie, v ktorých negatívnym spôsobom opísala žalobkyňu. Z jej listu zo dňa 8. 3. 2004 vyplýva, že na žalobkyňu boli podávané jednostranné informácie. Finančné zadosťučinenie je výstrahou pre štatutárneho zástupcu ako zamestnávateľa, aby výklad svojich práv a povinností vykonával v súlade so zákonom. Čo sa udialo, nie je možné vrátiť späť. V súvislosti s predmetnými upozorneniami žalobkyňa žiada o morálnu satisfakciu, t. j. ospravedlnenie sa aj formou tlače, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- Sk, v súvislosti s každým jednotlivým upozornením. Tým, že po obdržaní posledného upozornenia sa zhoršil zdravotný stav žalobkyne natoľko, že bola nútená vyhľadať lekársku pomoc, v zmysle práva na ochranu osobnosti v § 11 OZ žalobkyni prislúcha právo na ochranu zdravia. Navrhovaná výška finančného odškodnenia je adekvátna vzhľadom na príkorie a zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, v dôsledku ktorého bola práceneschopná v trvaní 11 dní. Skutočnosť, že neboli vpísané známky do katalógového listu žiakov nie je vinou triedneho učiteľa. Nie je to jeho povinnosťou. Podľa bodu 9 prílohy 2 pracovnej zmluvy je uložené triednemu učiteľovi zabezpečiť, aby boli zapísané všetky známky v klasifikačnom zázname, nie v katalógových listoch. Podľa ods. 6 čl. 4 Metodického pokynu pre klasifikáciu žiakov základnej školy učitelia príslušných predmetov zapíšu číslicu do katalógového listu, podpíšu klasifikáciu príslušného predmetu v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a klasifikáciu žiakov v náhradnom termíne. Nie je to povinnosťou triedneho učiteľa. Už listom zo dňa 24. 6. 2002 žalobkyňa oznámila riaditeľke školy uvedenú skutočnosť. Keďže štatutárna zástupkyňa nič pre nápravu neurobila, dochádzalo k recidíve. Z dôvodu, že štatutárna zástupkyňa žalovaného to vo vzťahu k niektorým učiteľom tolerovala, mali inú dobu vpísania známok do vysvedčení, kým žalobkyni ostával len krátky časový úsek. Žalobkyňa triedny výkaz neodniesla pre osobné účely. Urobila tak z dôvodu potreby vypísania vysvedčení 9. B triedy, v
ktorej bola triednou učiteľkou. Keďže zistila, že nie sú vypísané známky číslicou do katalógového listu zo strany vyučujúcich v zmysle metodických pokynov, rozhodla sa požiadať splnomocneného zástupcu a poverila ho, aby dopravil tieto katalógové listy so sprievodným listom Štátnej školskej inšpekcii v Žiline. Situácia nevpísania známok sa opakovala. Žalobkyňa sa rozhodovala v období, keď obdržala niekoľko upozornení, predpokladajúc, že riaditeľka školy jej neudelí voľno. Triedny výkaz mohol byť dôkazom diskriminačného postupu zamestnávateľa, že žalobkyni nevytvára rovnaké pracovné podmienky ako majú ostatní zamestnanci. Na základe uvedeného sprievodného listu bola vykonaná inšpekcia, ktorá konštatovala, že došlo k porušeniu metodických pokynov. Riaditeľke školy bolo uložené prijať príslušné opatrenia. Žalobkyňa konala na svoju obranu. Výrokom o porušení zákona zo strany žalobkyne došlo k porušeniu prezumpcie neviny a v zmysle § 11 OZ žalobkyni prislúcha náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Sk. Tvrdenie, že žalobkyňa porušila zákon o ochrane osobných údajov, je uvedený aj vo výpovedi žalobkyne z pracovného pomeru. Uplatňovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Sk za zhoršenie zdravotného stavu sa týka upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 1. 2004, ktoré bolo žalobkyni oznámené dňa 30. 1. 2004. Okrem toho sa žalobou žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- Sk za neoprávnené uloženie tohto upozornenia. Splnomocnený zástupca žalobkyne osobne odovzdal triedny výkaz spolu so sprievodným listom Štátnej školskej inšpekcii, ktoré boli prevzaté J.. X.. Dal pokyn na zhotovenie kópie katalógových listov príslušným pracovníkom, keďže splnomocnený zástupca sa musel s triednym výkazom vrátiť. Náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Sk sa žalobkyňa domáha podľa § 13 ods. 4, 5 Zákonníka práce za nedôstojné správanie sa vedúceho pracovníka a to riaditeľky školy, ktoré malo za následok ponížiť ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Riaditeľka školy sa vyjadrila „to je pekné, že si na nás zavolala inšpekciu, ale my máme všetko v poriadku“. Bolo to povedané v súvislosti s tým, že žalobkyni nebola vyplatená práca nadčas a na základe toho sa žalobkyňa obrátila na Štátny inšpektorát práce. Ďalšia veta sa vzťahuje k slovám riaditeľky školy, vyslovených na pracovnej porade, keď sa prejednával pracovný poriadok v auguste 2003, na otázku žalobkyne, ako budú vyplácané práce nadčas v prípade chýbajúceho pedagogického zamestnanca, jej bolo povedané „nikto to nepožaduje, samozrejme iba ty“. Žalovaný nerešpektuje rozvrhnutie pracovného času tým, že žalobkyni uložil vykonať dozor nad žiakmi dňa 30. 9. 2003 a 2. 10. 2003. Nie je možné, aby žalovaný stanovoval vykonanie práce nadčas a túto následne nepreplatil. Je preto daný dôvod na určenie, že žalovaný je povinný rešpektovať rozvrhnutie pracovného času. Záujem je daný aj na určovacom výroku, že žalovaný je povinný rešpektovať termín dovolenky, vypísaný na dovolenkovom lístku od 1. do 15. 7. 2003 a od 17. do 31. 7. 2003 z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k svojvoľnej zmene nástupu zamestnanca na dovolenku, čím bol porušený Zákonník práce. Inšpektorát práce to konštatoval vo svojej písomnej správe zo dňa 3. 11. 2003. Žalobkyňa preto navrhuje, aby súd uložil žalovanému túto povinnosť a pripomenul mu, že je povinný navrhované zmeny so zamestnancom a informovať ho, že mu dovolenku v stanovenom termíne neudelí.
Výsluchom žalobkyne bolo zistené, že na pracovnej porade dňa 27. 9. 2001, v rámci bodu diskusie, riaditeľka školy otvorila otázku kritérií osobného hodnotenia a odmien, ku ktorým sa žalobkyňa vopred písomne vyjadrila. Riaditeľka uviedla, že samozrejme je to zasa žalobkyňa, ktorá má voči tomu niečo, s čím ostatní súhlasia. Vyjadrila sa, že žalobkyňa manipuluje rodičmi, zasahuje do jej právomoci, práce kolegýň, odporúčala jej pouvažovať o zmene kolektívu. Na otázku žalobkyne, či uvedené skutočnosti, uvedie aj písomnou formou, riaditeľka odmietla s tým, že sa bude hovoriť a odovzdala slovo kolektívu. Ako prvá začala hovoriť Z.. R. a to zvýšeným hlasom na adresu žalobkyne, ktorá ju na to upozornila. Kolegyňa R. jej však povedala, že si to bude musieť vypočuť. Nato žalobkyňa vstala a s odôvodnením, že krik na svoju osobu nebude počúvať, vyšla na chodbu. Pociťovala stres. Nebola schopná za uvedených okolností zotrvať ďalej na porade. Vrátila sa so žiadosťou, aby za uvedených okolností bola z porady uvoľnená. Jej žiadosť bola zamietnutá. Žalobkyňa preto odišla do kabinetu. Kolegyňa U. jej neskôr povedala, že všetci chcú, aby odišla. Hovorili o nej zlé veci. Dňa 24. 10. 2001 bola žalobkyňa zavolaná do riaditeľne, za prítomnosti vedúcej predmetovej komisie riaditeľka prečítala upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24. 10. 2001. Žalobkyňa reagovala listom prednostovi Okresného úradu Liptovský Mikuláš a obdržala odpoveď o nesprávnom postupe riaditeľky. Keďže každý na porade vedel, že ide o kárne opatrenie, na pedagogickej porade v januári 2002 žalobkyni učinila výzvu, či niekto má čo povedať k upozorneniu a stanovisku prednostu. Riaditeľka sa vyjadrila, že chyba bola v tom, že ona vydala upozornenie a nie prednosta. Počas prítomnosti žalobkyne na predmetnej pracovnej porade riaditeľka neupozornila Z.. R.. Žalobkyňa opustila pracovisko o 15.00 hod.. Do triedy, v ktorej bola triednou učiteľkou, prišla na začiatku vyučovacej hodiny Z.. R.. Pred dverami triedy kolegyňu R. informovala o účele vstupu do triedy. Jednalo sa o rozloženie žiakov do skupín na nemeckom jazyku.
Rodičia žiakov to žiadali riešiť. Do triedy sa nedostala. Kolegyňa R. jej povedala, že to budú riešiť na pracovnej porade. Zápisnica o predmetnej porade neobsahuje súhrn konštatovaní riaditeľky na adresu žalobkyne. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 8. 4. 2003 bolo obsiahnuté v zápisnici o prešetrení sťažnosti vo veci nepedagogických postupov vyučujúcej matematiky - žalobkyne. So zápisnicou o prešetrení sťažnosti p. Q. vo veci nepedagogických postupov žalobkyne bola táto oboznámená riaditeľkou za prítomnosti zástupkyne N.. Reagovala na to písomným nesúhlasom, pričom sa odvolala na školskú inšpekciu listom zo dňa 16. 4. 2003. Štátna školská inšpekcia vyhotovila písomné oznámenie zo dňa 28. 5. 2003 o vybavení sťažnosti. Inšpekcia konštatovala opodstatnenosť sťažnosti žalobkyne v súvislosti s podozrením porušenia platnej legislatívny pri dodržiavaní určených termínov pri povolení komisionálnych skúšok. Súčasne bolo konštatované, že výsledok prešetrenia sťažnosti p. Q. zo strany riaditeľky je voči žalobkyni nespravodlivý, lebo neporušila žiaden všeobecne záväzný ani interný predpis, dôkazový materiál jednoznačne nepreukázal vinu žalobkyne v zmysle porušenia pracovnej disciplíny. Na základe uvedeného zo strany riaditeľky školy boli prijaté opatrenia: prepracovať rozhodnutie o povolení komisionálnej skúšky, zápisnicu z prešetrenia sťažnosti uviesť do súladu so zákonom č. 152/1998 Z. z.. Riaditeľka školy vyhotovila novú zápisnicu s rovnakým dátumom, v ktorej bolo vypustené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. V písomnom vyjadrení k sťažnosti žalobkyňa uviedla, že o poradí známok žiakov pri komisionálnej skúške bude hovoriť pred triedou, nie pred rodičmi. Stupnicu na klasifikáciu, ktorú žalobkyňa používa, je zhodná so stupnicou, rozoslanou na školy vedúcou predmetovej komisie. Žalobkyňa sa dotazovala u zástupkyne školy o dôvodoch nemožnosti zaplatenia hodiny nadčas. Bolo jej povedané, že sa to nedá, pretože tú hodinu bude mať zaplatenú vyučujúca. Rozsah pracovnej náplne bol stanovený zamestnávateľom. Riaditeľka školy ju informovala, že hodinu, ktorú vykonala ako prácu nadčas za kolegyňu Iľanovskú, vykonaním dozoru, jej nepreplatia. Zástupkyňa žalobkyni povedala, nech jej hodinu zaplatí ten, kto ju tam poslal (hoci práce táto zástupkyňa ju určila na zástup). Z uvedeného dôvodu vzniesla požiadavku písomného príkazu práce nadčas. V tomto znení vyhotovila písomnosť zo dňa 31. 10. 2003, ktorú zamestnávateľovi predložila. Dňa 4. 11. 2003 vyhotovila ďalšiu písomnosť, ktorú odovzdala ráno zamestnávateľovi, v ktorom vyjadrila opätovne požiadavku písomného príkazu s upozornením na následky absencie príkazu, spočívajúce v nevykonaní práce nadčas. V dôsledku toho bola ráno zástupkyňou školy zvolaná krátka operatívna porada. Žalobkyni bolo oznámené, že písomný príkaz jej nebude dávaný. Keďže písomný príkaz neobdržala, nevykonala prácu nadčas. Nie je pravdou, že by odmietla zastupovanie, žiadala o písomný príkaz, o čom zamestnávateľa upovedomila. Neprislúcha jej ani právo postaviť iného pracovníka za seba na dozor, najmä ak riaditeľka školy udelila písomný súhlas k jej uvoľneniu. Upozornenie jej preto bolo dané neoprávnene. Na pedagogickej rade dňa 26. 