Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9C/282/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci navrhovateľa v I. rade: V. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P. č.XXX. a navrhovateľky v II. rade: E. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P. č.XXX,. obaja právne zastúpení: JUDr. F. F., advokát, P. XX,. Ž. proti odporkyni v I. rade: E. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom M. XXXX/XX,. D. K. a proti odporkyni v II. rade: MUDr. E. M., nar. XX.XX.XXXX,. M. XXXX/XX,. D. K., obidve právne zastúpené: Mgr. I. P., advokát, Z. č.XXX. v konaní o zrušenie osvedčenia a o určenie vlastníckeho práva k pozemku rozhodol takto:

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov v I. a II. rade v celom rozsahu zamieta. Navrhovatelia v I. a II. rade sú povinní zaplatiť odporkyniam v I. a II. rade trovy konania v sume 11.832,- Sk k rukám právneho zástupcu odporkýň v I. a II. rade.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 04.11.2002 navrhovatelia žiadali zrušiť osvedčenie o držbe nehnuteľnosti, a zároveň žiadali určiť seba za podielových spoluvlastníkov pozemku parc. č. 16603/2 v k. ú. O. L.. Zrušenia notárskeho osvedčenia sa domáhali z dôvodu nedostatkov a nimi tvrdených nesprávnosti notárskej zápisnice, ktorou bola vo vzťahu k odporkyni v 1. rade osvedčená držba okrem iného aj toho pozemku, ku ktorému navrhovatelia žiadali určiť svoje vlastníctvo. Navrhovatelia pritom poukazovali na ustanovenia v znení platnom v čase vydania predmetného osvedčenia, ktoré mali byť pri spisovaní notárskej zápisnice porušené, resp. nedodržané. Určenia vlastníctva k pozemku parc. č. 16603/2 sa navrhovatelia domáhali s poukazom na faktické darovanie tohto pozemku niekedy v apríli 1974 od vtedajšieho vlastníka a užívateľa tohto pozemku J. R., ktorý už medzičasom zomrel. Uvádzali, že pozemok dostali od J. R. pred tridsiatimi rokmi do daru spoločne s budovou dielne, ktorá sa nachádzala v areáli jeho usadlosti v obci O. L., a doteraz sa tam táto budova dielne (navrhovateľmi prerobená na rekreačnú chatku) nachádza. J. R. býval v drevenici svojho rodinného domu a budovu dielne, ktorá sa nachádzala v priľahlej časti okolia tejto drevenice, už vzhľadom na svoj vek nevyužíval. Keďže navrhovatelia J. R. sporadicky navštevovali ako jeho jediní, záujem prejavujúci príbuzní, rozhodol sa J. R. darovať im budovu dielne, aby tak mali možnosť pobytu počas ich občasných dovolenkových návštev. Navrhovatelia teda tvrdili, že zároveň s budovou dielne, ktorú postupne prerobili na rekreačnú chatku, im J. R. daroval aj bližšie neurčený priľahlý pozemok pod budovou dielne smerujúci k miestnej komunikácii, aby tak mali zabezpečený prístup k tejto stavbe. Písomnú darovaciu zmluvu spolu nespísali, a tak po smrti J. R. boli tieto nehnuteľnosti zahrnuté spolu s ostatným majetkom J. R. do dedičstva. Vlastníkom nehnuteľností sa tak stal brat J. R., E., keďže J. R. bol slobodný a bezdetný. E. R. nerešpektoval ústne darovanie nehnuteľnosti , ale sa dohodol s odporkyňou v 1. rade na predaji celej usadlosti, t.j. nielen drevenice, v ktorej do svojej smrti býval J. R., ale aj celého okolitého pozemku, t.j. vrátane pozemku parc. č. 16603/2 a na ňom stojacej dielne. Keďže pozemok E. R. nemal riadne právne vyporiadaný, súhlasil s tým, aby odporkyňa v 1. rade požiadala o

