Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_PN-25Cb-30-2022.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Subarea
PN-25Cb/30/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: Športový hokejový klub 37 Piešťany, s.r.o., so sídlom Ratnovce 382, IČO: 44 731 124, právne zastúpeného: VIA LEGE, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pata, Veterná 1093, IČO: 36 866 415, proti žalovanému: Mesto Piešťany, so sídlom Piešťany, Nám. SNP 1475/3, IČO: 00 612 031, právne zastúpenému: BAK & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Panská 14, IČO: 47 254 840, o zaplatenie 2 093 670,68 eura s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.11.2022, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 093 670,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 093 670,68 eura od 03.11.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 1Up/1516/2022 zo dňa 23.11.2022, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Piešťany. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený súdu dňa 27.12.2022, kde bola veci zároveň pridelená nová spisová značka: 25Cb/30/2022.
4. V priebehu konania, podaním zo dňa 12.12.2023, doručeným súdu toho istého dňa, navrhol žalobca, aby súd vydal uznesenie o zabezpečovacom opatrení, kterým zriadí záložné právo na stavbe súp. č. XXXX parcele registra „C“ s parc. č. XXXXX ako aj zriadí záložné právo na pozemkoch parcelách registra „C“ s parc. č. XXXXX s výmerou 5 462 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X s výmerou 134 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX/X s výmerou 52 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetky uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území L., mesto L., okres L., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, ktoré sú všetky vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 k celku žalovaného mesta L. na zabezpečenie žalovanej pohľadávky žalobcu (Športový hokejový klub 37 Piešťany, s.r.o., so sídlom Ratnovce 382, PSČ: 922 31, IČO: 44 731 124) vo výške 2 093 670,68 eura s príslušenstvom“
5. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalobca v prebiehajúcom súdnom konaní žaluje žalovaného o zaplatenie sumy 2 093 670,68 eura s príslušenstvom. Táto pohľadávka je daná titulom zhodnotenia veci - nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, žalobcom na
náklady žalobcu. K zhodnoteniu došlo počas obdobia, kedy bola táto vec (nebytové priestory zimného štadióna, prináležiace technológie a pozemky) predmetom nájmu žalobcu ako nájomcu. K zhodnoteniu tejto veci došlo vykonaním zmien na predmete nájmu, resp. zhodnotením predmetu nájmu, zo strany žalobcu so súhlasom žalovaného na náklady žalobcu. Išlo teda o investície žalobcu do veci vo vlastníctve žalovaného. Sumu zhodnotenia určil znalecký posudok dokonca vo vyššej, než žalovanej sume. Hoci žalobca má za to, že má nárok aj na túto vyššiu sumu, za účelom eliminácie spornosti žaluje len o sumu zodpovedajúcu ako zákonnému nároku (v časti) tak aj zmluvnému žalovaného a žalobcu v zmysle nájomnej zmluvy (predčasne ukončenej pred uplynutím doby určitej, na ktorú bola uzavretá), podľa ktorej: „Nájomca bude vykonané opravy evidovať v nákladoch a vykonané investície viesť vo svojom majetku s tým, že vloženú investíciu bude odpisovať podľa platných daňových zákonov. ... V prípade predčasného skončenia nájmu prenajímateľ odkúpi technické zhodnotenie v dohodnutej sume, max. do výšky zostatkovej ceny technického zhodnotenia.“ A aj to ešte žalovanú sumu znížil o investície, ktoré neboli písomne výslovne dojednané so žalovaným. Medzi stranami je nesporné, že došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu, resp. majetku žalovaného, na náklady žalobcu. Žalovaný „len“ rozporuje povinnosť zaplatiť zaň. Aktuálne sa žalobca dozvedel, že žalovaný čelí exekúcii. Túto skutočnosť si potvrdil aj v registri exekúcií zverejnenom na webstránke MS SR: <https://obcan.justice.sk/poverenia/poverenie?ecli=ECLI:SK:OSBB:2023:6123419766.1>. Poverenie na exekúciu proti žalovanému ako dlžníkovi bolo vydané dňa 24.11.2023 Okresným súdom Banská Bystrica v konaní so sp. zn. 7Ek/2423/2023 pod číslom ECLI:SK:OSBB:2023:6123419766.1. Vzhľadom na to, že v obdobnej pozícii ako oprávnená z exekúcie uvedenej vyššie sú viaceré osoby, možno predpokladať, že budú nasledovať ďalšie exekúcie na žalovaného a jeho majetok. Zároveň z verejne dostupných informácií (podkladov na rokovanie mestského zastupiteľstva) je zrejmé, že žalovaný (mesto Piešťany) je žalovaný vo viacerých súdnych sporoch (okrem tohto), a to aj o zaplatenie vyše 3 miliónov eur. Zároveň z predmetného materiálu je zrejmé, že žalované mesto ešte pred tromi mesiacmi nepredpokladalo žiadne výdavky v súvislosti so sporom, vo vzťahu ku ktorému je aktuálne vedená exekúcia. V danom spore je predmetom žaloby peňažné plnenie, pričom je zrejmé z vyššie uvedeného a predložených dôkazov, že žalovanému hrozí povinnosť platiť ďalšie peňažné plnenia a aktuálne je žalovaný ako povinný v exekúcii a teda má aj zakázané nakladať s majetkom. Zároveň nemožno vylúčiť, že žalovaný bude povinný plniť ďalšie finančné záväzky, a bude podliehať aj ďalším exekúciám. V prejednávanom spore ide o peňažnú pohľadávku a aktuálne hrozí, že exekúcia bude ohrozená, lebo žalovaný už je v exekúcii v inej právnej veci a vedie viacero súdnych sporov, vo vzťahu ku ktorým nepreukázal správny odhad rizík pre žalovaného a jeho majetkové postavenie (ešte pred tromi mesiacmi nepredpokladal aktuálne prebiehajúcu exekúciu). Žalovaná peňažná pohľadávka je vysoká a vyplýva zo zhodnotenia predmetu nájmu, ako nehnuteľnosti, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorá aktuálne je zhodnotená investíciami a na náklady, resp. z majetku žalobcu a žalobca k nej doteraz nemá žiadne práva a vzhľadom na to, že žalovaný je v exekúcii (a potenciálne mu hrozia ďalšie), je dôvodná obava, že prípadná exekúcia v prospech žalobcu (zabezpečujúca ochranu jeho vlastníckeho práva) bude ohrozená. Žalobca navrhuje zabezpečovacie opatrenie - zriadenie sudcovského záložného práva k ním zhodnotenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorej nebytové priestory boli predmetom nájmu v zmysle nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 26.5.2006 a dodatku č. 6 k danej zmluve zo dňa 25.7.2011, ako aj k pozemkom, ktoré boli predmetom nájmu, ako to vyplýva z uvedenej nájomnej zmluvy, ako aj zo zápisu na príslušnom LV XXXX vedenom Okresným úradom L.: „B. X/XX - Právo nájmu na pozemky parc.č.XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX v prospech: ŠHK 37 Piešťany, s.r.o. (IČO: 36274232) na dobu určitú do 31.12.2034 podľa nájomnej zmluvy zo dňa: 26.5.2006, R. XXX-XX/XXXX - XXX/XX, B. X/XX-Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 30.12.2009, R. XXX-XXX/XXXX - XXX/XX, B. X/XX - Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 25.7.2011 + R. XXX/XXXX - XXXX/XX“.
6. Ako dôkazy žalobca predložil Plnenie uznesení a interpelácií z rokovania Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného dňa 16.08.2023 a plnenie uznesení za obdobie od január - jún 2023.
7. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3)
8. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
11. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
13. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
14. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
15. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
17. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená.
18. Súd sa ďalej zaoberal predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Prvoradým predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o zabezpečovacom opatrení (povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania) je úlohou žalobcu, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť kritérium hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní. Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa § 327 CSP.
Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (pozri v tomto zmysle Š., K.. E. O..: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu k § 326 ods. 2 CSP, ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. Ak žalobca nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie žalobcu ako veriteľa. Z toho, že k výkonu sudcovského záložného práva možno pristúpiť až vtedy, keď bude pohľadávka judikovaná, vyplýva, že sa má posilňovať práve postavenie žalobcu ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. To je napokon zrejmé aj zo samotného úvodného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, ktoré hovorí o obave, že exekúcia bude ohrozená. Úlohou žalobcu potom je, aby v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol a doložil skutočnosti, ktoré osvedčujú túto obavu.
20. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery. Súd na tomto mieste osobitne poukazuje na to, že tu konštatovaný právny záver vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 144/97, ktoré bolo prijaté ako judikát na zverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.
21. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal preto navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
22. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho prílohami ako aj ostatným spisovým materiálom má súd za to, že hoci môže mať žalobca právo, ktorého ochrany sa domáha, nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, keďže žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, z ktorých už teraz, teda ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vyplýva, že exekúcia ohľadne nárokov žalobcu bude ohrozená.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia počas konania vo veci samej na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v konaní vo veci samej, a to z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vecou samou v tomto prípade sa rozumie zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 2 093 670,68 eura s príslušenstvom. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že obava ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu.
24. Žalobcovi sa nepodarilo dostatočným spôsobom osvedčiť dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Záver o osvedčení dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie je potrebné spájať s aktívnym konaním žalovaného, teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa žalovaného, v rámci ktorého tento
činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na úkor žalobcu ako svojho veriteľa (žalobcom tvrdeného nároku) či už predajom svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Žalobca k splneniu predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - ohrozenie exekúcie - nepreukázal, že by sa žalovaný úmyselne zbavoval majetku. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani ostatných listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Žalobca listinnými dôkazmi predloženými spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne nepreukázal, že žalovaný bezprostredne svojím konaním, prípadne opomenutím znižuje svoj majetok v snahe poškodiť svojich veriteľov. Ani samotná skutočnosť, že žalovaný momentálne čelí jednej exekúcii alebo, že je žalovaný vo viacerých súdnych sporoch, neodôvodňuje bez ďalšieho naliehavú obavu, že prípadná budúca exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Súd poukazuje, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danej právnej veci, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dokladov predložených žalobcom, naplnené nebolo.
25. Súd teda dospel k záveru, že existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva, žalobca v konaní neosvedčil. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Bolo preto podľa súdu nadbytočné sa zaoberať otázkami proporcionality a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, vykonateľnosti zabezpečovacieho opatrenia.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že neexistujú dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, preto sa súd v tomto rozhodnutí trovami konania o zabezpečovacom opatrení vôbec nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.