8. 2003 žalobkyňa vzniesla námietky voči bodu 11 povinnosti dozorkonajúcich učiteľov. Ak je učiteľ povinný nájsť si náhradu za seba, s tým súvisia ďalšie problémy. Ide o presúvanie zodpovednosti z riadiaceho pracovníka na zamestnanca, s čím súvisia mzdové náležitosti, zaplatenie tejto činnosti. Ak zamestnávateľ vyučujúceho uvoľní, je povinný zabezpečiť za neho dozor. Na základe písomného uvoľnenia žalovaným žalobkyňa odišla na pozostalostné konanie. Na iných školách nemajú prijatý bod 11 týkajúci sa povinnosti dozorkonajúcich učiteľov. Riadiaci pracovník určuje príslušného učiteľa. Dozor sa posunie, pričom pre učiteľa nevznikne ani práca nadčas. Dňa 6. 11. 2003 šlo o dozor počas prestávok. Žalobkyňa po odučení príslušných hodín opustila pracovisko tak, ako bola uvoľnená. Pred vyučovacou hodinou dňa 5. 11. 2003, počas prestávky, upozornila žalobkyňa zástupkyňu R., že požaduje písomný príkaz na výučbu tejto hodiny. Zástupkyňa odmietla. Žalobkyňa ju informovala, že bude pracovať v kabinete, pokiaľ neobdrží písomný príkaz. Žalobkyňa tak konala, pretože neverila v zaplatenie práce nadčas, vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti. Od decembra 2003 jej už boli dávané písomné príkazy na zastupovanie vyučovacích hodín, ako aj pohybového dozoru. Žalobkyňa považuje písomnú formu komunikácie za dôveryhodnejšiu. Písomne upozornila vedenie školy, že k jej osobe sa nesprávajú štandardne. Aká je potom iná možnosť riešenia v súvislosti s ich komunikáciou. List zo dňa 1. 12. 2003 podala na pošte. V liste zo dňa 1. 12. 2003 žalobkyňa výslovne uviedla, že jej neprislúcha právo stavať niekoho na dozor, lebo pre neho je to práca nad jeho stanovený úväzok, ktorú treba zaplatiť. Dňa 19. 1. 2004 bola zástupkyňou R. žalobkyňa ústne určená na vykonanie dozoru na deň 20. 1. 2004. Keďže v uvedený deň sa mala zúčastniť cyklického vzdelávania v Banskej Bystrici, bola určená na dozor na deň 21. 1. 2004. Žalobkyňa povedala, že požaduje písomný príkaz. Zástupkyňa R. ju vypočula. Žalobkyňa očakávala, že obdrží písomný príkaz tak, ako tomu bolo dňa 26. 11. 2003, na základe ktorého tento dozor vykonala. Dňa 21. 1. 2004 v ranných hodinách zástupkyňa R. žalobkyni povedala, že dnes nastupuje pohyblivý dozor. Žalobkyňa súhlasila s tým, že jej bude daný písomný príkaz. Zástupkyňa odmietla. Dňa 26. 1. 2004 jej bolo prečítané písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Upozornenie zo dňa 29. 1. 2004 jej bolo dané už ako druhé v jednom týždni (prvé dostala v utorok, ďalšie v piatok). Takýto týždeň bol
pre ňu hektický. Riaditeľka ukončila pedagogickú radu slovami, aby prítomní neodchádzali, že bude reč o žalobkyni. Zľakla sa, takýto bod programu odhlasovaný nebol. Požiadala, aby jej boli dané dôvody písomne, z dôvodu prípravy a vypovedania pred jej právnym zástupcom. V tom čase bola už podaná žaloba. Žalobkyňa nechcela zažiť situáciu z minulosti, kde na porade na ňu zástupkyňa R. pred všetkými kričala, až musela opustiť pojednávaciu miestnosť. Vyjadrila sa preto, že počká za dverami, kým sa bude hovoriť o nej. Dvakrát nazrela, či sa o nej hovorí. Druhýkrát odišla pracovať do kabinetu. O pätnástej hodine opustila pracovisko. V deň odovzdávania polročných vysvedčení jej upratovačka oznámila, že ju volá riaditeľka. Boli prítomné aj obidve zástupkyne, kolegyňa J.. V prítomnosti uvedených osôb jej riaditeľka prečítala upozornenie. Pre žalobkyňu bola uvedená situácia mimoriadne záťažová. Bolo to druhé upozornenie počas jedného týždňa. Veľa zohrávala psychika, strach, nepriateľské prostredie. Upozornenie jej opäť bolo dávané bez možnosti vyjadriť sa. Pociťovala stres. Po uvedenej udalosti nemohla učiť v zdravotnej pohode ako predtým, búšilo jej srdce, mala sucho v ústach. Po skončení hodiny v triede, šla za riaditeľkou so žiadosťou o uvoľnenie k lekárke. Mala sťažené dýchanie, cítila nevoľnosť, srdce. Riaditeľka s tým nesúhlasila. Žalobkyňa k lekárke odišla. Tá vo vyšetrení konštatovala vysoký krvný tlak. Podala jej magnéziovú injekciu, vypísala práceneschopnosť. Do práce nastúpila žalobkyňa dňa 12. 2. 2004. V uvedenom čase bola označená za zlodeja klasifikačného záznamu 9. B triedy, hoci ním nemohla disponovať, keďže zástupkyňa R. rozdala vysvedčenia za ňu. Opísané správanie žalobkyni spôsobilo ujmu na zdraví. Ľudia v autobuse sa jej pýtali, čo sa deje. Boli to známi a rodičia žiakov. V zápisnici o porade zo dňa 23. 1. 2004 je uvedené, že sa verejne, medzi zamestnancami, prejednáva spôsob, akým žalobkyňa požaduje písomný príkaz na výkon práce nadčas. Všetci vedeli, že dostala upozornenie. Cítila potrebu ospravedlnenia. V decembri 2003 upozornila na diskriminujúci postup riaditeľky. Vo februári 2004 adresovala obdobný list zriaďovateľovi školy. Listy v súvislosti so správaním sa zástupkyne riaditeľa školy adresovala Štátnej školskej inšpekcii v Žiline, starostovi obce, poukazujúc na správanie sa zástupkyne školy, ktorá ju sledovala a vykrikovala na chodbe rôzne veci. Upozornenia jej boli dávané v prítomnosti iných kolegov, ako aj zamestnancov školy. Boli jej dávané v kancelárii za prítomnosti zástupkýň školy, vedúcej predmetovej komisie, výchovnej poradkyne a predstaviteľky odborového zväzu. To zloženie sa menilo. Žalobkyňa každoročne prispievala článkami do časopisu Ozvena. Písala o úspechoch práce so žiakmi, pri výročiach školy. Verejnosť ju poznala. Štatutárna zástupkyňa žalovaného jej dávala pocítiť neprijateľnosť názorov. Boli to slová, že len žalobkyňa niečomu nerozumie, len ona to požaduje, ostatní nie. V súvislosti s vážnou nevoľnosťou voči nej nebolo postupované zamestnávateľom tak, ako v prípade záchrany života. Nie je pravdou, že by žalobkyňa porušila postup pri zapísaní klasifikácie žiaka. Keď žalobkyni pri príležitosti sviatku boli kolegovia blahoželať, povedala im o ich petícii, na čo jej bolo odpovedané, že bolo potrebné ratovať v tom čase riaditeľku. Na mimoriadnej pracovnej porade dňa 12. 2. 2004 riaditeľka školy konštatovala, že škola si žalobkyňou vyslúžila inšpekciu a že je povinná podať poučenie, že triedne výkazy sa nebudú môcť vynášať. Pred všetkými riaditeľka povedala, že žalobkyňa porušila zákon o ochrane osobných údajov, že to urobila prostredníctvom manžela, ktorý nie je zamestnancom školy. Každý vyučujúci si pre kľud a pohodu pri vypisovaní bral triedny výkaz aj čisté vysvedčenia domov, aby túto prácu vykonal. Avšak len žalobkyni bolo vytýkané, že porušila predpis. Riaditeľka na porade dňa 12. 2. 2004 výslovne uviedla, prečo sa na porade stretli, aké opatrenia sa prijímajú. Povedala vetu, že upozorňuje na to preto, lebo jedna zamestnankyňa tak urobila. Povedala meno žalobkyne. Výslovne uviedla, že porušila žalobkyňa zákon. Dňa 9. 10. 2003 riaditeľka školy vyslovila slová „to je pekné, že si na nás poslala inšpekciu, ale my máme všetko v poriadku“. Bolo to v dňoch, keď inšpektor X. z inšpektorátu práce prišiel do školy. Po skončení vyučovacej hodiny žalobkyňa prišla do zborovne, boli tam prítomní aj iní učitelia, kedy riaditeľka školy vyslovila uvedenú vetu. Žalobkyňa reagovala slovami, že doposiaľ neobdržala písomné vyrozumenie, keď ho bude mať, bude informovať. Na pedagogickej rade v auguste 2003 sa uskutočnilo aj školenie o bezpečnosti práce. Žalobkyňa sa opýtala, ako bude postupované v školskom roku v súvislosti so zastupovaním vzdelávajúcich sa učiteľov, s platením za zastupovanie. Riaditeľka školy sa vyjadrila, že to požaduje iba žalobkyňa. Všetci tomu rozumejú, iba ona nie. Boli prítomní aj nepedagogickí zamestnanci.
Výsluchom žalovaného, prostredníctvom jeho štatutárnej zástupkyne, bolo zistené, že na pracovnej porade v septembri 2001 konštatovala, že žalobkyňa sa vyjadrila ku kritériám osobného hodnotenia odmien, každý bod skritizovala a nenavrhla riešenie. Možno povedala nejaké slovo, ktoré sa žalobkyne dotklo. Štatutárny zástupkyňa si však dáva pozor na slová vo vzťahu ku kolegom, obzvlášť u žalobkyni. Učiteľka R. zvýšila hlas na žalobkyňu, čo je príznačné pre vystupovanie tejto učiteľky. Žalobkyni sa to zrejme dotklo. Žalobkyňa uviedla, že to nebude počúvať a odišla. Po chvíli sa vrátila a spýtala sa, či môže
opustiť poradu. Štatutárna zástupkyňa jej neudelila súhlas. Napriek tomu žalobkyňa odišla. Štatutárna zástupkyňa upozornila učiteľku R., aby sa ukľudnila a bez emócií vysvetlila situáciu. Vyjadrovali sa aj ostatní vyučujúci, že žalobkyňa opustila poradu. Boli pobúrení, nikto to ešte neurobil. Žalobkyňa jej dala jasne najavo, že ju nerešpektuje. Situáciu konzultovala štatutárna zástupkyňa s odborom školstva, vzhľadom na skutočnosť, že bola krátko vo funkcii riaditeľky. Pracovníčkou odboru školstva bola poučená, že ide o porušenie pracovnej disciplíny. Udelila žalobkyni preto upozornenie, o ktorom vedelo len vedenie školy (okrem riaditeľky ide o zástupkyňu a vedúcu predmetovej komisie). Keď sa žalobkyňa obrátila na prednostu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, bolo zistené, že štatutárna zástupkyňa nebola kompetentná udeliť jej upozornenie, keďže uvedené oprávnenie prislúcha len prednostovi. Štatutárna zástupkyňa bola predvolaná na odbor školstva, kde jej bola oznámená skutočnosť, že prednosta zrušil upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré udelila žalobkyni, z dôvodu jej nekompetencie. Odovzdal jej písomné upozornenie, ktorým bolo uložené štatutárnej zástupkyni lepšie študovať zákony. Nepovažovala za potrebné oznamovať na ďalšej pracovnej porade, že upozornenie bolo zrušené, na výzvu žalobkyne reagovala oznámením o zrušení upozornenia prednostom z dôvodu nedostatku jej kompetencie. Nikdy nevyhlásila, že upozornenie platí alebo je v platnosti. Žalobkyne sa dotkne akékoľvek slovo. Nemyslí si, že slová učiteľky R. boli urážlivé. Na poradách sa diskutuje. Kolegyne sa navzájom nenapádajú. Nebýva praxou na pracovných poradách riešiť dvojstranné problémy kolegýň. Je pravdou, že na predmetnej pracovnej porade sa vyslovila o manipulácii rodičov žalobkyňou. Pani Q. podala sťažnosť zo dňa 14. 2. 2003 na žalobkyňu, ktorá oznamovala žiakom, že skúšky boli zmanipulované, synovia p. Q. mali údajne pomôcky. Informovala sa u žiakov, ako to bolo. Žalobkyňu následne slušne upozornila, že uvedené informácie nemôže rozširovať. Sťažnosť prečítala žalobkyni v riaditeľni. Ku každej veci, ktorú so žalobkyňou prejednala, si privolala svedka. Inšpektorom bolo štatutárnej zástupkyni odporúčané, že musí vypustiť tú časť zápisnice o prešetrení sťažnosti, ktorou upozornila žalobkyňu, že informácie nemá dávať pred žiakmi. Pracovný čas učiteľa pozostáva z vyučovacích hodín, v danom prípade v počte 23. Ide o vyučovaciu činnosť. Ostatná činnosť je rozdiel do celkového týždenného pracovného času, t. j. 37,5 hod.. Nazýva sa to práca súvisiaca s pedagogickou činnosťou. Žalovaný ako zamestnávateľ sa snažil pracovnú náplň učiteľa vymedziť písomne, čo bolo aj v prípade žalobkyne, na základe čoho rozpísal časový harmonogram týždenného pracovného času 37,5 hod.. Po vykonaní inšpekčnej kontroly, bolo žalovanému odporúčané, aby špecifikovaný rozsah pracovnej náplne učiteľa vypustili a predišli tak nedorozumeniam. Bolo to po upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18. 