Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-39Er/52/2007

Potvrdené rozhodnutím 6CoEk/39/2024
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 14428/23, o vymoženie 1.306,51 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 12.03.2024, č.k. K2-39Er/52/2007-52 rozhodol: Potvrdzuje uznesenie. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.: 27.09.1983, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie istiny 1.306,51 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp.zn.: EX 14428/23, v konaní o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 12.01.2007 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava pod sp.zn.: SR 4328/06 dňa 22.09.2006 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2006. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky a zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 10.04.2006 uzavretá zmluva o úvere č. 9040788, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 20.000 Sk t.j. 663,87 eur, ktorým sa dlžník zaviazal vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 19.120 Sk. t.j. 634,60 eur, celkovo tak sumu 1.298,54 eur a to v 12 mesačných splátkach v sume 108,21 eur a to počnúc dňom 15.05.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne a včas tak oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava vydania rozsudku a to na základe bodu č. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

3. Podľa bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že: „Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

4. Podľa -3 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ďalej ako “), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

6. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

10. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

12. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

13. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.

14. Na základe inkorporovanej rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach založil rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania. Súd ju preto preskúmal a dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a je súčasťou obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a je teda neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy. Na základe toho potom dochádza k výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu a navyše, dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny súd, ktorý sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený prístup k právnej(súdnej) ochrane. Rovnako to tak odporuje aj princípom ústavnosti deklarovaných v () a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotný text všeobecných obchodných podmienok je písaný veľmi husto a neprehľadne. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, a teda oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a to pred podpisom zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich značný rozsah a predpokladanú určitú časovú tieseň oboch strán konania. v tomto prípade uvádza len demonštratívny (príkladmy) výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z ich všeobecnej definície je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Vsunutím tejto doložky do záverečných ustanovení vopred pripravenej formulárovej zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je judikatúrou vnútroštátnych súdov považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj v rozpore s dikciou . o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti takisto poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98).

15. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva odporuje aj princípom ústavnosti zakotvených v ( ústavný ) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený s povahou rozhodcovského konania a rozdielmi medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, a to pred podpisom zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich komplikovanosť a neúplnosť. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

16. V obdobných veciach rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach, ktorý v uznesení sp.zn:: zo dňa 30.11.2021 v bodoch 23 až 25 odôvodnenia uviedol, že: „ Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva (doložka), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu (doložku) si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné predmetnú rozhodcovskú doložku posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil.“

17. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

18. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

19. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

20. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti je v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovského rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: zo dňa 09.02.2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

22. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia Exekučný poriadok (ďalej ako „“).

23. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. , zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa ust. súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

26. Podľa ust. , môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

27. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.

28. Podľa v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

29. Podľa v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

30. Podľa , Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora ( a ) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 31. Súd výzvou zo dňa 03.01.2024 vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov konania, podaním doručeným súdu dňa 25.01.2024 si súdny exekútor vyúčtoval trovy konania v sume 33,19 eur + DPH a to podľa Vyhlášky účinnej od 01.05.2008.

32. Súd výzvou zo dňa 13.02.2024 vyzval súdneho exekútora na opravu vyúčtovania trov konania, nakoľko v tomto prípade ide o konanie ktoré začalo predo dňom 01.05.2008 a preto je potrebné vychádzať Vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania t.j. k 18.01.2007, z čoho teda vyplýva, že ide o Vyhlášku účinnú do 30.04.2008. Súd zároveň upozornil súdneho exekútora, že v prípade ak toto vyčíslenie neopraví, súd mu trovy konania neprizná.

33. Podľa § 27a Vyhlášky účinnej od 01.05.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor neopravil vyčíslenie trov konania podľa Vyhlášky účinnej v čase začatia exekučného konania, súd má teda za to, že si trovy konania neuplatňuje, a preto mu tieto trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu proti výrokom I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.