Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-163-2003.pdf
PDF · 141.82 KB
No categories available
22Cb/163/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Čanádyovou v obchodnoprávnej veci navrhovateľa P. K., nar. X.XX.. XXXX,. bytom D. S. XX,. XXX. XX. Ž. - B., právne zastúpený JUDr. M. S., advokátom so sídlom P. X,. XXX. XX. Č. proti odporcovi: A. S., s.r.o. so sídlom XXX. XX. S. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX, právne zastúpený JUDr. M. C., advokátom so sídlom J. K. č. XX,. XXX. XX. K. N. M. o zaplatenie zmenkovej sumy 2.020.000,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline zmenkový platobný rozkaz č.k. 22 Zm 4/03-22 zo dňa 1. 4. 2003 z r u š u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet JUDr. M. C. trovy konania vo výške 165 722,20 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 321,- Sk na účet Krajského súdu v Žiline č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXXXXXXXX. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom z 12. 2. 2003, doručený dňa 13. 2. 2003 na tunajší súd, domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, v ktorom by súd zaviazal odporcu zaplatiť zmenkovú sumu 2 020 000,- Sk so 6% úrokom od 1. 1. 2003 do zaplatenia a trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu si navrhovateľ uplatnil nárok zo zmenky vlastnej, vystavenej odporcom v Č. 30. 9. 2001 na sumu 2 020 000,- Sk, na základe ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi sumu 2 020 000,- Sk dňa 30. 12. 2002. Predmetná zmenka bola opatrená doložkou „bez protestu“.
Súd návrhu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu 22 Zm 4/03-22 zo dňa 1. 4. 2003, proti ktorému riadne a včas podal odporca námietky písomným podaním z 23. 4. 2003, podaným osobne na tunajší súd 23. 4. 2003, č.l. 28 spisu. Zmenkový platobný rozkaz bol odporcovi doručený dňa 22. 4. 2003.
V podaných námietkach pod bodom 1. odporca uviedol, že zmenka zo dňa 30. 9. 2001 je falzifikátom. Ďalej pod bodom 2. uviedol, že nebola odporcom vystavená, ale bola vystavená navrhovateľom P. K., ktorý sám sebe v mene A. S. ako jej konateľ vystavil zmenku na sumu 2 020 000,- Sk, pričom táto zmenka nebola v účtovníctve odporcu predložená žiadnym hodnoverným účtovným dokladom a odporca v čase vystavenia zmenky ani dnes neeviduje voči navrhovateľovi žiaden záväzok. V 3. bode námietok odporca tvrdil, že prevzal účtovníctvo od navrhovateľa ako bývalého konateľa odporcu a ku dňu prevzatia dokumentácie bol informovaný o všetkých účtovných operáciách zo strany navrhovateľa ako konateľa, avšak o jeho žiadnej jeho pohľadávke a zmenke nebola ani zmienka a ani žiadna pohľadávka
navrhovateľa voči odporcovi sa v evidencii nenachádzala a nenachádza. Pod bodom 4. námietok odporca tvrdil, že navrhovateľ vystavil zmenku dodatočne, a to v súčasnosti na základe uplatnenia si nárokov odporcu voči nemu titulom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov a výzvy na úhradu splatných pohľadávok. V bode 5. námietok odporca tvrdil, že navrhovateľ ako konateľ spoločnosti v čase vystavenia zmenky nedisponoval oprávnením zaväzovať spoločnosť v takom rozsahu, podľa platnej spoločenskej zmluvy mohol navrhovateľ ako konateľ zaväzovať spoločnosť najviac do sumy 250 000,- Sk. Pod bodom 6. námietok odporca tvrdil, že má za to, že navrhovateľ sa dopustil týmto konaním trestného činu a podáva podnet na začatie trestného stíhania, navrhuje, aby krajský súd znaleckým dokazovaním dal určiť čas vystavenia zmenky, ako aj grafologickým dokazovaním dal zisťovať pravosť podpisu P. K. na takto vystavenej zmenke. Pod bodom 7. námietok odporca tvrdil, že súčasný konateľ odporcu pred tým bol tichým spoločníkom odporcu, vyzval podaním zo 16. 7. 2002 navrhovateľa ako bývalého konateľa odporcu, aby predložil účtovnú uzávierku za rok 2001 a odôvodnil odloženie daňového priznania. Do dnešného dňa tieto doklady nepredložil. Pod bodom 8. námietok odporca tvrdil, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu uvádza, že dal odporcovi výzvu na splatenie zmenky, to sa nezakladá na pravde, žiadna výzva odporcovi nebola doručená. Pod bodom 9. námietok odporca tvrdil, že navrhovateľ ku dňu odovzdania funkcie konateľa odporcu vyhlásil, že nie sú mu známe ďalšie skutočnosti, ktoré by zaväzovali odporcu ako spoločnosť okrem tých, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve. Ako dôkazy predložil spoločenskú zmluvu odporcu a navrhol vykonať dôkazy výsluchom účastníkov, súdnym znalcom z odboru grafológie o určenie pravosti podpisu a veku zmenky, výzvu odporcu navrhovateľovi zo 16. 7. 2002 a vyhlásenie navrhovateľa.
Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ako vecne správny potvrdiť, poprel tvrdenie odporcu v námietkach.
Súd za účelom prejednania námietok odporcu nariadil pojednávanie vo veci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi v spise, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline 27 C 31/03, ďalej výsluchom svedkov J. T., J. T., J. V., K. C., Ing. R. M., E. F., listinnými dôkazmi v spise a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu spisu súd mal preukázané, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej pohľadávky titulom zmenky vlastnej, vystavenej v Č. dňa 30. 9. 2001, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť v prospech remitenta - navrhovateľa zmenkovú sumu 2 020 000,- Sk dňa 30. 12. 2002. Predmetná zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, na nej je uvedené miesto splatenia u P. K., Ž. - B., do S. XX.. Z obsahu spisu súd mal preukázané, že zmenka v kolonke vystaviteľ vlastnej zmenky je opatrená pečiatkou A. S. s.r.o., A. H. XX,. Č. a z obsahu zmenky ako aj vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že za A. S. a teda za vystaviteľa zmenku podpísal P. K., v čase vystavenia zmenky konateľ odporcu. Predmetná zmenka je vystavená na rad P. K., r.č., Ž. - B., do S. XX,. navrhovateľa. Predmetná zmenka nie je avalovaná. Z obsahu predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, aj z výsluchu navrhovateľa, že predmetnú zmenku za A. S. s.r.o. ako vystaviteľa zmenky podpisoval navrhovateľ, čo v konaní nebolo sporným.