11. 2003. V škole bola dohoda, že ak učiteľ ide na vzdelávanie alebo súťaž, príp. inú činnosť nad žiakmi, ostatní učitelia, ktorí ho zastúpia, si nežiadajú zaplatiť za prácu nadčas, ale čerpajú náhradné voľno. Žalobkyňa s tým nesúhlasila. V minulosti s tým súhlasila. Inšpektorát práce žalovanému výslovne odporúčal, že čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas musí byť so zamestnancom dohodnuté. Preto žalovaný prijal opatrenie, že sa to bude realizovať písomnou formou. Na základe pokynu inšpektorátu práce bola žalobkyni preplatená práca nadčas. Následne bol urobený dopyt na Ministerstvo školstva SR, získaná správa označuje požiadavku žalobkyne na osobitný písomní príkaz práce nadčas za neoprávnenú. Dozor nad žiakmi sa realizuje na základe rozvrhu, prijatého pedagogickou radou. V prípade prekážky na strane učiteľa nasleduje ďalší v poradí v zmysle rozvrhu. Bola zaužívaná prax, že ak vyučujúci nemôže vykonať dozor, vykoná ho iný vyučujúci, ktorému to vyhovuje. V prípade, ak by žalobkyňa nezohnala náhradu, mala informovať riaditeľku. Na podnet žalobkyne prišla inšpekcia na kontrolu. Podľa písomného záznamu inšpektorátu je potrebné dohodnúť so zamestnancom, či sa práca nadčas zaplatí, alebo poskytne náhradné voľno. Inšpekcia bola vykonaná v dňoch 1. a 9. 10. 2003. Na základe toho bolo prijaté opatrenie zo dňa 22. 10. 2003 o čerpaní náhradného voľna na základe písomnej dohody. Po návšteve inšpektora dňa 1. 10. 2003 došlo k pokynu na preplatenie nadčasovej hodiny žalobkyni. Ak sa počas povinného pracovného času vykoná dozor, nejedná sa o prácu nadčas. Dňa 4. 11. 2003 bola vypracovaná nová pracovná náplň učiteľa. Žalobkyňa ju odmietla prevziať a podpísať. Pracovná náplň bola zhodná s predchádzajúcou, rozdiel spočíval v tom, že nová neobsahovala rozpis týždennej pracovnej činnosti učiteľa. Povinnosti dozorkonajúceho učiteľa sa stali súčasťou vnútorného poriadku školy. Podľa písomnosti Ministerstva školstva SR vykonávaný dozor nad žiakmi sa nepovažuje za prácu nadčas. Pri vyučovacej povinnosti nadčasová práca predstavuje každú hodinu nad stanovený základný úväzok. Ten je stanovený počtom vyučovacích hodín v jednom pracovnom týždni (23). Rozsah dozoru nad žiakmi bol stanovený v rozpise pracovnej náplne žalobkyne v rozsahu 1 hod. 50 min.. Ak učiteľ vopred vie, že bude chýbať, má si dozor vymeniť. Túto kompetenciu dostali učitelia od štatutárnej zástupkyne. Pokiaľ to nie je schopný urobiť, stačí jej to oznámiť. Žalobkyňa tak neurobila. List žalobkyne došiel až nasledujúci deň. Na pedagogickej rade zo dňa 26. 8. 2003 boli schválené povinnosti dozor konajúcich učiteľov, vrátane bodu 11. Na začiatku školského roka bol určený pohyblivý dozor, ku ktorému bola vypracovaná tabuľka. Zamestnanci sa striedali podľa uvedeného
poradia, teda ak prišiel rad na dotknutého zamestnanca, zapísal sa do tabuľky pred vykonaním dozoru a v prípade, že nemohol, oslovil zamestnanca, ktorý nasleduje za ním, aby dozor vykonal za neho. Vedením títo pracovníci neboli určovaní. Dohoda fungovala. Zástupkyňa určila žalobkyňu na pohyblivý dozor dňa 21. 1. 2004 z dôvodu, že mala najmenej pohyblivých dozorov. Žalobkyňa sa domáhala písomného príkazu z dôvodu, že mala záujem si ho dať preplatiť. Dozor nemôže byť preplácaný. Práca nadčas môže predstavovať aj prácu za dozor, napr. v prípade exkurzie. Požiadavka písomného príkazu žalobkyne nebola oprávnená. Zlá atmosféra na pracovisku bola vytváraná aj pričinením žalobkyne. Aj iní členovia kolektívu boli stresovaní, mali vysoký tlak, nešli k lekárovi. Vyhrocovanie situácie zo strany žalobkyne spočívalo v jej listoch a odmietaní. Chcela preto riešiť situáciu na pracovisku, vrátila sa na pedagogickej rade k bodu 8. Žalobkyňa sa vyjadrila, že ona to počúvať nebude a odišla z miestnosti. Vrátila sa s tým, či sa stále o nej hovorí. Odišla pripravovať do kabinetu vysvedčenia. V súvislosti so zrušením upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny prednostom jej nebolo uložené ospravedlnenie. Žalobkyňa ho sama zverejnila, keď od nej žiadala ospravedlnenie. Keď žalobkyňa vyjadrila potrebu ísť na lekárske ošetrenie, dala ekonómke pokyn na privolanie sanitky. Bolo jej povedané, že žalobkyňa už odišla. Nie je pravdivé tvrdenie, že na adresu žalobkyne sa vyjadrila slovami „len ty tomu nerozumieš“. Správanie žalobkyne nie je korektné, ani normálne. Dávala jej najavo, že ju nebude rešpektovať ako riaditeľku, bol to jeden zo spôsobov, aby bolo štatutárnej zástupkyni ukázané, že zle postupuje. Každému sa môže stať, že pozabudne v niektorej triede spísať požadované údaje. Je to o spolupráci a komunikácii. Pracovná porada dňa 12. 2. 2004 bola mimoriadna, za účelom poučenia pedagogických zamestnancov o dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov. Inšpektorka tiež povedala, že bol porušený zákon o ochrane osobných údajov tým, že žalobkyňa dala do rúk svojho manžela triedny výkaz. Vetu, ktorú žalobkyňa tvrdí, nevyslovila. Na porade povedala, že bol porušený zákon o ochrane osobných údajov. Poučenie odôvodňovala vykonanou inšpekciou, pričom jedným opatrením bolo práve poučenie zamestnancov. Hlavou príčinou sporu a nezrovnalosti medzi žalobkyňou a žalovaným je osobný spor medzi riaditeľkou a žalobkyňou. Svojim konaním žalobkyňa jej prácu sťažovala. Zneužila, že štatutárna zástupkyňa nemala skúsenosti ako riaditeľka školy. Na porade meno žalobkyne nezverejnila. Vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 26. 2. 2004 sa uvádza, že žalobkyňa svojim konaním závažným spôsobom porušila zákon o ochrane osobných údajov. Teda aj z tohto dôvodu sa žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nebol dôvod uvádzať vetu o tom, že žalobkyňa poslala inšpekciu. Predpokladalo sa, že žalobkyňa sa sťažovala. Tvrdenú vetu nevyslovila. Nevyslovila ani ďalšiu vetu, v súvislosti s vyplácaním práce nadčas. Vysvetľovala, že čerpanie náhradného voľna je výhodnejšie pre školu, ako aj pre zamestnancov, keďže dĺžka dovolenky nepokryje všetky prázdniny. Poukázala na to, že bolo by vhodné dohodnúť sa na čerpaní náhradného voľna za nadčasovú prácu. Žalobkyňa bola s odpoveďou spokojná. Štatutárna zástupkyňa sa k zamestnancom správa korektne. Neponižuje ich, neosočuje.
Výsluchom svedkyne J.. D. N., pedagogickej zamestnankyne žalovaného, bolo zistené, že žalobkyňa predčasne opustila pracovnú poradu dňa 27. 1. 2001, nezhodla sa s tým, čo z vedenia odznelo. Zástupkyňa R. slovne vystúpila voči žalobkyni, nebolo to príjemné. Chýbala ohľaduplnosť a pochopenie. Vystupovala príliš direktívne. Zástupkyňu R. nik neupozornil za účelom korigovania správania. Oľutovala, že podpísala listinu, ktorú si neprečítala, až potom vyrozumela, že bola proti žalobkyni. Nevedela uviesť, ako presne riaditeľka školy uviedla, že žalobkyňa porušila zákon o ochrane osobných údajov. Vo vzťahu k žalobkyni sa riaditeľka školy správala inak, keď sa začali prejednávať určité veci. Išlo o niečo osobné.
Výsluchom svedkyne Z. U., pedagogickej zamestnankyne žalovaného, bolo zistené, že si spomína na jeden výraznejší konflikt v súvislosti s voľbou do rady školy, ktorý sa týka žalobkyne a vedenia školy. Podpísala listinu, že riaditeľka školy jedná demokraticky. Podpísala to bez dôsledného prečítania. Nepamätala si na presné slová vety „to je pekné, že si na nás poslala inšpekciu, ale my máme všetko v poriadku“. Niečo také počula. Bola tam obsiahnutá informácia, že žalobkyňa poslala inšpekciu. Na porade zaznela informácia, že žalobkyňa poslala triedny výkaz prostredníctvom svojho manžela. Jedenkrát žalobkyňa odišla s plačom z porady, lebo p. R. na ňu kričala. Žalobkyňa to už psychicky nezvládla, tak odišla. Svedkyňa si nepamätala, či p. R. bola upozornená na korekciu svojho správania. Svedkyňa cítila so žalobkyňou. Svedkyňa povedala žalobkyni, vzhľadom na konflikty, či nezváži iné miesto, keďže boli voľné miesta na iných školských zariadeniach. Žalobkyňa psychicky nezniesla, čo bolo povedané na porade. Pani R. kričala na žalobkyňu. Neskôr sa pridali niektorí kolegovia, po odchode žalobkyne. Začali sa vyhrocovať vzťahy medzi žalobkyňou a riaditeľkou. Príčinou bola skutočnosť, že žalobkyňa je zásadová. Chce mať veci v poriadku. Niekedy dôjde k omylu alebo k dôsledkom, v prípade
ak je niekto benevolentnejší a niečo sa zapíše zle. To bolo tým dôvodom zhoršenia vzťahov. Žalobkyňa bola triednou učiteľkou, dbala na takéto veci.
Výsluchom svedkyne J. J., pedagogickej zamestnankyne žalovaného, bolo zistené, že žalobkyňa odišla z pracovnej porady. S kolegyňou R. si skákali do reči. Žalobkyňa sa zdvihla a z porady odišla. Mohla zostať do konca. Na porade boli povedané na adresu žalobkyne slová o poslaní triedneho výkazu žalobkyňou prostredníctvom manžela na Školské inšpekčné centrum. Riaditeľka školy sa vyslovila, že žalobkyňa porušila zákon o ochrane osobných údajov. Podpísala list na podporu pani riaditeľky. Neurobiť dva kroky do riaditeľne a namiesto toho napísať list nepovažuje za normálny postup. Žalobkyňa písala listy od určitej doby, nie od nástupu do zamestnania. Riaditeľka nevytvárala na pracovisku ponižujúce prostredie. Má férový prístup ku každému. Riaditeľka povedala, že upozornenie, dané žalobkyni, bolo zrušené z dôvodu, že ho nemala právo udeliť, tým pádom to končí, že nemá žiadne napomenutie.
Výsluchom svedkyne J.. J. Siebertovej, pedagogickej zamestnankyne žalovaného, bolo zistené, že hlboko si váži prácu riaditeľky a rešpektuje jej rozhodnutia. K určitým nedorozumeniam došlo v súvislosti s riešením nevyjasnených záležitostí triedy žalobkyne.
Výsluchom svedkyne J.. Z. N., zástupkyne riaditeľky žalovaného, bolo zistené, že jej vzťah k žalobkyni je problémový odkedy je zástupkyňou. Žalobkyňa si ju neváži. Vychádza z toho, že odmietla vykonať zastupovanie. Žalobkyňa komunikovala len prostredníctvom listov. Takmer každý deň dostávali nejaký list, sťažnosť. Nie je to normálne. Takto postupovala, odkedy nastúpila svedkyňa aj s riaditeľkou do funkcie. Všetci pedagógovia súhlasili s pohyblivým dozorom, žalobkyňa to odmietala s poukazom, že ide o prácu nadčas. Na porade v roku 2001 došlo ku konfliktu medzi žalobkyňou a p. R., k výmene názorov. Pani R. má hlasový fond, hovorí zvýšeným hlasom, rýchlo a hlasno. Žalobkyňa jej skočila do reči, R. zvýšila hlas, aj žalobkyňa. Nato opustila pracovnú poradu. Riaditeľka ju upozornila, že porada neskončila, aby neodchádzala. Riaditeľka sa vyslovila, že bolo to porušenie pracovnej disciplíny, ale nebolo v jej kompetencii ho dať, keďže to bolo v kompetencii p. S.. Riaditeľka nikdy nevytvárala ponižujúce prostredie. Vytvárala vhodné prostredie pre prácu pedagogických zamestnancov.
Výsluchom svedkyne Z.. H. R., zástupkyne riaditeľky žalovaného, bolo zistené, že so žalobkyňou nemajú priateľský vzťah. Nemá vedomosť o tom, prečo žalobkyňa opustila poradu v roku 2001. Prišla do triedy svedkyne, pričom svedkyňa ju požiadala, aby odišla a neriešila určité veci pred žiakmi, ale na pracovnej porade. Žalobkyňa jej skákala do reči. Svedkyňa najprv komunikovala normálne, neskôr hlas zvýšila. Riaditeľka svedkyni povedala, aby sa ukľudnila. Svedkyňa si neuvedomuje, keď zvyšuje hlas. Doma jej to hovoria, keď kričí. Žalobkyňa tiež zvýšila hlas. Žalobkyňa, keď mali spolu názorové nezhody, odišla bez toho, aby si to vyriešili. Žalobkyňa nešla zastupovať kolegyňu. Jednoducho nešla. Pýtala si písomný príkaz. Ten bol na nástenke. Svedkyňa nebola povinná dávať písomné príkazy. Dôvodom požiadavky žalobkyne bolo, že jej neboli vyplatené nadčasy za zastupovanie. Svedkyňa sa čudovala, prečo zrazu žalobkyňa žiada písomný príkaz, predtým tak nerobila. Svedkyňa sa rozhodla, že bude dávať žalobkyni písomné príkazy. Žalobkyňa tieto písomné príkazy na zastupovanie, ako aj na dozor, plnila. Žalobkyni povedala ústne, v prítomnosti ďalších zamestnancov, že zastupovanie je povinnosťou každého učiteľa. V triede zostala zastupovať p. N.. Na škole bolo bežnou praxou, že učiteľ, ktorý vopred pozná dôvod nemožnosti vykonať dozor, vymení si ho s kolegom. Žalobkyňa odišla bez toho, aby si dozor vymenila. Jednalo sa o dozor cez prestávky. Dozor na týchto prestávkach bol. Deti nemôžu byť nechané bez dozoru. Po porade s právničkou bolo svedkyni povedané, aby písomné príkazy dávala, za účelom predídenia konfliktov. Svedkyňa si pamätala, že žalobkyňa odišla do kabinetu, pričom sa vrátila z dôvodu, že jej bolo zle.
Výsluchom svedkyne Z.. X. X., pedagogickej zamestnankyne žalovaného, bolo zistené, že pracovné vzťahy na škole boli priateľské. Potom nastala zmena, keď žalobkyňa začala komunikovať písomne. Svedkyňa sa nepýtala na dôvod. V minulosti bol vzťah medzi nimi iný, priateľskejší. Pamätá si, že v minulosti žalobkyňa odišla z porady. Niečo riešili s p. R., ktorá má svojrázny hlas. Podpísala listinu na podporu riaditeľky. Nevedela uviesť, z akého dôvodu. Súviselo to so žalobkyňou.
Z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24. 10. 2001 bolo zistené, že dňa 27. 9. 2001 žalobkyňa predčasne opustila pracovisko, keď odišla z pracovnej porady napriek tomu, že ju riaditeľka ústne upozornila o porušení pracovnej disciplíny odchodom. Uvedené porušenie považuje za menej závažné porušenie pracovného poriadku podľa § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Z písomnej odpovede, vyhotovenej Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši zo dňa 17. 12. 2001 na podnet žalobkyne, bolo zistené, že podľa § 5 ods. 1 zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe, školstve a školskej samospráve je zriaďovateľom ZŠ Bobrovec Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši v zastúpení prednostom Z.. H. S., teda okresný úrad je aj zamestnávateľom zamestnancov základnej školy. Zamestnávateľ má právo a povinnosť vystupovať v pracovnoprávnych vzťahoch k svojim zamestnancom podľa § 8 Zákonníka práce a čl. 2 ods. 2 pracovného poriadku pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení s účinnosťou od 20. 9. 2000. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny č. j. 280/2001 zo dňa 24. 10. 2001 sa v osobných spisoch na okresnom úrade nenachádza a do tej doby okresný úrad ako zamestnávateľ nikto nepožiadal o jeho vyhotovenie. Úkon vykonaný J.. J. J., riaditeľkou ZŠ v Bobrovci, je v rozpore so Zákonníkom práce a čl. 2 ods. 3 citovaného pracovného poriadku a zo strany zamestnávateľa sa stáva právne neúčinným. Voči riaditeľke prijal okamžité opatrenie odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši. Z písomného stanoviska k podaniu žalobkyne zo dňa 13. 12. 2001, vyhotoveného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, bolo zistené, že riaditeľka Základnej školy v Bobrovci J.. J.. J. vykonala právny úkon, na ktorý nie je oprávnená z výkonu svojej funkcie, ani tým nebola poverená zamestnávateľom (§ 10 Zákonníka práce). Porušila tým čl. 2 ods. 3 pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení, platného od 20. 9. 2000. Z uvedeného dôvodu je upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny udelené žalobkyni pod č. 280/2001 neplatné. Na základe zistených nedostatkov boli prijaté nasledovné závery: J.. M. J., riaditeľka základnej školy, sa upozorňuje na dôsledné dodržiavanie právnych predpisov v pracovnoprávnych vzťahoch k zamestnancom školy. Zo zápisnice z pracovnej porady, konanej dňa 27. 9. 2001 v zborovni ZŠ, bolo zistené, že riaditeľka vyčítala žalobkyni, že poskytuje nepravdivé informácie žiakom svojej triedy, oddelene žiakov na hodinách cudzích jazykov a podobne informovala aj rodičov na rodičovskom združení. Učiteľka R. sa sťažovala na vyrušovanie počas hodiny nemeckého jazyka žalobkyňou, ktorá sa v triede pred skupinou žiakov vyjadrila o veľkosti skupiny. Pri výmene názorov učiteľka R. zvýšila hlas, na čo učiteľka R. odišla. Keď sa vrátila, zbalila si veci a napriek upozorneniu riaditeľky, že ju z pracovnej porady neuvoľnila, svojim odchodom poruší pracovnú disciplínu, žalobkyňa odišla. Podľa čl. 2 bod 2 pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení zo dňa 20. 9. 2000 v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa prednosta okresného úradu, ktorý je právnickou osobou. Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti vo veci nepedagogických postupov vyučujúcej matematiky zo dňa 8. 4. 2003 bolo zistené, že riaditeľka školy prešetrením sťažnosti zistila, že žalobkyňa sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny nedodržaním mlčanlivosti o skutočnostiach, týkajúcich sa vykonávania verejnej služby. Na základe toho sa žalobkyni ukladá zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, týkajúcich sa vykonávania verejnej služby. Z písomného oznámenia Štátnej školskej inšpekcie, Školské inšpekčné centrum Žilina zo dňa 28. 5. 2003, bolo zistené, že inšpekcia prešetrením zistila, že sťažnosť žalobkyne je opodstatnená v súvislosti s podozrením z porušenia platnej legislatívy pri dodržiavaní určených termínov pri povoľovaní komisionálnych skúšok. Námietka žalobkyne, že výsledok prešetrenia pôvodnej sťažnosti p. Ž. Q. zo strany riaditeľky školy J.. J.. J. je voči žalobkyni nespravodlivý, lebo neporušila žalobkyňa žiaden všeobecne záväzný, ani interný predpis, je taktiež opodstatnená. Dôkazový materiál jednoznačne nepreukázal vinu žalobkyne v zmysle porušenia pracovnej disciplíny. Z písomného prijatia opatrení z prešetrenia sťažností žalobkyne zo dňa 27. 5. 2003 bolo zistené, že žalovaný prijal na odstránenie zistených nedostatkov nasledovné opatrenia: prepracovať zápisnicu z prešetrenia sťažnosti, v budúcnosti dôsledne prešetrovať sťažnosti v súlade so zákonom. Z prepracovnej zápisnice z prešetrenia sťažnosti vo veci nepedagogických postupov vyučujúcej matematiky zo dňa 8. 4. 2003 bolo zistené, že dostupnými metódami a formami kontroly nebolo možné objektívne overiť a preukázať opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť námietok sťažovateľky. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18. 11. 2003 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 5. 11. 2003 vedome odmietla nariadené zastupovanie, o čom bola ústne upovedomená 4. 11. 2003 nadriadenou Z.. H.. R. za prítomnosti zástupkyne p. N.. Dňa 4. 11. 2003 bolo zastupovanie oznámené obvyklým spôsobom - písomne na tlačive zastupovanie na nástenke v zborovni. Ráno dňa 5. 11. 2003 bola žalobkyňa opätovne upozornená na povinnosť zastupovania v zborovni pre ročníky 5. - 9. za prítomnosti všetkých prítomných pedagogických pracovníkov. Napriek tomu, podľa kontroly, na hodine žalobkyňa nebola prítomná, čím bola ohrozená bezpečnosť žiakov. Na základe uvedenej skutočnosti žalobkyňa porušila § 81 písm. a) Zákonníka práce a pracovný poriadok čl. 10 ods. 1 písm. a). Dňa 3. 11. 2003 písomne požiadala
žalobkyňa o uvoľnenie pracoviska na deň 6. 11. 2003. Povinnosťou každého dozorkonajúceho učiteľa je, aby si za seba zabezpečil náhradu, pokiaľ dopredu vie o svojej neprítomnosti na pracovisku. Podľa knihy dochádzok z pracoviska žalobkyňa odišla o 11.10 hod. bez toho, aby si zabezpečila za seba náhradu, čím bola ohrozená bezpečnosť žiakov počas prestávok. Tým porušila § 81 písm. a) Zákonníka práce a povinnosti dozorkonajúcich učiteľov bod 11, schválené pedagogickou radou dňa 26. 8. 2003. Tieto porušenia pracovnej disciplíny sú považované za menej závažné. V prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny bude rozviazaný pracovný pomer. Z listu žalobkyne zo dňa 31. 10. 2003 (podacím lístkom podané na pošte dňa 31. 10. 2003) bolo zistené, že žalobkyňa adresovala Základnej škole Bobrovec (zástupkyniam školy) požiadavku na písomný príkaz z dôvodu, že dňa 29. 10. 2003 bola zdiskreditovaná v práci, keď jej bolo opäť odmietnuté zaplatenie práce nadčas (dozor nad žiakmi 30. 9. 2003 za učiteľku Z., ktorá bola práceneschopná), lebo podľa zástupkýň jej nedali k tomu príkaz, hoci na nástenke s oznamom sa to dalo čítať. Žalobkyňa žiadala, aby v budúcnosti jej včas písomne prikazovali vykonať prácu nad jej týždenný pracovný čas, aby sa predišlo pracovným sporom. Z listu Základnej školy Bobrovec zo dňa 24. 10. 2003, adresovaného Inšpektorátu práce so sídlom v Žiline, Hlavná č. 2, bolo zistené, že žalovaný sa vyjadril k protokolu z výkonu inšpekcie tak, že zistené nedostatky odstráni nasledovne: od 22. 10. 2003 čerpanie náhradného voľna bude len na základe písomnej dohody so zamestnancom. Nadčasová hodina bola v mesiaci september sťažovateľke preplatená. Z písomného oznámenia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 3. 11. 2003, adresovaného žalobkyni, bolo zistené, že na základe žiadosti žalobkyne vykonal inšpektorát práce kontrolu dodržiavania pracovného času u zamestnávateľa Základnej školy Bobrovec. Pri výkone inšpekcie sa zamerali na prácu nadčas, poskytovanie príslušnej časti funkčného platu, jeho zvýšenia alebo poskytovaní náhradného voľna. Podľa zistenia zamestnávateľ v mesiaci júl 2003 určil čerpanie 10 hodín náhradného voľna za prácu nadčas, vykonanú v roku 2003 bez dohody so žalobkyňou, čím konal v rozpore s § 34 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľovi bolo uložené, aby zamestnancom poskytoval náhradné voľno len na základe dohody so zamestnancami. Pôvodný termín nástupu na dovolenku bol zmenený žalobkyni z dôvodu určenia čerpania náhradného voľna. Týmto určením čerpania náhradného voľna však konal zamestnávateľ v rozpore s § 34 zákona č. 313/2001 Z. z.. Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce výkon prác a povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Nesmie sa znižovať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku. Ak sa žalobkyňa cíti poškodená v dôsledku nedodržiavania uvedenej podmienky, má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Listom zo dňa 4. 11. 2003 žalobkyňa informovala zástupkyňu riaditeľky Z.. H.. R., že vyjadrila požiadavku na písomný príkaz vykonať prácu nad týždenný stanovený pracovný čas. Z dôvodu, že príkaz neobdržala, ústne nariadenú prácu nadčas nemieni vykonať po predchádzajúcich skúsenostiach, neverí. Trvá na požiadavke písomného príkazu práce nadčas. Listom zo dňa 4. 11. 2003 žalovaný uvoľnil žalobkyňu z pracoviska na deň 6. 11. 2003 po štvrtej vyučovacej hodine. Z písomného upozornenia na opätovné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15. 12. 2003 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 22. 11. 2003 písomne požiadala o uvoľnenie z pracoviska na deň 4. 12. 2003. Žalobkyňa bola uvoľnená za predpokladu, že si splní povinnosti dozorkonajúcich učiteľov, bod 11, schválený pedagogickou radou dňa 26. 8. 2003, o čom bola písomne upovedomená. Kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa si za seba nezabezpečila náhradu napriek vedomosti, že nebude prítomná, čím bola ohrozená bezpečnosť žiakov. Porušenie pracovnej disciplíny je považované za menej závažné. V prípade opakovaného porušenia bude rozviazaný pracovný pomer. Listom zo dňa 27. 11. 2003 žalovaný povolil žalobkyni účasť na mat.6 za predpokladu splnenia si všetkých povinností, súvisiacich s prácou v škole, vyplývajúcich z pracovných povinností, bod 11 povinnosti dozorkonajúceho. Listom zo dňa 1. 12. 2003 žalobkyňa oznámila zástupkyni riaditeľky školy Z.. H.. R., že zotrváva na svojom vyjadrení, že nemá právo stavať niekoho na dozor, lebo je to práca nad jeho stanovený úväzok, ktorú treba zaplatiť. Aby nedostala kárne opatrenie, určuje na dozor zástupkyňu R.. Listom zo dňa 15. 12. 2003 žalobkyňa oznámila riaditeľke školy, že opäť jej bolo udelené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bez predchádzajúceho osobného pohovoru, hoci sa k danej veci písomne vyjadrila dňa 1. 12. 2003, ktoré vôbec nebolo brané do úvahy. Vykonanie pedagogického dozoru, ktorý treba zastúpiť, je práca nad stanovený pracovný čas a uložiť jeho vykonanie môže iba riadiaci pracovník. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26. 1. 2004 bolo zistené, že dňa 19. 1. 2004 bolo nariadené zástupkyňou Z.. H.. R. pred ostatnými pedagogickými zamestnancami žalobkyni vykonávať pohyblivý dozor dňa 21. 1. 2004. Dňa 21. 1. 2004 bola žalobkyňa opätovne vyzvaná pred všetkými prítomnými pedagogickými zamestnancami vykonať pohyblivý dozor. Tento odmietla a odišla mimo zborovne. Vykonávanie dozoru nad žiakmi patrí medzi ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou. Preto sa upozorňuje na opätovné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je považované za menej
závažné. V prípade ďalšieho opakovania je daná možnosť výpovede. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 1. 2004 bolo zistené, že dňa 23. 1. 2004 prebiehala v zborovni pavilónu B pedagogická rada. Na podnet zamestnancov školy chcela riaditeľka riešiť napätú situáciu, ktorá v kolektíve vzniká aj konaním žalobkyne. Tá nebola ochotná sa do riešenia zapojiť a svojvoľne opustila miestnosť, v ktorej zasadnutie pedagogickej rady prebiehalo. Upozorňuje sa preto na opätovné porušenie pracovnej disciplíny, keďže pre všetkých pedagogických pracovníkov je účasť na celej porade alebo pedagogickej rade povinná. Opustiť miestnosť, v ktorej sa zasadnutie koná, môže len vtedy, ak bolo rokovanie riadne ukončené alebo osoba bola riadne uvoľnená. Ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, v prípade opakovania je daná možnosť výpovede. Z pracovnej náplne učiteľa základnej školy, podpísanej žalobkyňou a riaditeľkou školy bolo zistené, že povinnosťou žalobkyne, vyplývajúcou z rozdelenia pracovnej činnosti zamestnanca v pracovnom týždni, bolo vykonávanie dozorov pri žiakoch 1 hod. 50 min.. Z povinností dozor konajúcich učiteľov zo dňa 27. 8. 2002 bolo zistené, že nadobúdajú platnosť dňa 1. 9. 2002 a platia do 30. 6. 2003. Podľa bodu 11 povinnosti dozorkonajúcich učiteľov, ak dozor konajúci dopredu vie, že nebude môcť vykonávať dozor, je povinný zabezpečiť si za seba náhradu. Z protokolu Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 9. 10. 2003 bolo zistené, že nedostatky zamestnávateľa ZŠ Bobrovec sa týkali nadčasovej práce, keď zamestnankyni J.. T. R. zamestnávateľ v mesiaci júl 2003 určil čerpanie náhradné voľna za prácu nadčas, vykonanú v roku 2003 bez dohody s menovanou, čo je v rozpore s § 34 ods. 1 Zákona o verejnej službe. Inšpektorát práce nariadil zamestnávateľovi poskytovať náhradné voľno len na základe dohody uzatvorenej so zamestnancami. Z písomnej správy o výsledkoch, vykonanej dňa 6. 2. 2004 v ZŠ Bobrovec, bolo zistené, že bol zistený nesúlad v dodržiavaní legislatívy súvisiacej s klasifikáciou žiakov po ukončení prvého polroku školského roka 2003/2004, ako aj nesúlad s § 19 dohľad nad ochranou osobných údajov v ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a § 29 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Na základe kontroly poskytnutých katalógových listov bolo zistené, že súhrnná klasifikácia nebola uzavretá vo všetkých katalógových listoch 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení a klasifikácii žiakov a chýbali podpisy vyučujúcich predmetov etickej, hudobnej a telesnej výchovy, ako i známky u 21 žiakov z predmetov hudobná výchova, zemepis, prírodopis, fyzika a nemecký jazyk, čo nebolo v súlade s metodickými pokynmi o postupe pri hodnotení a klasifikácii žiaka. Vzhľadom na to, že p. R. nie je zamestnancom školy a mal k dispozícii katalógové listy 9. B triedy, ktoré mu poskytla jeho manželka, učiteľka ZŠ Bobrovec, nebola zachovaná povinnosť mlčanlivosti o osobných údajoch žiakov. Príčinou bolo nedostatočne technické a organizačné zabezpečenie osobných údajov žiakov pred zneužitím zo strany riaditeľky školy. Z opatrení na odstránenie nedostatkov zo dňa 20. 2. 2004, vyhotovených ZŠ Bobrovec, bolo zistené, že triedne výkazy (katalógové listy žiakov) budú vyučujúcim dané len v čase klasifikácie, počas školského roka nebudú uložené v kancelárii riaditeľa, ale budú uzamknuté k trezore. Triedni učitelia budú používať triedny výkaz len na pôde školy a pred odchodom z pracoviska ich osobne odovzdajú do rúk zástupkýň, čo potvrdia svojim vlastnoručným podpisom. Všetci pedagogickí pracovníci budú informovaní o opatreniach na pracovnej porade. Z písomného stanoviska k správe o výsledku inšpekčnej činnosti zo dňa 8. 3. 2004, vyhotoveného Mgr. J. J., riaditeľkou školy Bobrovec, bolo zistené, že nesúhlasí s tým, že zo strany riaditeľky školy neboli dostatočne technicky a organizačne zabezpečené údaje žiakov pred zneužitím. Správanie sa J.. R. bolo vopred premyslené a pripravené. Odovzdala svojmu manželovi originálne aj prefotené katalógové listy žiakov 9. B triedy, aby ich odniesol na ŠIC v Žiline. Jej správanie a konanie je nečestné, nemorálne a zákerné. Jej názory a sťažnosti sú dobre známe aj ŠIC a je smutné, že za jej nečestné skutky musí niesť zodpovednosť niekto iný. Zo správy o výsledkoch inšpekčnej činnosti, vykonanej dňa 21. 9. 2004 v ZŠ Bobrovec, bolo zistené, že prijaté opatrenia a pokyny na realizáciu odstránenia zistených nedostatkov, vydaných riaditeľkou školy, bol pedagogickými zamestnancami akceptovaný. Kvalita splnenia opatrení je dobrá. Zvýšila sa kvalita práce školy v oblasti dodržiavania metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu a ochrany osobných údajov žiaka. Z písomného vyjadrenia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 18. 6. 2004, adresované ZŠ Bobrovec, bolo zistené, že opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce, dohodnutý v pracovnej zmluve, je súhrn pracovných činností, ktoré má zamestnanec vykonávať. Zamestnávateľ má v pracovnej náplni uviesť iba pracovnú činnosť, avšak nebol povinný uvádzať presný časový harmonogram, kedy má zamestnanec tieto činnosti vykonávať. Pokiaľ by takto bolo presne určené v pracovnej zmluve, išlo by dohodnuté pracovné podmienky, zamestnávateľ by tieto podmienky mohol zrušiť alebo zmeniť iba písomne, po súhlase obidvoch zmluvných strán, čím by sa značne obmedzil v plnení svojich podnikateľských úloh. Zo zriaďovacej listiny zo dňa 15. 3. 2002 bolo zistené, že Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši zriaďuje s účinnosťou od 1. apríla 2002 štátnu rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou pod názvom: Základná škola, sídlo organizácie: Bobrovec č. 490, IČO: 37 810
375. Štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenováva a odvoláva prednosta Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši. Organizácia je zriadená na dobu neurčitú. Z písomnosti zo dňa 17. 7. 2002, vyhotoveného Z.. H. S., prednostom Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, bolo zistené, že celá záležitosť v súvislosti s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny, adresované žalobkyni v roku 2001, bola uzavretá dňom 17. 12. 2001. Úkon, vykonaný riaditeľkou, bol právne neúčinný. Voči riaditeľke boli prijaté okamžité opatrenia. Kolektív 24 zamestnancov školy svojim podpisom na liste zo dňa 20. 6. 2002 potvrdil, že podporuje spôsob riešenia pracovných problémov zo strany vedenia ZŠ v Bobrovci na základe demokratických princípov a objektívne, bez osobných emócií. Z lekárskej správy zo dňa 1. 3. 2006, vyhotovenej J.. H. X., praktickou lekárkou pre dospelých v Bobrovci, na výzvu súdu, bolo zistené, že zdravotný stav žalobkyne pred dňom 30. 1. 2004 bol dobrý. Nebola sústavne liečená, ani neužívala trvale žiadne lieky. Po úprave zdravotného stavu, ktorý sa zhoršil dňa 30. 1. 2004 a vyžadoval liečbu do 11. 2. 2004, je žalobkyňa bez liečby a nevyžaduje pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Dňa 30. 1. 2004 sa žalobkyňa dostavila do ambulancie pre dychové ťažkosti a búšenie srdca, vzniknuté po psychickom rozrušení. Jej momentálny zdravotný stav vykazoval výraznú psychickú alteráciu, sklon k plačlivosti. Tlak 190/100 torr.. Boli podané lieky pre akútny stav. Pri kontrole dňa 4. 2. 2004 pretrvávala psychická deprivácia, tlak 150-155/90 torr.. Bolo doporučené užívanie lieku Frontin. Pri ďalšej kontrole bol zdravotný stav stabilizovaný, akcia srdca pravidelná, tlak 130/80 torr.. Jednalo sa o náhle a vážne zhoršenie zdravotného stavu. Pacientka chodila pravidelne na preventívne prehliadky. Hodnoty tlaku krvi boli do 140/80 torr.. Podľa čl. 12 bod 7 písm. a) pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ v Bobrovci zo dňa 10. 2. 2003 bolo zistené, že riaditeľ školy riadi školu po pedagogickej, odbornej a administratívnohospodárskej stránke, ukladá úlohy pedagogickým zamestnancom a ostatným zamestnancom a vytvára pre nich podmienky na odborný rast. Zo zápisnice ZŠ Bobrovec zo dňa 5. 11. 2003 bolo zistené, že dňa 5. 11. 2003 bola zvolaná krátka operatívna porada pedagogických zamestnancov, na ktorej bolo oznámené, že podľa telefonického vyjadrenia pracovníčky odboru školstva nie je zástupkyňa povinná osobitným písomným príkazom určovať učiteľa na zastupovanie. Žalobkyni bol ústne zopakovaný príkaz na zastupovanie, ktorý bol napísaný na nástenke. Žalobkyňa pred kolektívom neodmietla zastupovať, ani opätovne nevzniesla požiadavku na písomný príkaz. Na otázku, či v tomto školskom roku jej boli nezaplatené nejaké hodiny nad rámec vyučovacej činnosti, jej odpoveď bola, že bude komunikovať v riaditeľni medzi štyrmi očami, alebo za prítomnosti právneho zástupcu. Zo zápisnice pedagogickej rady zo dňa 26. 8. 2003 ZŠ Bobrovec bolo zistené, že pedagogická rada schválila vnútorný poriadok školy, povinnosti dozorkonajúcich učiteľov. Z vnútorného poriadku školy bolo zistené, že podľa bodu 14 dozoru nad žiakmi, ak dozorkonajúci dopredu vie, že nebude môcť vykonávať dozor (dovolenka, vzdelávanie, ošetrenie...), v deň dozoru je povinný si dozor vymeniť. Ak to nebude možné, nahlási túto skutočnosť ZRŠ. Zo zápisnice zo zasadnutia pedagogickej rady - klasifikácia za prvý polrok školského roku 2003/2004, konanej dňa 22. 1. 2004, bol zistený nasledovný program: 1. otvorenie, určenie návrhovej komisie a zapisovateľ, 2. vyhodnotenie výchovnovzdelávacích prostriedkov za prvý polrok školského roku, 3. hodnotenie záujmovej činnosti žiakov, 4. hodnotenie práce ŠKD, 5. kontrola plnenia úloha za mesiac január, 6. úlohy na mesiac február, 7. rôzne, 8. uznesenie, 9. záver. Dňa 23. 1. 2004 pokračovalo zasadnutie pedagogickej rady. Hlasovalo sa o prijatých uzneseniach. Pedagogická rada prijala uznesenia pod bodom A. Po prečítaní uznesení sa prihlásila o slovo p. riaditeľka s doplnkom do bodu 7 rôzne s tým, že žalobkyňa nechce rešpektovať niektoré dohodnuté pravidlá (pracovná náplň triedneho učiteľa, pracovný poriadok), ktoré boli odhlasované. Žalobkyňa sa vyjadrila, že za pracovný poriadok nehlasovala a pedagogickú radu opustila so slovami, že si nechce vypočuť názor na svoju osobu. Riaditeľka povedala, že musia zaujať stanovisko ako kolektív. Žalobkyňa sa na chvíľu vrátila, spýtala sa, či sa stále ešte o nej hovorí, následne odišla do kabinetu písať vysvedčenia. Zo zápisnice z pracovnej porady, konanej dňa 12. 2. 2004 v ZŠ Bobrovec, bolo zistené, že predmetom porady bola problematika ochrany osobných údajov. Na ochranu osobných údajov boli prijaté na škole konkrétne opatrenia. Riaditeľka upozornila, že porušenie zákona o ochrane osobných údajov sa bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Z písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26. 2. 2004, ktorou bola daná výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni žalovaným, bolo zistené, že žalobkyňa bola zamestnaná v ZŠ Bobrovec na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22. 