Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3C/251/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu J. F., bytom T., Ž. X proti žalovanému P. D. K. V., K. V. X, IČO XXXXXXXX. o náhradu škody rozhodol

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.716,- Sk s úrokom z omeškania 18 % ročne, a to od 23.07.1999 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 14.284,- Sk ako náhradu škody, ktorá mu vznikla na uhynutých včelstvách, 1.429,50 Sk ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s uplatnením tohto nároku, a ktorá spočívala v nákladoch súvisiacich so znaleckým posudkom, získaním veterinárnych správ, a tiež žiadal 18.000,- Sk ako škodu, ktorá mu vznikla na mede. Uviedol, že 02.06.1999 pracovníci žalovaného robili chemické ošetrenie porastov. V dôsledku tohto mu uhynulo niekoľko včelstiev, pretože žalovaný použil na ošetrenie rastlín chemické prostriedky v dobe ich kvitnutia a o pripravovanom postreku ho vopred neinformoval. Porušil tak ustanovenia vyhlášky č. 37/63 Zb. Žalobca poukazoval na to, že z jeho podnetu boli odobraté tak vzorky rastlín, ako vzorky uhynutých včiel, zaslané na laboratórne vyšetrenie a toto vyšetrenie potvrdilo, že v oboch vzorkách sa nachádzali chemické látky, v dôsledku ktorých včely uhynuli. V súvislosti s úhynom včelstiev mu zároveň vznikla škoda na mede, vychádzajúca z toho, že produkciu medu nemal v tom období takú ako obvykle.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.09.1999 č.k. -15, ktorým v celom rozsahu žalobe vyhovel. proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že v rozhodnom období vykonával prihnojovanie obilnín kvapalným dusikatým hnojivom D.-XXX, ktorý je pre včely neškodný, pretože neobsahuje žiadne chemické zlúčeniny, ktoré by mohli úhyn včiel spôsobiť. V rozhodný deň ochranu proti škodcom chemickým postrekom v lokalite, kde sa včely nachádzali, nerobil. Žalovaný ďalej namietal, že pri zistení úhynu včiel je právnym predpisom predpokladaný postup, ktorý v tomto prípade dodržaný nebol. Zástupca žalovaného nebol privolaný k ohliadke uhynutých včelstiev, nebol prítomný pri odbere vzoriek uhynutých včiel, rovnako pri ohliadke neboli ďalšie osoby, ktoré tam podľa predpisov mali byť. Napokon žalovaný poukázal na to, že o tom, že žalobca má v konkrétnej lokalite umiestnené včely sa dozvedel prakticky až pri tom, keď si žalobca uplatňoval náhradu škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcu žalovaného a svedkov Ing. D., MVDr. P., A. K., J. K., oboznámil znalecký posudok č. 3 z roku 1999 vypracovaný JUDr. Ľ. V., žiadanku na veterinárne vyšetrenie zo dňa 09.06.1999, výsledky vyšetrenia Štátneho veterinárneho ústavu N., písomné stanovisko D. Š. k úhynu včiel, protokol o teste toxicity Ústavu včelárstva L. H., protokol o výsledku laboratórnych testov hnojiva D. M., evidenciu chemických zásahov prevádzaných P. K. V., certifikát č. P. z 13.10.1998, záznam z ohliadky včelstiev uskutočnené 10.06.1999, potvrdenie o zložení hnojiva D. XXX. Š. N., oznámenie obce K. V. zo dňa 25.10.1999, oznámenie žalobcu o umiestnení včiel, oznámenie P. P. a P. S. N. B., znalecký posudok vypracovaný RNDr. P. M., vyjadrenie Výskumného včelárskeho ústavu L. H. zo dňa 13.07.2004 a zo dňa 20.07.2004, vyjadrenie Slovenského zväzu včelárov zo dňa 25.08.2005, oznámenie J. K. zo dňa 20.11.2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že v katastri obce K. V. má včelstvá umiestnené už dlhé roky, tieto sú umiestnené na záhrade, v tesnej blízkosti sa nachádzajú pozemky patriace P. K. V.. V roku 1999 tam bolo zasiate niečo žlté kvitnúce, ohnica alebo repka. Na to, že mu uhynuli včely, prišiel 06. alebo 07.06.1999, čo bola sobota. Hneď v nedeľu telefonicky požiadal starostu obce K. V., aby zorganizoval komisiu na ohliadku miesta, tento však nereagoval. Po viacerých urgenciách nakoniec boli odobraté vzorky za prítomnosti starostu obce, veterinára P. a jeho osoby, čo sa stalo niekedy okolo 09.06.1999. Podľa žalobcu si starosta riadne nesplnil v tomto prípade svoje povinnosti, pretože nezabezpečil včas a riadne komisiu na ohliadku úhynu včiel, nezabezpečil komisiu na zistenie spádu včiel. Toto musel zabezpečiť sám žalobca, hneď na druhý deň po zistenom úhyne včelstiev za prítomnosti predsedu včelárskeho spolku K. a veterinára MVDr. M.. Žalobca uviedol, že včely bolo vidno uhynuté i priamo na poli, aj vo včelíne. Žalobca trval na tom, že v prípade,