Súd konštatuje, že predmetná zmenka má všetky náležitosti zmenky vlastnej v súlade s ust. § 75 a nasl. Zákona zmenkového a šekového a súd teda konštatuje, že predmetná zmenka je platná, z tohto dôvodu bol aj zmenkový platobný rozkaz vydaný.
Podľa § 17 zák.č. 191/50 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Nakoľko bol predložený v konaní prvopis - originál predmetnej zmenky, súd sa nestotožnil s prvou námietkou odporcu, že predmetná zmenka je falzifikát. Predmetná zmenka je platnou zmenkou, má všetky náležitosti zmenky vlastnej v súlade so Zmenkovým a šekovým zákonom. V konaní pred vydaním
zmenkového platobného rozkazu bola predložená v origináli, pričom v čase konania jej originál sa nachádza v súdnej úschove Krajského súd v Žiline, do spisu je založená len súdom vyhotovená fotokópia uchovávanej zmenky.
Z námietok odporcu pod bodom 1., 3. až 9., súd považoval tieto námietky za irelevantné, a to z toho dôvodu, že obsah týchto námietok, podľa názoru súdu, nespochybnil a nespochybňuje platnosť predmetnej zmenky a súd len zdôrazňuje, že predmetná zmenka je platná zmenka s tým, že taktiež nepreukazujú uvedené skutkové tvrdenia v námietkach pod č. 1., 3. až 9., že by záväzok z predmetnej zmenky neexistoval, zanikol.
V tomto smere súd len zdôrazňuje, že jedinou relevantnou námietkou, ktorú navrhovateľ v konaní uviedol, je námietka pod bodom 2. námietok, v ktorom odporca tvrdí, že predmetná zmenka, keďže nebola evidovaná v účtovníctve odporcu, nie je podložená žiadnymi hodnovernými účtovnými dokladmi a tvrdil, že odporca v čase vystavenia zmenky a ani v čase podania námietok neeviduje voči navrhovateľovi žiaden záväzok. Tento bod námietok je úzko spojený aj s bodom 3. námietok, v ktorom odporca tvrdí, že prevzal účtovníctvo od navrhovateľa ako bývalého konateľa odporcu a je informovaný o všetkých účtovných operáciách odporcu aj z toho dôvodu, že v minulosti bol tichým spoločníkom odporcu a taktiež tvrdí odporca, že o žiadnej pohľadávke odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi a pohľadávke titulom zmenky nemá vedomosti. V bode 4. námietok odporca tvrdil, že táto zmenka bola vyhotovená dodatočne a to v súčasnosti, ako tvrdil odporca a tvrdil, že na základe uplatnenia si nárokov odporcu voči navrhovateľovi z dôvodu neoprávneného čerpania finančných prostriedkov a výzvy na úhradu splatných pohľadávok, ktoré však odporca v tejto časti námietok bližšie nešpecifikoval a ani nebolo v konaní preukázané vykonaným dokazovaním, či skutočne k vystaveniu zmenky došlo 30. 9. 2001, resp. či k vystaveniu zmenky došlo až spätne so spätným dátumom vystavenia zmenky v skoršom období, niekoľko rokov po roku 2001. Tieto tvrdenia odporcu v konaní neboli preukázané a podľa názoru súdu ani samotná skutočnosť (pokiaľ by bola preukázaná), že k skutočnému vystaveniu teda vypísaniu zmenky a vyhotoveniu zmenky nedošlo v Č. 30. 9. 2001, podľa názoru súdu, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmenky a platnosť prípadného existujúceho zmenkového záväzku v prípade jej preukázania dôkazom navrhnutým v bode 6., 4. námietok by mohla byť podporným dôkazom vyhodnotenom v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Čo sa týka námietky bodu č.6, v ktorej odporca tvrdil, že treba zisťovať pravosť podpisu P. K., v tomto smere sám navrhovateľ potvrdil, že predmetnú zmenku podpisoval ako konateľ A. S. s.r.o., táto skutočnosť bola preukázaná aj výsluchom navrhovateľa, súd preto nepristúpil k vykonaniu dôkazov navrhnutých odporcom v bode 6. podaných námietok. Čo sa týka námietky odporcu formulovanej v bode 5., že navrhovateľ v čase vystavenia predmetnej zmenky ako konateľ odporcu nedisponoval kompetenciou zaväzovať odporcu do sumy prevyšujúcej 250 000,- Sk, v tomto smere je síce pravdou, že takéto obmedzenie vyplýva zo spoločenskej zmluvy odporcu, z ustanovenia článku 9 bodu 4 písm. j) a článku 9 bodu 5, avšak v danom prípade táto skutočnosť nemá vplyv vo vzťahu k tretím osobám, týka sa len práv a povinností, ktoré sú upravené vnútri spoločnosti medzi spoločníkmi odporcu, § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 30. 9. 2004. V konaní navrhovateľ preukázal, že úkon, vystavenie zmenky odporcom ako vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech tretej osoby na sumu prevyšujúcu 250 000,- Sk, bol schválený valným zhromaždením odporcu zo dňa 24. 9. 2001, i keď v obsahu pripojeného registrového spisu odporcu Okresného súdu v Žiline oddiel Sro 12617/L sa táto zápisnica z valného zhromaždenia v zbierke listín nenachádza.
