Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Cpr-61-2003.pdf
PDF · 87.89 KB
No categories available
7Cpr/61/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Helenou Kožíkovou v právnej veci navrhovateľa: O.. H. O. , bytom W. Y. XX, zast. JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, nám. Z. XX, N. proti odporcovi : Slovenská televízia, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpovednou a náhradu mzdy rozhodol
rozhodol:
Súd určuje že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi dňa 4. 7. 2003 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá naďalej,
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 43.431 Sk od 1.9.92003 do doby kedy mu odporca začne prideľovať prácu.
Zročnú mzdu za obdobie od 1.9.2003 do 22. 2. 2006 v sume 1.238.273,- Sk brutto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o priznanie úroku z omeškania súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 145.791,70 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 62.915,-
Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. ^
Odôvodnenie
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30. 10. 2003 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zrušenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 26. 5. 2003, s tým, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá naďalej a zaplatenia náhrady mzdy s pnslušenstvom. V odôvodnení uviedol, že
mu dňa 28. 5. 2003 bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia prestala byť odporcom prideľovaná práca a nebol nasadzovaný ani v týždenných plánoch výroby a vysielania Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky. Odo dňa 29. 5. 2003 mu bol bez akéhokoľvek upozornenia alebo zdôvodnenia zablokovaný aj vstup na pracovisko. Na tieto skutočnosti reagoval listom zo dňa 14. 6. 2003, ktorým ústrednému riaditeľovi oznámil, že žiada o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, keďže voči nemu nebol urobený žiadny právny úkon, z ktorého by bolo možné odvodiť dôvod takéhoto postupu. Žiadosť o prideľovanie práce doručil odporcovi opakovane listami zo dňa 26. 8. 2003 a 2. 9. 2003. Výpoveď mu bola doručená dňa 4. 7.2003. Tvrdenie, že ju odmietol dňa 28. 5. 2003 označil za vykonštruované, keďže v prípade keby bol odmietol výpoveď prevziať nebol dôvod na to, aby sa
mu opakovane pokúšali doručiť výpoveď dňa 30. 5. 2003 v mieste bydliska. Namietal tiež, že odporca svojím konaním v októbri 2003 úplne popiera skutočnosti, uvedené v rozhodnutí ústredného riaditeľa STV č. 28 z 3. 4. 2003 o znížení výroby, racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov a tým aj opodstatnenosť hromadného prepúšťania, keďže začal prijímať zamestnancov na pozície, ktoré rozhodnutím č. 28 zrušil Dôkazom toho sú inzeráty uverejnené v Bratislavských novinách dňa 9. 10. 2003, ponuka voľných miest v denníku SME zo dňa 10. 10. 2003 ako aj výpis z internetovej stránky www.profesia.sk., kde sú v ponuke ďalšie pracovné miesta. Ďalej namietal, že výpoveď nebola prerokovaná s Odborovým zväzom audiovizuálnych tvorcov, ktorého je členom a ktorá odborová organizácia je riadne evidovaná na Ministerstve vnútra SR.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. 4. 2004 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutím ústredného riaditeľa odporcu (ďalej len RÚR) č. 28 zo dňa 3.4.2003 v znení RÚR č. 29 zo dňa 8.4.2003 odporca ako zamestnávateľ rozhodol o.i. o znížení stavu (počtu) zamestnancov, pričom zníženie sa týkalo aj 2pracovných miest s dohodnutým druhov práce „ režisér". Rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, ktoré je zároveň rozhodnutím o zrušení týchto pracovných miest, bolo prijaté s prihliadnutím na skutočnosť, že po znížení výroby, po vykonaných racionalizačných opatreniach a pri súčasnom zefektívnení práce je odporca schopný plniť svoje úlohy so zníženým počtom zamestnancov. Postupné radikálne zníženie výroby v kombinácii s racionalizačnými opatreniami (napr. kumulovanie úloh, zlučovanie pracovných náplní) viedli u odporcu k tomu, že niektoré pracovné činnosti nepotrebuje vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Organizačná zmena spočívajúca v znížení počtu zamestnancov nadobudla účinnosť dňa 31. 5. 2003. K námietke navrhovateľa, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z §-u 74 ods. l Zák. práce odporca uviedol že si svoju povinnosť splnil, pretože výpovede prerokoval so Závodným výborom základnej organizácie OZM v STV v Bratislave, keď tejto odborovej organizácii doručil žiadosť o prerokovanie výpovedí zo dňa 15. 5. 2003. Podľa názoru odporcu Odbory audiovizuálnych tvorcov napriek názvu nie sú odborovou organizáciou a neboli nikdy zmluvnou stranou kolektívnych zmlúv uzatváraných v Slovenskej televízii.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu
na základe pracovnej zmluvy od 30. 8. 1965, kedy bol prijatý ako produkčný pracovník ČT.
Dňom 1. 11. 1992 došlo k zmene pracovnej zmluvy a navrhovateľ bol zaradený na pozíciu
režisér spravodajstva. x
Podľa § 63 ods. l písm. b) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
Podľa § 74 ods. l Zák. práce (účinného ku dňu doručenia výpovede, t.j. ku dňu 2.6.2003) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.
Podľa §- 232 Zák. práce účinného ku dňu doručenia výpovede ods.
(1) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácii, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácii nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.
(2) Ustanovenie odseku l sa použije rovnako aj pre dojednávanie kolektívnych zmlúv s tým, že v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a
konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou a so zamestnávateľom nedohodnú inak.
(3) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
(4) V prípade uvedenom v odseku 3 vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa zamestnanca, ktorý nieje odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.
V prejednávanej veci súd nesporne zistil, že odporca výpoveď navrhovateľa s odborovou organizáciou, členom ktorej je navrhovateľ neprerokoval vôbec. Vzhľadom na to, že odporca vôbec neuznáva Odbory audiovizuálnych tvorcov / ďalej len AOT/ ako odborovú organizáciu, bola táto skutočnosť nesporná. Súd však v íejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že táto odborová organizácia bola na Ministerstve vnútra zapísaná do evidencie odborových a zamestnávateľských organizácií podľa zák. 83/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov o združovaní občanov. Tvrdenie odporcu, že OAT nie je odborovou organizáciou a nikdy nebola partnerom pri uzavieraní kolektívnych zmlúv súd považuje za účelové, pretože ako vyplýva z príloh ktoré tvoria súčasť spisového materiálu / č. I. 169 - 173 /,OAT boli akceptované všetkými predchádzajúcim riaditeľmi ako riadna odborová organizácia. Túto skutočnosť potvrdil aj O.. A. H., ktorý je prezidentom týchto odborov a potvrdil, že odbory vznikli na pôde STV vr. 1994, zúčastňovali sa kolektívnych vyjednávaní pri prepúšťaní členov OAT. Až za pôsobenia terajšieho riaditeľa STV F. F. prestala byť táto odborová organizácia akceptovaná. Po príchode riaditeľa F. F. ním nadviazal úzky kontakt, aby mu predstavil OAT, dňa 13. 3. 2003 bol prizvaný aj do debaty v TA3 o odboroch pôsobiacich v STV. Po oznámení o blížiacom sa prepúšťaní zamestnancov vyzval listom riaditeľa STV, aby mu zaslal všetky dokumenty ohľadne prepúšťania. Vzápätí od neho dostal list, aby predložil vedeniu všetky relevantné doklady ktoré by opodstatňovali pôsobenie OAT. Po zaslaní týchto dokladov mu riaditeľ STV oznámil, že OAT neuznáva, pričom išlo o jeho osobné rozhodnutie, nebolo dokladované
žiadnym rozhodnutím Ministerstva vnútra SR prípadne súdu, že tieto odbory nie sú
opodstatnené. Je teda nesporné, že táto organizácia je riadnou odborovou organizáciou, ktorá
skutočnosť vyplýva aj zo Stanov OAT, ktoré boli súčasťou žiadosti o registráciu na
Ministerstve vnútra SR a v ktorých je jednoznačne uvedené, že OAT sú v zmysle §-u 16 ods.
4 zák. 83/90 Z. z. zväzom zúčastnených profesijno - odborových asociácií, ktorý vznikol na
základe Zmluvy o súčinnosti profesijno-odborových asociácií pôsobiacich v oblasti
audiovizuálnej tvorby.
Súd pritom poukazuje na to, že nie je v kompetencii odporcu „ hodnotiť „ oprávnenosť alebo neoprávnenosť odborovej organizácie riadne evidovanej na Ministerstve vnútra SR
Povinnosťou odporcu bolo prerokovať výpoveď navrhovateľa s touto odborovou organizáciou čo sa nestalo, a preto je výpoveď daná navrhovateľovi neplatná / § 74 ods. l Zák. práce /.
V danom prípade súd poukazuje tiež na či. 2 vetu druhú Základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Je nesporné, že konanie odporcu v prípade navrhovateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi spočívajúce predovšetkým v tom, že navrhovateľ mal v čase prepustenia 7 mesiacov do dovŕšenia dôchodkového veku a s prihliadnutím na to, že mal odpracovaných v STV vyše 38 rokov, bol by si zaslúžil zo strany odporcu iný spôsob „ odchodu „ zo zamestnania / aj keď nedobrovoľného /. Je nesporné, že v konaní odporcu pri zablokovaní vstupu na pracovisko odporcovi na pracovisko v čase keď bol ešte jeho riadnym zamestnancom celkom absentovala administratívna etika s následným porušením princípov personálnej práce zo strany zamestnávateľa.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku, ktorý podľa oznámenia odporcu v rozhodujúcom období činil 43.431.- Sk. Náhradu mzdy priznal navrhovateľovi s súlade s úst. §-u 79 os. l, 2 Zák. práce za obdobie od 1. 9. 2003, kedy došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru až do doby než odporca umožní navrhovateľovi opäť pracovať. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy príjem navrhovateľa za obdobie od 1. 9. 2003 do 20. 2. 2006, kedy navrhovateľ poberal podporu v nezamestnanosti, výška ktorej za celé obdobie činí 55.350.- Sk.
V časti o priznanie úroku z omeškania súd návrh zamietol, pretože odporca sa s plnením dostane do omeškania až keď nadobudne právoplatnosť rozsudok v časti o vyslovení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1., §-u 149 O. s. p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia :
A/ podľa vyhl. 163/02 Z. z. n
II prevzatie a príprava 7. 10. 2003 15.127.- Sk
21 rokovanie s klientom -konzultácia prípadu 17. 10. 2003 15.127.-Sk
3/ prerokovanie dôkazov s klientom 22. 10. 2003 15.127.-Sk
4/ prerokovanie obsahu žaloby s klientom 24.10.2003 15.127.- Sk
5/ vypracovanie žaloby a podanie na súd 29. 10. 2003 15.127.- Sk
6/účasť na pojednávaní 8. 11. 2004 - nemeritórne 7.563,50 Sk
11 paušál 5 x 128.- Sk 640.-Sk
1 x 136.-Sk 136.-Sk
spolu trovy podľa vyhl. 163/02 Z. z. 83.974,50 Sk
B/podľa vyhl. 655/04 Z. z.
l/účasť na pojednávaní 15. 6. 2005 15.250.- Sk
21 účasť na pojednávaní 22. 2. 2006 15.250.- Sk
3/ účasť na vynesení rozsudku 27. 2 2006 7.625.- Sk
4/ paušál l x 150.-Sk 150.. Sk
2 x 164.-Sk 328.-Sk
spolu trovy podľa vyhl. 655/04 Z. z. 38.603,- Sk
DPH 19% zo sumy 121.323,50 23.051,50
trovy právneho zastúpenia celkom 145,629,- Sk
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa §-u 2 ods. 2 zák. 71/92 Z. z. a zaviazal ho na zaplatenie súdneho poplatku, pretože navrhovateľ je od súdneho poplatku zo zákona oslobodený / súdny poplatok tvorí 5% z priznanej sumy čo činí 61.915.-
Sk plus 1.000.- Sk za návrh na určenie neplatnosti výpovede.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / ň 205 ods. l O. s. p. /.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia/ § 251 ods. l O. s. p. /.