Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-103-2005.pdf
PDF · 105.98 KB
No categories available
11Cb/103/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: S. P. D. V., so sídlom V., IČO: XX. XXX XXX,. zastúpený JUDr. J. B., advokátom so sídlom R. XX,. P., proti odporcovi: N., s.r.o., L. XX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie sumy 214.200,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o sprostredkovaní, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 4.8.2004 a jej dodatku z a m i e t a .
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 214.200,- Sk spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 3.11.2004 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 4.7.2005 žiadal navrhovateľ určiť, že zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 4.8.2004 a jej dodatok sú neplatné pre nemožnosť plnenia zo strany odporcu. Zároveň žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 214.200,- Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že ako záujemca uzavrel s odporcom ako sprostredkovateľom dňa 4.8.2004 zmluvu o sprostredkovaní. Jej predmetom malo byť sprostredkovanie zabezpečenia individuálnej mliečnej kvóty v prospech navrhovateľa vo výške 200 000 litrov surového kravského mlieka. Riadne splnenie záväzku odporcom malo predstavovať odovzdanie kvotačného listu s prideleným číslom, v ktorom je zaznamenaný prevod, resp. zvýšenie mliečnej kvóty. Odmena pre sprostredkovateľa bola podľa dodatku č. 1 k zmluve dohodnutá na 600.000,- Sk bez DPH. Navrhovateľ v súlade so zmluvou dňa 13.8.2004 odporcovi zaplatil preddavok vo výške 214.200,- Sk na základe faktúry odporcu. Odporca navrhovateľa dvakrát vyzval na zaplatenie zvyšnej časti odmeny. Navrhovateľ však požadovanú sumu nezaplatil z dôvodu, že k plneniu zo strany odporcu nedošlo a k prevodu individuálnej mliečnej kvóty sa odporca nepričinil. Listom zo dňa 18.10.2004 oznámil navrhovateľ odporcovi ukončenie zmluvy a žiadal ho o vrátenie zálohy. Odporca poskytnutý preddavok nevrátil, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Listom zo dňa 4.1.2005 odporca vyzval navrhovateľa k zaplateniu zvyšnej časti odmeny. V prílohe listu navrhovateľovi zaslal kvotačný list. Tento však má formálne nedostatky - je sfalšovaný, pečiatka P. P. A. nie je okrúhlou pečiatkou používanou touto inštitúciou. Jej sídlo bolo odlišné od sídla uvedeného v pečiatke a podpis generálneho riaditeľa je sfalšovaný. Plnenie odporcu na základe zmluvy o sprostredkovaní je nemožné. Odporca sa zaviazal sprostredkovať navýšenie mliečnej kvóty od pôvodného držiteľa v prospech navrhovateľa. Takýto postup však nie je možné ovplyvniť činnosťou, ktorá by bola v súlade so zákonom. Mliečne kvóty prideľuje P. P. A. na základe žiadosti. Pôvodný držiteľ musí kvótu odovzdať agentúre a tá ich potom môže prideliť žiadateľom, ktorí sú schopní plniť aj nad rámec pôvodne určenej kvóty. Rovnakým spôsobom bola mliečna kvóta zvýšená v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ s odporcom tak nemohli uzavrieť platnú zmluvu o sprostredkovaní. Navrhovateľ sa nemohol pričiniť o výsledok, či navrhovateľovi má, alebo nemá byť zvýšená kvóta, nakoľko o tejto skutočnosti rozhoduje len P. P. A.. Odporca ako sprostredkovateľ rozhodnutie agentúry ovplyvniť nemohol. Preto na jeho strane ide o nemožnosť plnenia od začiatku, teda od uzavretia zmluvy. Odporca preddavok poskytnutý navrhovateľom nevrátil.
Návrh navrhovateľa bol prostredníctvom súdu doručený odporcovi s výzvou, aby sa k tomuto v lehote 30 dní vyjadril. Odporca na uvedenú výzvu nereagoval.
Na nariadenom pojednávaní sa odporca nezúčastnil. Doručenie predvolania mal vykázané v zmysle §- u 47 ods. 2 O.s.p. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením návrhu, zmluvy o sprostredkovaní, dodatku, faktúry, výpisu z účtu, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 4.8.2004 uzatvoril navrhovateľ ako záujemca s odporcom ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní podľa §-u 642 Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy sa odporca zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu prevodu individuálnej mliečnej kvóty od pôvodného držiteľa kvóty na nového držiteľa kvóty v aktuálnom kvotačnom roku v množstve 200 000 litrov surového kravského mlieka. Predmet zmluvy je splnený odovzdaním písomného dodatku o prevode kvóty, v ktorom je zaznamenaný prevod, resp. navýšenie mliečnej kvóty pre nového držiteľa. Odmenu záujemca sprostredkovateľovi vyplatí na základe vystavenej faktúry. Sprostredkovateľ má právo na zabezpečenie úhrady žiadať preddavok vo výške 10 - 50 % z celkovej odmeny. Zmluva sa považuje za ukončenú zabezpečením prevodu individuálnej mliečnej kvóty v dohodnutom množstve.
Podľa dodatku č. 1 k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 4.8.2004, odmena sprostredkovateľa je dohodnutá vo výške 600.000,- Sk, plus DPH.
Listom zo dňa 30.8.2004 P. P. A. B. oznámila navrhovateľovi, že došlo na základe jeho žiadosti k zvýšeniu individuálnej mliečnej kvóty tak, ako je uvedené na kvotačnom liste v prílohe. Podľa kvotačného listu zo dňa 27.8.2004 bola navrhovateľovi určená individuálna dodávková kvóta vo výške 2 217 686 kilogramov mlieka s obsahom tuku 3,74 % s účinnosťou od 1.4.2004. Podľa bodu 3 kvotačného listu, držiteľ kvóty o zmene výšky individuálnej dodávkovej kvóty, prevode kvóty a predaji mlieka inému nákupcovi informuje bezodkladne všetkých svojich nákupcov mlieka. Podľa bodu 6, pri prevode kvóty na pokračovateľa v chove kráv s pridelenou kvótou v žiadosti o prevod kvóty priložia žiadatelia tiež doklady podľa pokynov agentúry.
Listom zo dňa 4.1.2005 vyzval odporca navrhovateľa na plnenie zmluvných povinností podľa faktúry č. 2004003. V prílohe zasiela kvotačný list, ktorý potvrdzuje splnenie predmetu zmluvy. Podľa kvotačného listu, ktorý je prílohou tohto listu, bol tento vydaný dňa 10.8.2004. Údaje uvedené v kvotačnom liste sú zhodné s údajmi uvedenými v kvotačnom liste, ktorý bol zaslaný navrhovateľovi P. P. A.. Na tomto kvotačnom liste je však iná pečiatka a iný podpis generálneho riaditeľa.
Listom zo dňa 18.10.2004 navrhovateľ oznámil odporcovi zrušenie zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu, že odporca nesplnil svoj záväzok na zabezpečenie zvýšenia individuálnej mliečnej kvóty. Vzhľadom k tomu navrhovateľ predmetnú zmluvu ruší a žiada vrátenie zálohy vo výške 214.200,- Sk.
Faktúrou č. 2004003 zo dňa 9.8.20004 faktúroval odporca navrhovateľovi sumu 714.000,- Sk vrátane DPH za sprostredkovanie prevodu individuálnej mliečnej kvóty.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 13.8.2004, navrhovateľ v tento deň poukázal odporcovi sumu 214.200,- Sk s variabilným symbolom 2004003.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Dňa 2.5.2005 bolo podané trestné oznámenie na konateľa odporcu, ktoré súvisí s jeho činnosťou na základe zmluvy uzavretej s navrhovateľom. Naliehavý právny záujem zdôvodnil tým, že odporca by mal vrátiť prijaté plnenie. Bližšie sa k tejto otázke vyjadriť nevedel. Rovnako sa nevedel bližšie vyjadriť k otázke prevodu kvót a obchodovania s nimi. V roku 2004 bolo možné s kvótami obchodovať, nakoľko spoločnosti, ktoré zanikali, mohli svoje kvóty previesť na ďalších účastníkov trhu. Pri rokovaniach s navrhovateľom sa odporca vyjadroval tak, že predmet zmluvy splnili zhruba v lehote 2 týždňov, čo však nedodržal. Až po pol roku zaslal navrhovateľovi kvotačný list, ktorý je falošný. Navrhovateľ odporcovi zaplatil preddavok, ktorý žiada vrátiť. V prípade, ak by odporca zodpovedne pristupoval k svojim povinnostiam, mohol predmet zmluvy naplniť. Nevie sa vyjadriť ku skutočnosti, prečo navrhovateľ v podanom návrhu uvádza, že plnenie dojednané v zmluve zo strany odporcu je nemožné. Podľa názoru navrhovateľa zámerom odporcu podľa zmluvy bolo len vytiahnutie peňazí od navrhovateľa. Takýmto spôsobom pripravil o finančné prostriedky aj iné spoločnosti.
Problematiku trhového poriadku pre mlieko bližšie upravuje výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR z 25. novembra 2002 č. 2953/2002-100. Podľa §-u 8 tohto výnosu, podmienky a spôsob uskutočnenia kvotácie sú stanovené v zásadách administratívneho a organizačného zabezpečenia systému kvót na mlieko, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Podľa bodu I.13. prílohy č. 2, individuálnu mliečnu kvótu prideľuje agentúra výrobcovi na základe jeho žiadosti, ktorá sa doručí agentúre. Podľa bodu II.1, žiadosť o zvýšenie stanovenej individuálnej mliečnej kvóty alebo pridelenie novej kvóty zo štátnej rezervy mliečnej kvóty na nasledujúci kvótový rok žiadateľ doručí agentúre najneskôr 30 dní pred začiatkom kvótového roka. Podľa bod 5, agentúra rozhodne o požiadavkách žiadateľov o zvýšenie kvóty do 4 mesiacov po skončení kvótového roku. Podľa bodu IV.1, nový výrobca, ktorý pokračuje v produkcii mlieka a je účastníkom trhu, požiada agentúru o pridelenie individuálnej mliečnej kvóty. Podľa bodu 2, prevod individuálnej mliečnej kvóty je účinný odo dňa, kedy bola doručená písomná žiadosť a oznámenie o prevode stanovenej kvóty, alebo jej časti na nového výrobcu. Podľa bodu 3, agentúra po overení žiadosti prevedie individuálnu mliečnu kvótu na nového výrobcu.
Podľa §-u 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, čo to právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa §-u 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa §-u 650 Obchodného zákonníka, zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
Podľa §-u 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podaným návrhom žiada navrhovateľ určiť, že zmluva uzavretá medzi ním a odporcom je neplatná. V návrhu na začatie konania neplatnosť tejto zmluvy odôvodňuje tým, že plnenie odporcu dojednané medzi účastníkmi v tejto zmluve je nemožné. Navrhovateľ pritom v podanom návrhu tvrdil, že nie je možné legálnou cestou zabezpečiť prevod mliečnej kvóty od pôvodného držiteľa na nového držiteľa, ktorým by v tomto prípade mal byť navrhovateľ.
Na pojednávaní však samotný právny zástupca navrhovateľa výslovne uviedol, že ak by odporca zodpovedne pristupoval k svojim povinnostiam, predmet zmluvy mohol naplniť. Právny zástupca sa na pojednávaní nevedel vyjadriť ku skutočnosti, prečo sa v podanom návrhu na začatie konania uvádza, že plnenie je nemožné. Nemožnosť plnenia na strane odporcu nezistil ani konajúci súd po oboznámení sa s predpismi upravujúcimi otázky kvotácie obchodu s mliekom. Príloha č. 2 vyššie citovaného výnosu Ministerstva pôdohospodárstva výslovne počíta s prevodmi individuálnych mliečnych kvót a bližšie upravuje ich podmienky. Rovnako v samotnom kvotačnom liste v bode 3 a v bode 6 poznámok P. P. A. bližšie stanovuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k prevodu kvóty. Jedná sa najmä o prípady, kedy pôjde o prevod kvóty na pokračovateľa v chove kráv s pridelenou kvótou. Podľa názoru súdu práve takýmto spôsobom, teda zabezpečením prevodu individuálnej mliečnej kvóty od pôvodného držiteľa, ktorý končí s chovom kráv, mohol odporca zabezpečiť prevod tejto kvóty na nového držiteľa, teda navrhovateľa ako pokračovateľa v chove kráv. Podľa názoru súdu tak záväzok odporcu podľa uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 4.8.2004 bol možný a súd nezistil tvrdený dôvod neplatnosti uvedenej zmluvy.
Uzavretú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o sprostredkovaní v súlade s jej označením účastníkmi konania. Predmetom zmluvy je činnosť smerujúca k zabezpečeniu prevodu individuálnej mliečnej kvóty. Prevod pritom v právnej terminológii v zásade znamená uzavretie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, teda v tomto prípade medzi pôvodným a novým držiteľom mliečnej kvóty. Zmluva tak spĺňa základné pojmové náležitosti vyžadované citovaným ustanovením §-u 642 Obchodného zákonníka.
V zmysle citovaného ustanovenia §-u 80 Občianskeho súdneho poriadku je na rozhodovanie o tom, či tu právo je, alebo nie je, teda na rozhodovanie o určovacej žalobe potrebné preukázanie naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Na pojednávaní sa k uvedenej otázke právny zástupca navrhovateľa nevedel vyjadriť. Súd z okolností prípadu existenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa nezistil.
Na základe všetkých vyššie vedených záverov tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti uzavretej zmluvy o sprostredkovaní nie je dôvodný. Navrhovateľ jednak neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení a na druhej strane súd dospel k záveru, že plnenie odporcu podľa tejto zmluvy bolo možné. Nebol teda zistený tvrdený dôvod neplatnosti uvedenej zmluvy. Preto súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 4.8.2004 ako nedôvodný zamietol.
Podľa §-u 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §-u 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa §-u 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa §-u 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je ďalej vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 214.200,- Sk. Ako už bolo vyššie uvedené, súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi vyhodnotil ako zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ustanovenia §-u 642 Obchodného zákonníka. Podľa tejto zmluvy navrhovateľovi vznikalo právo na dojednanú províziu odovzdaním písomného dodatku o prevode individuálnej mliečnej kvóty, v ktorom je zaznamenaný prevod, resp. navýšenie mliečnej kvóty pre nového držiteľa. V konaní nebolo zistené, že by odporca túto svoju zmluvnú povinnosť splnil. Odporca síce navrhovateľovi zaslal list, ktorého prílohou bol kvotačný list, avšak tento kvotačný list vykazuje určité odlišnosti od kvotačného listu, ktorý bol navrhovateľovi doručený priamo od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Navrhovateľ predložený kvotačný list označil za falošný. Odporca v konaní tieto tvrdenia navrhovateľa nijakým spôsobom nevyvrátil. Odporca predovšetkým v konaní nepredložil originál tohto kvotačného listu, z ktorého by bolo možné posúdiť, či sa jedná o listinu zhodnú s listinou, ktorá bola do súdneho spisu založená odporcom. V zmysle §-u 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa pritom dôkaz listinou vykonáva tak, že ju, alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu prečíta, alebo oznámi jej obsah. Občiansky súdny poriadok teda v zásade predpokladá, že na pojednávaní musí byť predložená listina, čím sa myslí jej originál a nie fotokópia. Fotokópia môže byť ako dôkaz použitá len v prípade, ak jej obsah medzi účastníkmi nie je sporný. Obsah uvedeného kvotačného listu predloženého odporcom je však sporný, nakoľko navrhovateľ spochybnil jeho pravosť a tvrdí, že je sfalšovaný. V takomto prípade teda dôkaz takouto listinou možno vykonať jedine v prípade, ak by bol predložený jej originál. Odporca však v súdnom konaní originál tohto kvotačného listu nepredložil.
Súd tak dospel k záveru, že odporca nesplnil svoju povinnosť podľa uzavretej zmluvy o sprostredkovaní a teda mu nevznikol nárok na províziu. V zmysle citovaného ustanovenia §-u 650 Obchodného zákonníka bol potom navrhovateľ oprávnený jednostranným spôsobom ukončiť uzavretú zmluvu o sprostredkovaní tým, že túto skutočnosť oznámi druhej strane. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi nebola dojednaná doba, počas ktorej by bol odporca povinný splniť svoj záväzok. Zmluva však bola uzavretá dňa 4.8.2004 a navrhovateľ odporcovi list o ukončení zmluvného vzťahu zaslal až dňa 18.10.2004. Uvedenú dobu viac ako 2 mesiacov súd považoval za dostatočnú na splnenie záväzku odporcu z uzavretej zmluvy. Podľa názoru súdu tak navrhovateľ bol oprávnený ukončiť zmluvný vzťah v zmysle ustanovenia §-u 650 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ toto svoje právo využil vyššie uvedeným listom zo dňa 18.10.2004, ktorým odporcovi oznámil ukončenie zmluvného vzťahu. Na základe tohto listu tak došlo k zrušeniu zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi a tým na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko navrhovateľ zaplatil na účet odporcu preddavok vo výške 214.200,- Sk. Plnenie poskytnuté navrhovateľom odporcovi je tak plnením, ktoré navrhovateľ poskytol z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola dodatočne zrušená, a preto každý z účastníkov je povinný druhému účastníkovi vrátiť všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal. Odporca podľa zrušenej zmluvy o sprostredkovaní prijal od navrhovateľa preddavok vo výške 214.200,- Sk. Preto je povinný tento preddavok navrhovateľovi vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd tak návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie požadovanej sumy vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Na základe uvedených skutočností súd návrhu v tejto časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 214.200,- Sk.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy, a to vo výške 9 % ročne od 13.8.2004 až do zaplatenia. Navrhovateľ však nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, na základe akých skutočností požaduje od odporcu úrok z omeškania odo dňa 13.8.2004. Z výpisu z účtu navrhovateľa je zrejmé, že v tento deň navrhovateľ poukázal preddavok vo výške 214.200,- Sk na účet odporcu. V čase poukázania tohto preddavku medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o sprostredkovaní, a teda navrhovateľ zaplatením tohto preddavku plnil svoju zmluvnú povinnosť. Na strane odporcu tak v tomto čase ešte nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a odporca ani nemohol byť v omeškaní s vrátením tohto bezdôvodného obohatenia. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo až na základe listu navrhovateľa zo dňa 18.10.2004. V tomto liste navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia. V liste však neurčil žiadnu lehotu na plnenie, v ktorej by mal odporca uvedenú sumu navrhovateľovi vrátiť. Súd potom za primeranú lehotu na vrátenie tohto obohatenia považoval lehotu 15 dní, ktorá je v obchodných záväzkových vzťahoch bežná pri požadovaní plnenia na základe osobitnej výzvy adresovanej veriteľom jeho dlžníkovi. Uvedená lehota uplynula dňom 2.11.2004. Odporca sa tak do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dostal počnúc dňom 3.11.2004. Predmetom bezdôvodného obohatenia bolo prijaté peňažné plnenie. V zmysle §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa tak odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Preto navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania v zmysle §-u 517 OZ. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska v čase vzniku omeškania predstavovala 4,5 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí úrok vo výške dvojnásobku tejto sadzby, teda 9 % ročne. Preto súd návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie tohto úroku vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny od 3.11.2004 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v časti úroku z omeškania za obdobie od 13.8.2004 do 2.11.2004 vyhodnotil súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný, a preto v tejto časti návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech. Jeho neúspech v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, však súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti. Preto navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu jeho trov konania. V zmysle §-u 151 ods. 1 O.s.p. sa však o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje len na návrh, pričom ak ide o prisúdenie trov konania právnemu zástupcovi, je advokát povinný trovy konania vyčísliť. V tomto prípade právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní nielenže trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, ale nepodal ani návrh na priznanie trov konania. V zmysle §-u 151 ods. 1 O.s.p., súd bez takéhoto návrhu nemôže účastníkovi náhradu trov konania priznať. Preto konajúci súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Právny zástupca navrhovateľa dodatočne faxovým podaním zo dňa 1. decembra 2005 špecifikoval trovy právneho zastúpenia. Rozsudok vo veci však bol vyhlásený na pojednávaní dňa 30.11.2005. Rozsudkom vyhláseným na pojednávaní je súd viazaný (§ 156 ods. 4 O.s.p.). Uplatnenie trov právneho zastúpenia a predloženie ich špecifikácie po vyhlásení rozsudku už konajúci prvostupňový súd nemôže brať do úvahy, nakoľko po vyhlásení rozsudku nemôže v tomto rozsudku dôjsť k žiadnym zmenám. Preto sa súd podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 29.11.2005, doručeným faxovou správou dňa 1.12.2005, nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.