vydanie notárskeho osvedčenia o údajnej držbe tohto pozemku. E. R. medzičasom zomrel a odporkyňa v 1. rade darovala celú usadlosť svojej dcére, t.j. odporkyni v 2. rade. Odporkyne v 1. a 2. rade nárok navrhovateľov na pozemok parc. č. 16603/2 neuznávajú. Odporkyňa v 1. rade previedla darovacou zmluvou na odporkyňu v 2. rade, t.j. na svoju dcéru, všetky nehnuteľnosti, ktoré získala prostredníctvom sporného osvedčenia o držbe. Odporkyne poukazovali na nedostatočný okruh účastníkov konania pre vydanie požadovaného určujúceho výroku, týkajúceho sa vlastníctva sporného pozemku. Ďalej namietali účelovosť a nepreukázanosť skutočnosti, z ktorých navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo. Napokon, odporkyne namietali nedostatok právomoci súdu na vydanie rozsudku, týkajúceho sa zrušenia vydaného osvedčenia o držbe. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu požadovanom účastníkmi konania, aby tak náležite zistil skutkový stav celej veci. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovatelia spoľahlivo nepreukázali výlučné vlastníctvo tohto pozemku, ktoré mali získať ústnou darovacou zmluvou od pôvodného vlastníka pred cca tridsiatimi rokmi. Ich tvrdenia ohľadom darovania dielne, t.j. drevenej stavby, umiestnenej na spornom pozemku, neboli spochybňované a z vykonaného dokazovania sa javia ako vierohodné. Avšak pokiaľ ide o darovanie pozemku, nachádzajúceho sa pod touto drevenou stavbou a v jej okolí, v tomto smere už navrhovatelia nevedeli spoľahlivo preukázať svoj nárok.

Nedokázali presne určiť, akým spôsobom malo dôjsť k darovaniu tohto pozemku, ani v akom rozsahu im mal byť pozemok darovaný. Výsluchom účastníkov konania ako aj výsluchom svedkov súd zistil, že účelom poskytnutia pozemku v spojení so stavbou bolo len zabezpečenie prechodu od darovanej stavby k miestnej komunikácii. Navrhovatelia nikdy predmetný pozemok nevyužívali na iný účel, ako na prístup k darovanej stavbe. Nikdy tento pozemok osobitným spôsobom neobhospodarovali, ani ho neoplotili a nemenili ani kultúru jeho využívania. V teréne zostal pozemok až do dňa rozhodovania súdu zlúčený s okolitým areálom bez akýchkoľvek prirodzených hraníc. Napokon, aj navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uvádza, že pôvodný darca, J. R., im daroval len stavbu a navrhovateľ si sám z toho urobil úsudok, že mu daroval aj určitú časť okolitého pozemku. Takýto postup považoval za logický. Navrhovatelia ďalej vo svojich výpovediach potvrdili, že predmetný pozemok využívali len na prístup k darovanej dielni od miestnej komunikácie. V danom prípade sa však navrhovatelia nedomáhali určenia existencie vecného bremena k predmetnému pozemku, ale určenia ich výlučného vlastníctva tohto pozemku bez toho, aby dokázali predložiť dostatok spoľahlivých dôkazov. Výpovede svedkov, týkajúce sa okolnosti darovania, súd nepovažuje za vierohodné, keďže ide o nepriame svedectvá a informácie ohľadom okolností a rozsahu darovania mali svedkovia získať síce od priameho, ale už nebohého darcu, s ktorým boli v blízkom priateľsko-susedskom vzťahu. Navrhovateľ v 1. rade po zistení, že okolitú usadlosť získala odporkyňa v 1. rade, neuvádzal hneď, že časť pozemku je jeho, t.j. nenamietal, že je oprávneným vlastníkom časti pozemku, ale sa usiloval s odporkyňou v 1. rade vyjednať len právo dočasného užívania stavby na tomto pozemku. Navrhovatelia nevedeli uviesť, podľa čoho boli na geometrickom pláne, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s osvedčením držby v prospech odporkyne v 1. rade, avšak tieto hranice ani nenamietali. Aj z toho vyplýva, že navrhovatelia ani sami nie sú presvedčení, či im J. R. v minulosti určite daroval okrem drevenej stavby aj nejaký pozemok, a už vôbec nevedia sami určiť, aký rozsah a tvar by darovaný pozemok mal mať. V prípade tzv. určovacej žaloby je nevyhnutné, aby boli účastníkmi konania všetky dotknuté osoby, t.j. osoby, ktorých práva alebo povinnosti budú v prípade vyhovenia podanému návrhu zmenené, alebo inak dotknuté. V danom prípade navrhovatelia podali návrh voči osobe, ktorá prostredníctvom osvedčenia o držbe získala postavenie oprávneného držiteľa k spornému pozemku, a tiež voči osobe, na ktorú oprávnený držiteľ svoje práva previedol. Navrhovatelia nie sú a zatiaľ nikdy neboli v pozícii vlastníkov tohto pozemku zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Preto je potrebné, aby ich návrh týkajúci sa určenia vlastníctva k pozemku smeroval aj voči tým osobám, ktorých vlastníctvo vyplýva z doterajšej evidencie katastra nehnuteľností, prípadne pozemkovej knihy, t.j. voči tým, ktorí boli zapísaní ako vlastníci dotknutého pozemku pred tým, než do ich vlastníckych práv vstúpila ako oprávnená držiteľka (a takto aj bola zapísaná) odporkyňa v I. rade. V danom prípade totiž nejde o štandardný prípad, kedy voči osobe, ktorá prostredníctvom osvedčenia o držbe získala postavenie oprávneného držiteľa, podáva žalobu osoba, ktorá bola ako vlastník doteraz zapísaná v katastri nehnuteľností vo vzťahu k „osvedčenému“ pozemku. V riešenom prípade sú navrhovatelia v pozícii tretej osoby, ktorá sa domáha svojho vlastníckeho práva nielen voči oprávnenému držiteľovi, ktorý svoju pozíciu získal cez sporné notárske osvedčenie, ale tiež voči tým osobám, ktoré sú ako vlastníci pozemku zapísané v katastri nehnuteľností. Preto je potrebné, aby boli účastníkmi tohto konania všetky tri skupiny dotknutých osôb

- zapísaný vlastník, oprávnený držiteľ, a napokon osoba, domáhajúca sa vlastníckeho práva z iných

dôvodov. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.14, pre k.ú. O. L., ako aj potvrdenia Správy katastra Námestovo vyplýva, že pozemok parc. č.16603/2 bol vyčlenený z väčšej pozemnoknižnej parcely č. 224/1, ktorej vlastníci sú známi a sú to iné osoby, než tie, ktoré sú účastníkmi tohto súdneho konania. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v danom prípade skutočne nie je prizvaný dostatočný okruh účastníkov konania na to, aby bolo možné vydať rozsudok v požadovanom znení. Osvedčenie o držbe pozemkov vydané v zmysle zákona č. 293/92 Zb. vo vtedy platnom znení je titulom pre zápis osoby ako oprávneného držiteľa nehnuteľností. V zmysle predmetného zákona sa nemožno domáhať zrušenia vydaného osvedčenia priamym rozsudkom súdu. Tým však nie je dotknutým osobám odňatá možnosť domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Nedochádza teda k stavu denegatio iusticiae. Každá dotknutá osoba má totiž možnosť brániť svoje práva, ktoré boli vydaným osvedčením dotknuté, a to tým, že podá návrh na začatie súdneho konania o určenie vlastníctva. Navrhovatelia v danom prípade takúto obranu aj použili, a to v druhej časti nimi navrhovaného petitu. Z tohto dôvodu je prvá veta ich petitu nielen neoprávnená, ale aj nadbytočná. Zrušenie vydaného osvedčenia osobitným súdnym rozhodnutím nie je potrebné a ani možné. V prípade pozitívneho určenia vlastníctva k spornému pozemku rozsudkom súdu by tento bol listinou, na základe ktorej by bolo možné záznamom zmeniť osoby v časti „B“ Vlastníctvo bez toho, aby bolo predtým potrebné zrušiť, či inak odstrániť doterajší titul pre už vykonaný zápis v katastri nehnuteľností. Nedošlo by teda ku kolízii dvoch právnych titulov na zápis vlastníckych práv k tomu istému pozemku pre rôzne osoby, a to jednak vzhľadom na rôzne časové obdobie vzniku týchto titulov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vydané notárske osvedčenie priamo zakladá len právo oprávneného držiteľa, a teda nie právo vlastníka na rozdiel od určujúceho rozsudku súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na procesný dôvod zamietnutia návrhu v časti, kde sa navrhovatelia domáhali určenia ich výlučného vlastníctva, nezakladá skončenie tohto konania prekážku res iudicata pre prípadné opätovné podanie návrhu s riadne určeným okruhom účastníkov. V tejto súvislosti však treba poukázať na skutočnosť, že navrhovatelia nepredložili ani neoznačili žiadny ďalší dôkaz na spoľahlivé preukázanie pravdivosti nimi tvrdených skutočností. O trovách konania súd rozhodoval podľa , keďže odporkyne mali vo veci plný úspech. Miesto platenia trov konania súd určil v zmysle , pričom výška trov bola určená podľa v súlade s vyhláškou č.163/02 Z.z., pokiaľ ide o úkony právnej pomoci poskytnutej do 31.12.2004 a v súlade s vyhláškou č. pokiaľ ide o úkony právnej pomoci poskytnutej po 01.01.2005. Odporkyne si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci špecifikácie trov konania uplatňovali vyššiu sumu, než im patrila v zmysle uvedených právnych predpisov, a preto súd ich nároky upravil tak, aby tieto neprekračovali vyhláškou určené hranice tarifnej odmeny, resp. paušálnych náhrad hotových výdavkov.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote tridsiatich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.