ak by mu vopred bolo oznámené, že sa bude vykonávať postrek proti škodcom, zabezpečil by včelíny tak, že by ku škode nedošlo.

Ing. Ľ. K., predseda P. K. V., k veci uviedol, že v susedstve záhrady žalobcu má ich PD niekoľko hektárov pôdy, ktorú obrába, ale v susediacich lokalitách majú pozemky aj Poľnohospodárske družstva z O., S. N. B. a možno ďalšie. V blízkosti záhrady žalobcu bol zasiaty jarný jačmeňa a horčica na zelené hnojenie, ktorá kvitne na žlto a mohla kvitnúť aj v rozhodnom období. 02.06.1999 P. K. V. prihnojovala jačmeň tekutým hnojivom D. XXX,. rovnako horčicu. V tento deň sa chemický postrek proti živočíšnym škodcom nerobil ani na horčici, ani na ďalších roliach v danej lokalite, chemický postrek proti burine, prípadne živočíšnym škodcom sa nerobil v priebehu celého roka 1999 v danej lokalite a v tejto lokalite nebola použitá žiadna látka, ktorá by obsahovala orgánofosfáty, karbamáty. Okrem toho vzorky boli odoberané bez prítomnosti zástupcu PD, a museli byť odoberané z iného miesta ako z porastu horčice, odber vzoriek mohol byť sfalšovaný.

Svedok Ing. M. D., starosta obce K. V., uviedol, že niekedy okolo 06.06.1999, v nedeľu, sa dozvedel od žalobcu o úhyne včiel. Zabezpečoval komisiu, ktorá by bola schopná odborne posúdiť čo sa stalo, a niekedy v stredu on, MVDr. P. a žalobca boli spoločne odoberať vzorky. Odobrali vzorky iba včiel, nie rastlín, nakoľko už bolo 7 dní po udalosti. Starosta obce priznal, že mu celkom nebol známy postup, čo robiť v prípade takejto udalosti. Pokiaľ ide o umiestnenie včelstiev a chemické postreky, pripustil, že žalobca si splnil ohľadne včelína ohlasovaciu povinnosť, a ďalej uviedol, že pokiaľ by bolo ohlásené robenie chemického postreku, vec by sa včelárom dala vedieť. V priebehu roka 1999 nikto neoznámil, že sa v katastri obce bude robiť chemický postrek.

Svedok MVDr. J. P. uviedol, že sa v utorok 08.06.1999 dozvedel, že došlo k úhynu včiel. 09.06.1999 bol osobne pri tom, keď sa odoberali vzorky uhynutých včiel. Pred odberom sa informoval v P. K. V. či a aké postreky boli robené, dozvedel sa, že 02.06.1999 prihnojovali tekutým hnojivom D.. Vzorky porastov z okolia odoberané neboli, nakoľko od postreku uplynul týždeň, medzi tým bol dážď. V okolí boli nasadené jačmeň, ovos, horčica. Vzorku rastlín dodal žalobca, kde a ako ju získal, vedomosť nemal, nebol pri tom. Svedok ďalej uviedol, že zabezpečil cielené laboratórne vyšetrenie na výsledky použitia hnojiva D.. Spolu so vzorkami včiel, bola k vyšetreniu poslaná i rastlina z porastu, ktorú dodal žalobca.

Svedkyňa A. K. k veci uviedla, že je turistka, do predmetnej lokality chodí viac krát do roka, pozná aj žalobcu. Bola pri tom, keď jej žalobca ukazoval množstvo uhynutých včiel, žalobca mal včelín umiestnený bezprostredne pri poli, kde kvitla ohnica. Sama navrhovala žalobcovi, aby zobral vzorky aj z porastu, sama mu pomáhala z kraja ohnicu trhať.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že 18.02.1999 oznámil žalobca O. K. V. stanovisko svojich včelstiev. Dňa 10.06.1999 sa vykonala ohliadka včelstiev, pri ktorej boli prítomní žalobca, J. K., MVDr. M. M.. Táto komisia zistila, že na včelstvách žalobcu umiestnených v osade V. L., katastra obce K. V., uhynulo väčší počet včiel, celkovo bolo oslabených 8 včelstiev a uhynuli 3 včelínové matky. V úľoch typu B 10 sa pritom nachádzalo 8 kusov včelstiev, 6 v plnom rozvoji, 2 v menšej sile, 6 úľov po 10 kusov rámikov, a 2 úle po 6 kusov rámikov v plodisku a v medníku, 6 úľov po 8kusov rámikov obojstranne zaplodovaných a 2 úle po 5 kusov rámikov obojstranne zaplodovaných, zásoby medu boli 6 úľov po 12 kg medu, 2 úle po 8 kg medu. Žalobca si mimo konania nechal spracovať znalecký posudok znalcom JUDr. Ľ. V., ktorý bol vyhotovený 23.06.1999. Znalec v tomto posudku konštatoval škodu na včelách, plode, mede, matkách a výdavkoch na záchranu poškodených včelstiev celkom v sume 14.284,- Sk. Znalec vychádzal z posudku Štátneho veterinárneho ústavu v N.. Štátny veterinárny ústav v N. po vykonanom vyšetrení dospel dňa 14.06.1999 k záveru, že vo vzorke včiel a v poraste boli dokázané chemické zlúčeniny inhibujúce cholinesterázy, medzi ktoré patria organofosfáty, karbanáty a ďalšie. Tento ústav ďalej písomne dňa 26.10.1999 potvrdil, že priemyselné hnojivo D. XXX. neobsahuje chemické zlúčeniny inhibujúce cholinesterázy, medzi ktoré patria organofosfáty, karbanáty a ďalšie.

Súd vykonal ohliadku na mieste samom, teda konkrétne na mieste kde sa nachádza včelín žalobcu. Na ohliadke bolo zistené, že roľa žalovaného v čase ohliadky bez porastov, sa nachádza v bezprostrednej blízkosti, približne 15 m od včelína, z dvoch strán je ohraničená pásmom lesa, z ďalšej strany je roľa patriaca neznámej súkromnej osobe. Vzdušnou čiarou asi 150 m od včelína je dom patriaci neznámej osobe, vedľa ktorého je záhrada o veľkosti cca 3 áre, slúžiaca na pestovanie rôznych druhov zeleniny. Žalobca priamo na mieste samom upresnil, že vzorky rastlín odobral v bezprostrednej blízkosti včelína, z parcely patriacej PD K. V.. Z druhej susediacej parcely vzorky rastlín neodoberal.

Zo správy PD P. vyplýva, že toto družstvo v katastri obce K. V. neobhospodaruje žiadnu pôdu, preto v predmetnom období v tomto katastri nebolo vykonávané ani prihnojovanie, ani chemická obrana proti škodcom.