Odporca v námietke č.8 tvrdil, že nevyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy predmetnej zmenky. V tejto súvislosti súd len poukazuje, že odporca je na predmetnej vlastnej zmenke v postavení priameho dlžníka a nie je povinnosťou navrhovateľa (táto povinnosť nevyplýva zo zmenkového a šekového práva § 46, 53 zák.č. 191/50 Zb.) ako remitenta, aby pred uplatnením práv zo zmenky vyzýval odporcu na zaplatenie predmetnej zmenky. V tomto smere je námietka pod č.8 irelevantná a nemá vplyv ani na platnosť zmenky, ani na zánik alebo preukázanie neexistencie zmenkového záväzku odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Odporca v podaných námietkach pod bodom 9. tvrdil, že navrhovateľ ako bývalý konateľ odporcu ku dňu odovzdania tejto funkcie prehlásil, že nie sú mu známe ďalšie skutočnosti, ktoré by zaväzovali odporcu, okrem tých, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve. Súd v tejto súvislosti však poukazuje na to, že predmetný záväzok odporcu je evidovaný v účtovníctve odporcu, ako súd zistil z dokladov pripojených od Daňového úradu Martin, č.l. 153 až 168 spisu, resp. obsahu účtovnej uzávierky, ktorú mal aj k dispozícii odporca (v konaní predložil odporca), pričom práve v súvahe v plnom rozsahu
k 31. 12. 2001 je v pasívach pod položkou B.III.2. uvedené - záväzky voči spoločníkom a združeniu pod rádovým číslom 093 záväzok 2 020 000,- Sk, taktiež v súvahe v skrátenom rozsahu k 31. 12. 2001, č.l. 165 až 166 spisu, je tento záväzok evidovaný v B.III.2. vo výške 2 020 000,- Sk. Ďalej ako vyplýva z vyjadrenia Daňového úradu v Martine z 27. 12. 2004, č.l. 153 spisu, odporca podal riadne daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 dňa 28. 6. 2002 spolu s výkazmi súvaha v plnom rozsahu a výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu a príloha k účtovnej uzávierke a dňa 13. 11. 2003 podal daňový subjekt dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 spolu s výkazmi súvaha v skrátenom rozsahu a výkaz ziskov a strát v skrátenom rozsahu. Z obsahu týchto listinných dôkazov, ktoré v prílohe Daňový úrad Martin súdu predložil, súd teda mal jednoznačne preukázané, že ku dňu 28. 6. 2002, kedy bolo podané zo strany odporcu daňové priznanie k dani z príjmov odporcu za zdaňovacie obdobie roku 2001, bola pripojená, ako uvádza daňový orgán, súvaha v plnom rozsahu, bol evidovaný záväzok odporcu voči spoločníkom v kolonke pasíva B III.2. vo výške 2 020 000,- Sk a tento záväzok potom bol aj evidovaný v súvahe v skrátenom rozsahu, ktorá bola predložená, ako uviedol daňový úrad, 13. 11. 2003 pri podávaní dodatočného daňového priznania odporcu k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001.
Z obsahu týchto listinných dôkazov súd nemal preukázané tvrdenia odporcu v podaných námietkach, že uvedený záväzok nie je riadne evidovaný v účtovníctve odporcu a nebol zohľadnený z hľadiska daňového priznania odporcu za zdaňovacie obdobie roku 2001, plnenia si daňovej povinnosti pri dani z príjmu právnickej osoby za rok 2001. Tieto skutočnosti z obsahu týchto listinných dôkazov nevyplývajú. Súd len dodáva, že záväzok odporcu vo vzťahu k spoločníkom je v účtovníctve evidovaný ako záväzok odporcu voči navrhovateľovi ako spoločníkovi, nie je však vykázaný ako záväzok titulom zmenky a ako záväzok odporcu voči navrhovateľovi ako fyzickej osobe (výpoveď navrhovateľa) a nie ako spoločníka. Tieto nezrovnalosti však mohli by znamenať aj len nesprávne zaúčtovanie tohto záväzku, avšak samo osobe nepreukazujú neexistenciu účtovania tohto záväzku odporcu.
Do pozornosti súd dáva tú skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi P. K., I. K. a MVDr. M. M. došlo zmluvou zo dňa 26. 7. 2002 teda v čase, keď už daňové priznanie odporcu k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 bolo podané (28. 6. 2002 na Daňový úrad Martin).
Čo sa týka ďalšej argumentácie odporcu, že účastníci v predmetnej zmluve o prevode obchodného podielu v článku III. 3. vyhlásili, že v súvislosti s uzatváraním tejto zmluvy nemajú voči sebe ani v budúcnosti nebudú mať žiadne nevyrovnané záväzky a pohľadávky, resp. iné majetkové nároky, súd vyhodnotil toto vyhlásenie ako vyhlásenie len osôb, ktoré boli účastníkmi právneho úkonu, zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorého účastníkom nebol odporca, ale navrhovateľ ako fyzická osoba, skorší spoločník odporcu I. K. a v tom období osoba, na ktorú mal byť prevedený obchodný podiel z P. K. a I. K., MVDr. M. M., preto sa nemožno stotožniť s tvrdením odporcu, že by v tomto vyhlásení bolo preukázané, že odporca v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu mal - nemal nejaké záväzky tretích osôb voči odporcovi, toto vyhlásenie sa vzťahuje len na účastníkov ako fyzické osoby tohto právneho úkonu teda zmluvy o prevode obchodného podielu a nemožno z obsahu tohto právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu, vyvodiť záver, že by to bolo prehlásenie odporcu ako právnickej osoby v tom smere, ako tvrdil v konaní a podaných námietkach odporca. V danom prípade, podľa názoru súdu, neobstojí ani tvrdenie odporcu v námietke č.9, že navrhovateľ ku dňu odovzdania funkcie vyhlásil, že nie sú mu známe ďalšie skutočnosti, ktoré by zaväzovali spoločnosť okrem tých, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve, v tomto smere súd len poukazuje, že tento záväzok evidovaný v účtovníctve je síce nie ako zmenkový záväzok a bol, ako je preukázané vykonaným dokazovaním s poukazom na vyššie uvedené, pred samotným podpísaním teda uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu a z tohto dôvodu v tejto časti táto námietka neobstojí. Podľa názoru súdu aj obsah námietky pod bodom č.7 nemá vplyv na platnosť zmenky ani neovplyvňuje dôvodnosť vydaného zmenkového platobného rozkazu.
Jedinou relevantnou námietkou ako súd už vyššie uviedol, bola námietka obsiahnutá v bode 2 písomného podania námietok zo dňa 23. 4. 2003, v ktorej odporca tvrdil, že predmetná zmenka nie je
podložená žiadnym hodnoverným účtovným dokladom a že odporca v čase vystavenia zmenky ani v súčasnosti neeviduje žiaden záväzok odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Súd v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, a to aj z toho dôvodu, že v konaní z výpovedí samotného navrhovateľa bolo nesporené, že predmetnú zmenku vystavil a podpísal za vystaviteľa teda A. S. s.r.o., v tom období so sídlom v Č., navrhovateľ (v čase vystavenia predmetnej zmenky v roku 2001 ako konateľ odporcu) na rad P. K., fyzickej osoby navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené súd sa zaoberal a musel sa, podľa názoru súdu, tvrdením odporcu a preskúmavať pravdivosť tvrdenia odporcu, či navrhovateľ nezneužil svoje postavenie konateľa odporcu v prospech seba ako fyzickej osoby a či skutočne zmenka kryje konkrétnu kauzu (záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že totožnosť remitenta a totožnosť osoby konajúcej za vystaviteľa bola rovnaká, súd nemohol túto pochybnosť bez vykonávania ďalšieho dokazovania vylúčiť. Navrhovateľ tvrdil, že predmetná zmenka zabezpečovala vklady, ktoré poskytol navrhovateľ v čase, keď bol konateľom odporcu a spoločníkom odporcu ako pôžičky odporcovi, ktoré mali slúžiť na realizáciu prevádzkových potrieb a nákladov odporcu v spornom období. V konaní navrhovateľ tvrdil, že jedná sa o vklady, ktoré 2. 6. 2001 vložil do pokladne odporcu vo výške 450 000,- Sk, 11. 6. 2001 vo výške 870 000,- Sk, 22. 6. 2001 vo výške 350 000,- Sk a 26. 9. 2001 vo výške 350 000,- Sk, pričom preukazoval, že platby vložil navrhovateľ nie ako vklad spoločníka, ale ako pôžičku, ktorú poskytol odporcovi na preklenutie finančnej situácie a na zabezpečenie prevádzky odporcu hotovostnými platbami na základe výdavkových pokladničných listín, ktoré predložil navrhovateľ v konaní s poukazom na č.l. 124 spisu. Navrhovateľ uvedené vklady nevedel bližšie špecifikovať, len pomenovaním, že slúžili na fungovanie a zabezpečenie fungovania prevádzky odporcu. Ďalej uviedol, že v tom období, keď tieto vklady resp. tieto pôžičky nie ako vklady spoločníka ale pôžičky poskytol navrhovateľ ako fyzická osoba odporcovi, odporca nedisponoval dotáciami od štátu, venoval sa chovu oviec a bolo potrebné uvedené obdobie takýmito finančnými injekciami alebo pôžičkami zo strany navrhovateľa odporcovi v danom období preklenúť. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že peniaze odovzdal asi pravdepodobne, nevedel to tiež uviesť určite, pani T., ktorá v spornom období roku 2001 pracovala ako účtovníčka odporcu. Existenciu týchto pôžičiek, ktoré hotovostnými vkladmi vkladal ako finančné prostriedky navrhovateľ do odporcu, dokladoval navrhovateľ predložením pokladničných dokladov, poukazoval aj na obsah účtovnej evidencie odporcu, kde sú tieto vklady účtovne evidované, nachádzajú sa vo fotokópiách č.l. 119 a 120 spisu, sú evidované ako výdavkové pokladničné doklady z 11. 6. 2001 na 870 000,- Sk, z 26. 9. 2001 na 350 000,- Sk, 2. 6. 2001 na 450 000,- Sk a 22. 6. 2001 na 150 000,- Sk, výdavkové doklady A. S. s.r.o. pre firmu K. P., do S. XX,. Ž. ako pokladničné doklady bez označenia evidenčného čísla pokladničného dokladu.
V konaní navrhovateľ tvrdil, že tieto peniaze odovzdal pravdepodobne, použil slovíčko „asi“ pani T. ako aj na riešenie starých dlhov, ktoré odporca mal. Potvrdil, že na uvedených výdavkových pokladničných dokladoch sa nachádza písmo navrhovateľa, s poukazom na č.l. 126 spisu. Navrhovateľ v konaní uviedol, že uvedené finančné prostriedky, ktoré vkladal do odporcu, si požičal od pána V. ako aj čiastočne ako pôžičku zo S. S. a.s.. Ďalej tvrdil, že nevkladal iné vklady do odporcu, než tie, ktoré zabezpečovala predmetná zmenka. Uviedol, že uvedené pôžičky, ktoré on ako fyzická osoba požičiaval odporcovi, neviedol vo svojej účtovnej evidencii fyzickej osoby ako živnostníka, nakoľko sa jednalo o pôžičky fyzickej osoby - občana a nie ako P. K., živnostníka. V tomto smere nebolo možné preveriť, či skutočne v účtovníctve P. K. ako živnostníka, ktorý okrem iného podnikal v spornom období ako živnostník, čo v konaní navrhovateľ potvrdil, boli zaznamenané tieto účtovné operácie. Svedkyňa T. potvrdila, že vypracovávala účtovné doklady, ktoré boli predmetom podania riadneho daňového priznania odporcu za zdaňovacie obdobie roku 2001 dani z príjmov právnických osôb. Ďalej potvrdila, že na základe pokynu samotného navrhovateľa a zo strany navrhovateľa predložených dokladov, faktúr vysporiadávala v účtovníctve odporcu pohľadávky tretích osôb voči odporcovi s tým, že vždy navrhovateľ jej uviedol, ktorá konkrétna pohľadávka bola ním vysporiadaná (zaplatená) a z tohto dôvodu je potrebné evidovať vysporiadanie tejto pohľadávky tretej osoby priamo navrhovateľom a je potrebné túto skutočnosť vysporiadať tým, že sa zaeviduje ako pasívum odporcu (pôžička finančných prostriedkov navrhovateľom priamo odporcovi). Uviedla, že takouto formou sa vysporiadávali záväzky odporcu vo vzťahu k tretím osobám a takýmto spôsobom boli aj zaúčtované. Potvrdila, že fyzicky od navrhovateľa nikdy do pokladne žiadne finančné prostriedky takéhoto obnosu neprevzala a nevedela sa svedkyňa presne vyjadriť, ktorých konkrétnych faktúr a obchodných vzťahov sa konkrétne vklady navrhovateľa, ktoré predmetná zmenka mala zabezpečiť a kryť, mali týkať. Nevedela teda identifikovať ani faktúry, ani
odberateľov, ani záväzkový vzťah tak, aby bol určitý a identifikovaný a nezameniteľný s iným záväzkovým vzťahom. Potvrdila, že o vystavení a zaúčtovaní zmeniek odporcu nemá žiadne informácie a vedomosti. Svedkyňa T. uviedla, že si nespomína, že by v roku 2002 účtovala a zaúčtovala do účtovníctva odporcu aj doklady týkajúce sa a vystavené v roku 2001, potvrdila, že čo sa týka počítačového systému vedenia účtovníctva odporcu v roku 2001 a do leta 2002, dokedy u odporcu pracovala, tento počítačový systém umožňoval vymazať údaje, ktorým bolo pridelené číslo poradia a nahradiť ich inými údajmi, teda údajmi iných dokladov. Tvrdila, že ona osobne takýmto spôsobom, pokiaľ pracovala u odporcu, nepostupovala, ale potvrdila, že v účtovnom systéme odporcu k pridelenému číslu, ktoré podliehalo časovej a chronologickej evidencii, bolo možné meniť sumu, obsah dokladov, deň a obsah dokladu, len nie číslo poradia uvedeného účtovného dokladu.
