Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-48Er-996-2012.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Subarea
K2-48Er/996/2012
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D.- E. A., právne zastúpený JUDr. Helena Knopová, advokát AK, so sídlom Štúrova 20, Košice- Staré mesto, proti povinnému: A. F., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom D. – G., zomrelom dňa 28.8.2019, o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, v konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Michal Mazúr, zastúpený náhradníkom JUDr. Rudolf Dulina, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 2259/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. U k l a d á oprávnenému zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,53 €, a to do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 15.3.2012 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803130998*, vydaného Okresným súdom Košice II dňa 28.3.2012, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr.
2. Mestskému súdu Košice bol dňa 7.11.2023 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Súd šetrením zistil, že povinný zomrel dňa XX. X. XXXX a dedičské konanie po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný usporiadateľovi pohrebu.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností je preukázané, že po povinnom nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, a teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti povinného.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 zák .č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa ust. § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v spojení s § 61 C.s.p., fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť stranou narodením.
10. Podľa ust. § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
11. Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
12. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
13. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný zomrel dňa XX. X. XXXX. Dedičské konanie bolo zastavené uznesením sp.zn. 24D/545/2019 zo dňa 5.5.2020 a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný usporiadateľovi pohrebu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 27.5.2020.
14. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
15. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
20. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
21. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23. Podľa ust. § 25 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
24. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)........................33,19 € Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
- poštovné..................................................................................................................5,85 €
- poplatky za elektronickú lustráciu IRIS..................................................................0,25 €
- poplatky za elektronickú lustráciu banky..............................................................14,00 €
- náhrada hotových výdavkov spojená s vedením spisu............................................3,32 € Celkové trovy exekúcie s DPH.......................................................................................68,25 €
25. Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozostávajú z minimálnej odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky a hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky.
26. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 1,30 € + DPH (pozostávajúce: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x1,30), a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov (náhrada hotových výdavkov spojená s vedením spisu) neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostatných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy (originál poštovej doručenky), preto súd ich náhradu nepriznal. Nakoľko súd z obsahu exekútorského spisu mal preukázané vykonanie elektronickej lustrácie bánk iba
na základe 1 žiadosti, súd preto priznal náhradu za elektronické zisťovanie (lustrácie IRIS -1x0,25 €, banky-1x0,70 €) spolu vo výške 0,95 €.
27. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie, súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 42,53 €, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., t.j. 33,19 € + DPH vo výške 6,64 € a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 cit. vyhlášky vo výške 2,25 € + 20% DPH (poštovné+ poplatky za elektronické zisťovanie).
28. Súd zobral do úvahy novú právnu úpravu, účinnú odo dňa 1. 1. 2012, podľa ktorej v zmysle ust. § 196, druhá veta Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi zákonný nárok 20 % DPH na celé trovy exekúcie, t. j. na odmenu a hotové výdavky.
29. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavilo z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.)