Podľa vyhlášky č. ak chovateľ včiel zistí, že v dôsledku ničenia škodcov došlo k uhynutiu včiel, bez meškania to oznámi miestnemu národnému výboru, na vyzvanie miestneho národného výboru je povinný zúčastniť sa na zisťovaní chovateľ včiel (alebo ním splnomocnený zástupca), užívateľ pozemku, ošetrovateľ porastov, odborný pracovník ústredného, kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, zástupcovia okresného veterinárneho zariadenia, okresnej poľnohospodárskej správy a základnej organizácie Českého zväzu včelárov alebo Slovenského zväzu včelárov. O výsledku zisťovania urobí zástupca okresného veterinárneho zariadenia záznam a odovzdá ho miestnemu národnému výboru. Okresné veterinárne zariadenie odošle odpis záznamu odbornému ústavu. V prípade pochybností o príčine uhynutia v súvislosti s použitím prípravkov na ochranu rastlín pripojí okresné veterinárne zariadenie k záznamu vzorku uhynutých včiel a vzorku ošetreného porastu.

Podľa § 3 vyššie uvedenej vyhlášky ničenie škodcov jedovatými prípravkami sa nesmie vykonávať na kvitnúcich porastoch navštevovaných včelami.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebol pri zisťovaní škodnej udalosti dodržaný postup v zmysle vyššie citovaného vyhlášky č. . Obecný úrad nezabezpečil bez meškania úplnú komisiu k tomu, aby sa na mieste zistil stav veci. Skutočnosťou ale zostáva, že prostredníctvom veterinárneho lekára došlo k laboratórnemu vyšetreniu vzoriek včiel a porastov, a vo vzorkách boli zistené chemické látky, ktoré spôsobili úhyn včiel. Tieto chemické látky boli zistené aj vo vzorkách porastov, pričom bolo preukázané tak žalobcom, ako svedkyňou K., že vzorky porastov boli odobraté v čase úhynu včiel z role bezprostredne susediacej s včelínom, nebolo pochybností o tom, že

táto je obhospodarovaná žalovaným. Aj napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že v rozhodnom období porast nebol striekaný chemickými látkami proti škodcom, ale prihnojovaný hnojivom, ktoré škodlivé chemické látky neobsahuje, súd dospel k záveru, že tieto tvrdenia neboli dostatočne preukázané, nakoľko inak by sa vo vzorkách porastov nemohli škodlivé chemické látky nachádzať. Či úmyselne alebo nedopatrením žalovaný použil k ošetreniu porastov chemické látky proti škodcom bez toho, aby o ich použití vopred informoval obecný úrad, a porušil tak povinnosť vyplývajúcu aj z § 3 vyhlášky č. 35/1978, keď okrem toho, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť, ošetroval porasty v čase ich kvitnutia.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z vyššie citovaného ustanovenia Obč. zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Z dokazovania, ako už je vyššie uvedené vyplýva, že žalovaný vykonal úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z všeobecne záväzných právnych predpisov. Dostatočne bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda úhynom včiel. Tiež bolo preukázané, že medzi žalovaným porušením právnej povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, pretože včely uhynuli v dôsledku pôsobenia chemických látok, ktoré sa nachádzali v postreku, ktorým ošetroval svoje porasty žalovaný. Zároveň možno konštatovať splnenie posledného predpokladu vzniku zodpovednosti za škody, keď žalovaný spôsobil škodu svojou nedbanlivosťou.

Podľa § 442 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V tomto prípade si uplatnil žalobca ako náhradu škody, škodu, ktorá mu vznikla na uhynutých včelstvách, škodu, ktorá mu vznikla zníženou produkciou medu a škodu, ktorá mu vznikla ako náklady spojené s uplatnením tohto nároku.

Mimo konania si žalobca dal spracovať ohľadne škody na uhynutých včelstvách znalecký posudok, kde znalec JUDr. Ľ. V. ustálil škodu na včelách, plode, mede, matkách, výdavky vynaložené na záchranu poškodených včelstiev sumou 14.284,- Sk.

V priebehu konania súd dal vypracovať znalecký posudok k otázke výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla, znalec RNDr. P. M., v znaleckom posudku č. 8/2004 zo dňa 12.06.2004 ustálil škodu vo výške 4.716,- Sk, konkrétne strata dospelých včiel 1.800,- Sk, strata včelých matiek 300,- Sk, strata zaviečkovaného a nezaviečkovaného plodu 1.728,- Sk a výdavky na záchranu včelstiev 888,- Sk. Pokiaľ ide o ušlý zisk na včeľom produkte za obdobie jedného roka, to je roka 1999, znalec uviedol, nie je možné určiť ušlý zisk na včeľom produkte, a to s poukazom na to, že nemal k vyčísleniu ušlého zisku dostatočné podklady, keďže žalobca neuviedol všetky okolnosti potrebné k tomu, aby ušlý zisk vyčíslený mohol byť.

Žalobca závery tohto znaleckého posudku namietal a žiadal, aby súd priznal škodu podľa ním predloženého znaleckého posudku a ďalšiu uplatnenú škodu na mede.

Súd vypočul znalca RNDr. P. M. najmä k tomu, aby vysvetlil rozdiely medzi znaleckým posudkom predloženým žalobcom a svojim znaleckým posudkom. Znalec k tomu uviedol, že pri prvom znal. Posudku vychádzal znalec z predpokladu, že uhynulo 50 % včiel z jedného včelstva. Ani pri ohliadke bezprostredne po vzniku škody, ani neskôr neboli zistené dostatočné podklady k tomu, aby sa určilo koľko lietavok uhynulo v skutočnosti. Keďže žalobca včelstvá zachránil, muselo zostať najmenej 10 až 15 % lietavok, pri svojom posudku vychádzal z toho, že zostalo 20 % lietavok. Znalec v tomto smere

poukazoval na odbornú literatúru, z ktorej vyplýva, že polovica včelstva sa trvale nachádza v úli kým sa nenaučia lietať do veku 21 dní. Druhá polovica včelstva sú lietavky, ktoré zabezpečujú výživu včiel v úli a vetranie úľa. Ak by zahynuli všetky lietavky, neexistovala by šanca, aby prežili včely v úli. Ďalšie rozpory medzi posudkami boli v tom, že prvý znal. Posudok vychádzal z toho, že uhynulo 40 % včelstva a 80 % plodu, čo súdom určený znalec nepokladal za možné. Ako reálnu spotrebu včelstva v plnej sile určil 15 až 20 dkg cukru denne. Pokiaľ ide o stratu na včelých produktoch, znalec upresnil, že ju nebolo možné určiť, pretože pri ohliadke uhynutých včelstiev do zápisnice neboli zachytené momentálne znáškové pomery, a nebolo zaznamenané množstvo medu v jednotlivých úľoch. Bez týchto základných údajov potom nebolo možné určiť stratu na včelých produktoch, ktorú ďalej ovplyvňujú vonkajšie faktory ako počasie, teplota, vlhkosť a podobne. K sporným otázkam týkajúcim sa rozsahu poškodenia včiel a plodu znalec dodal, že aj tieto údaje mali byť zistené pri ohliadke uhynutých včiel.

K otázke ušlého zisku na produkcii medu za rok 1999 súd vykonal ešte ďalšie dokazovanie, výsluchom svedka J. K., bývalého tajomníka Z. S. T.. Tento uviedol, že každý včelár má povinnosť hlásiť produkciu medu, základná organizácia má povinnosť tieto údaje zisťovať a oznamovať Ministerstvu pôdohospodárstva. Svedok tiež ale uviedol, že hlásené údaje pre štatistické účely nie vždy súvisia s reálnou produkciou, aby sa včelári vyhli nadmernému daňovému zaťaženiu, preto ohľadne produkcie medu za rok 1999 je možné z dokladov základnej organizácie zistiť iba štatistický priemer produkcie medu v okrese na jednu rodinu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že treba prijať závery súdom ustanoveného znalca, pokiaľ ide o škodu na včelách, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.716,- Sk. Ušlý zisk súvisiaci s produkciou medu zistiť pre nedostatočný počet údajov možné nebolo, preto súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zamietol žalobu v časti o náhradu škody 1.429,50 Sk, ako nákladov, ktoré vznikli žalobcovi s uplatnením nároku, pretože tieto náklady si mal správne žalobca uplatniť pri uplatnení nároku na náhradu trov konania.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , keďže obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.