Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BN-3C-214-2003.pdf
PDF · 79.14 KB
No categories available
BN-3C/214/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ A. L., bytom P., G. XX/XX. a 2/ L. L., bytom P., G. XX/XX,. oboch právne zastúpených JUDr. J. M., advokátom so sídlom v B., V. X/A. proti žalovaným 1/ J. L. - M.., bytom K. XXX,. IČO XXXXXXXX,. zastúpenej J. L. M.., bytom K. XXX. a 2/ A. L., bytom P. XXX,. Č. R. o zaplatenie 689.574,02 Sk takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 689.574,02 Sk s úrokom z omeškania 13 % ročne od 6.3.2003 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 62.839,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. J. M..
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť im 689.574,02 Sk s úrokom z omeškania 13 % ročne od 6.3.2003 do zaplatenie. Uviedli, že S. P. B. Ú..S. poskytla žalovanej v 1. rade úver vo výške 500.000,- Sk. Plnenie žalovanej v 1. rade z predmetnej úverovej zmluvy bolo zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 8.9.1993, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami v 1. a 2. rade a spoločnosťou S. P. B. Ú... Na základe tejto záložnej zmluvy založili žalobcovi v prospech veriteľa na zabezpečenie dlhu žalovanej nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Žalovaná svoje záväzky z úverovej zmluvy neplnila riadne a včas. Na základe takýchto okolností oslovil veriteľ žalobcom na súčinnosť pri plnení dlhu a pokúšal sa prostredníctvom nich prerokovať ďalší postup pri splácaní dlhu. Pretože žalovaná naďalej nesplácala poskytnutý úver, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Výsledkom bol predaj nehnuteľností, ktoré založili žalobcovia, v dôsledku toho žalobcovia zaplatili banke 689.574,02 Sk, a tým došlo k úplnému splateniu pohľadávky veriteľa voči žalovanej. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaná v 1. rade bola manželkou žalovaného v 2. rade. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalovanú sumu uznáva čo do dôvodu a uznáva ju do výšky polovice žalovanej sumy. Bola si vedomá toho, že jej bol poskytnutý úver, ktorý riadne nesplácala a ktorý bol splatený predajom nehnuteľností patriacich žalobcom v 1. a 2. rade.
Žalovaný v 2. rade rovnako uznal svoju povinnosť podieľať sa na uspokojení nároku žalobcov v 1. a 2. rade, písomne uviedol, že je ochotný zaplatiť polovicu zo žalovanej sumy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, oboznámil zmluvu o zriadení záložného práva, úverovú zmluvu, spis bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C 219/02, potvrdenie o zániku pohľadávky, list vlastníctva č. 20 k.ú. K. a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 20.9.1993 uzavreli S. P. B. Ú. F. P. a žalovaná v 1. rade úverovú zmluvu č. 2321-8137116, na základe ktorej bol žalovanej v 1. rade poskytnutý úver v sume 500.000,- Sk. Dňa 8.9.1993 uzavreli S. P.-D. B. Ú. B., F. P. a žalobcovia v 1. a 2. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. X/XXXX- XXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy č. 2321-8137116, teda úveru v sume 500.000,- Sk, ktorý bol poskytnutý žalovanej v 1. rade. Záložné právo sa vzťahovalo na nehnuteľný majetok patriaci žalobcom v 1. a 2. rade, a síce rodinný dom súp. č. XXX, parcely č. 388/1, 388/42, nachádzajúce sa v k.ú. D. N. V.. Dňa 30.5.1996 došlo k rokovaniu, ktorého sa zúčastnili pracovníci B. a žalobcovia v 1. a 2. rade. Títo boli oboznámení s tým, že žalovaná v 1. rade aj napriek opakovaným sľubom poskytnutý úver nespláca. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli informovaní o tom, že bude podaný návrh na vykonanie exekúcie. Potvrdením zániku pohľadávky zo dňa 17.1.2003 banka potvrdila, že zostatok nesplateného úveru poskytnutého žalovanej v 1. rade ku dňu odpredaja založených nehnuteľností, teda k 17.1.2003 predstavoval 689.574,02 Sk. B. zároveň potvrdila, že osoby, kupujúce založené nehnuteľnosti uhradili tento nedoplatok v plnej výške. Týmto zanikla pohľadávka banky voči žalovanej v 1. rade.
Zo spisu bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C 219/02 bolo zistené, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli manželstvo 16.11.1985, ich manželstvo bolo rozvedené, rozsudok o rozvode ich manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2002.
Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Záložné právo, rovnako ako ručenie, svojou povahou predstavuje záruku za dlh a je v ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Na rozdiel od ručenia, kedy je pohľadávka veriteľa zabezpečená celým majetkom ručiteľa, pri záložnom práve ide len o ručenie predmetom zálohu. Platná právna úprava považuje záložné právo za vecné právo k cudzej veci. Svojou povahou a funkciou však slúži na zabezpečenie záväzku. V prípade jeho realizácie záložca plní za dlžníka na základe svojej právnej povinnosti, vyplývajúcej mu zo záložnej zmluvy, je teda v podstate vecným ručiteľom. Ustanovenia § 151a až 150g Obč. zákonníka, ktoré upravujú inštitút záložného práva neobsahujú spôsob vyrovnania sa medzi záložcom a dlžníkom v prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom, takúto možnosť však ani nezakazujú. Plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže uplatňovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Občiansky zákonník v § 853 umožňuje použitie analógie, preto záložca môže považovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Obč. zákonníka analogicky. Toto vyššie citované ustanovenie je potom svojím obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie.
Pretože z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva skutkový stav veci tvrdený žalobcami v 1. a 2. rade, ktorí prakticky zo strany žalovaných nebol spochybnený, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí bol úspešní, plnú náhradu trov konania vo výške 62.839,- Sk. Trovy konania pozostávajú z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu) po 11.550,- Sk, spolu 23.100,- Sk a 2 x 128,- Sk, spolu 265,- Sk, podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a/, c/, § 19 ods. 3, vyhl. č. 163/2002 Z.z., z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby (2 x účasť na pojednávaní) po 11.650,- Sk, spolu 23.300,- Sk a 2 x 150,- Sk, spolu 300,- Sk, náhrada za stratu času 1.500,- Sk, všetko zvýšené o 19 % DPH, náhrada hotových výdavkov - cestovné 4.350,- Sk, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, § 15 písm. a/, § 17 ods. 1, § 18 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.