Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Cpr-15-2002.pdf
PDF · 69.61 KB
No categories available
13Cpr/15/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: R.. W. K., O. XX/XX, Z., zastúpená JUDr. Júliou Gombošovou, advokátkou, Líščie nivy 23, Bratislava, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 2.12.2002 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by vyslovil neplatnosť výpovede doručenej navrhovateľke odporcom dňa 27.5.2002 a zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy spolu s príslušenstvom. V priebehu konania navrhovateľka upresnila petit návrhu a vyčíslila výšku náhrady mzdy, pričom návrh na začatie konania v ostatnej časti nemenila.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, pričom zároveň poukázal na márne uplynutie prekluzívnej lehoty.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámil sa so založenými listinnými dôkazmi: pracovná zmluva zo dňa 16.2.1981 spolu s dodatkami č. 1 - 6, písomné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.5.2002 a zistil nasledovný stav veci:
Odporca rozviazal pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou zo dňa 27.5.2002, ktorá bola navrhovateľke riadne doručená dňa 5.6.2002. Vo výpovedi odporca stanovil výpovednú dobu tri mesiace. Výpovedná doba začala plynúť 1.7.2002 a skončila dňa 30.9.2002. Navrhovateľka uplatnila na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou návrhom, doručeným súdu dňa 2.12.2002.
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce (platného v čase skončenia pracovného pomeru), ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je dva mesiace. Pri výpovedi z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) je výpovedná doba tri mesiace.
Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 77 cit. zákona neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 36 ods. 1 cit. zák. k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 74 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4 a § 193 ods. 2. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť z dôvodu márneho uplynutia zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnou cestou. Navrhovateľke bola výpoveď doručená dňa 5.6.2002, výpovedná doba začala plynúť 1.7.2002 a uplynula 30.9.2002. Stanovená dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnou cestou je prekluzívna, má hmotnoprávny charakter, a v tomto prípade začala plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, teda od 30.9.2002 a najneskôr jej posledný deň, teda dňa 30.11.2002 mal byť návrh navrhovateľky na začatie konania doručený súdu. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 2.11.2002, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto sa súd už otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru nezaoberal, nepripustil ani vykonanie ďalších dôkazov, na zánik práva prihliadol z úradnej povinnosti a návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., odporca mal plný úspech vo veci, mal teda nárok na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo Veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.