Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/66/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: LÁNY s. r. o., so sídlom 1. mája 386/11, 920 41 Leopoldov, IČO: 46 663 177, právne zastúpeného: Mgr. Tomášom Kováčom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 42 176 051, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 30845238, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. 09033/2016/B624-SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) bol dňa 30.10.2015 doručený návrh spoločnosti MH Invest, s. r. o. (ďalej len „ďalší účastník“) na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch špecifikovaných v tomto návrhu (ďalej len „návrh na vyvlastnenie“). Prílohou návrhu na vyvlastnenie bol (okrem iných) znalecký posudok č. 188/2015 zo dňa 13.07.2015 vyhotovený spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a. s., so sídlom Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác (ďalej len „znalecký posudok č. 188/2015“), v súlade s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresný úrad listom zo dňa 05.11.2015 oznámil žalobcovi ako aj ďalšiemu účastníkovi začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 30.11.2015 nariadil ústne pojednávanie. Žalobca v rámci ústneho pojednávania namietal, že znalecký posudok č. 188/2015 nie je použiteľný v predmetnom konaní, keďže nezohľadňuje stav ku dňu začatia tohto konania. S výškou náhrady, ktorá bola uvedená v znaleckom posudku, žalobca nesúhlasil.

2. Okresný úrad rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2015/042632-007 zo dňa 21.12.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v súlade s ustanovením o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyvlastnil

vlastnícke právo žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch špecifikovaných v návrhu na vyvlastnenie v prospech ďalšieho účastníka ako navrhovateľa vyvlastnenia pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. A., B., C., D., B., E.“, a to na účel podľa a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia v príslušných spoluvlastníckych podieloch okresný úrad určil podľa vo výške XXX XXX,XX €. Námietku žalobcu týkajúcu sa náhrady za vyvlastnenie okresný úrad zamietol a s požiadavkou na vyššiu náhradu žalobcu podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií odkázal bez prerušenia konania na súd.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie konštatujúc, že bolo vecne nesprávne z dôvodu absencie podmienok na vyvlastnenie. Napriek tomu, že nebola splnená podmienka primeranej náhrady, okresný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení. Keďže okresný úrad nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej, žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vyvlastňovaných pozemkov. Podľa žalobcu sa hodnota predmetných pozemkov od obhliadky uskutočnenej dňa 16.06.2015, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie znaleckého posudku č. 188/2015, zásadne zmenila.

4. O odvolaní žalobcu rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako právny predchodca žalovaného (ďalej len „žalovaný“ alebo „právny predchodca žalovaného“) rozhodnutím č. 09033/2016/B624-SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že doklady nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiály jednoznačne poukazovali na to, že vyvlastňovacie konanie bolo transparentné, a že žalobca mohol obhajovať svoje práva a záujmy. Žalobcovi boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom. Taktiež výrok rozhodnutia okresného úradu korešpondoval s jeho odôvodnením. K námietkam žalobcu, že znalecký posudok č. 188/2015 nezohľadnil zmenu skutkového stavu od vykonanej obhliadky, žalovaný uviedol, že okresný úrad vychádzal zo znaleckého posudku a postupoval správne, keď postupom podľa § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií žalobcu odkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu na všeobecný súd bez prerušenia konania.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobou zo dňa 11.04.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 12.04.2016, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 09033/2016/B624-SV/07606/ Ka zo dňa 10.02.2016 ako aj rozhodnutia okresného úradu č. OU-NR-OVBP2-2015/042632-007 zo dňa 21.12.2015, pričom navrhol, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca tiež navrhol, aby mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že nebola naplnená jedna z podmienok pre vyvlastnenie jeho vlastníckeho práva, a to podmienka primeranej náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný ako odvolací orgán sa totiž stotožnil s názorom okresného úradu, ktorý nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej, a potvrdil jeho rozhodnutie o vyvlastnení napriek absencii základnej podmienky pre vyvlastnenie.

7. Žalobca už v priebehu vyvlastňovacieho konania a tiež v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovaných pozemkov. Stav, ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku č. 188/2015, sa diametrálne odlišoval od stavu vyvlastňovaných pozemkov v čase rozhodnutia o vyvlastnení. Zásadnú zmenu a časový priebeh zmien žalobca podrobne rozpísal v podanom odvolaní, kde v piatich bodoch uviedol, ako došlo odo dňa 16.06.2015 až do 13.01.2016 k zjavnému nárastu hodnoty vyvlastňovaných pozemkov.

8. Žalobca mal za to, že v sume primeranej náhrady za vyvlastnenie sa musela prejaviť cena pôdy, ktorá bola v čase rozhodovania o vyvlastnení reálne zastavanou plochou, a na ktorej sa už v čase rozhodovania o vyvlastnení uskutočňovali stavebné úpravy. Primeraná náhrada za vyvlastnenie bola ústavne garantovaná a musela zohľadniť všeobecnú hodnotu pozemku tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, vrátane zhodnocovania vyvolaného prípravou na stavebnú činnosť, prípadne zhodnotenie samotnou stavebnou činnosťou.

9. Za základ nesprávne vyhodnoteného charakteru pozemkov a následne neprimeranej výšky náhrady žalobca považoval skutočnosť, že okresný úrad zamietol žiadosť vlastníka o vykonanie miestnej obhliadky, hoci na uskutočnenie miestnej obhliadky bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vhodnosti a účelnosti. Žalovaný sa však k zamietnutiu obhliadky, ktorá by nepochybne mala vplyv na správne určenie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky, vecne nevyjadril. Namiesto toho žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozsiahlo odôvodňoval existenciu verejného záujmu, ktorú žalobca nikdy nespochybňoval.

10. Žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný aj z dôvodu, že mu nebola poskytnutá dokumentácia, na základe ktorej dochádzalo na pozemkoch v jeho vlastníctve k stavebnej činnosti, čím bol ukrátený na svojich právach.

11. Bez náležitého vyjadrenia zostala aj ďalšia zásadná námietka žalobcu, a to námietka, že už v čase vyvlastňovacieho konania nemal prístup na svoje pozemky. Došlo tak k vyvlastneniu de facto v intenzite, ktorá narúšala podstatu práva na vlastníctvo. V priebehu vyvlastňovacieho konania teda vznikla situácia, kedy žalobca síce zostal formálne vlastníkom nehnuteľnosti, ale fakticky nemohol realizovať tradičné oprávnenia vlastníka. Výstavba, ktorá na mieste prebiehala, mala v čase vyvlastňovacieho konania charakter, ktorý vytváral nezvratnú situáciu a v podstate vylučoval restitutio in integrum, a to napriek tomu, že v prospech žalobcu svedčalo vlastnícke právo.

12. Žalobca opísaním skutkového stavu a predložením listinných dôkazov preukázal splnenie podmienok na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, vydaného okresným úradom a potvrdeného žalovaným, a tiež splnenie podmienok pre domáhanie sa ochrany práv porušených nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného a okresného úradu. S výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nebolo možné súhlasiť. Rovnako nebolo možné súhlasiť s výkladom podaným žalovaným a okresným úradom a „argumentáciou“ týchto orgánov verejnej správy.

13. Pokiaľ išlo o konkrétne nedostatky v činnosti žalovaného a okresného úradu, žalobca poukázal najmä na porušenie . V právnom štáte boli orgány verejnej moci povinné dôsledne dodržiavať svoje kompetencie. V rámci správnej úvahy orgán verejnej moci nemohol určovať podmienky nad rámec zákona alebo v rozpore so zákonom.

14. Rozhodnutie a postup žalovaného a okresného úradu boli nesprávne a nezákonné a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. Hrubým spôsobom bolo porušené ústavné právo žalobcu vlastniť majetok podľa . Rozhodnutím a postupom žalovaného a okresného úradu bol tiež porušený .