8. 1988, s účinnosťou od 25. 8. 1988. Opakovane porušila pracovnú disciplínu, konkrétne dňa 5. 11. 2003 odmietla zastupovanie iného pedagóga, na deň 6. 11. 2003 si žalobkyňa nevymenila s iným pedagógom svoj určený dozor, neurobila tak ani v prípade osobného voľna za účelom účasti na dedičskom konaní dňa 4. 12. 2003. Dňa 21. 1. 2004 odmietla žalobkyňa vykonať pohyblivý pedagogický dozor a dňa 23. 1. 2004 svojvoľne opustila rokovanie pedagogickej rady. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2. 6. 2005 č. konania 13C/64/2004-184 bolo určené, že výpoveď z pracovného pomeru, daná žalobkyni listom zo dňa 26. 2. 2004, je neplatná.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že žalobkyňa riadne a včas oznámila požiadavku písomného príkazu na zastúpenie alebo dozor, ktorú odôvodnila nezaplatením za nadčasovú prácu. Inšpekcia práce zistila, že žalobkyňa nemala zaplatené za 28 hodín práce nadčas. Takýto postoj žalobkyne bol teda obranným, aj vzhľadom na spôsob, akým s ňou zamestnávateľ komunikoval. Takýto postoj žalobkyne bol dôvodný. Situácia žalobkyne nebola štandardnou. Vzťahy boli napäté minimálne od roku 2000. List Ministerstva školstva SR, podľa ktorého nie je potrebné vypracovávať osobitný písomný príkaz vykonávania dozoru nad žiakmi, je z júla 2004, teda z obdobia, keď bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru. V čase, keď žalobkyňa požadovala príkazy na prácu nadčas, bola otázka zahrnutia predmetných aktivít do nadčasovej práce nie istá. Súčasne bolo uvedené, že žalobkyňa nemôže znášať za to, že sa vzoprela nesprávnej „tradícii“, následky v podobe straty zamestnania. Ak vyučujúci sústavne zanedbáva svoju povinnosť zapisovať do triednej knihy, nie je možné od jeho kolegu - triedneho učiteľa sústavne vyžadovať zjednávanie nápravy žiadaním toho ktorého vyučujúceho o dopísanie chýbajúcich údajov. Žalobkyňa v období november a december 2003 bola v škole osobou, ktorá zamestnávateľovi spôsobuje problémy, či už požadovaním písomným príkazov na zastupovanie, odmietnutím neustáleho dožadovania plnenia povinností pri zápise do triednych kníh od kolegov, požiadaním o pomoc inšpekcie práce a školskej inšpekcie, v takejto napätej atmosfére žalobkyňa žiadala o uvoľnenie z práce za účelom účasti na školení a za účelom účasti na dedičskom konaní. Pokiaľ zamestnávateľ žalobkyňu uvoľnil na dedičské konanie pod podmienkou, že si vymení dozor s iným kolegom, hoci vedel, že žalobkyňa tak neurobí, nemožno túto skutočnosť pričítať žalobkyni. Je záležitosťou riadiaceho pracovníka zabezpečiť dozor nad žiakmi aj mimo vyučovania, navyše keď žalobkyňa vopred upozornila, že za seba ako dozor určuje zástupkyňu Z.. R., hoci nemá takéto oprávnenie. Žalobkyňa ani v jednom prípade nekonala svojvoľne, ale pod vplyvom negatívnej atmosféry voči jej osobe na pracovisku. V minulosti takéto problémy nemala. Podľa rokovacieho poriadku pedagogickej rady má mať táto svoj pevný program. Ak vedenie školy chcelo riešiť napätú situáciu a postupy žalobkyne v kolektíve zamestnancov, potom program rokovania mal byť doplnený o tento aktuálny bod. Podľa rokovacieho protokolu malo byť uznesenie zverejnené na záver zasadnutia. Zo zápisnice zo zasadnutia pedagogickej rady zo dňa 23. 1. 2004 vyplývalo, že po prečítaní uznesenia sa prihlásila o slovo riaditeľka školy s doplnkom do bodu programu č. 7 rôzne. Podľa zverejneného programu pedagogickej rady mal bod rôzne predchádzať prijatým uzneseniam. Navyše návrhy mali byť prijaté vo forme uznesenia. Z obsahu zápisnice nevyplýva, že doplnok do programu pedagogickej rady bol prijatý formou uznesenia. Bolo potrebné prisvedčiť žalobkyni, že pedagogická rada bola riadne ukončená a žalobkyňa bol oprávnená rokovanie opustiť. Ak malo vedenie školy záujem riešiť postoje žalobkyne k plneniu pracovných povinností pohovorom, ide o jej súkromnú sféru a ak si žalobkyňa nepriala o tom hovoriť v kolektíve všetkých pedagogických zamestnancov školy, malo to byť rešpektované. Z vykonaného dokazovania sa problém v pracovných vzťahoch žalobkyne a jej kolegýň javí byť obojstranným, najmä vo vzťahu k jednej zo zástupkýň. Bolo potrebné vykonávať pohovor nielen so žalobkyňou, ale aj s ostatnými kolegyňami. Žalobkyňa triedny výkaz (katalógové listy) 9. B triedy odovzdala svojmu manželovi za účelom ich predloženia Štátnej školskej inšpekcii. Išlo o pedagogický dokument, obsahujúci osobné údaje, podliehajúce zákonnej ochrane. Tu žalobkyňa v plnej miere porušila zákona. Žalobkyňa však konala v snahe preukázať porušenie povinností pedagogických zamestnancov, ktorí 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady neuzavreli klasifikáciu žiakov v rozpore s metodickými pokynmi. Jediným spôsobom, akým žalobkyňa uvedenú skutočnosť mohla preukázať, bol postup, ktorý zvolila. Atmosféra na škole bola v tom čase veľmi napätá a naplnená negatívnymi emóciami vo vzťahu k žalobkyni, ktorej boli dávané písomné upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, avšak nie voči všetkým kolegom, neplniacim si svoje povinnosti, nebolo postupované identicky. V uvedenom kontexte nemožno porušenie pracovnej disciplíny považovať za dôvod ukončenia pracovného pomeru. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu č. konania 13C/182/2004 bolo zistené, že žalobkyňa v júni 2004 podala na tunajší súd žalobu vo veci nesúhlasu s vydaným pracovným posudkom voči žalovanému. Z pracovného posudku, vydaného ZŠ Bobrovec na zamestnankyňu žalobkyňu J.. T. R., bolo zistené, že vo svojej práci pri vyučovaní žiakov je žalobkyňa presná, až perfekcionalistka, náročná, nekompromisná. Trvá na plnení svojich pokynov žiakmi. Voči vedeniu školy a kolektívu sa navonok správa slušne, ale vnútorne sa nevie stotožniť s niektorými pokynmi, príkazmi a povinnosťami, odmieta ich plniť, o otázkach sporných z jej pohľadu nekomunikuje, sama nenavrhuje riešenia a ak nejaké riešenie navrhla, bolo smerované k realizácii predstáv a nepripúšťala žiaden kompromis. Radšej sa obracia na rôzne inštitúcie so sťažnosťami a podaniami voči zamestnávateľovi, príp. voči nadriadeným.
Podľa čl. 1 zákona č. 311 /2001 Z. z. Zákonníka práce:
Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.
Podľa čl. 2 Zákonníka práce:
Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa čl. 9 Zákonníka práce:
Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa § 13 ods. 3, 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (v znení ku dňu 8. 4. 2003):
Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nesmie sa znižovať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku.
Zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok, ustanovených v ods. 1 až 3, môže sa domáhať svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade nedodržania podmienok, ustanovených v ods. 1 a 2, je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.
Podľa § 13 ods. 5, 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (v znení ku dňu 18. 11. 2003 až 29. 1. 2004):
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok, ustanovených v ods. 1 až 6, môže sa domáhať svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak zamestnanec, ktorý sa považuje za poškodeného z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka:
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v časti, uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, vyhovel, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť v tejto časti. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Zásada zmluvnosti je vyjadrením konsenzuálnosti pracovnoprávnych vzťahov v celom procese ich existencie. Je prejavom autonómie vôle účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, do ktorej zákonodarca zasahuje výnimočne, ak je to nevyhnutné v záujme ochrany zamestnanca. Obsah pracovného záväzku zamestnanca je tvorený povinnosťou dodržiavať pracovnú disciplínu. Ide o rozsiahly komplex rôznorodých právnych povinností zamestnanca. Právna úprava súčasne vyjadruje pozitívnu a negatívnu hranicu výkonu práv a povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Pozitívnu hranicu vytvára zákonná požiadavka, aby výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov bol v súlade s dobrými mravmi. Ide o určité pravidlá morálneho charakteru, uplatňované v demokratických spoločnostiach. Negatívnu hranicu obsahu pracovnoprávnych vzťahov tvorí zákaz zneužitia práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Zneužitie práva môže mať rôzne podoby šikany zamestnanca, spočívajúce v ponižovaní jeho ľudskej dôstojnosti. Ustanovenie § 13 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) je dôsledkom implementácie smerníc Rady Európy, týkajúcich sa zásady zákazu diskriminácie zamestnancov a zákazu zneužitia práva. Zákaz zneužitia práva v pracovnoprávnych vzťahoch je vyjadrený samostatnou skutkovou podstatou (§ 13 ods. 3 alebo 5 Zákonníka práce, platného v relevantnom čase), v prípade naplnenia ktorej sa poškodený zamestnanec môže domáhať uplatnenia svojich práv na súde (§ 13 ods. 5 alebo § 13 ods. 7 Zákonník práce v relevantnom znení). Zákaz zneužitia práva nepripúšťa žiadnu formu šikanovania, ponižovania, vrátane vybavovania si osobných účtov. Prijatím ust. § 13 Zákonníka práce sa významne posilnili možnosti zamestnanca domáhať sa svojich práv, ak sa cíti byť akýmkoľvek spôsobom poškodený, či ukrátený. Za nemajetkovú ujmu, spôsobenú poškodenému zamestnancovi v prípade porušenia zákazu zneužitia práva, priznáva právna úprava právo na satisfakciu, v podobe ospravedlnenia sa až po primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vzhľadom na platnú právnu zásadu ochrany nadobudnutých práv, žalobkyni vzniklo právo v súvislosti s predmetnými neoprávnenými upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny, domáhať sa svojich práv na súde v zmysle § 13 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce v relevantnom znení. Vzhľadom na citlivú oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorej sa týkal predmet konania (obrana zamestnanca proti zamestnávateľovi), kde platí vzťah nadriadenosti a podriadenosti (na vyrovnanie pozícií slúžilo aj implementovanie prenosu dôkazného bremena z poškodeného zamestnanca na zamestnávateľa), bolo potrebné skúmať jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti ústne ako aj písomné prejavy vôle obidvoch účastníkov konania, ako dvoch zmluvných strán (v rámci pracovnoprávneho vzťahu) a to z hľadiska ich oprávnenosti, objektívnosti, vecnosti a celkového súladu s dobrými mravmi. Uvedené prejavy vôle žalobkyne, vrátane jednotlivých vyjadrení, nikdy nemali charakter osočujúci, znevažujúci, už vôbec nie charakter ľahostajného alebo nedbalého prístupu k plneniu si pracovných povinností. Zo strany vedenia školy však boli preukázané vo vzťahu k žalobkyni prejavy znevažujúcej a ponižujúcej povahy, závažným spôsobom ovplyvňujúce pracovné podmienky, ako aj psychické a fyzické zdravie žalobkyne (písomné stanovisko k správe o výsledku inšpekčnej činnosti zo dňa 8. 3. 2004, vyhotovené riaditeľkou školy J.. J.. J., ktorého sa však výslovne žalobný petit netýkal, malo výrazne osočujúci a neobjektívny charakter). V takejto pracovnej atmosfére a prostredí si mala žalobkyňa plniť svoje pracovné povinnosti a úlohy.
Predovšetkým bolo potrebné vychádzať z celkového hodnotenia žalobkyne ako zamestnanca. Žalobkyňa bola dlhoročnou zamestnankyňou (od roku 1988), ktorú žalovaný ako zamestnávateľ v pracovnom posudku z apríla 2004 charakterizoval ako presnú až perfekcionalistickú, so slušným správaním, trvaním na plnení svojich pokynov žiakmi. Tomu zodpovedá aj výpoveď svedkyne, kolegyne (ako aj obsah listinných dôkazov, vyhotovených žalobkyňou) o zásadovosti a principiálnosti žalobkyne. Uvedené vlastnosti by pre každého správne zmýšľajúceho zamestnávateľa boli prioritou a obrovskou devízou. Voči takejto zamestnankyni, od istého momentu (po zmene vedenia školy, ktorá nadobudla samostatnú právnu subjektivitu), začala zo strany zamestnávateľa séria upozornení na „menej“ závažné porušenia pracovnej disciplíny. Tieto upozornenia (zo dňa 18. 11. 2003, 15. 12. 2003, 26. 1. 2004, 29. 1. 2004) boli už predmetom posúdenia súdom v konaní o neplatnosť výpovede (č. konania 13C/64/2004).
S uvedenými závermi (potvrdené aj odvolacím súdom) sa v danom súdnom konaní súd v plnej miere stotožňuje a odkazuje na ne. Vzhľadom na to, že už boli predmetom súdneho posúdenia a to z rozhodujúceho hľadiska (pre ktorý účel boli podávané, t. j. z dôvodu možnosti dania výpovede z pracovného pomeru), v čase vyhlásenia tohto súdneho rozhodnutia už nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných upozornení na porušenie pracovnej disciplíny. Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na určení tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by bez tohto určenia sa stalo je právne postavenie neistým. Žaloba, domáhajúca sa určenia, nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinností. V danom prípade žaloba na určenie neplatnosti upozornení na porušenie pracovnej disciplíny neobstojí z dôvodu, že právne postavenie žalobkyne bolo už právoplatne vyriešené v súdnom konaní o neplatnosti výpovede. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Určovacia žaloba má len preventívnu povahu, nie je opodstatnená tam, kde právo už bolo porušené a je potrebné sa domáhať ochrany žalobou na plnenie. Výpoveď z pracovného pomeru bola neplatná, keďže neboli dané dôvody na uloženie upozornení žalobkyni na porušenie pracovnej disciplíny. Neoprávnené upozornenia mali však za následok poškodenie práv žalobkyne.
Vo vzťahu k prvým dvom upozorneniam na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24. 10. 2001 a 8. 4. 2003 je potrebné tiež uviesť, že nebol tvrdený ani preukázaný naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti. V obidvoch prípadoch bola už zjednaná náprava, keď prvé upozornenie nebolo ani dané zamestnávateľom (v tom čase Okresným úradom v Liptovskom Mikuláš). Ten výslovne žalobkyni oznámil, že celá záležitosť bola ukončená tým, že sa nejednalo o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny danej zamestnávateľom, keďže bolo udelené nekompetentným zamestnancom (riaditeľkou školy), ktorý na to nemal oprávnenie a s ktorým bola celá záležitosť prejednaná a bolo mu uložené opatrenie na odstránenie zisteného nedostatku. V prípade druhého upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny bola náprava zjednaná vyhotovením novej zápisnice o prešetrení sťažnosti, ktorá neobsahovala zistenie porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou nedodržaním mlčanlivosti o skutočnostiach, týkajúcich sa vykonávania verejnej služby. Žiadne z uvedených upozornení nebolo označené žalovaným ako zamestnávateľom v skutkovom vymedzení výpovedného dôvodu, teda ani zamestnávateľ ho nepovažoval za platné a účinné. V prípade iného postupu zamestnávateľa, bol by daný dôvod na ochranu porušeného práva v zmysle platnej právnej úpravy (napr. v súvislosti s nepravdivým pracovným posudkom). Žalobkyňa navyše disponuje listinami, jednoznačne preukazujúcim neúčinnosť uvedených dvoch upozornení.
V zmysle ust. § 47 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmieta splniť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo s dobrými mravmi. V tomto zmysle zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne splniť pokyn nie z dôvodu svojvôle, ale z dôvodu účinnej ochrany svojich práv v dôsledku nesprávneho postupu zamestnávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje pracovnoprávne povinnosti voči žalobkyni nevyplatením príslušného peňažného plnenia za prácu nadčas v roku 2003. Žalobkyňa, aj písomnou formou, jednoznačne preukázala, že prejavila vôľu vykonať prácu nadčas, zastúpiť kolegu, vykonať pohyblivý dozor, na základe písomného príkazu. V konaní bolo nesporné, že pokiaľ jej takého písomné príkazy boli dané, riadne ich splnila. Vopred žalovanému oznámila uvedenú požiadavku, vrátane uvedenia legitimity dôvodu. Práca nadčas bola žalobkyni zaplatená až na základe pokynu príslušného inšpekčného orgánu. Požiadavka písomného príkazu mala preto zo strany žalobkyne obranný, preventívny charakter, vzhľadom na skúsenosť s postupom zamestnávateľa, ktorý bol v rozpore s právnym predpisom. V konaní bolo nesporné, že obsahom pracovnej náplne žalobkyne (podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, t. j. zamestnancom aj zamestnávateľom) bol presný časový harmonogram, kedy má žalobkyňa ako zamestnankyňa jednotlivé činnosti vykonávať. V zmysle uvedeného bolo povinnosťou žalobkyne vykonať v pracovnom týždni dozor v rozsahu 1hod. 50 min.. Pokiaľ sa žalobkyňa riadila týmto zmluvným dojednaním (čo bolo konštatované Inšpektorátom práce Žilina v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 6. 2004, že šlo o dohodnuté pracovné podmienky, ktorých zmena by bola prípustná po obojstrannom súhlase zmluvných strán) a vzhľadom na už uvedenú predchádzajúcu skúsenosť s nevyplácaním peňažného plnenia za prácu nadčas, vznesenie požiadavky písomného príkazu nepredstavovalo svojvôľu. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nikdy neodmietla splniť pokyn zamestnávateľa, ale len vzniesla požiadavku písomnej formy pokynu zamestnávateľa. Pokyn zamestnávateľa, udelený zamestnancovi, aby určil iného zamestnanca (kolegu) na ďalšie plnenie
pracovných povinností (za určujúceho kolegu), nemožno považovať za súladný s platnou právnou úpravou. Ide o kompetenciu a zodpovednosť riadiaceho pracovníka, čomu zodpovedá vymedzenie pracovnej náplne a mzdové ohodnotenie. Ak sa rozhodne presunúť túto zodpovednosť na zamestnanca, nesie v tomto smere plnú zodpovednosť on sám (nie zamestnanec), pričom pokiaľ s tým zamestnanec nesúhlasí, nemôže splnenie tohto pokynu od zamestnanca požadovať. Žalobkyňa ústne, ako aj písomne informovala žalobcu o neprípustnosti uvedeného pokynu zamestnávateľa. Avšak aj v prípade, ak by tak nebola urobila, zodpovednosť za zabezpečenie dozoru v prípade, ak zamestnávateľ uvoľnil dozorkonajúceho zamestnanca, ako aj za bezpečnosť žiakov náležala zamestnávateľovi. Tým, že uvoľnil zamestnanca, nadobudol vedomosť o neprítomnosti dozorkonajúceho učiteľa a zodpovedal za určenie iného dozorkonajúceho učiteľa. V konaní bolo nesporné, že pedagogický dozor zastúpenia neprítomného učiteľa alebo dozorkonajúceho učiteľa v rozhodných dňoch zabezpečený bol (žiaci neostali bez prítomnosti príslušného pedagogického zamestnanca, inak by práve žalovaný zodpovedal za ohrozenie bezpečnosti žiakov). Nebolo preto pravdivé tvrdenie v upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny, že žalobkyňa svojou neprítomnosťou ohrozila bezpečnosť žiakov. Aj vo vnútornom poriadku školy, v časti upravujúcej dozor, sa už koriguje určenie náhradného dozorkonajúceho učiteľa signalizáciou nemožnosti nájdenia náhrady. Uvedené môže fungovať len na dobrovoľnej báze, nie však na vynucovanom plnení povinností, prislúchajúcej riadiacemu pracovníkov, ktorý vždy nesie zodpovednosť za zabezpečenie dozoru (vzájomný vzťah medzi zamestnancami má charakter kolegiality, nie nadriadenosti a podriadenosti, v dôsledku čoho nemožno očakávať od kolegu, aby plnil „príkaz“ iného kolegu, už vôbec nie v pracovnej atmosfére, aká vládla na predmetnom pracovisku). Zamestnávateľ má zo zákona povinnosť dodržiavania generálnej prevencie, za nesplnenie ktorej taktiež znáša dôsledky. Pokiaľ zamestnávateľ sa rozhoduje delegovať svoju právomoc, nezbavuje sa následkov zo zodpovednosti, ktorá mu prislúcha (zodpovednosť za následky riadenia nemožno prenášať na podriadených). Vykonaným dokazovaním nebolo tiež preukázané, že žalobkyňa svojvoľne opustila pedagogickú radu dňa 23. 1. 2004. Bola účastná na realizácii celého prijatého programu pedagogickej rady (bod 1 - 8, po ktorom nasledoval už len jediný bod programu a to záver). Žalobkyňa nepochybne mala záujem na účasti aj posledného bodu programu a to záveru (nasvedčuje o tom skutočnosť, že sa po svojom odchode vrátila s otázkou, či sa stále hovorí o jej osobe). Odmietla však, už vzhľadom na skúsenosť z pracovnej porady zo dňa 27. 9. 2001, ako aj celkového konania zamestnávateľa a pracovnej atmosféry, zotrvávať na zasadnutí, na ktorom nečakane mali byť prejednávané skutočnosti, týkajúce sa jej pracovných povinností, hoci sa jednalo o súkromnú pracovnú sféru žalobkyne. Vzhľadom na legitímnosť požiadavky žalobkyne, udelenie posledného upozornenia malo už šikanózny charakter (vytvorené prostredie a navrhovaný obsah rokovania pedagogickej rady, ktorá bola označená za zasadnutie, zaoberajúce sa klasifikáciou za prvý polrok, mohli byť dôvodne považované žalobkyňou za zastrašujúce prostredie).
Na základe uvedeného bolo preukázané, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákazu zneužitia práva, pričom výkon jeho práv, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, nebol v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyni tak vzniklo právo domáhať sa ochrany. V prípade, ak niekto sa dopustí akéhokoľvek porušenia, už v zmysle morálnych zásad má povinnosť ospravedlniť sa. Dotknutý zamestnanec má v dôsledku prijatia právnej úpravy v ust. § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v relevantnom znení obdobné práva ako pri všeobecnej občianskoprávnej ochrane osobnosti, teda aj právo na morálne zadosťučinenie, t. j. ospravedlnenie. Súd preto uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni za jednotlivé neoprávnene udelené upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Sériou opakovaných neoprávnene udelených upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorých bola daná žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, a to v rozpore so Zákonníkom práce, došlo k poškodeniu práv žalobkyne (poškodenie mena, cti, dôstojnosti, pracovnej povesti). Navrhovanému výroku na ospravedlnenie bolo vyhovené v znení vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý musí spĺňať požiadavku určitosti, jednoznačnosti, zrozumiteľnosti, pravdivosti. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny žalovaným dávané, teda za prítomnosti ďalších pedagogických zamestnancov školy, ktorí sa obmieňali, pričom celý pedagogický zbor mal o nich vedomosť, bol daný dôvod na ospravedlnenie sa žalovaného v prítomnosti všetkých pedagogických zamestnancov Základnej školy v Bobrovci. Návrh na zverejnenie ospravedlnenia v miestnej tlači bol zamietnutý, keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Podľa ustálenej judikatúry primeraným zadosťučinením nemôže byť ospravedlnenie realizované za takých okolností, že až z neho sa určitá časť verejnosti dozvie o zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, pričom do uvedenej doby by u danej časti verejnosti ani nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti postihnutej fyzickej
osoby. Aj s prihliadnutím na miestne pomery nebolo preukázané, že o zásahu do práv žalobkyne má vedomosť celá široká verejnosť. Navyše platí zásada adekvátnosti formy zásahu a ospravedlnenia. Odstránenie následkov zásahu sa spravidla ukladá spôsobom, zodpovedajúcim forme, v akej k zásahu došlo. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná adekvátnosť formy ospravedlnenia vo vzťahu k zásahu ospravedlnením sa v prítomnosti členov pedagogického zboru, nie celej obce. Vzhľadom na viazanosť súdu petitom žaloby nebolo možné znenie ospravedlnenia dopĺňať (v súvislosti s upozornením zo dňa 29. 1. 2004).
Morálna satisfakcia v zmysle uplatňovaného ust. § 13 Zákonníka práce však bola prijatá s účinnosťou od 1. 2. 2002, pričom upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z roku 2001 podliehalo úprave prechádzajúcej právnej normy (Zákonníka práce, ktorý takéto právo neobsahoval). Keďže uvedené právo bolo požadované žalobou na základe neskôr platného a účinného Zákonníka práce (nie na základe iných právnych noriem a z nich vyplývajúcich práv), nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť. Súd však prihliadal na uvedené upozornenie pri posudzovaní celkového správania sa žalovaného ako zamestnávateľa, keďže séria neoprávnených upozornení nastala práve týmto prvým upozornením z roku 2001 (súd vychádzal pri priznávaní nárokov žalobkyne z nesporného počtu daných upozornení, t. j. šiestich upozornení). Zamestnanec je povinný plniť pokyny nadriadeného, vydané v súlade s právnymi predpismi. Posudzovanie plnenia alebo neplnenia pracovných povinností je závislé na konkrétnych okolnostiach prípadu. Súčasné širšie chápanie pracovnoprávneho úkonu už umožňuje posudzovať pokyn zamestnávateľa, preto bolo možné posúdiť upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny ako jednostranný právny úkon. Porušenie pracovnej disciplíny môže spočívať len v zavinenom porušení povinností zamestnanca, vyplývajúcich z jednotlivých právnych predpisov, t. j. zamestnanec svojim konaním (opomenutím) chcel (mienil) porušiť pracovnú disciplínu. V danom súdnom konaní bol preukázaný opak. Žalobkyňa sa v maximálne možnej miere snažila o dodržiavanie právnych predpisov a to nielen zo strany zamestnanca, ale aj zamestnávateľa. V dôsledku uvedeného vznikol spor v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý mal charakter aj osobného sporu medzi vedením školy a žalobkyňou.
V prípade závažnejšieho porušenia cti vo sfére pracovnoprávnych práv a povinností, ktoré predstavujú zásah do práv zamestnanca, zamestnancovi prislúcha právo na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Peňažnou formou sa teda neodškodňuje každé poškodenie (ujma). Vzťahuje sa na prípady, kde morálna satisfakcia (ospravedlnenie) nebolo dostačujúce, najmä na značným spôsobom zníženú dôstojnosť, vážnosť alebo uplatnenie poškodenej osoby. Súd vždy prihliada na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Podstatné však je, aké prostriedky ochrany, v rámci svojich práv, poškodený subjekt zvolí. V danom prípade žalobkyňa žiadala odškodnenie v súvislosti s každým jednotlivým upozornením osobitne, nie na základe celkovej ujmy, ktorá jej vznikla postupom zamestnávateľa. Z toho dôvodu bolo potrebné posudzovať každé upozornenie samostatne, s prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu. Vychádzajúc z celkového postavenia žalobkyne ako dlhoročnej pracovníčky, riadne si plniacej svoje povinnosti, ujma, spôsobená sériou neoprávnených upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, ktorá viedla až k rozviazaniu pracovného pomeru, ktorá skutočnosť má mimoriadne závažné dôsledky (neplatnosť rozviazania pracovného pomeru bola určená až následne, rozsudkom súdu), značným spôsobom zasiahla do postavenia žalobkyne v pracovnoprávnej sfére. Pri posudzovaní výšky finančného zadosťučinenia súd prihliadal na to, ako jednotlivé neoprávnene udelené upozornenie spôsobilo zásah do chránenej sféry žalobkyne. Vo vzťahu k prvému upozorneniu (z roku 2001) platí vyššie uvedené odôvodnenie, vzťahujúce sa už na morálnu satisfakciu. V prípade porušenia pracovnej disciplíny, konštatovaného v zápisnici o prešetrení sťažnosti zo dňa 8. 4. 2003, súd prihliadal na už zrealizovanú nápravu žalovaným vyhotovením novej zápisnice o prešetrení sťažnosti, v ktorom porušenie pracovnej disciplíny nebolo obsiahnuté. Jednalo sa o druhé neoprávnené konštatovanie porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré bolo žalobkyni priznané ospravedlnenie ako morálna satisfakcia v prítomnosti pedagogických zamestnancov školy, čo možno považovať za dostačujúce z hľadiska nápravy spôsobeného zásahom uvedeným upozornením. Obdobne bola posúdená adekvátnosť morálnej satisfakcie v prípade neoprávneného udeleného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18. 11. 2003 aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v uvedenom prípade nebol žalovanému vopred avizovaný nesúhlas so zabezpečením náhrady dozor konajúceho učiteľa (čo však nezbavovalo žalovaného ako zamestnávateľa zodpovednosti v zmysle vyššie uvedeného). Ďalšie neoprávnene udelené upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny prehlbovali a znásobovali zásah do práv žalobkyne, v dôsledku čoho morálna satisfakcia už nebola postačujúca. Opäť s prihliadnutím na uplatnené finančné zadosťučinenie jednotlivo vo vzťahu
k týmto upozorneniam, v súvislosti s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15. 12. 2003, bolo žalobkyni priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Sk, v súvislosti s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26. 1. 2004 bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Sk a v súvislosti s tretím upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 1. 2004 bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Sk. Postupným ukladaním neoprávnených upozornení dochádzalo k stupňovaniu napätia v pracovnom prostredí v neprospech žalobkyne, čo predstavovalo súčasne ponižujúce a zastrašujúce prostredie. Vzhľadom na osobu žalobkyne (dlhoročnú pracovníčku, svedomito si plniacu svoju povinnosti) žalovaný neoprávnene zasiahol do práv žalobkyne a spôsobil jej ujmu. Namiesto ospravedlnenia (za opakované porušenie predpisov, ktorá skutočnosť bola preukázaná nadriadeným orgánom, ako aj na základe jednotlivých inšpekcií) žalovaný zneužil postavenie zamestnávateľa a zo žalobkyne sa snažil spraviť zamestnankyňu, ktorá opakovane porušuje pracovnú disciplínu, v dôsledku čoho s ňou rozviazal pracovný pomer (neplatne). Na základe uvedeného žalobkyni prislúchala náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, odstupňovaná vyššie uvedeným spôsobom. Posledné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo dané žalobkyni v krátkom časovom úseku od predchádzajúceho upozornenia, malo tiež za následok náhle vážne zhoršenie zdravotného stavu. Takéto upozornenie okrem toho, že bolo neoprávnené, bolo výrazným spôsobom znevažujúce, keďže malo postihovať žalobkyňu za opustenie ukončenej pedagogickej rady s výnimkou náhle navrhnutého bodu programu, týkajúceho sa súkromnej pracovnej sféry žalobkyne. Žalovaný mal riešiť, pokiaľ vzhliadol pracovnoprávny problém, mal a mohol riešiť celú záležitosť v súlade s platnou právnou úpravou, ako aj v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ zastával názor, že sa nejedná v relevantných prípadoch o nadčasovú prácu, žalobkyňa by sa bola domáhala svojho práva žalobou o zaplatenie práce nadčas (aj to urobila). Je potrebné zdôrazniť, že v prípade inflácie komunikácie v pracovnom prostredí písomná forma komunikácie je dôležitá pre obidva subjekty pracovnoprávneho vzťahu (za účelom preukázania obsahu komunikácie a predídenia konfliktom, čo bolo konštatované aj výpoveďou svedkyne Z.. R.). Pri hodnotení dôkazov súd prihliadal na definovaný vzťah jednotlivých svedkýň k procesným stranám, ako aj na závažnú skutočnosť zamestnaneckého pomeru svedkýň k žalovanému. Posudzujúc všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd mal preukázaný rozdielny prístup žalovaného k žalobkyni, pričom štatutárna zástupkyňa žalovaného sama priznala aj osobný charakter sporu (pričom výslovne pripustila, že slová, adresované žalobkyni, sa jej mohli dotknúť).
Žalobkyňa sa ďalej domáhala ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka (§ 11) a to finančnej náhrady za zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku posledného neoprávnene udeleného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny (zo dňa 29. 1. 2004). Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 11 Občianskeho zákonníka sa v rámci ochrany osobnosti chráni najmä právo na život, zdravie, občiansku česť, meno a prejavy osobnej povahy. Pokiaľ ide o občianskoprávnu ochranu života a zdravia, nie je potrebná na tomto mieste podrobnejšia úprava, lebo bližšiu úpravu týchto práv obsahuje osnova Občianskeho zákonníka na iných miestach, najmä v šiestej časti o zodpovednosti za škodu na zdraví (§ 444 OZ). Právna úprava v rámci ochrany osobnosti sa obmedzuje len na úpravu ostatných práv (nie na ochranu zdravia). Pri škodách na zdraví sa uhrádza strata na zárobku, odškodňujú sa bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia, poskytuje sa náhrada nákladov spojených liečením. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného, ktorých hodnota sa boduje, ktoré body určuje lekár. Podľa § 217 Zákonníka práce, ak ide o inú škodu na zdraví, ako z dôvodu pracovného úrazu (alebo choroby z povolania), platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch. Pokiaľ sa teda žalobkyňa mienila domáhať ujmy na zdraví, neprislúchala jej ochrana v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka (a preto bola v tej časti žaloba zamietnutá), ale na základe iných ustanovení platnej právnej úpravy, iným postupom.
Finančná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vzťahuje len na prípady závažnejšieho porušenia cti, nie za menej závažné verbálne urážky. V zmysle uvedeného mohla žalobkyni prislúchať morálna satisfakcia vo forme ospravedlnenia za slová, vyslovené štatutárnou zástupkyňou žalovaného, riaditeľkou („to je pekné, že si na nás poslala inšpekciu, my máme všetko v poriadku“; „nikto to nepožaduje, samozrejme iba ty“). Morálna satisfakcia je nedostačujúca len v prípade, ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, vážnosť, uplatnenie poškodenej osoby, čo v danom prípade v súvislosti s uvedenými dvoma vetami preukázané nebolo. Z toho dôvodu bola žaloba v tejto časti zamietnutá.
Už v rozsudku o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru bolo súdom konštatované, že žalobkyňa porušila zákon o ochrane osobných údajov, keď pedagogický dokument, obsahujúci osobné údaje podliehajúce zákonnej ochrane, odovzdala svojmu manželovi za účelom predloženia Štátnej školskej inšpekcii. Dôvodom bolo preukázanie porušenia povinností pedagogických zamestnancov školy. Vzhľadom na uvedený dôvod, ako aj na okolnosti, za ktorých žalobkyňa postupovala (atmosféra v škole bola napätá a naplnená negatívnymi emóciami vo vzťahu k žalobkyni), konanie žalobkyne nebolo možné považovať za dôvod pre ukončenie pracovného pomeru. Porušenie zákona však bolo konštatované aj Štátnou školskou inšpekciou. Žalovaný ako zamestnávateľ neporušil žiadnu prezumpciu neviny konštatovaním porušenia zákona žalobkyňou ako zamestnankyňou. Nebol preto dôvod na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Sk. Zamestnávateľovi prislúcha posúdenie konania zamestnanca z hľadiska dodržania pracovnoprávnych povinností. Ak zistí porušenie, je oprávnený ho hodnotiť.
Žaloba o zrušenie čl. 11 povinnosti dozor konajúcich učiteľov, ako aj o uloženie povinnosti žalovanému rešpektovať rozvrhnutie pracovného času, že vykonaná práca nad stanovený pracovný čas je prácou nadčas, ako aj rešpektovať termín dovolenky z roku 2003, bola zamietnutá, ako nedôvodná. Povinnosti dozorkonajúcich učiteľov, v zmysle tvrdení žalobkyne, boli súčasťou pracovnej náplne žalobkyne, pričom ich platnosť uplynula dňom 28. 8. 2003. Súd rozhoduje medzi sporovými stranami o oprávnenosti nároku žalujúcej strany. Neprislúcha mu zasahovať do zmluvných dojednaní ich rušením. Ak niektorá zmluvná strana poruší zmluvné dojednanie, druhej zmluvnej strane prislúcha právo domáhať sa práv, vyplývajúcich z príslušného zmluvného dojednania, nie zmluvné dojednanie zrušiť. Navyše ak platnosť povinností dozorkonajúcich učiteľov už uplynula, niet ani čo rušiť. Obdobne v súdnom konaní sa neukladá subjektom rešpektovať pracovnoprávne povinnosti, ale v prípade porušenia pracovnoprávnej povinnosti zamestnávateľa, je možné sa domáhať nápravy (výrokom súdu sa neukladá všeobecne povinnosť rešpektovať zákon, v prípade, ak bol porušený, nastupuje právo domáhať sa nápravy). Ak zamestnávateľ nerešpektuje vykonanie práce nadčas, zamestnanec má právo domáhať sa zaplatenia peňažného plnenia za prácu nadčas. Keďže Zákonník práce definuje prácu nadčas ako prácu, vykonávanú nad stanovený pracovný čas, navrhovaný výrok nemôže byť dôvodný. Spor môže vzniknúť až vykonaním práce nadčas a jej následným nezaplatením. Súdnym rozhodnutím sa neukladá definícia inštitútov pracovného práva. Žalovaný ani nepopieral, že práca, vykonaná nad stanovený pracovný čas, je prácou nadčas. Spor medzi účastníkmi konania spočíval v tom, čo sa má vykladať ako práca nadčas (ktorú činnosť pedagogického zamestnanca je potrebné považovať a za akých podmienok za prácu nadčas). Navrhovaný výrok súdu na uloženie povinnosti žalovanému rešpektovať rozvrhnutie pracovného času v zmysle zmluvných dojednaní, ako aj termín dovolenky, by nebol ani vykonateľný. Ak niektorá zmluvná strana poruší zmluvné dojednanie, druhá zmluvná strana sa môže domáhať ochrany, nápravy. Preventívnu povahu majú len určovacie žaloby, v prípade naliehavého právneho záujmu, ktoré však neobstoja, ak možno podať žalobu na plnenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. V danom prípade, vzhľadom na jednotlivé navrhované výroky súdneho rozhodnutia bol v konaní úspešnejší žalovaný (pomer úspechu a neúspechu bol väčší v prospech žalovaného, žalobkyňa bola úspešná v časti uloženia morálnej a peňažnej satisfakcie). V zmysle § 150 O. s. p. súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Dôvody spočívali v okolnostiach prípadu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný voči žalobkyni konal v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s právnymi predpismi. Napriek dlhoročnému a svedomitému plneniu si pracovnoprávnych povinností zo strany žalobkyne žalovaný postupne vytváral pre žalobkyňu ponižujúce, stresujúce a zastrašujúce prostredie. Za takéhoto stavu žalobkyňa zaujala obranný postoj, v rámci ktorého požadovala písomné príkazy na prácu a volila písomnú komunikáciu. Na rozdiel od žalovaného však charakter jej argumentácie neskĺzol do osobnej nevraživosti, invektív a ubližovania. Pokiaľ ide o uplatňované nároky na náhradu spôsobenej ujmy, rozhodnutie v tomto smere záviselo od úvahy súdu. Nepochybne však k zásahom zo strany žalovaného ako zamestnávateľa do práv žalobkyne ako zamestnankyne došlo, pričom neúspešná bola žalobkyňa len v dôsledku zvolených prostriedkov ochrany, nie v samotnej podstate sporu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zanikol v priebehu konania, podaním žaloby o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov .