Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-194-2005.pdf
PDF · 97.97 KB
No categories available
11Cb/194/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: D & D, spol. s r.o., P., P. XXXX/XX,. P., IČO: XX. XXX. XXX, zastúpený JUDr. J. M., advokátkou so sídlom D. X,. P., proti odporcovi: G., s.r.o., B. XXX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 23.800,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 23.800,- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania od 29.10.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 8.488,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 25.11.2005 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 23.800,- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania od 21.10.2005 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel v marci 2004 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mal odporca ako budúci predávajúci navrhovateľovi ako budúcemu kupujúcemu previesť do vlastníctva garážové boxy č. 12 a 13 v P.. Podľa zmluvy navrhovateľ poukázal odporcovi na jeho bankový účet sumu 23.800,- Sk, čo predstavovalo zálohu na úhradu kúpnej ceny za predmet prevodu. Medzi účastníkmi došlo 22.9.2004 k uzavretiu kúpnej zmluvy na garážový box č. 12. Listom zo dňa 12.1.2005 navrhovateľ neprejavil záujem o uzavretie kúpnej zmluvy na druhý garážový box, čo odporca akceptoval ako odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľ následne žiadal o vrátenie zaplatenej zálohy. Odporca nárok navrhovateľa neuznal a neuspokojil. Ustanovenie článku III bod 3.2 zmluvy, v zmysle ktorého, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu uvedených v bode 3.1.c/, je budúci predávajúci oprávnený ponechať si zloženú zálohu podľa bodu 2.3 tejto zmluvy ako zmluvnú pokutu, považuje navrhovateľ za neplatné a nezákonné. Nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, je nárok z bezdôvodného obohatenia. Dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva. Ak účastníci zmluvou dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom.
Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že navrhovateľ sa po dokončení výstavby garáži rozhodol ku kúpe len jednej garáži a u druhej garáže došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy podľa článku III bod 3.1 písm. c/, pričom predávajúci využil právo ponechať si zloženú zálohu ako zmluvnú pokutu. Odporca nesúhlasí so stanoviskom navrhovateľa, že uvedené zmluvné ustanovenie je neplatné a nezákonné. Kupujúci si musel byť vedomý zmluvnej pokuty v prípade, ak k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedôjde z dôvodov na strane kupujúceho. Odporca preto nárok navrhovateľa neuznáva a návrh žiada zamietnuť.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením zmluvy o budúcej zmluvy, kúpnej zmluvy, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Navrhovateľ ako budúci kupujúci uzatvoril s odporcom ako budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom budúceho prevodu je garážový box č. 12 a 13. Kúpna cena za predmetný garážový box bola dohodnutá vo výške 238.000,- Sk ako cena pevná. Budúci predávajúci je povinný vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Budúci kupujúci je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu do 10 dní odo dňa odoslania výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci zaplatí budúcemu predávajúcemu do 10 dní od zahájenia stavby na jeho účet čiastku 23.800,- Sk ako zálohu na úhradu kúpnej ceny za predmet prevodu. Podľa článku III bod 3.1 písm. c/ sa zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prípade, ak nedôjde zo strany budúceho kupujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy v lehote uvedenej v bode 2.2 tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa bodu 3.2, v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov uvedených v bode 3.1 písm. c/, je budúci predávajúci oprávnený ponechať si zloženú zálohu podľa bodu 2.3 tejto zmluvy ako zmluvnú pokutu.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa uhradil navrhovateľ dňa 28.4.2004 odporcovi sumu 47.600,- Sk.
Dňa 22.9.2004 uzatvoril navrhovateľ ako kupujúci s odporcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nebytový priestor - garáž č. 12.
Listom zo dňa 12.1.2005 oznámil navrhovateľ odporcovi, že žiada o zrušenie rezervácie garáže č. 13 v hromadných garážach v P.. Zároveň žiada o vrátenie zálohy za rezerváciu predmetnej nehnuteľnosti.
Listom zo dňa 7.8.2005 oznámil odporca navrhovateľovi, že na základe odstúpenia navrhovateľa od kúpy garáže, ktoré bolo oznámené listom zo dňa 12.1.2005, si ponecháva zloženú zálohu vo výške 23.800,- Sk ako zmluvnú pokutu.
Listom zo dňa 10.10.2005 právna zástupkyňa navrhovateľa opätovne žiadala odporcu o vrátenie zloženej zálohy, čo odôvodnila tým, že dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia od zmluvy je pre rozpor so zákonom neplatná. Ponechanie zálohy je bezdôvodným obohatením, ktoré navrhovateľ žiada vydať.
Listom zo dňa 21.10.2005 odporca oznámil navrhovateľovi, že v zmysle príslušných článkov zmluvy došlo zo strany budúceho kupujúceho k odstúpeniu od zmluvy podľa bodu 3.1 písm. c/, pričom predávajúci využil právo ponechať si zloženú zálohu ako zmluvnú pokutu. Odporca si nie je vedomý, s akým zákonom a akými príslušnými ustanoveniami je uzavretá zmluva v rozpore.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Odporca list navrhovateľa zo dňa 12.1.2005 akceptoval ako odstúpenie od zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi zanikol tým, že budúci predávajúci od zmluvy odstúpil. Odporca mal možnosť do 1 roka od dojednanej lehoty požiadať súd o vydanie rozhodnutia, ktorým by bol nahradený prejav vôle na uzavretie kúpnej zmluvy aj na druhý garážový box. Odstúpením navrhovateľa od zmluvy nemohlo dôjsť k porušeniu povinností zakotvených v zmluve. Jedná sa o výkon práva a nie porušenie povinnosti, ktoré by bolo možné zabezpečiť zmluvnou pokutou. Takáto dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Uplynutím jednoročnej lehoty vzťah zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve už nemôže trvať a zanikol. Kúpna zmluva na prvý garážový box bola uzavretá dňa 22.9.2004 a jednoročná lehota tak už uplynula. V prípade nevrátenia preddavku by sa na strane odporcu jednalo o vznik bezdôvodného obohatenia.
Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve nie je v rozpore so zákonom. Navrhovateľ na základe zmluvy prejavil záujem o odkúpenie 2 garáži. Následne odkúpil jednu garáž, druhú garáž na základe svojho listu odmietol. 10 %-ná záloha v tomto prípade predstavuje zmluvnú pokutu. Predmetná zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá niekedy v marci 2004. Podľa názoru odporcu, listom zo dňa 12.1.2005 mal navrhovateľ záujem od zmluvy odstúpiť. Garáž do dnešného dňa nebola odporcom odpredaná a navrhovateľ má naďalej možnosť si túto garáž odkúpiť. Podľa názoru odporcu tak zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol ukončený a túto garáž pre navrhovateľa stále držia. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil podľa článku 3.1 písm. c/ a podľa článku 3.2 má odporca právo na zloženú zálohu ako zmluvnú pokutu.
Podľa §-u 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa odseku 2, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa odseku 3, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa §-u 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §-u 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §-u 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Na základe vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu na dva garážové boxy č. 12 a 13 v hromadných garážach v P.. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ podľa predloženého výpisu z účtu uhradil odporcovi dojednanú zálohu vo výške 2 x 23.800,- Sk, teda 47.600,- Sk. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je uvedený dátum jej uzavretia. Účastníci však zhodne udávajú, že bola uzavretá v mesiaci marec 2004. Dňa 22.9.2004 bola medzi účastníkmi uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol garážový box č. 12. Ohľadom garážového boxu č. 13 kúpna zmluva uzavretá nebola. Listom zo dňa 12.1.2005 oznámil navrhovateľ odporcovi, že nemá záujem na uzavretí zmluvy ohľadom garážového boxu č. 13 a z tohto dôvodu ruší rezerváciu. Odporca podľa svojho listu tento úkon navrhovateľa vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy a v zmysle článku III bod 3.1 písm. c/ zmluvy s tým, že podľa bodu 3.2 zmluvy si zaplatenú zálohu ponecháva ako zmluvnú pokutu.
Podľa názoru súdu však list navrhovateľa zo dňa 12.1.2005 nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti pre platné a účinné odstúpenie od zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia §-u 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno od zmluvy odstúpiť len v prípadoch, ktoré sú stanovené v zákone alebo dohodnuté účastníkmi. Účastníkmi v zmluve boli jednoznačne stanovené prípady, za ktorých môže navrhovateľ, resp. odporca od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpiť. List navrhovateľa zo dňa 12.1.2005 je v
rozpore s bodom 3.3 uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa tohto bodu bol navrhovateľ ako budúci kupujúci oprávnený od zmluvy odstúpiť len v prípade neukončenia stavby v stanovenom termíne, nedodržania dojednanej pevnej ceny a nesplnenia predmetu zmluvy v deklarovanom rozsahu. Navrhovateľ ako budúci kupujúci teda nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade, že už nemá záujem o odkúpenie jednej z garáži. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.1.2005 je tak v rozpore so zmluvnými dojednaniami účastníkov, a preto je neplatné a neúčinné. V nijakom prípade sa nemôže jednať o odstúpenie od zmluvy v zmysle článku III bod 3.1 písm. c/ zmluvy, ako to uvádza odporca vo svojich listoch adresovaných právnej zástupkyni navrhovateľa. Odstúpiť podľa tohto zmluvného článku bol totižto oprávnený jedine odporca ako budúci predávajúci, a to v prípade, ak budúci kupujúci neuzavrie kúpnu zmluvu v dojednanej lehote. Na základe tohto zmluvného článku teda od zmluvy navrhovateľ odstúpiť nemohol. Súd tak dospel k záveru, že na základe neplatného odstúpenia od zmluvy, ku ktorému malo dôjsť listom navrhovateľa zo dňa 12.1.2005, zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá medzi účastníkmi nebola zrušená.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou zániku práv a povinností účastníkov zo zmluvy v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej jednoročnej lehoty. Samotný Občiansky zákonník ako podstatnú náležitosť zmluvy o budúcej zmluve vyžaduje určenie doby, do ktorej sa má predmetná zmluva uzavrieť. Určenie tejto doby je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a je predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Na určenie tejto doby stačí, aby bola dostatočne určiteľná. V tomto prípade účastníci túto dobu vymedzili povinnosťou budúceho predávajúceho vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Budúci kupujúci bol potom povinný uzavrieť kúpnu zmluvu do 10 dní odo dňa odoslania výzvy. V konaní nebolo zistené, kedy došlo ku kolaudácii predmetných garáži. Je však nepochybné, že ku kolaudácii došlo, a že odporca navrhovateľa vyzval na uzavretie kúpnej zmluvy. Táto okolnosť vyplýva z toho, že dňa 22.9.2004 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu na jeden garážový box. Ku skolaudovaniu garáží a výzve na uzavretie kúpnej zmluvy tak muselo dôjsť pred 22. septembrom 2004. V konaní medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu na garážový box č. 13. V takomto prípade ustanovenie §-u 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka dáva odporcovi ako budúcemu predávajúcemu právo do jedného roka sa domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle navrhovateľa bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Odporca však toto svoje právo nevyužil. Tým jeho právo na uzavretie budúcej zmluvy zaniklo, a to uplynutím jednoročnej doby. Tomuto zániku práva mohol odporca zabrániť výlučne tým, že by na súde podal návrh na nahradenie prejavu vôle navrhovateľa. Po uplynutí doby jedného roka sa už oprávnená osoba nemôže domáhať nahradenia prejavu vôle. Občiansky zákonník v tomto prípade s absenciou žaloby na nahradenie prejavu vôle spája zánik práva účastníkov domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy. Uplynutím tejto doby došlo k zániku vzájomných práv a povinností účastníkov z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve. Tento právny názor sa opiera aj o ustanovenie §-u 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je záväzok účastníkov, že uzavrú budúcu zmluvu, limitovaný dohodnutou dobou. Po uplynutí tejto doby má oprávnená strana právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle súdom. Ak však v tejto dobe žalobný návrh nie je podaný, práva účastníkov zo zmluvy zanikajú.
Účastníci sú potom povinní vrátiť si navzájom prijaté plnenia v zmysle zásad platných pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca na základe zmluvy prijal zálohu vo výške 23.800,- Sk. Zánikom práv a povinností účastníkov zo zmluvy o budúcej zmluve odpadol právny dôvod na strane odporcu pre prijatie tejto zálohy. Odporca je preto povinný zálohu navrhovateľovi vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Súd tak dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti istiny v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.800,- Sk.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne od 21.10.2005. Navrhovateľ tento dátum nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil. Z korešpondencie účastníkov bolo zistené, že navrhovateľ odporcu na vrátenie zálohy titulom bezdôvodného obohatenia vyzval listom zo dňa 10.10.2005, v ktorom zároveň odporcovi určil lehotu na vrátenie v trvaní 7 dní. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy bol uvedený list odporcovi doručený. Je však nepochybné, že tento list bol odporcovi doručený najneskôr dňa 21.10.2005, nakoľko týmto dňom je datovaný list odporcu, ktorým na uvedený list odpovedal právnej zástupkyni navrhovateľa. Lehota odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia tak začala plynúť najneskôr dňom 22.10.2005 a uplynula
najneskôr dňom 28.10.2005. Počnúc dňom 29.10.2005 sa tak odporca nepochybne dostal do omeškania so svojim finančným záväzkom, spočívajúcim v povinnosti vrátiť navrhovateľovi prijaté bezdôvodné obohatenie. Súd tak dospel k záveru, že odporca sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dostal až počnúc dňom 29.10.2005 a nie počnúc dňom 21.10.2005, ako to uvádza navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Uplatnená úroková miera 13 % ročne zodpovedá ustanoveniu §-u 517 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností potom súd uložil odporcovi tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 13 %-ný úrok z omeškania zo žalovanej istiny od 29.10.2005 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v úroku, ktorý bol požadovaný za obdobie od 21.10.2005 do 28.10.2005, súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v tejto časti bol preto návrh zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech. Jeho neúspech však súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu trov konania. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 1.190,- Sk a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal súd za 3 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie návrhu, účasť na pojednávaní) v sume 3 x 1.550,- Sk, plus 2 x 150,- Sk a 1 x 164,- Sk režijný paušál, spolu 5.114,- Sk a ďalej náhradu za stratu času za cestu z P. do Ž. a späť v rozsahu 8 polhodín po 273,- Sk, spolu 2.184,- Sk. Trovy právneho zastúpenia tak spolu činia 7.298,- Sk. Právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila podaním zo dňa 15. mája 2006 trovy právneho zastúpenia za 1 úkon v hodnote 2.450,- Sk. Takto uplatnená výška trov právneho zastúpenia však nezodpovedá vyhl. č. 655/2004 Z. z. s ohľadom na istinu, ktorá je predmetom konania. Celkovo potom súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8.488,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.