Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cbi/36/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Danicou Kočičkovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa: P. R., M. Č. XX, XXX XX. L. proti odporkyni: JUDr. Z. K., K. X,. B. B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu L. V. K., s. r. o., O. XX,. V. K., IČO: XXXXXXXX,. zastúpenej advokátom JUDr. P. P. so sídlom K. X,. B. B. o návrhu navrhovateľa na určenie pravosti pohľadávky navrhovateľa takto

rozhodol:

Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa v sume 313.492,-Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 6. 97 až do 14. 7. 2000 je čo do pravosti nesporná. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V žalobe zo dňa 7. 2. 2001 navrhol navrhovateľ, aby súd vo svojom rozhodnutí určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 313.492,-Sk je čo do pravosti nesporná. Na pojednávaní konanom dňa 3. 10. 2005 navrhovateľ vo svojom ústnom prednese prednesenom do zápisnice o pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd určil, že pohľadávka navrhovateľa v sume 335.800,-Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 6. 1997 do 14. 7. 2000 je čo do pravosti nesporná. Navrhovateľ v žalobe, ktorú podal na základe Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 23. 1.2001, v ktorom mu Krajský súd v Banskej Bystrici oznámil, že správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku navrhovateľa čiastočne vo výške 313.492,-Sk čo do pravosti poprel, uviedol, že podáva žalobu voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu JUDr. P. P., ktorý na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2000 poprel navrhovateľovu pohľadávku vo výške 313.492,-Sk čo do pravosti, pretože so stanoviskom správcu konkurznej podstaty úpadcu nesúhlasí a trvá na pravosti pohľadávky v pôvodne uplatnenej výške. Podľa ustanovenia v znení , ktorý súd na daný prípad podľa ustanovenia b/ ods. 1 a ustanovenia veta prvá aplikoval ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Podľa ustanovenia v znení vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a/ oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu, týkajúce sa tohto majetku, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu. Podľa ustanovenia v znení veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov, to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí

podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie () s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Podľa ustanovenia v znení na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom. Podľa ustanovenia v znení pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd. Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd konštatoval, že prihláškou konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 si prihlásil navrhovateľ v konkurznom konaní úpadcu L. V. K. s. r. o. v konkurze so sídlom vo V. K. pohľadávku v celkovej výške 368.692,-Sk. Podľa údajov uvedených navrhovateľom v prihláške konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 pohľadávka navrhovateľa v uvedenej výške predstavovala nárok na náhradu mzdy vo výške 349.600,- Sk, ďalej nárok na 17,6 % úrok z omeškania od 1. 6. 1997 do vyhlásenia konkurzu a nárok na trovy konania vzniknuté navrhovateľovi v konaní pred Okresným súdom vo Veľkom Krtíši č. k. vo výške 19.092,-Sk. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd ďalej konštatoval, že okrem prihlášky konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 podal navrhovateľ v konkurznom konaní úpadcu L. V. K. s. r. o., v konkurze so sídlom vo V. K. aj prihlášku konkurzného veriteľa zo dňa 14. 9. 2000, z obsahu ktorej vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená touto prihláškou konkurzného veriteľa v nevyčíslenej podobe predstavovala nároky navrhovateľa vyplývajúce z pracovného pomeru za rok 1997. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2000, kde bola predmetom preskúmania len pohľadávka navrhovateľa prihlásená prihláškou konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000, správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku navrhovateľa čiastočne, tak ako bolo vyššie konštatované, vo výške 313.492,-Sk čo do pravosti poprel. Podľa údajov uvedených v Zápisnici z prieskumného pojednávania konaného dňa 23. 11. 2000 dôvodom čiastočného popretia pohľadávky navrhovateľa bola skutočnosť, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši, ktorý ako vecne a miestne príslušný súd rozhodoval o nároku navrhovateľa na náhradu ušlej mzdy a o nároku na určenie, že pracovný pomer navrhovateľa trvá naďalej, priznal navrhovateľovi náhradu ušlej mzdy len vo výške 55.200,-Sk za obdobie od 1. 6. 1997 do 30. 11. 1997; nárok za ďalšie obdobie navrhovateľovi nepriznal a rovnako navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z omeškania. Uvedenú argumentáciu zopakoval správca konkurznej podstaty úpadcu, neskôr právny zástupca správkyne konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Z. K., ktorá bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25 - -394 zo dňa 26. 3. 2004 ustanovená do funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu potom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici tým istým uznesením zbavil JUDr. P. P. funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu L. V. K., s. r. o. v konkurze, so sídlom vo V. K. vo svojom ústnom prednese prednesenom do Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 3. 10. 2005, kde poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši -198 zo dňa 11. 10. 1999, z ktorého obsahu vyplýva, prečo Okresný súd vo Veľkom Krtíši nepriznal navrhovateľovi náhradu na ušlú mzdu za obdobie po uplynutí šiestich mesiacov, tak ako je to upravené v ustanovení v znení platnom ku dňu posudzovania nároku navrhovateľa. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd konštatoval, že navrhovateľ s dôvodmi popretia pohľadávky, ktoré prezentoval správca konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní úpadcu konanom dňa 23. 11. 2000 a tiež v priebehu incidenčného konania nesúhlasil a bránil sa tým, že odôvodnenie rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši , ktorý nenadobudol

ešte právoplatnosť, je z jeho pohľadu neobjektívne, pretože navrhovateľ žije v okrese Veľký Krtíš, kde je veľmi málo pracovných príležitostí, pričom tvrdenie, že by sa nesnažil zohnať si prácu sa nezakladá na pravde. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dôvody čiastočného popretia pohľadávky navrhovateľa správcom konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2000 nie sú právne relevantné, pretože rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. -198 zo dňa 11. 10. 1999, o ktorého výrok a odôvodnenie oprel svoje stanovisko prednesené do zápisnice z prieskumného pojednávania nenadobudol ku dnešnému dňu právoplatnosť a preto nemožno verdikt Okresného súdu vo Veľkom Krtíši vo veci č. k. -198 pri posudzovaní výšky náhrady mzdy považovať za právne záväzný. Podľa ustanovenia platného v čase posudzovania nároku navrhovateľa, ktorý upravuje nárok na ušlú mzdu v prípade, že výpoveď daná zamestnancovi zamestnávateľom je neplatná, sa ponechá stanovenie výšky náhrady mzdy za obdobie presahujúce 6 mesiacov na úvahe súdu s tým, že z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 6 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdu zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzi tým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu za do práce nezapojil. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie dáva súdu možnosť nie záväznú povinnosť prihliadnuť na žiadosť zamestnávateľa nepriznať zamestnancovi náhradu ušlej mzdy za obdobie presahujúce dobu 6 mesiacov s tým, že pri posudzovaní žiadosti zamestnávateľa sa berie vždy do úvahy to, či bol zamestnanec medzi tým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil, s tým, že pri posudzovaní nároku na náhradu mzdy v dôsledku neplatnosti výpovede danej zamestnancovi zamestnávateľom berie súd vždy do úvahy, či po neplatnej výpovedi nedošlo medzi účastníkmi pracovného pomeru k platnému skončeniu pracovného pomeru napr. dohodou; náhrada mzdy patrí totiž zamestnancovi najdlhšie do neskoršieho platného skončenia pracovného skončenia pomeru. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd ďalej dospel k záveru, že správca konkurznej podstaty úpadcu, neskôr novoustanovená správkyňa konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Z. K. pracovný pomer s navrhovateľom napriek jeho žiadosti ku dňu vyhlásenia rozhodnutia platným spôsobom neukončila. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd tiež dospel k záveru, že navrhovateľ nebol za obdobie, za ktoré žiada náhradu ušlej mzdy podľa Prihlášky konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 nikde zamestnaný, čo odôvodnil tým, že okres Veľký Krtíš a tiež L., kde žije majú nedostatok pracovných príležitostí, ďalej tým, že sa sám ako rozvedený staral v tom čase o dve maloleté deti a napriek tomu, že bol evidovaný na Úrade práce vo Veľkom Krtíši ani úrad práce mu žiadne zamestnanie v tom čase nesprostredkoval; pričom odporca, na ktorom bolo v tomto rozsahu dôkazné bremeno, to znamená dôkazné bremeno preukázať, že navrhovateľ sa nesnažil v dotknutom čase zamestnať túto skutočnosť právne relevantným spôsobom nepreukázal. Z uvedeného vyplýva, že na strane zamestnávateľa nevznikli dôvody na opodstatnenú žiadosť na nepriznanie náhrady mzdy presahujúcej obdobie 6 mesiacov, preto súd žalobe v časti nároku navrhovateľa zodpovedajúcemu nároku uplatnenému Prihláškou konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 vyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol, pretože podľa ustanovenia ZKV sa konkurzní veritelia potom, čo si uplatnili pohľadávku prihláškou konkurzného veriteľa a táto bola na prieskumnom pojednávaní v rozsahu uplatnenom prihláškou konkurzného veriteľa (najneskôr však do konania prieskumného pojednávania) preskúmavaná, ďalej rozširovať, pričom konštatoval, že argumentácia odporcu spočívajúca v tvrdení, že pohľadávku navrhovateľa na prieskumnom pojednávaní akceptoval len v takom rozsahu v akom ju akceptoval, pretože Okresný súd vo Veľkom Krtíši priznal navrhovateľovi náhradu mzdy len do výšky 55.200,-Sk a nárok na úrok z omeškania mu vôbec nepriznal, nemá právnu relevanciu, pretože rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. -198 zo dňa 11. 10. 1999 nenadobudol právoplatnosť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom konštatoval, že okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorú pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia vyžaduje je v danom prípade skutočnosť, že na majetok úpadcu L. V. K. s. r. o. v konkurze so sídlom vo V. K. vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici konkurz a trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s

vedeným konkurzu a konaní s ním súvisiacich sú podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na NS SR v Bratislave do 30 dní od doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu.