Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-277-1995.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/277/1995
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcov: 1.) R. Y., X. I. G. Č.. XXX, X.) T. Y.Č., X. I. G. Č.. XXX L. Ž.: X. ) Ľ. W., X. I. G. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Vargom, advokátom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 7, 2.) T. S., X. I. G. Č.. XXX, X.) T. W., X. G., Č., D.. X. Č.. X, o vydanie pozemku,
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý vydať žalobcovi v 1. rade pozemok parc. č. KN 1013/2, o výmere 41 m2, zastavaná plocha, vytvorený z pozemku, zapísaného v Pozemkovej knihe Liptovské Revúce vo vložke č. 1448, parc. č. 494-495/B o výmere 928 m2, geometrickým plánom č. 9C 277/95-177, vyhotoveným dňa 16. 9. 2005 STU v Bratislave, Stavebná fakulta, Ústav súdneho inžinierstva, Bratislava, Radlinského č. 11, ktorý ako súčasť tvorí prílohu č. 1 výroku tohto rozsudku, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti sa žaloba žalobcu v 1. rade z a m i e t a.
Žaloba žalobkyne v 2. rade s a z a m i e t a.
Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 0,- Sk, tieto k rukám právneho zástupcu žalovaného v 1. rade JUDr. Petra Vargu, advokáta v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 7, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaným v 2. a 3. rade s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania štátu vo výške 172,- Sk, na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14. 12. 1995 domáhali uloženia povinnosti právnym predchodcom žalovaných v 1. až 3. rade (Y. W. H. Q. W., G.. Z., obidvaja bytom I. G. Č.. XXX) vydať pozemok, vytvorený z pozemnoknižnej parc. č. 494-495/b, zapísanej vo vložke č. 1448 v Pozemkovej knihe Liptovské Revúce, ktorý bude presne vyznačený v geometrickom pláne, vyhotovenom súdnym znalcom - geodetom. Žalobca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele č. 494-495/b (spolu s domom č. 239/b, osobitným dvorom, záhradou, humnom a maštaľou) o celkovej výmere 258 štv. siah, dedením po matke T. Y., G.. Š. (rozhodnutie Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. konania D 1494/88-17). V roku 1989 bola predmetná pozemnoknižná parcela čiastočne identifikovaná ako KN parc. č. 1009, zastavaná plocha (domom č. 373) o výmere 374 m2. Na základe uvedenej identifikácie kúpnou zmluvou, registrovanou Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod č. RI 268/89 a kúpnou zmluvou, registrovanou Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod č. RI 1122/91, žalobcovia v 1. a 2. rade odkúpili od právnych nástupcov pôvodných spoluvlastníkov Ž. Š., G.. Y. spoluvlastnícky podiel k pozemnoknižnej parcele vo výške 1/8-ine a Z. W., G.. Y. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8-ine. Na základe kúpnej zmluvy, uzavretej s K. Y. H. C. Y., ktorí boli zapísaní ako ďalší podieloví spoluvlastníci, každý v 1/8-ine predmetnej pozemnoknižnej parcele, žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených spoluvlastníckych podielov k identifikovanej časti pozemnoknižnej parcely ako KN parc. č. 1009. Z dôvodu, že žalobca je na základe dedenia po matke T. Y., G.. Š. podielovým spoluvlastníkom vo výške jednej polovice aj vo vzťahu k zostávajúcej, neidentifikovanej predmetnej pozemnoknižnej parc. č. 494-495/b, domáha sa svojho práva žalobou, keďže uvedenú časť predmetnej pozemnoknižnej parcely nemôže užívať, pretože mu v tom bránia žalovaní. Tí uvedenú časť oplotili. Právni predchodcovia žalovaných dali vyhotoviť geometrický plán č. 244-252/0309/89, ktorým boli vytvorené nové KN parcely č. 1013, zastavaný pozemok o výmere 677 m2 a KN parc. č. 1014, záhrada o výmere 198 m2, ktoré sú v skutočnosti vytvorené predmetné pozemnoknižné parcely č. 494-495/b (nie ako sa uvádza v geometrickom pláne, že boli vytvorené pozemnoknižné parcely č. 496). Žalobcovia sa preto domáhajú vydania pozemku, vytvoreného z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 494-495/b, zobrazených ako parc. KN č. 1014 o výmere 198 m2 a KN č. 1013 o výmere 102 m2. Znaleckým posudkom č. 3/2004, vyhotoveným Ústavom súdneho znalectva, Stavebnej fakulty STU Bratislava, žalobcami vymedzená časť pozemku bola zobrazená na grafickej identifikácii (pozemok ohraničený bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 1, pozostávajúca z celej parcely C registra KN č. 1014 o výmere 198 m2 a z časti parcely KN č. 1013 o výmere 79 m2).
Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Tú pozemnoknižnú parcelu, ktorú žalobcovia požadujú vydať, žalovaní nikdy nevlastnili, neužívali. Pozemky, zamerané geometrickým plánom ako parc. č. KN 1013 a 1014, boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 496. Začiatkom roku 1990 si žalobcovia začali uplatňovať právo na časť pozemku žalovaných. Tieto nároky nie sú dôvodné, pretože nemajú oporu v pozemnoknižných výpisoch. Nevyjadrili nesúhlas so znaleckým dokazovaním.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: Y. W., P. W., V. T., listinami: pozemkovoknižnou mapou, nedokončenou katastrálnou mapou, výpisom z Pozemkovej knihy Liptovské Revúce č. vložky 1448, parc. č. 494-495/b, č. vložky 829, parc. č. 496, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z evidenčného listu č. 21, identifikáciou parciel, znaleckým posudkom č. 1/1998, vyhotoveným súdnym znalcom N.. Y. I., znaleckým posudkom zo dňa 21. 3. 2001, vyhotoveného N.. N. X., znaleckým posudkom č. 3/2004, vyhotoveným Ústavom súdneho znalectva, Stavebnej fakulty STU v Bratislave, doplnkom k znaleckému posudku - geometrickým plánom č. 9C/277/95-177, obsahom pripojených spisov D 406/87, D 1494/88, D 465/91, RI 268/89, RI 1122/91, osvedčením o dedičstve č. D 19/99, D not 32/99, vydaného JUDr. Jitkou Lehotskou, notárkou ako súdnou komisárkou v Ružomberku, osvedčením o dedičstve č. D 115/2002-14, D not 59/02, vydaného JUDr. Máriou Macháčkovou, notárkou ako súdnou komisárkou v Ružomberku, spisom Ľudového súdu v Ružomberku č. C 48/54, zistiac nasledovné:
Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na novovytvorených parcelách č. KN 1013 a 1014 bol postavený dom č. 29/b, ktorý bol právnymi predchodcami žalovaných zbúraný v roku 1957. V tom roku si právni predchodcovia žalovaných postavili oplotenie a to na hranici pozemnoknižných parciel č. 494-495/ b a č. 496 (zo severnej strany, ako aj od cesty). Hranicu, ktorú v dnešnej dobe tvorí dom žalobcu, vytváral starý dom č. XXX, ktorý bol žalobcom zbúraný a v roku 1959 postavený nový. Predmetnú pozemnoknižnú parcelu nadobudol žalobca dedením po matke a kúpnymi zmluvami, ktoré boli registrované. Právni predchodcovia žalovaných užívali pozemok parc. č. KN 1014 ako záhradu a pozemok parc. č. KN 1013 ako prechod k domu. Vlastníkom pôvodného domu č. 29 bol C. Y., ktorý mal dvoch synov L. H. Y.. Tí sa dohodli tak, že dom č. 29/b aj 29/a pripadol Y., ktorý sa oženil so starou matkou žalobcu Z. Y.N., G.. Z., ktorí si postavili dom č. 295. Dom č. 29/b sa uvoľnil, pričom W. ako právni predchodcovia žalovaných požiadali o bývanie v tomto dome ako nájomníci.
Žalobkyňa v 2. rade v plnom rozsahu potvrdila výpoveď žalobcu v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade potvrdil tvrdenie žalobcov, že užíva predmetné parcely KN na prechod a ako záhradu, oplotené tak, ako to uviedli žalobcovia.
Žalovaná v 2. rade poukázala na skutočnosť, že hranica medzi pozemnoknižnými parc. č. 494-495/b a parc. č. 496 je zrejmá. Po ľavej strane sa nachádza dom Y. a po pravej strane W., ako aj W. (dom č. 30). Dom č. 29/b je totožný s domom č. 295.
Žalovaný v 3. rade poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na svoj rok narodenia nemohol byť dom č. 30 zvalený. Kým sa nový dom neobhodil, nedošlo k zbúraniu starého.
Výsluchom svedka Y. W. bolo zistené, že v dvojdome bývali W. H. W.. Susedný dom patril Y.. V dome býval do roku 1942. Jeho otec postavil nový dom na tom istom dvore, vzadu. V dome u Y. býval žalobca so svojou matkou. Istý čas tam bývala aj jeho sestra. Dom č. 30 museli postaviť prarodičia svedka. Právni predchodcovia svedka ustúpili niekoľko metrov z uličky medzi domami v prospech žalobcu, keďže sa nechceli súdiť. Týkalo sa to celej dĺžky pozdĺž dvojdomu. Žalobca zbúral starý dom, šiel do nájmu. Keď W. nebol potrebný starý dom, zvalili ho.
Výsluchom svedkyne P. W., G.. R., bolo zistené, že pozdĺž seba stáli dva staré domy Y. a W.. W. bývali v dome, ktorý mal spoločný pitvor, za pitvorom bývali W.. W. si postavili nový dom, ako aj W.. Potom zvalili starý dom. Y. mali starý dom, najskôr ho opravili, potom zvalili a na tom istom mieste postavili nový. Ten stojí doteraz. W. bývali s W..
Výsluchom svedkyne V. T., rod. U., bolo zistené, že W. bývali v starom dome. Najbližším susedom bol žalobca. W. si neskôr postavili murovaný dom, v tom istom dvore. V roku 1956 sa do neho nasťahovali, potom bol zbúraný. Pôvodne na mieste nového domu Y. stál starý dom.
Vyššie označenými listinnými dôkazmi bolo zistené, že v majetkovej podstate vložky č. 1448 Pozemkovej knihy Liptovské Revúce pod rad. č. 1 je zapísaný pozemok parc. č. 494-495/b, dom č. p. 29/b s osobitným dvorom, záhradka, humno, maštaľ, o výmere 258 štv. siah s označenými vlastníkmi: Z. Y. 1/8-ina, C. Y. 1/8-ina, K. Y. 1/8-ina, Ž. Š., rod. Y. 1/8-ina, T. Y., rod. Š. 4/8-iny. V majetkovej podstate vo vložke č. 829 Pozemkovej knihy Liptovské Revúce pod radovým č. 1 je zapísaný pozemok parc. č. 496, dom č. p. 30 s dvorom a humnom v 2/3-inách a v zápisnici č. 1935 v 1/3-ine. Z identifikácie parciel, vyhotovenej Správou katastra v Ružomberku dňa 30. 4. 2002 bolo zistené, že pozemnoknižná parc. č. 494-495/b je vysporiadaná na LV č. XXXX. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. I. G. bolo zistené, že žalobca v 1. rade je zapísaný ako vlastník pozemku parc. č. KN 1009 o výmere 374 m2, zastavané plochy, k. ú. I. G. vo výške 4/8-ín, žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci k uvedenej nehnuteľnosti vo výške podielu 4/8-ín. Z výpisu evidenčného listu č. XX k. ú. I. G. bolo zistené, že držiteľom pozemkov parc. č. KN 1013 o výmere 677 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. KN 1014 o výmere 198 m2, záhrady, sú Y. W. a Q. W., rod. Z., bytom I. G. Č.. XXX.
Z geometrického plánu č. 244-252-0309/88 zo dňa 12. 10. 1990 bolo zistené, že pozemky parc. č. KN 1013 a parc. č. KN 1014 (ako aj KN 1015) boli vytvorené len z pozemnoknižnej parcely č. 496. Podľa znaleckého posudku zo dňa 16. 1. 1998 č. 1/1998, vyhotoveného súdnym znalcom N.. Y. I., časť parciel KN č. 1013 a KN č. 1014, označené ako novovytvorené parc. č. KN 1013/2, zastavaná plocha o výmere 75 m2 a č. KN 1014/2, záhrada o výmere 122 m2, boli vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. 494-495/b, sú v užívaní žalovaných, ktorí preto zasahujú do pozemku v spoluvlastníctve žalobcu. Súčasne súdny znalec poukázal na skutočnosť, že pôvodné výmery pozemnoknižných parciel nie sú záväzné, ani presné, keďže pôvodné mapy boli kreslené od ruky a výmery boli určené odhadom. Zo znaleckého posudku zo dňa 21. 3. 2001, vyhotoveného súdnym znalcom N.. Y. X.Č., pozemnoknižná parc. č. 494-495/b je identická s katastrálnou parc. č. KN 1009 o výmere 374 m2 a do tejto nehnuteľnosti žalovaní žiadnym spôsobom nezasahujú. Pozemnoknižná parc. č. 496 bola identifikovaná ako parc. č.
KN 1013/2 o výmere 76 m2 a parc. č. 1014/2 o výmere 179 m2, ktoré sú v užívaní žalovaných. Nebol preto zistený zásah do majetkovej podstaty žalobcov zo strany žalovaných.
Zo znaleckého posudku č. 3/2004, vyhotoveného Ústavom súdneho znalectva, Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Radlinského č. 11 zo dňa 24. 3. 2004, bolo zistené, že pozemkovoknižná parcela č. 494-495/b, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 1448, k. ú. I. G. sa identifikuje s parcelou C registra katastra nehnuteľností, parc. č. 1009 - celá a č. 1013 - čiastočne; táto časť parc. č. 1013 je vyznačená v grafickej identifikácii parciel, má výmeru 41 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Pozemkovoknižná parc. č. 496, zapísaná čiastočne v pozemkovoknižnej vložke č. 829 a čiastočne v pozemkovoknižnej zápisnici č. 1935, k. ú. I. G., sa identifikuje s parcelou C registra katastra nehnuteľností parc. č. 1013 - čiastočne, č. 1014 - celá, č. 1016 - celá, č. 1017 - čiastočne, č. 1018 - čiastočne, č. 1019 - celá, č. 1020 - celá, č. 1021 - celá, č. 1022 - celá, č. 1023
- celá, č. 1024 - celá, č. 1025 - celá, č. 1026- celá, č. 1027 - celá, č. 1028 - celá; táto časť parcely č. 1013 má výmeru 40 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Pozemnoknižná parcela č. 494-495/b v tej časti, v ktorej je užívaná žalovanými, sa identifikuje s parcelou C registra katastra nehnuteľností parc. č. 1013, čiastočne, má výmeru 41 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. V prírode žalobcami vymedzená časť pozemku, ktorú podľa ich tvrdenia zaberajú žalovaní, bola zmeraná a zobrazená na grafickej identifikácii parciel, zasahuje do parcely C registra katastra nehnuteľností parc. č. 1013 - čiastočne, č. 1014 - celá (uvedená časť pozemku sa skladá z celej parcely C registra katastra nehnuteľností č. 1014 o výmere 198 m2 a z časti parcely č. 1013 s výmerou 79 m2, spolu 277 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria). Znalecký posudok č. 1/1998, vyhotovený súdnym znalcom N.. Y.. I., znalecký posudok zo dňa 21. 3. 2001, vyhotoveným súdnym znalcom N. X., vrátane geometrického plánu, ako aj geometrický plán č. 244-252-0309/88 zo dňa 12. 10. 1990, obsahovali nesprávnu, posunutú identifikáciu predmetných dvoch parciel, resp. hranice medzi nimi, lebo nepracovali s komplexnou identifikáciou zobrazenia pozemkovej mapy určeného operátu (t. j. pozemkovoknižného stavu) na stav katastrálnej mapy v rámci celého katastrálneho územia, ktorá umožňuje relatívne najvierohodnejšie vykonať identifikáciu. Časť pozemku žalobcov, do ktorej zasahujú a ktorú zaberajú žalovaní, predstavuje časť parc. č. 1013 o výmere 41 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Doplnkom k znaleckému posudku znalecký ústav vyhotovil geometrický plán č. 9C/277/95-177 zo dňa 16. 9. 2005, ktorým vymedzil parcelu, predstavujúcu časť pozemku žalobcu, do ktorej zasahuje žalovaný v 1. rade, t. j. pozemok parc. č. KN 1013/2 o výmere 41 m2, zastavaná plocha. V náleze znalecký ústav zdôraznil, že pozemkovoknižný operát zásadne (ani pozemkovoknižné vložky, ani pozemkovoknižné zápisnice, ani pozemkovoknižná mapa) negarantoval rozsah vlastníctva - pozemkov, stiahnutý na plošný obsah, t. j. na výmery pozemkov - parciel. Výmery pozemkov - parciel boli garantované katastrálnym operátom. Výmery parciel v pozemkovej knihe mali iba orientačnú funkciu bez záruky hodnovernosti a tobôž záväznosti týchto údajov. V súvislosti s tvorbou krokárskych náčrtov - máp (prípad k. ú. I. G.) výmery boli určované iba približne. Tieto výmery nie sú podľa platnej právnej úpravy hodnovernými a záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Z tohto pohľadu treba hodnotiť každú argumentáciu, opierajúcu sa o výmery pozemkov z pozemkovoknižného operátu. Katastrálny operát v k. ú. I. G. patrí typologicky do kategórie nezjednoteného operátu. Znamená to, že ide o katastrálny operát, v ktorom sa katastrálna mapa nestala podkladom. Zjednodušený register pôvodného stavu sa týkal iba extravilánu obce, t. j. nezahŕňal predmetné pozemkovoknižné parcely.
Z obsahu pripojeného spisu Štátneho notárstva Ružomberok č. D 406/57 v spojení s č. konania D 1494/88 bolo zistené, že žalobca v 1. rade sa stal spoluvlastníkom vo výške jednej polovice k pozemku parc. č. 494-495/b, zapísaná vo vložke č. 1448, k. ú. I. G. pod B6, v EN stav neidentický, po zomrelej matke T. Y., G.. Š., zomr. 10. 10. 1956. Podľa identifikácie parciel pozemok parc. č. 494-495/b, zapísaný vo vložke č. 1448, k. ú. Liptovské Revúce, o výmere 258 siah, je identický s pozemkom parc. č. evidencie nehnuteľností 1009, o výmere 374 m2. Z obsahu pripojeného spisu Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. konania D 465/91 bolo zistené, že spoluvlastnícke právo k pozemku, zapísaného v pozemkovej knihe Liptovské Revúce vo vložke č. 1448, parc. č. 494-495/b, pod B2 vo výške 1/8-ina, nadobúda T. V., bytom I. G. Č.. XXX, v dedičskom konaní po zomr. Z. W., nar. XX. X. XXXX, rod. Y.. Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. RI 268/89 bolo zistené, že K. Y. H. C. Y. predali kúpnou zmluvou (registrovaná dňa 11. 5. 1989) žalobcom v 1. a 2. rade, každý spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8-ina k pozemku parc. č. 1009, k. ú. I. G., vytvorenej z pozemkovoknižnej parc. č. 494-495/b, zapísaná vo vložke č. 1448 v Pozemkovej knihe Liptovské Revúce. Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č.
RI 1122/91 bolo zistené, že kúpnou zmluvou (registrovanou Štátnym notárstvom dňa 29. 10. 1991) žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel kúpou od T. V. (právnej nástupkyne Z. W.C., G.. Y.) vo výške 1/8-ine, ako aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8-ine od právnych nástupcov Ž. Š., G.. Y. (rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom č. D 707/91) a to Š. Š., T. K., K. Š., T. Š., H. Š., Ľ. Š. vo výške 1/8-ine k parc. č. 1009, k. ú. I. G., ktorá bola identifikovaná s parcelou v Pozemkovej knihe obce Liptovské Revúce, zapísaná vo vložke č. 1448, parc. č. 494-495/b. Z osvedčenia o dedičstve č. konania D 115/2002-14, D not 59/2002, vydaného JUDr. Máriou Macháčkovou, notárkou ako súdnou komisárkou v Ružomberku, bolo zistené, že právnymi nástupcami Q. W., G.. Z., B.. X. X. XXXX, B. X. I. G.S. Č.. XXX, zomr. dňa 12. 2. 2002 sú T. S., G.. W., B.. XX. XX. XXXX, T. W., B.. XX. X. XXXX H. Ľ. W., B.. XX. X. XXXX, pričom nadobúdateľom celého predmetu dedičstva sa stal Ľ. W.. Z osvedčenia o dedičstve č. konania D 19/99, D not 32/99, vydaného JUDr. Jitkou Lehotskou, notárkou ako súdnou komisárkou v Ružomberku, bolo zistené, že dedičmi po zomr. Y. W., B.. XX. X. XXXX, naposledy bytom I. G. Č.. XXX, zomr. 23. 12. 1998, sú Q.I. W., rod. Z., B.. X. X. XXXX (manželka), T. S., G.. W., B.. XX. XX. XXXX, T. W., B.. XX. X. XXXX H. Ľ. W., B.. XX. X. XXXX. Nehnuteľnosti, vrátane stavby rodinného domu súp. č. 452, postavenej na pozemku parc. č. KN 1013, pozemok neusporiadaný, k. ú. I. G. nadobudol Ľ. W..
Z obsahu pripojeného spisu Ľudového súdu v Ružomberku č. C 48/54 bolo zistené, že dňa 28. 11. 1953 bola podaná na súd žaloba žalobkyne T. W., G.. P., bytom U. G. Č.. XXX proti žalovanými Y. W., Y. W., obidvaja bytom U. G. H. G. Y., bytom U. G. Č.. XXX, za účelom pokonávky s Y. o spornú uličku medzi domami. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 3. 1954 bolo zistené, že žalovaný Y. žiadal žalobu zamietnuť, keďže polovica spornej uličky patrí jemu, ako k domu č. XXX, ktorý patril jeho rodičom T. Y.. Túto uličku užíva vyše 32 rokov. Žalobkyňa sa neprávom domáha držby a úžitku polovice spornej uličky. Žalovaný uviedol, že nevie, v akej pozemnoknižnej zápisnici a na akej parcele je dom zapísaný. Zástupca žalobkyne nemal námietky, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo zápisnice o ohliadke zo dňa 10. 5. 1954 bolo zistené, že účastníci konania prehlasujú, že od každého ďalšieho dokazovania upúšťajú a navrhujú dokazovanie znalcom - geometrom na dokázanie toho, kde je hranica medzi domom č. 293 a č. 294 na jednej strane a č. 295 na druhej strane. Podaním, doručeným súdu dňa 3. 12. 1954, žalobkyňa vzala žalobu v plnom rozsahu späť, keďže vec, súvisiaca s vecou, vedenou pod č. C 316/54, sa skončila pokonávkou. T. W., G.. P., je zapísaná v zápisnici č. 1935 Pozemkovej knihy Liptovské Revúce ako spoluvlastníčka k pozemku parc. č. 496, dom č. p. XX.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd žalobe čiastočne vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v uvedenej časti. Žaloba na vydanie veci, teda vindikačná žaloba, je základným prostriedkom ochrany vlastníka proti zásahom do vlastníckeho práva. Ak je vec vlastníkovi neprávom zadržiavaná, môže sa domáhať jej vydania voči tomu, kto mu ju neoprávnene zadržiava. Aktívne legitimovaným žalobcom je teda vlastník, ktorý sa domáha vydania veci do svojej moci a v prípade, ak je vec v spoluvlastníctve, je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby každý zo spoluvlastníkov. Pasívne legitimovaným žalovaným je ten, kto má vec fakticky vo svojej moci a odopiera ju vlastníkovi vydať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku, zapísaného v Pozemkovej knihe Liptovské Revúce vo vložke č. 1448, parc. č. 494-495/b a to vo výške jednej polovice (nadobudnutej dedením po matke T. Y., G.. Š.). Spoluvlastnícky podiel nie je podiel, ktorý by bol na veci reálne vymedzený, ide o ideálny podiel k celej veci, v danom prípade k pozemku (v rozsahu celej jeho výmery). Prostriedky ochrany vlastníckeho práva, t. j. žaloba na vydanie veci, náležia každému jednotlivému spoluvlastníkovi proti tomu, kto predmet spoluvlastníctva zadržuje. Bola preto daná aktívna legitimácia žalobcu. Z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade (spolu so žalobcom v 1. rade) nadobudla spoluvlastnícky podiel (do bezpodielového spoluvlastníctva so žalobcom v 1. rade) len k reálne vymedzenej časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 494-495/b, identifikovanej ako pozemok parc. č. KN 1009 o výmere 374 m2, zastavané plochy, vo výške jednej polovice, do ktorej však podľa znaleckého posudku, podaného znaleckým ústavom, žiaden zo žalovaných nezasahuje, bola žaloba žalobkyne v 2. rade zamietnutá. Žalobcovia mali možnosť vymedziť reálne v prírode, prostredníctvom zamerania znaleckým ústavom, časť pozemku, o ktorom tvrdia, že sú do neho robené zásahy zo strany žalovaných. Aj podľa tohto grafického znázornenia jedná sa o pozemky parc. č. 1013, v časti o výmere 79 m2 a č. 1014 o výmere 198 m2. Teda nejedná sa o zásah do pozemku parc. č. KN 1009. Predpokladom úspešnosti vindikačnej žaloby je preukázanie vlastníckeho alebo spoluvlastníckeho práva. Žalobkyňa v 2. rade však nepreukázala vlastnícke príp. spoluvlastnícke právo k pozemku, do ktorého by bol učinený zásah zo strany ktoréhokoľvek žalovaného. V konaní bolo nesporné, že žalobcami vymedzená časť pozemku, ktorá im je zaberaná, je v užívaní výlučne žalovaného v 1. rade (ktorý sa stal právnym nástupcom pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade Y.B. H. Q. W.). Žalovaný v 1. rade nadobudol dedením aj výlučné vlastnícke právo k stavbe rodinného domu súp. č. 452 s príslušenstvom, postavenej na pozemku parc. č. KN 1013. Bol teda jediným pasívne legitimovaným žalovaným, ktorému vznikla povinnosť vydať vec žalobcovi v 1. rade. V konaní bolo nesporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že pozemok parc. č. 1013, ako aj č. 1014 je vo vzťahu k žalovaným vlastnícky neusporiadaný. Pri danom type žaloby (na ochranu vlastníckeho práva) je však pasívne legitimovaným ten subjekt, ktorý má vec fakticky vo svojej moci a tým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného. Vlastnícke právo je absolútne právo, smeruje voči všetkým. Žalovaný v 1. rade bol preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydania veci, v danom prípade pozemku, voči žalobcovi v 1. rade, keďže do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje (predmetný pozemok užíva). Voči žalovaným v 2. a 3. rade bola preto žaloba zamietnutá.
Vo vlastníckych sporoch, v ktorých je sporné zistenie hranice medzi pozemkami, ide v podstate o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktorá je sporná medzi subjektmi susediacich pozemkov. V prípade, keď v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je v mapových podkladoch evidenčne podchytená, treba vyhotoviť znalecký plán, majúci náležitosti geometrického plánu, ktorý bude súčasťou vydaného rozsudku. Znaleckým posudkom, vyhotoveným znalecký ústavom, bola identifikovaná časť parcely, evidovanej v Pozemkovej knihe Liptovské Revúce vo vložke č. 1448, parcelné č. 494-495/b, s časťou pozemku parc. č. KN 1013 o výmere 41 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorej znalecký ústav geometrickým plánom pridelil parcelné č. KN 1013/2 o výmere 41 m2, zastavaná plocha. Len tento pozemok, reálne v prírode zameraný, bol vytvorený z pozemkovoknižnej parcely č. 494-495/b. Na základe toho bolo žalobe v tejto časti vyhovené (v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná). Znalecký ústav identifikoval pozemnoknižnú parcelu č. 494-495/b s parcelou C registra katastra nehnuteľností parc. č. KN 1009 v celom rozsahu výmery a s časťou parcelou C registra katastra nehnuteľností parc. č. KN 1013 o výmere 41 m2. Zostávajúca časť parc. č. KN 1003o výmere 40 m2, ako aj celá parcela C registra katastra nehnuteľností č. KN 1014, boli identifikované s inou pozemnoknižnou parcelou a to č. 496, zapísanej čiastočne v pozemkovoknižnej vložke č. 829 a čiastočne v pozemkovoknižnej zápisnici č. 1935, k. ú. I. G.. Keďže žiadna zo sporových strán si, podľa ich výslovného jednoznačného tvrdenia, nikdy nenárokovala na pozemkovoknižnú parcelu druhej strany (žalobcovia si nikdy nenárokovali na parcely C registra katastra nehnuteľností, vytvorené z pozemnoknižnej parc. č. 496 a žalovaní v 1. až 3. rade si nikdy nenárokovali na parcely C registra katastra nehnuteľností, vytvorené z pozemkovoknižnej parcely č. 494-495/b), bol týmto znaleckým posudkom, vyhotoveným znaleckým ústavom, spor medzi procesnými stranami vyriešený. Tento spor vyplýval z dlhotrvajúceho sporu, ktorý prebiehal už v minulosti, pričom bol aj predmetom súdneho konania (č. konania C 48/54). V uvedenom konaní sporové strany navrhli znalecké dokazovanie znalcom geometrom, za účelom vymedzenia predmetnej spornej hranice (spor končil bližšie nešpecifikovanou pokonávkou, obsah ktorej nebol žiadnym spôsobom tvrdený, ako ani preukázaný). Spor medzi účastníkmi vyplývaj aj z nesprávnych geometrických plánov, vrátane predchádzajúcich znaleckých posudkov, ktorých nedostatky znalecký ústav pomenoval (obsahovali nesprávnu, posunutú identifikáciu predmetných dvoch parciel, resp. hranice medzi nimi, lebo nepracovali s komplexnou identifikáciou zobrazenia pozemkov mapy určeného operátu, t. j. pozemnoknižného stavu, na stav katastrálnej mapy v rámci celého katastrálneho územia). Znalecký ústav tiež zdôraznil, že pozemkovoknižný operát nikdy negarantoval rozsah, t. j. výmeru pozemkov. Výmery parciel v pozemkovej knihe mali iba orientačnú funkciu bez hodnovernosti a už vôbec nie záväznosti týchto údajov. Výmery boli určované iba približne a podľa platnej právnej úpravy nie sú hodnovernými a záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Z tohto pohľadu bolo potrebné hodnotiť argumentáciu žalobcov, opierajúcu sa o výmery pozemkom z pozemnoknižného operátu.
Obrana žalovaných v súvislosti s tvrdeniami o dlhodobom užívaní a následnom vydržaní pozemku nemohla byť úspešná. Žalovaní výslovne potvrdili, že pozemnoknižnú parc. č. 494-495/b nikdy nevlastnili, neužívali, ani si vo vzťahu k nej nerobili žiadne nároky. Uvedená pozemnoknižná parcela nikdy nebola predmetom dedenia, ani žiadneho právneho úkonu, príp. rozhodnutia, aktu, nasvedčujúca platnému, či neplatnému titulu vlastníckeho práva žalovaných k uvedenej pozemnoknižnej parcele. Žalovaní od počiatku tvrdili, že ich akýkoľvek vzťah (ako aj vzťah ich právnych predchodcov, užívací, držby) sa vzťahoval výlučne k pozemkovoknižnej parcele č. 496. Týmto spôsobom sami potvrdzujú právo žalobcu a povinnosť žalovaného v 1. rade vydať geometrickým plánom (vyhotovený znaleckým ústavom) identifikovanú parcelu registra C KN č. č. 1013/2 o výmere 41 m2, zastavaná plocha, keďže bola vytvorená z pozemkovoknižnej parcely č. 494-495/b. Tým bolo vyvrátené aj tvrdenie žalovaných, že uvedený pozemok bol vytvorený z pozemkovoknižnej parcely č. 496 a preto je žalovanou stranou užívaný. Tam, kde bola od počiatku sporná hranica, resp. plocha - pozemok, medzi susednými pozemkami, nikdy nemohlo dôjsť k vydržaniu, keďže by logicky absentoval akýkoľvek poctivý titul (pretože nebola známa správna hranica medzi pozemkami). V konaní bolo nesporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že spor o hranicu medzi pozemkami medzi sporovými stranami bol, čo vyplývalo aj z nesprávnych geometrických plánov a znaleckých posudkov. Z dôvodu, že právna hranica medzi pozemnoknižnými parcelami č. 494-495/b a č. 496, nebola reálne v prírode určená a vymedzená, neobstojí žiaden dobromyseľný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže rozdielne vlastnícke práva k uvedeným dvom pozemnoknižným parcelám boli nesporné a vždy vzájomné uznávané a rešpektované. Súd vylúčil vzájomný protinávrh žalovaných na samostatné konanie, vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a skutočnosť, že v danom súdnom konaní bolo ako predbežná otázka vyriešené vlastníctvo pozemku parc. č. KN 1013/2, zastavaná plocha o výmere 41 m2 (predpokladom úspešnosti každej vindikačnej žaloby je preukázanie vlastníckeho alebo spoluvlastníckeho práva). Vzhľadom na charakter sporu (sporné zistenie hranice medzi pozemkami, čo v danom prípade znamenalo vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, spornej medzi procesnými stranami), bol daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi v 1. rade pozemok (nie vypratať), keďže žalobcovi prislúchala takáto forma ochrany jeho spoluvlastníckeho práva, pričom súčasťou výroku tohto rozhodnutia je aj geometrický plán, označený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorým bol vytvorený pozemok s novými hranicami (ktorý je žalovaný v 1. rade povinný vydať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, určenej v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď žalovanému v 1. rade vznikol nárok na pomernú časť náhrady trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní z väčšej časti neúspešní. Z dôvodu, že právny zástupca žalovaného v 1. rade si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť podľa § 151 O. s. p. a do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil trovy konania, nebolo možné mu náhradu trov v konkrétnej výške priznať. Žalovaným v 2. a 3. rade podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade. Z dôvodu, že žalovaní v 2. a 3. rade si náhradu trov konania neuplatňovali, súd im ich náhradu nepriznal.
Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. súd uložil žalobcom v 1. a 2. rade solidárnu povinnosť nahradiť trovy konania štátu, na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výške 172,- Sk. Uvedená suma predstavuje zostávajúcu časť znalečného, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (zo dňa 21. 3. 2006 č. konania 9C/277/1995-304) vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v ôsmych vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov .