Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/145/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci žalobcu: Q.. G. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. X/C, XXX XX E., právne zastúpeného: Mgr. Jana Lenková, advokátka so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914, právne zastúpený: BRICHTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Grösslingová 6-8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 740 809, o zaplatenie 23 250 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. -156 zo dňa 28.08.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. -156 zo dňa 28.08.2023 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č.k. -156 zo dňa 28.08.2023 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) nariadil neodkladné opatrenie v znení:

,,Spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2, s.r.o., Elektrárenská 1, Bratislava, IČO: 45 668 914, je povinná zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu vo výške 28 656,87 eura, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.“

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na (ďalej aj ako „CSP“), a a , , a .

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.08.2022, postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 03.11.2022, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 23 250 eur s príslušenstvom z titulu existencie pohľadávky žalobcu ako spoločníka žalovaného na výplatu dividendy (podiel na zisku) za rok 2018. Žalovaný na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. konanom dňa 21.06.2019 (ďalej len ako ,,mimoriadne valné zhromaždenie z 21.06.2019“) rozhodol o schválení riadnej účtovnej závierky spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o.“ alebo aj ako ,,spoločnosť“) za rok 2018, pričom zároveň rozhodol aj o rozdelení časti zisku za rok 2018 medzi spoločníkov. V rámci bodu 3. programu valného zhromaždenia spoločníci prítomní na valnom zhromaždení prerokovali a uznesením č. 2 schválili konateľom predloženú účtovnú závierku spoločnosti za rok 2018, na základe ktorej žalovaný hospodáril so ziskom vo výške 209 440,91 eura, uznesením č. 3 schválili rozdelenie zisku spoločnosti za rok 2018 vo výške 209 440,91 eura tak, že suma 72 080,38

eura sa prevedie na účet neuhradenej straty minulých období, suma 100 000 eur bude rozdelená medzi spoločníkov podľa výšky podielov na základnom imaní a suma 37 170,25 eura bude prevedená na účet nerozdeleného zisku. S poukazom na žalobcov podiel na základnom imaní vo výške 25 % potom jeho nárok na dividendu za rok 2018 predstavoval sumu vo výške 25 000 eura pred zdanením (po zdanení sumou 7 % sumu 23 250 eur). V zmysle zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia z 21.06.2019 bola dividenda žalobcu za rok 2018 vo výške 23 250 eur splatná v termíne do 60 dní od konania valného zhromaždenia, tj. do 20.08.2019. Žalovaný žalobcovi splatnú dividendu za rok 2018 v lehote splatnosti neuhradil, pričom deň po splatnosti dividendy mu listom zo dňa 21.08.2019 oznámil, že mu dividendu nevyplatí, nakoľko voči nemu eviduje nárok na náhradu škody vo výške 219 162,80 eura, ktorá mu mala vniknúť nesplnením si povinností z jeho strany, a to oznamovacej povinnosti vyplývajúcej z o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,“), ktorá je predmetom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Žalovaný si voči žalobcovi započítal dividendu vo výške 23 250 eur podľa (ďalej len ako „“) s vyššie uvedeným nárokom na náhradu škody. Žalobca namietal, že škoda uplatnená žalovaným voči nemu žalobou o náhradu škody v konaní vedenom na OS BA II pod sp. zn. nie je pohľadávkou spôsobilou na započítanie, nakoľko táto pohľadávka nie je splatná. Až po právoplatnosti rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalobcu ako zodpovedný subjekt na náhradu škody by následne nastala splatnosť nároku na náhradu škody. Okresný súd Bratislava II vo veci sp. zn. na pojednávaní konanom dňa 21.06.2022 meritórne rozhodol tak, že žalobu žalovaného voči nemu na náhradu škody vo výške 219 162,80 eura zamietol.

Ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25.08.2023 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal jeho nariadenia v znení uvedenom v bode 1 tohto uznesenia (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj ako ,,návrh“). V návrhu uviedol, že v spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. sú od roku 2010 spoločníkmi štyri fyzické osoby, ktorých obchodný podiel každého je vo veľkosti 25 % na základnom imaní spoločnosti, ktorému zodpovedá splatený peňažný vklad každého vo výške 150 000 eur. Tvrdil, že voči žalovanému má okrem nároku vo výške 23 250 eur s príslušenstvom, ktorý je predmetom konania, ešte ďalšie pohľadávky, a to vo výške 45 570 eur z titulu nevyplatenej dividendy za obdobie 12/2019 - 11/2020 (splatná do 30.09.2021), vo výške 51 150 eur z titulu nevyplatenej dividendy za obdobie 12/2020 - 11/2021 (splatná do 31.10.2022) a vo výške 10 000 eur s príslušenstvom z titulu zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi ním ako veriteľom a žalovaným. Spolu eviduje voči žalovanému splatné pohľadávky vo výške 129 970 eur bez príslušenstva a s príslušenstvom vo výške cca 147 253 eur (príslušenstvo spolu vo výške cca 17 283,50 eura tvoria úroky z omeškania z nevyplatenej dividendy za rok 2018 v sume cca 4 709 eur, súdny poplatok v sume 697,50 eura, úroky z omeškania z nevyplatenej dividendy za obdobie 12/2019 - 11/2020 v sume cca 4 363 eur, úroky z omeškania z nevyplatenej dividendy za obdobie 12/2020 - 11/2021 v sume cca 2 314 eur a úroky z pôžičiek v sume 5 200 eur). Uviedol, že žalovaný má záväzky z uvedených titulov len voči nemu, nakoľko ostatným spoločníkom dividendy za rok 2018 a za obdobie 11/2019 - 12/2020 a 12/2020 - 11/2021 v celkovej sume 360 910 eur uhradil.

Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej argumentoval, že spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2, s.r.o. bola založená za účelom podnikania - prevádzkovania fotovoltickej elektrárne v Lazanoch. Žalovaný bol výrobca elektrickej energie, ktorú získaval z obnoviteľných zdrojov energie (slnečnej energie), a to od roku 2010 s právom na podporu podľa , ktorá mala trvať do roku 2025. Tvrdil, že jediným predmetom podnikania bolo prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne a výroba energie, pričom na tento účel disponoval majetkom - technológiou na jej prevádzkovanie, t.j. disponoval zariadeniami na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Žalovaný na účely výstavby/prevázkovania/financovania fotovoltickej elektrárne uzatvoril leasingovú zmluvu so spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o., pričom plnenie uvedenej zmluvy bolo zabezpečené zriadením záložného práva k obchodným podielom všetkých spoločníkov, a to zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 21.01.2011 v prospech spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o..

Zároveň uviedol, že žalovaný konajúc prostredníctvom Z. B. zvolal riadne valné zhromaždenie na deň 31.03.2023, na ktorom bolo v rámci bodu 5. programu označeného ako „schválenie smerov obchodnej politiky spoločnosti a prostriedkov potrebných na ich dosiahnutie“ schválené ukončenie prevádzkovania fotovoltickej elektrárne spoločnosti vrátane predaja majetku určeného na jej prevádzkovanie tretej

osobe, a to za kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom, minimálne za kúpnu cenu vo výške 650 729 eura s tým, že získané prostriedky majú byť primárne použité na úhradu záväzkov žalovaného. Následne žalovaný majetok slúžiaci na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne previedol na tretiu osobu. Uvedená skutočnosť vyplýva z reakcie na jeho dopyt vo veci ozrejmenia dôvodov predaja technológie, zaslania kompletného znaleckého posudku a kúpnopredajnej zmluvy na predaj technológie, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 17.07.2023. Žalovaný mu zaslal odpoveď, že zmena obchodnej politiky spoločnosti týkajúca sa ukončenia prevádzkovania fotovoltickej elektrárne a predaj majetku učeného na jej prevádzkovanie vychádza z trhových podmienok a podnikania v oblasti výroby s tým, že znalecký posudok na učenie všeobecnej hodnoty tohto majetku je k dispozícii na nahliadnutie. Tvrdenia žalovaného o nerentabilnosti prevádzky fotovoltickej elektrárne a podnikaní v oblasti výroby a predaja elektriny z obnoviteľných zdrojov, považoval v aktuálnych podmienkach fungovania slnečných elektrární a predlžení podpory zo strany štátu do roku 2030 za účelové. Zdôraznil, že žalovaný ukončením prevádzkovania fotovoltickej elektrárne v Lazanoch a predajom technológie slúžiacej na jej prevádzkovanie tretej osobe stratil možnosť generovať príjmy z jej prevádzkovania, t.j. stratil jediný zdroj príjmov a touto transakciou došlo k zániku predmetu podnikania, t.j. činnosti na ktorú bola spoločnosť primárne založená - výroba, predaj a distribúcia energie elektrárne z obnoviteľných zdrojov. Mal za to, že dôsledkom úplnej straty príjmu bude nemožnosť splácať záväzky veriteľom.

Žalobca taktiež poukázal na skutkovo identickú vec v konaní o žalobe žalobcu voči spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 1, s.r.o. o zaplatenie dividendy vo výške 48 825 eur s príslušenstvom vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , v ktorom súd uznesením zo dňa 09.08.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu vo výške 60 226,46 eura do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia (viď č.l. 146 s. sp.).

Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že žalobou zo dňa 29.11.2021 sa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. zrušenia jeho účasti v spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2, s.r.o. s tým, že súd vo veci meritórne rozhodol dňa 20.05.2022 tak, že zrušil jeho účasť ako spoločníka v spoločnosti (č.l. 130 s. sp.), pričom vec ešte nebola právoplatne ukončená.

Žalobca dôvodil, že obava z ohrozenia exekúcie bola daná tým, že žalovaný sa už počas súdneho konania zbavil svojho majetku, tým že previedol technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne na tretiu osobu (viď zápisnica z riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 31.03.2023) a kým bude o predmetnej žalobe súdom právoplatne rozhodnuté, žalovaný už v tom čase nebude mať žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku vo výške 23 250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 709,37 eura (5,05 % ročne zo sumy istiny počítanej od 21.08.2019 ku dňu podania návrhu), čo predstavuje spolu sumu vo výške 27 959,37 eura. V súvislosti s návrhom na vydanie platobného rozkazu mu vznikli trovy spojené s úhradou súdneho poplatku vo výške 697,50 eura. Mal za to, že predajom technológie slúžiacej na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne na tretiu osobu sa nenapraviteľne zasiahlo do jeho práv a právom chránených záujmov, a to do práva vlastniť majetok. Zdôraznil, že tým, že žalovaný previedol technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne na tretiu osobu, pričom mu nezostal žiadny iný významný majetok, ktorý by mohol slúžiť na úhradu jeho pohľadávky, vytvára reálnu obavu, že v prípade, ak súd vyhovie jeho žalobe, žalovaný nebude mať z čoho uspokojiť predmetnú pohľadávku. Neodkladné opatrenie mu má zabezpečiť ochranu proti žalovanému, nakoľko reálne hrozí a z konania žalovaného je zrejmé, že sa v blízkej budúcnosti zbaví aj zvyšku svojho majetku, čo vyplýva zo skutočnosti, že sa zbavil majetku, ktorý bol jeho „výrobným nástrojom“ a prostriedkom produkovania zisku, čím sa mu znemožní vymoženie predmetného peňažného plnenia. Hrozí mu teda bezprostredná ujma na jeho právach. Za daných okolností nariadenie neodkladného opatrenia splní svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie práva na peňažné plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, a ktorého existenciu v konaní predloženými dôkazmi riadne osvedčil. Mal za to, že sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko žalovaný už toho času nie je vlastníkom žiadneho majetku, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo. Nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti zložiť peňažnú sumu do úschovy Mestského súdu Bratislava III je jedinou možnosťou ako zabezpečiť, že jeho peňažná pohľadávka v nezanedbateľnej sume cca 30 000 eur bude uhradená, nakoľko existuje reálna a dôvodná obava, že exekúcia jeho pohľadávky voči žalovanému bude ohrozená/zmarená, keďže žalovaný už toho času nemá žiadny významný majetok, z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby uspokojiť.

Na základe listinných dokladov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobca má voči žalovanému splatný nárok na vyplatenie dividendy za rok 2018 vo výške istiny 23 250 eur, čo spolu s príslušenstvom predstavuje sumu 28 656,87 eura (istina a úrok z omeškania vo výške 4 709,37 eura, t.j. 5,05 % p.a. zo sumy istiny od 21.08.2019 ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a trovy spojené s úhradou súdneho poplatku vo výške 697,50 eura), pričom tento nárok žalovaný nespochybnil, ale započítal si voči nemu svoj tvrdený nárok na náhradu škody, ktorý je predmetom iného súdneho konania, v ktorom súd prvej inštancie nárok žalovaného na náhradu škody zamietol (rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť).

Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že boli dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže z popisu rozhodujúcich skutočností bola daná zrejmá obava žalobcu zo zmarenia budúcej exekúcie. Z konania žalovaného je nepochybné, že hoci má po odpredaji majetku finančné prostriedky na úhradu svojho záväzku voči žalobcovi, nemá záujem túto splatnú pohľadávku uhradiť a to napriek tomu, že ju nespochybnil a nenamietal. Z listinného dôkazu - zápisnica z konania riadneho valného zhromaždenia zo dňa 31.03.2023 mal súd osvedčené, že žalovaný mieni použiť finančné prostriedky na vysporiadanie úverového vzťahu s financujúcou bankou a nakoľko nemá žiaden iný majetok, existuje reálna obava, že uspokojenie jeho pohľadávky v čase, kedy bude súdom o žalobe rozhodnuté, bude zmarené, keďže žalovaný nebude mať dostatok finančných prostriedkov. Uvedená obava vyplýva z toho, že žalovaný odpredal zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré slúžili na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne ako jediného predmetu podnikania žalovaného, čím stratil jediný zdroj príjmu, t.j. zbavil sa možnosti generovať zisky z jej prevádzkovania, z ktorých by prípadne mohol v budúcnosti pohľadávku žalobcu uhradiť.

3. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný dňa 27.09.2023 v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa , a a namietal, že súd napadnutým rozhodnutím prejudikoval výsledok konania vo veci samej bez toho, aby nárok žalobcu meritórne posúdil. Ďalej namietal, že rozhodnutím pre potreby neodkladného opatrenia súd už vopred priznal žalobcovi nárok na náhradu časti trov konania vo výške 697,50 eura. Žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla. Taktiež namietal tvrdenia súdu prvej inštancie, že nemá žiaden iný relevantný majetok a teda že existuje obava zmarenia uspokojenia pohľadávky. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že ukončením prevádzkovania fotovoltickej elektrárne došlo fakticky k zániku predmetu jeho podnikania, na ktorý bol primárne založený s dôsledkom zániku možnosti produkovať príjmy a s nevyhnutným dôsledkom nemožnosti splácať záväzky. Uviedol, že v obchodnom registri má zapísaných 13 rôznych predmetov činnosti a podnikanie, výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v solárnych zariadeniach je len jedným z nich, pričom chce nájsť nové perspektívnejšie obchodné príležitosti. Ďalej uviedol, že neexistujúca pohľadávka nemôže byť predmetom exekúcie, a preto nie je možné takúto pohľadávku zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia. Taktiež namietal nedostatok neodkladnej potreby na nariadenie neodkladného opatrenia a nedostatok proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že súd návrh zamieta.

4. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 26.10.2023, ten sa k nemu nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej len ako ,,odvolací súd“) v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Odvolací súd posúdil návrh žalobcu v kontexte predložených listinných dôkazov a vyššie uvedených zákonných ustanovení a dospel k záveru, že žalobca osvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a teda splnil podmienky pre jeho nariadenie.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). 18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho

pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca je jedným zo štyroch spoločníkov žalovaného s obchodným podielom zodpovedajúcim 25 % základného imania. Základné imanie žalovaného je výške 600 000 eur, pričom splatený vklad žalobcu je 150 000 eur (viď výpis z obchodného registra spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2, s.r.o., č.l. 129 s. sp.). Zo zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.06.2019 (č.l. 6 s. sp) vyplýva, že uznesením č. 2 valné zhromaždenie schválilo účtovnú závierku spoločnosti za rok 2018. Uznesením č. 3 valné zhromaždenie rozhodlo, že zisk spoločnosti za hospodársky rok 2018 vo výške 209 440,91 eura sa použije tak, že suma 72 270,66 eura sa prevedie na účet neuhradenej straty minulých účtovných období a použije sa na jej úhradu. Suma 100 000 eur mala byť rozdelená medzi spoločníkov spoločnosti, a to každému spoločníkovi podľa výšky podielov na základnom imaní, a to do 60 dní odo dňa konania mimoriadneho valného zhromaždenia. Suma 37 170,25 eura mala byť prevedená na účet nerozdeleného zisku. Podľa uznesenia č. 4 valného zhromaždenia, nerozdelený zisk minulých účtovných období vo výške 172 001,15 eura spolu s nerozdeleným ziskom za rok 2018 vo výške 72 270,66 eura sa mal použiť na pokrytie neuhradenej straty minulých účtovných období.

Z oznámenia o spôsobe vyplatenia dividend za rok 2018 a zápočte pohľadávok zo dňa 21.08.2019 (č.l. 10 s. sp.) odvolací súd zistil, že konateľ žalovaného Z. oznámil žalobcovi, že na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 21.06.2019 bolo rozhodnuté o vyplatení časti zisku medzi spoločníkov spoločnosti, pričom jeho podiel na zisku predstavuje podľa výšky vkladu na základnom imaní a veľkosti obchodného podielu sumu 25 000 eur pred zdanením a 23 250 eur po zdanení. Zároveň mu oznámil, že voči nemu eviduje nárok na náhradu škody vo výške 219 162,80 eura, ktorý si započítava proti jeho nároku na podiel zo zisku.

Zo zápisnice z konania riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.03.2023 (č.l. 136 s. sp.) odvolací súd zistil, že uznesením č. 2 valné zhromaždenie žalovaného schválilo účtovnú závierku spoločnosti za obdobie 12/2021 - 11/2022, pričom výsledkom hospodárenia bol zisk po zdanení vo výške 57 702,62 eura. Valné zhromaždenie uznesením č. 3 rozhodlo, že celý dosiahnutý zisk spoločnosti za účtovné obdobie 12/2021-11/2022 vo výške 57 702,62 eura a čiastka 92 297,38 eura z nerozdeleného zisku za roky 2019-2021 bude vyplatená ako dividendy, a to v celkovej výške 150 000 eur spoločníkom v pomere podľa čl. 7.11. spoločenskej zmluvy žalovaného, t.j. v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom do základného imania. Ďalej predseda valného zhromaždenia predložil valnému zhromaždeniu návrh na prerokovanie novej obchodnej politiky spoločnosti - ukončenie prevádzkovania fotovoltickej elektrárne označovanej ako Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 a predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne tretej osobe a ukončenie a vysporiadanie úverového vzťahu s financujúcou leasingovou spoločnosťou. Následne valné zhromaždenie uznesením č. 4 schválilo zmenu obchodnej politiky žalovaného vo forme ukončenia prevádzkovania fotovoltickej elektrárne Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 žalovaným a predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne tretej osobe za kúpnu cenu vo výške najmenej 650 729 eur bez DPH, ako bola určená znaleckým posudkom znaleckej organizácie Inštitút Monitoringu a Analýz s.r.o. č. 6/2023 (viď č.l. 138 s. sp.). Získané prostriedky mali byť primárne použité na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania (Tatra-leasing s.r.o.).

Z listu žalovaného označeného ako ,,Odpoveď na žiadosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. zo dňa 17.07.2023“ (č.l. 145 s. sp.) odvolací súd zistil, že zmena obchodnej politiky žalovaného týkajúca sa ukončenia prevádzkovania fotovoltickej elektrárne Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 a predaj majetku určeného na jej prevádzkovanie vychádza podľa žalovaného z trhových podmienok a podnikania v oblasti výroby a predaja elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré spoločnosť z dlhodobého hľadiska

nepovažovala za priaznivé berúc v úvahu úverové zaťaženie spoločnosti a riziká z toho plynúce. Ďalej sa v liste uvádza, že zmluvou o prevode práv a povinností z leasingu, boli tieto prevedené na nadobúdateľa.

21. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah na tom základe, že žalobca je 25 % spoločníkom žalovaného - spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o.. Žalovaný nespochybnil existenciu nároku žalobcu voči nemu, teda vznik a následnú splatnosť pohľadávky žalobcu na vyplatenie dividendy za rok 2018 (viď oznámenie o spôsobe vyplatenia dividend za rok 2018 a zápočte pohľadávok zo dňa 21.08.2019, č.l. 10 s. sp.).

22. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné a spôsobilé na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania žalovaným dospel k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosti, že v predmetnej veci je odôvodnená obava z ohrozenia exekúcie, a teda bolo opodstatnené nariadenie neodkladného opatrenia, pretože jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu. Realizáciou právnych krokov v spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. ako je ukončenie prevádzkovania fotovoltickej elektrárne a predaj majetku spoločnosti za súčasnej absencie iného zdroja príjmov žalovaného by už prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej v prospech žalobcu stratilo význam, resp. by vzniknutý stav bol nenapraviteľný. Uvedené mal súd preukázané z listinného dôkazu, a to zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.03.2023, ktoré prijalo rozhodnutie o ukončení prevádzkovania fotovoltickej elektrárne Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 a o predaji majetku spoločnosti s tým, že získané prostriedky budú primárne použité na úhradu záväzkov spoločnosti, a že žalovaný použil získané finančné prostriedky na vysporiadanie úverového vzťahu s financujúcou leasingovou spoločnosťou. Nakoľko nebol v predmetnom konaní tvrdený ani osvedčený žiaden iný relevantný majetok žalovaného, existuje reálna obava zo zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu s poukazom na žalovaným tvrdené úverové zaťaženie spoločnosti a z toho plynúce riziká. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dostatočnom osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie pre účely nariadenia neodkladného opatrenia.

24. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa neprimeranosti nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o dočasné opatrenie v nevyhnutnom rozsahu, teda vo výške žalobcom uplatnenej a žalovaným uznanej splatnej pohľadávke pre prípad budúcej insolvencie žalovaného z dôvodu preukázanej straty príjmu berúc v úvahu žalovaným tvrdené úverové zaťaženie spoločnosti (viď č.l. 145 s. sp.). Nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí stav právnej istoty do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, aby nedošlo k nenávratnému stavu. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd napadnutým rozhodnutím prejudikoval výsledok konania vo veci samej bez toho, aby nárok žalobcu meritórne posúdil odvolací súd uvádza, že sám žalovaný žalovanú pohľadávku v sume 23 250 eur v plnom rozsahu uznal, keď v liste žalobcovi zo dňa 21.08.2019 nazvanom ako oznámenie o spôsobe vyplatenia dividend za rok 2018 a zápočte pohľadávok (č.l. 10 s. sp.) uviedol, že žalobcovi vzniká nárok na podiel zo zisku za rok 2018, teda nárok na vyplatenie dividendy za rok 2018 po zdanení v sume 23 250 eur. Podľa zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.06.2019 (č.l. 6 s. sp.) valné zhromaždenie poverilo konateľa spoločnosti k vyplateniu týchto podielov na zisku jednotlivým spoločníkom, a to do 60 dní odo dňa konania tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, t. j. do 20.08.2019, kedy sa pohľadávka žalobcu stala splatnou, a teda dňom 21.08.2019 bol žalovaný v omeškaní z čoho plynie žalobcovi voči nemu nárok na úrok z omeškania. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

26. K odvolacej námietke žalovaného, že pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla, a že neexistujúca pohľadávka nemôže byť predmetom exekúcie, a preto nie je možné takúto pohľadávku zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. S poukazom na druhá veta a , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná okrem prípadu, že sa tak strany dohodli. Z obsahu spisu však nevyplýva existencia zročnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v žalovaným deklarovanej výške, ani dohoda medzi žalobcom a žalovaným o započítaní nesplatnej

pohľadávky žalovaného proti splatnej pohľadávke žalobcu. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

27. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutím pre potreby neodkladného opatrenia súd už vopred priznal žalobcovi nárok na náhradu časti trov konania vo výške 697,50 eura odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nerozhodoval v danom štádiu konania o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ale za daných vyššie uvedených skutkových okolností vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil mu povinnosť dočasne zložiť do súdnej úschovy aj sumu 697,50 eura, zodpovedajúcu výške preukázateľne žalobcom zaplateného súdneho poplatku za predmetnú žalobu z obavy, že v dôsledku insolvencie žalovaného bude exekúcia ohrozená. Uvedená suma tak nie je priznaná žalobcovi bez prejednania veci samej, ale je len z vyššie uvedených dôvodov v súdnej úschove pre prípad úspechu žalobcu a v tom čase nemajetnosti žalovaného. Neodkladné opatrenie podľa prichádza do úvahy vtedy, ak je predmetom sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy. Nejde však o solučnú úschovu podľa (na účely splnenia záväzku), na ktorú je oprávnený výlučne notár. Úschova na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom sa realizuje na súde prvej inštancie, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

28. K odvolacej námietke žalovaného o špekulatívnosti tvrdenia zo strany súdu prvej inštancie, že nemá žiaden iný relevantný majetok a teda, že neexistuje obava zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom odvolaní netvrdil ani nijako neosvedčil, že iným relevantným hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom pre prípadné budúce uspokojenie pohľadávky žalobcu disponuje. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

29. K odvolacej námietke žalovaného, ktorou nesúhlasil s tým, že by ukončením prevádzkovania fotovoltickej elektrárne došlo fakticky k zániku predmetu jeho podnikania, na ktorý bol primárne založený s dôsledkom zániku možnosti produkovať príjmy a s nevyhnutným dôsledkom nemožnosti splácať záväzky, nakoľko má v obchodnom registri zapísaných 13 rôznych predmetov činnosti a podnikanie, výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v solárnych zariadeniach je len jedným z nich, pričom chce nájsť nové perspektívnejšie obchodné príležitosti odvolací súd uvádza, že žalovaný neuviedol nijaké konkrétne podnikateľské zámery, ktoré by boli v blízkej dobe zdrojom jeho príjmov, ale naopak poukázal na svoje úverové zaťaženie a z toho plynúce riziká. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

30. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku neodkladnej potreby na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že táto vyplýva z obavy ohrozenia exekúcie v budúcnosti z dôvodu predaja celého majetku slúžiaceho na prevádzkovanie hlavného predmetu podnikateľskej činnosti, z ukončenia podnikateľskej činnosti v oblasti výroby a predaja elektriny z obnoviteľných zdrojov, z rozdelenia všetkého zisku žalovaného za rok 2022, ako aj nerozdeleného zisku z posledných rokov 2019-2021, z poukázania na jeho vlastné úverové zaťaženie a z neosvedčenia zdroja jeho príjmu na najbližšie obdobie. Odvolací súd túto odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

31. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

32. Z návrhu a priložených listinných dôkazov mal odvolací súd za dostatočne osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že boli dané podmienky na jeho nariadenie, keďže z popisu rozhodujúcich skutočností vyplýva odôvodnená obava zo zmarenia budúcej exekúcie, a teda že v prípade dôvodne podanej žaloby ohľadne nároku na vyplatenie podielu na zisku by nebolo možné realizovať výkon súdneho rozhodnutia a konanie vo veci samej by tak stratilo význam. Za daných

skutkových okolností, ako aj preventívny účinok neodkladného opatrenia bolo jeho nariadenie jediným účinným prostriedkom, ktorým môže žalobca dosiahnuť ochranu uplatneného práva na peňažné plnenie.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a v súvislosti s odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu, rozhodne podľa v spojení s súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

35. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).