Vypočutý svedok V. potvrdil tvrdenia navrhovateľa, že požičal navrhovateľovi 2 000 000,- Sk dňa 1. 6. 2001.
V konaní vypočutý K. C. potvrdil, že v rokoch 2001 a 2002 bol tichým spoločníkom odporcu, komunikoval s navrhovateľom a potvrdil, že v uvedených rokoch prijímal od navrhovateľa finančné prostriedky, ktoré však nevedel špecifikovať sumou, dobou a účelom ich použitia. Tvrdil však všeobecne, že boli to rádovo desaťtisíce, niekedy aj stotisíce, niekedy aj viac ako stotisíc, ktoré však opäť bližšie nevedel upresniť, ani nevedel uviesť presné dátumy a presné výšky uvedených súm, ktoré obdržal od navrhovateľa, ale potvrdil, že fyzicky tieto peniaze mu navrhovateľ odovzdal. Svedok K. C. tvrdil, že systém bol taký, že tieto peniaze on ich fyzicky odovzdal pánovi E. F., ktorý bol poverený riadením tejto firmy, alebo sa priamo z týchto peňazí vyplácali dlhy odporcu voči tretím osobám. Svedok C. uviedol, že nebol síce v žiadnej konkrétnej riadiacej funkcii odporcu, ale riadil chod odporcu, potvrdil, že pri odovzdávaní peňazí medzi K. a jeho osobou sa nevyhotovovali žiadne písomné doklady, ale účelom týchto obchodov bolo uhrádzanie dlhov odporcu vo vzťahu k tretím osobám, vyplácanie dlhov z konkrétnych faktúr. Taktiež potvrdil, že tieto finančné prostriedky, ktoré obdržal od navrhovateľa, sa fyzicky nedostali do pokladne odporcu, ale nimi sa zaplatili len čiastky z faktúr, ktoré bol povinný odporca vo vzťahu k tretím osobám platiť. Svedok F. vo svojej výpovedi uviedol, že od pána C. v hotovosti prijímal sumy do 40 000,- Sk maximálne 50 000,- Sk, nie viac, uhrádzal nimi mzdy, drobné nákupy na prevádzkovom účte, k finančných operáciám a vkladom navrhovateľa do odporcu sa nevedel vyjadriť, vyslovil názor, že odporca v spornom období aj v roku 2001 fungoval riadne ako firma a nevedel o žiadnych pôžičkách odporcu ani o zmenkových záväzkoch odporcu. Tvrdil, že mal prístup iba na prevádzkový účet odporcu, inými účtami alebo s pokladňou a hotovostnými platbami neprichádzal do styku.
Z obsahu zápisnice z valného zhromaždenia odporcu z 24. 9. 2001 za účasti podľa prezenčnej listiny P. K. a I. K. súd zistil, že valné zhromaždenie odporcu dalo súhlas konateľovi spoločnosti P. K. na zabezpečenie sumy 2 020 000,- Sk zmenkou alebo záložným právom na nehnuteľnosti. Uvedenú zápisnicu predložil v konaní navrhovateľ, táto zápisnica sa nenachádza v zbierke listín registrového súdu Okresného súdu v Žiline týkajúce sa obchodnej spoločnosti A. S. s.r.o., pôvodne so sídlom Č., toto času S..
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline 27 C 31/03 zo zápisnice, č.l. 40 uvedeného spisu, zápisnice z pojednávania z 28. 1. 2004 súd zistil, že navrhovateľ v tomto konaní navrhovateľa N. s.r.o., Ž. proti P. K., Ž. o zaplatenie 200 000,- Sk tvrdil, že si požičal odporca 2 000 000,- Sk a že tieto finančné prostriedky odovzdal pánovi C.. Tvrdenia odporcu vo vzťahu k prejednávanej zmenkovej veci, z obsahu spisu 27 C 31/03 nevyplývajú.
V konaní odporca tvrdil, že uvedené vklady tak, ako ich špecifikoval navrhovateľ, ktoré predmetná zmenka kryla, nie sú zaúčtované v chronologickom slede. Z obsahu predložených listinných dôkazov, č.l. 187 až 200 spisu, súd zistil, že vklad, ktorý mal poskytnúť ako pôžičku navrhovateľ odporcovi vo výške 350 000,- Sk dňa 22. 6. 2001, je zaúčtovaný v účtovníctve odporcu, č.l. 197 spisu, po dátume 30. 6. 2001 a obdobne vklad, ktorý mal poskytnúť dňa 2. 6. 2001 vo výške 450 000,- Sk, č.l. 196 spisu, je evidovaný po dátume 22. 6. 2001 pod č. položky 338 a predchádzajúci vklad 350 000,- Sk pod č. položky 336. Odporca tvrdil, že aj takýto spôsob účtovania v nechronologickom slede odporcu v účtovnom období roku 2001 podľa tvrdenia odporcu preukazuje nehodnovernosť uvedených záznamov v účtovníctve odporcu.
Ako už súd vyššie uviedol, odporca v podaných námietkach spochybnil, v námietke č.2, že zmenka nekryje žiadny kauzálny vzťah účastníkov konania. Touto námietkou sa súd zaoberal aj z dôvodu, že zmenku (čo v konaní nebolo sporné) vystavil navrhovateľ ako konateľ odporcu v prospech navrhovateľa ako fyzickej osoby a navrhovateľ ako konateľ odporcu predmetnú zmenku za odporcu ako vystaviteľa vlastnej zmenky podpísal. V konaní navrhovateľ tvrdil, že zmenka kryla defakto pôžičky, ktoré on ako občan - fyzická osoba, nie živnostník, poskytol odporcovi na krytie prevádzkových nákladov, rádovo sa jednalo o státisícové vklady, v rozsahu mesiaca jún 2002 sa jednalo o vklady rádovo 1 670 000,- Sk a v septembri 2001 bol to vklad vo výške 350 000,- Sk. Navrhovateľ však v konaní bližšie nevedel špecifikovať, na ktoré konkrétne záväzky odporcu sa predmetné peniaze použili, nevedel tieto záväzky identifikovať odberateľmi, číslami faktúr, resp. inými identifikačnými údajmi, aby bolo možné v tomto smere tvrdenie navrhovateľa preveriť a dokazovanie vykonať, aby bolo možné sa vysporiadať, či skutočne tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na úhradu dlhov odporcu voči tretím osobám. Tieto skutočnosti v tomto smere neobjasnila ani svedkyňa T., ktorá v spornom období v roku 2001 až do polovica leta roku 2002 pracovala u odporcu ako účtovníčka. Potvrdila však, že fyzicky nikdy peniaze od navrhovateľa do pokladne tak, ako má vyplývať z pokladničných dokladov predložených navrhovateľom, neprijala a do pokladne fyzicky sa tieto peniaze nevložili. Taktiež nevedela ani z účtovníctva odporcu identifikovať adresáta, teda konkrétneho odberateľa, ktorý konkrétnu platbu, ktorá bola poskytnutá ako pôžička navrhovateľa odporcu, bola následne odporcom poskytnutá, nevedela uviesť výšku finančných prostriedkov, subjekt, ktorému tieto peniaze odporca poskytol, ako aj objasniť charakter záväzku odporcu voči tretej osobe.
Na druhej strane navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom v Žiline 27 C 31/03 tvrdil, že zmenkovú sumu odovzdal pánovi C., defakto vlastne tvrdil, že navrhovateľ uvedené finančné prostriedky vložil do odporcu prostredníctvom sprostredkovateľa C., ktorý potvrdil vo svojich výpovediach, že bez písomných dokladov prijímal od navrhovateľa v uvedenom období roku 2001 peniaze rádovo státisíce, niekoľko stotisíc korún, ktorými vyplácal dlhy odporcu, ktoré však nevedel bližšie identifikovať. Vo výpovedi C. tvrdil, že takto postupoval aj cez riadiaceho pracovníka, v tom období roku 2001 pána F., výrobného manažéra odporcu v roku 2001. Svedok F. však uviedol, že rádovo prijímal sumy na prevádzkové náklady odporcu na hradenie konkrétnych miezd, konkrétnych nákladových položiek maximálne rádovo do výšky 10 000,- Sk, maximálne do výšky 40 000 - 50 000,- Sk, nie vyššie. F. uviedol, že v období, keď riadil prevádzku odporcu ako výrobný manažér odporcu, nemal vedomosť o tom, že by prevádzka odporcu viazla, že by nebolo dostatok finančných prostriedkov na riadny chod prevádzky, pričom v konaní navrhovateľ sám odhadol mesačné prevádzkové náklady odporcu cca v rozsahu 300 000,- Sk mesačne. Z účtovnej evidencie odporcu a hospodárskeho výsledku odporcu ku dňu 1. vkladu k 2. 6. 2001 súd zistil, že hospodársky výsledok odporcu k tomuto dňu 1. vkladu bol na účte odporcu 1 150 250,- Sk, 19. 6. 2001 vo výške 842 631,97 Sk, 22. 6. 2001 vo výške 800 250,- Sk a 26. 9. 2001 vo výške 1 214 943,- Sk, s poukazom na č.l. 196, 199, 197 a 187 spisu. To znamená, že zostatok na účte odporcu v čase konkrétnych vkladov podľa účtovníctva odporcu z roku 2001 bol vyšší než výška poskytnutých vkladov, teda pôžičiek navrhovateľa odporcovi, aj vyššia, než boli prevádzkové náklady odporcu, ktoré navrhovateľ ustálil mesačnou sumou vo svojej výpovedi vo výške cca 300 000,- Sk mesačne. V konaní svedkyňa T. potvrdila, že z hľadiska počítačového systému, na základe ktorého pracovala a spracovávala účtovníctvo odporcu v roku 2001, bolo možné aj spätne už k pridelenému poradovému číslu, ktoré nebolo možné prideliť znova alebo nejakým spôsobom s týmto číslom manipulovať, bolo však možné k tomuto číslu pridelil iný obsah dokladu, inú sumu a osobu, pričom uviedla, že takto, pokiaľ pracovala ako účtovníčka odporcu do leta 2002, nepostupovala, takýmto spôsobom „neprerábala“ účtovné doklady odporcu. Potvrdila, že z hľadiska počítačového systému takýto krok bol fyzicky možný. Taktiež potvrdila, že vypisovala súvahu v plnom rozsahu, č.l. 154 až 160 spisu.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že záväzok odporcu voči navrhovateľovi je obsiahnutý v účtovníctve roku 2001, č.l. 166 spisu, v sume pasív pod B.III.2. vo výške 2 020 000,- Sk, že existuje zápisnica z valného zhromaždenia odporcu zo dňa 24. 9. 2001, ktorou je schválený úkon navrhovateľa ako konateľa odporcu v súvislosti s vystavením predmetnej zmenky na sumu vyššiu ako 250 000,- Sk, avšak táto zápisnica sa v zbierke listín registrového spisu odporcu nenachádza, avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú zmenku vystavil navrhovateľ ako konateľ odporcu v prospech navrhovateľa ako fyzickej osoby, súd sa námietkou odporcu o neexistencii kauzy, ktorú predmetná zmenka má kryť, musel aj z tohto dôvodu podrobne zaoberať, nakoľko nemohol úplne vylúčiť tvrdenie odporcu, či
navrhovateľ ako konateľ odporcu nezneužil svoje postavenie či už v roku 2001 - 2002 alebo po prevode obchodného podielu v súvislosti s vystavením zmenky, keď mal k dispozícii aj pečiatku odporcu, resp. mohol manipulovať aj v spornom období s účtovníctvom odporcu, čo v konaní síce nebolo preukázané, ani neboli tieto pochybnosti jednoznačne vyvrátené a vylúčené. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, ktorú konkrétnu kauzu zmenka kryje. V tomto smere dôkazmi o existencii záväzkového vzťahu navrhovateľa a odporcu (záväzok odporcu vo vzťahu k tretím osobám, ktorý mala zmenka kryť) nie je, v danom prípade, podľa názoru súdu, evidencia záväzku v účtovníctve, ktorá môže len nasvedčovať existencii tohto záväzku, ale len preukázanie skutkových okolností a predloženie dôkazov o existencii o týchto skutkových okolnostiach v tomto smere, aj vzhľadom na charakter vystavenia zmenky, nepreukazujú, vzhľadom na ich nešpecifikáciu navrhovateľom, ktoré konkrétne skutkové okolnosti sa vzťahujú k poskytnutiu vkladu navrhovateľa odporcovi v júni 2001 v celkovej výške 1 670 000,- Sk, v septembri 2001 vo výške 350 000,- Sk. Ďalej vzhľadom na výšku týchto čiastok a pomerne ohraničené obdobie v júni 2001, boli to tri vklady vo výške 1 670 000,- Sk a v septembri jeden vklad vo výške 350 000,- Sk, sa zdá súdu nepravdepodobné, že by takéto vysoké sumy nemohol konateľ odporcu, vzhľadom na obdobie roku 2001, identifikovať a to aj vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že iné pôžičky odporcovi neposkytol. V danom prípade navrhovateľ nevedel určiť, na ktoré konkrétne dlhy odporcu požičal poskytnutím vkladov odporcovi uvedené finančné prostriedky. Nakoľko tieto konkrétne dlhy, ktoré sa rádovo pohybovali v státisíckach korún, nevedel sám konateľ ako jediný konateľ odporcu identifikovať, nevedela ich identifikovať ani účtovníčka odporcu, v danom prípade nebolo preukázané, na ktoré konkrétne výdaje odporcu mali byť tieto požičané peniaze zo strany navrhovateľa odporcom použité, sám navrhovateľ vo výpovedi tvrdil, že vkladmi hradil dlhy odporcu vo vzťahu k tretím osobám, a to v hotovosti, i keď z hľadiska už existujúcich výdavkových dokladov o hotovostných platbách je preukázané, že fyzicky predmetné peniaze nikdy do pokladne odporcu navrhovateľ nevložil. V inom konaní pred Okresným súdom v Žiline 27 C 31/02 navrhovateľ na druhej strane tvrdil, že tieto peniaze nevkladal pravdepodobne cez pani T. do pokladne, aby likvidovala účtovne záväzky odporcu vo vzťahu ku konkrétnym tretím osobám ako obchodným partnerom, ale že tieto prostriedky vkladal do odporcu tým, že ich odovzdával pánovi C., ktorý následne vyplácal dlhy odporcu, resp. tieto peniaze, ako uviedol C., poskytoval pánovi F.. V tomto smere však svedok F. nepotvrdil tvrdenie C. o tom, že by obdržal státisíce a niekoľko státisícové sumy na úhradu pohľadávok tretích osôb voči odporcovi.
V konaní navrhovateľ nepreukázal vymedzením skutkových okolností, aký konkrétny kauzálny vzťah predmetná zmenka kryla. Je prinajmenšom nepravdepodobné, že by navrhovateľ ako jediný konateľ odporcu v roku 2001, vzhľadom na značne vysoké obnosy, niekoľko stotisíc korún, s poukazom na ucelené obdobie vkladov jún 2001 a jeden vklad v septembri 2001 nevedel identifikovať aspoň niektoré z tých záväzkov, na ktoré defakto, ako tvrdil, požičal navrhovateľ ako fyzická osoba odporcovi. Okrem uvedených konkrétnych záverov súd konštatuje, že v určitom smere sa načrtá pochybnosť o existencii záväzkového vzťahu, ktorý predmetná zmenka mala kryť aj v tom smere, že v účtovníctve odporcu sú evidované jednotlivé vklady navrhovateľa do odporcu nie v chronologickom slede, ďalej skutočnosť, že počítačový systém umožňoval zmeniť obsah dokladov účtovaných v účtovníctve pri dodržiavaní poradového čísla tak, ako uviedla vo svojej výpovedi svedkyňa T. a ako aj skutočnosť, že samotná zápisnica z valného zhromaždenia, ktorá bola predložená v konaní navrhovateľom, sa nenachádzala v zbierke listín registrového spisu odporcu na Okresnom súde v Žiline a že záväzok odporcu nie je v účtovníctve vedený ako záväzok odporcu zo zmenky a ako záväzok odporcu voči navrhovateľovi ako fyzickej osobe (evidovaný ako záväzok voči spoločníkovi). I keď samy osebe tieto listinné dôkazy nie sú dôkazmi, ktoré by preukazovali, že navrhovateľ nepožičal žiadne peniaze odporcovi, nepriamo podporujú však záver súdu v tom smere, že navrhovateľ, na ktorého, podľa názoru súdu, prešlo v tejto časti konania dôkazné bremeno, bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu predmetná zmenka mala zabezpečovať. Odporca, pokiaľ tvrdí, že zmenka nekryje žiadnu kauzu (záväzky odporcu) a že takýto záväzok je fiktívny, neexistuje a nepriamo poukazuje na účtovnú evidenciu a iné okolnosti, z ktorých vychádza, presúva sa dôkazné bremeno na navrhovateľa, aby preukázal v tomto smere opak, nakoľko v návrhu odporca môže len označiť dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, výsluch účtovníčky, výsluch pracovníkov pracujúcich pre odporcu, avšak pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že takáto kauza existuje, podľa názoru súdu, mal tieto skutkové okolnosti ozrejmiť a buď listinnými dôkazmi alebo svedeckou výpoveďou bol povinný tieto skutkové tvrdenia preukázať práve dôkazom opaku navrhovateľ.
Pochybnosť o existencii kauzy nevyplýva len z neunesenia v tejto časti dôkazného bremena na strane navrhovateľa, a to aj z toho dôvodu, že práve predmetná zmenka bola vystavená navrhovateľom ako
konateľom odporcu v prospech remitenta - navrhovateľa ako fyzickej osoby a aj táto skutočnosť je ďalším dôvodom, prečo bolo potrebné sa podrobne s touto námietkou odporcu zaoberať a aj z tohto dôvodu, podľa názoru súdu, v danom prípade bol povinný preukázať opak tvrdení odporcu, bol teda povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu v konaní záväzok odporcu predmetná zmenka zabezpečovala, čo ani čiastočne navrhovateľ nepreukázal. Z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by vklady navrhovateľ ako pôžičky odporcovi poskytol, z tohto dôvodu nebolo preukázané, že existoval dlh odporcu voči navrhovateľovi titulom poskytnutia pôžičiek tak, ako ich špecifikoval navrhovateľ ako pôžičky v mesiaci jún 2001 a september 2001 a z tohto dôvodu, keďže základný záväzkový vzťah nebol preukázaný, podľa názoru súdu, nevzniká povinnosť odporcovi zaplatiť zmenkovú sumu z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že predmetná zmenka nekryje žiadnu kauzu.
Kto sa na zmenku podpíše ako dlžník, je zaviazaný i vtedy, ak medzi ním a majiteľom zmenky neexistuje žiadny záväzkový vzťah. Nedostatok kauzálneho vzťahu nie je dôvodom neplatnosti zmenkového záväzku, ale len zakladá za podmienok § 17 zák.č. 191/50 Zb. námietku, ktorá je len obranou proti povinnosti platnú zmenku zaplatiť.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vznesenou námietkou označenou pod bodom č.2 námietok odporcu sa odporca ubránil proti povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu z predmetnej zmenky a vydaného zmenkového platobného rozkazu, z tohto dôvodu bolo potrebné napadnutý zmenkový platobný rozkaz zrušiť.
Odporca mal v konaní o prejednaní námietok úspech, súd v tomto rozhodnutí rozhodol o celkovej náhrade trov konania z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Odporca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a č. 655/2004 Z.z. súd priznal odporcovi proti navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 165 722,20 Sk, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia JUDr. M. C. a to z odmeny za 9 úkonov právnej služby + režijný paušál, z 19% DPH z celkovej odmeny, ďalej z cestovného na 5 pojednávaní na trase K. N. M. - Ž. a späť (30 km) a z náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na 5 pojednávaniach.
Súd priznal trovy za nasledujúce úkony právnej služby - dňa 21. 4. 2003 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 23. 4. 2003 podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, dňa 9. 7. 2003 vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, dňa 23. 2. 2004 odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a účasť na pojednávaniach konaných dňa 23. 11. 2004, 24. 1. 2005, 28. 2. 2005, 4. 4. 2005 a 25. 4. 2005. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje pritom v režime vyhlášky č. 1623/2002 Z.z. sumu 16 690,- Sk a v režime vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1. 1. 2005 sumu 16 850,- Sk. V r. 2003 bol režijný paušál vo výške 128,- Sk, v r. 2004 vo výške 136,- Sk a v r. 2005 vo výške 150,- Sk. Oproti vyčísleným trovám konania krajský súd priznal za úkony 1.) vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a 2.) odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia odmenu „len“ vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 8 345,- Sk. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 163/2002 Z.z. za odvolanie alebo vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej patrí odmena vo výške 1-ice tarifnej odmeny. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol pritom podaný po začatí konania vo veci samej. Celková priznaná odmena tak predstavuje sumu 134 160,- Sk + celkový režijný paušál sumu 1 256,- Sk, spolu celkové trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú čiastku 135.416,- Sk. Keďže súd znížil odmenu za 2 úkony právnej služby, oproti advokátom vyčíslenej DPH vo výške 28 661,50 Sk, súd priznal DPH vo výške 25 490,40 Sk (19% DPH z odmeny 134 160,- Sk).
Náhrada za stratu času, ktorý strávil advokát Dr. C. so sídlom v K. N. M. cestou na pojednávanie do Ž. a späť bola vyčíslená v súlade s ustanoveniami § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vo vzťahu k pojednávaniu dňa 23. 11. 2004 ako dve 1-hodiny x 567,- Sk = 1 134,- Sk a vo vzťahu k pojednávaniam v r. 2005 ako dve 1-hodiny x 250,- Sk = 500,- Sk x 4 pojednávania = 2 000,- Sk. Celkovo uplatnená a súčasne priznaná náhrada za stratu času činí 3 134,- Sk.
Rovnako cestovné v súvislosti s účasťou na vyššie uvedených pojednávaniach bolo zo strany Dr. C. vyčíslené v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 1 681,80 Sk. Pozostáva zo základnej náhrady za každý 1 km jazdy vo výške 930,-Sk (6,20 x 30 km) a z náhrady za spotrebované pohonné hmoty vo výške 751,80 Sk.
Navrhovateľ bol ďalej podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazaný povinnosťou nahradiť štátu trovy konania - svedočné vo výške 321,- Sk, nakoľko navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, citovaná suma nebola krytá preddavkom a bola zaplatená z rozpočtových prostriedkov súdu na podklade uznesenia č.k. 22 Cb 163/03-183 zo dňa 7. 2. 2005 svedkyni J. T., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom T. S. XXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O. s. p.) musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu je nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) - h) O. s. p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).