15. Žalovaný napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný sa tiež nedostatočne vysporiadal so vznesenými námietkami a nevysporiadal sa riadne so všetkými odvolacími dôvodmi a tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní. Uvedené malo za následok nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. Žalovaný konal v rozpore so zákonom a nad rámec oprávnení orgánu verejnej správy.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2016 uviedol, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravoval zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií ako aj , ktorý bol všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. Spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré boli významnou investíciou, bolo potrebné posudzovať

podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorý bol zákonom špeciálnym vo vzťahu k ako všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní. Podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatnil požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, príslušný orgán verejnej správy ho s touto požiadavkou mal odkázať bez prerušenia konania na súd. Keďže žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady za vyvlastnenie (požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie), okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Takisto žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade so zákonom, keď uviedol, že nebol oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie a uviedol, že s požiadavkou o vyššiu náhradu sa žalobca mohol obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia.

17. Žalovaný tiež uviedol, že znalecký posudok bol jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotil správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Správny orgán mohol hodnotiť to, či úvahy znalca zodpovedali zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nemohol znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Znalecký posudok predložený navrhovateľom vo vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vednom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, preto žalovaný nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. Žalovaný mal preto za to, že bol dostatočným spôsobom v súlade s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) zistený skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie, a že nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že sa malo v predmetnom vyvlastňovacom konaní postupovať podľa správneho poriadku.

18. K námietke žalobcu, že správny orgán nezdôvodnil, prečo mu náhrada nemohla byť poskytnutá formou naturálnej náhrady oproti priznanej relutárnej náhrade, žalovaný poukázal na , ktorý pripúšťal pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku. Jednou z podmienok pre takýto postup bola skutočnosť, že spoločnosť MH Invest s. r. o. mala vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými mohla disponovať, t. j. mohla ich ponúknuť vyvlastňovanému na zámenu za pozemky, ktoré boli vo vlastníctve vyvlastňovaného, a ktoré potrebovala pre uskutočnenie stavby. však neukladal navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny, a preto v prípade, že spoločnosť MH Invest s. r. o. nedisponovala pozemkami spôsobilými na zámenu, bolo možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

19. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.08.2016 uviedol, že v podstate jediným argumentom žalobcu je tvrdená nedostatočná náhrada za vyvlastnenie, ktorá mu bola priznaná za vyvlastnenie pozemkov v príslušných spoluvlastníckych podieloch. Už žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, ktorý sa musel uplatňovať prioritne. Podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádzal § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, ktorý ustanovoval, aký inštitút mal v takomto prípade využiť. Žalobca nemal na výber medzi podaním správnej žaloby alebo civilnej žaloby. Vzťah všeobecného predpisu k osobitnému predpisu jasne určoval, že osobitný predpis mal prednosť. Preto akýkoľvek nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie si žalobca musel uplatňovať prostredníctvom inštitútu uvedeného v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií. Uvedenému záveru nasvedčoval aj účel tejto právnej normy, ktorým bolo vyňatie rozhodovania o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. Zmyslom predmetnej právnej normy bolo zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií.

20. Ak by sa pripustilo, že vyvlastnený mal z dôvodu nespokojnosti s výškou náhrady za vyvlastnenie aj právo podať správnu žalobu a v konečnom dôsledku tak dosiahnuť zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, išlo by o úplnú negáciu zmyslu a účinkov zamýšľaných právnou úpravou ustanovenou v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investíciách. Postup ustanovený v tejto právnej norme mal zabezpečovať, aby nedochádzalo k neprimeranému zdržaniu v procese prípravy územia na realizáciu strategického parku, a aby bola poskytnutá primeraná ochrana legitímnemu právu vyvlastneného na adekvátnu náhradu za vyvlastnenie.

21. Ďalší účastník tiež namietal, že žalobca v súdnych konaniach, ktoré viedol, vyslovene zavádzal súd, keď mu predkladal rovnaké fotografie, ktoré nemohli dokumentovať stav všetkých vyvlastnených pozemkov v rôznych katastrálnych územiach. Zavádzanie súdu spočívalo v nepravdivom tvrdení, že na pozemkoch v katastrálnom území B. prebiehala v čase vyvlastňovacieho konania výstavba priemyselného parku. Na pozemkoch v tomto katastrálnom území žiadna výstavba neprebiehala. Ďalší účastník za účelom preukázania tejto skutočnosti predložil fotografiu s vyznačením katastrálneho územia B. urobenú dňa 18.05.2016, z ktorej malo byť zrejmé, že na predmetných pozemkoch nestála žiadna stavba a nemohli tak na nich počas vyvlastňovacieho konania prebiehať akékoľvek stavebné práce, a to najmä nie spôsobom, ako naznačoval žalobca. Žalobca teda hrubým spôsobom zaviedol súd, keď mu predložil listinné dôkazy (fotografie), ktoré neboli zobrazením pozemkov v katastrálnom území B., a ktoré navyše predkladal aj v iných súdnych konaniach, kde tie isté fotografie mali preukazovať ním tvrdenú skutočnosť o výstavbe prebiehajúcej na jeho pozemkoch v čase vyvlastňovacieho konania.

V.

Konanie na správnom súde

22. Krajský súd v Bratislave v poradí prvým rozsudkom č. k. -194 zo dňa 28.02.2017 napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 04.12.2018 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. -194 zo dňa 28.02.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol krajskému súdu, že vec posudzoval výlučne podľa ustanovení všeobecne záväznej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia vyjadrenej v bez zohľadnenia na vec sa vzťahujúcej špeciálnej úpravy obsiahnutej v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Keďže krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy, týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci , pričom lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastnenia v režime zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií vôbec nezohľadnil a ani neuviedol, prečo takto postupoval, vec podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nesprávne právne posúdil.

23. Krajský súd v Bratislave v poradí druhým rozsudkom č. k. -433 zo dňa 03.12.2019 napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.02.2022 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. -433 zo dňa 03.12.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že postup správneho orgánu vo vyvlastňovacom konaní a napadnuté rozhodnutie malo také vady, ktoré by spôsobovali nezákonnosť rozhodnutia. Za stavu, keď krajský súd pri svojom rozhodovaní svoje právne názory oprel o dôvody, ktoré žalobca v správnej žalobe ani v administratívnom konaní nenamietal, poukazujúc na to, že vyčlenenie nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie zo správneho súdnictva a jeho prerokovanie ako samostatného nároku v civilnom sporovom konaní neznamená oslabenie predpokladov na vyvlastnenie obsiahnutých v osobitným právnym predpisom. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu a ďalšieho účastníka o nesprávnom právnom posúdení veci a následnom porušení práva na spravodlivý súdny proces.

24. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

VI.

Prejednanie veci na pojednávaní

25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) v spojení s , viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 12.03.2024.

VII.

Relevantné právne predpisy

26. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. Podľa , vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

28. Podľa v znení neskorších predpisov, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

29. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.

34. Podľa § 4a ods. 1 zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania

nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.

35. Podľa § 4a ods. 4 zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.

36. Podľa § 108 ods. 1 staveného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

37. Podľa , vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.

38. Podľa , verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

39. Podľa , vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

40. Podľa , ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

41. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle , ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti vyvlastnenia podľa doterajších predpisov prešla s účinnosťou od 01.01.2023 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto v predmetnej právnej veci od 01.01.2023 konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným.

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch špecifikovaných v návrhu na vyvlastnenie v prospech ďalšieho účastníka ako navrhovateľa vyvlastnenia pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. A., B., C., D., B., E.“. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či právny predchodca žalovaného postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s relevantnými právnymi predpismi.

44. Pre právne posúdenie predmetnej právnej veci, ako to konštatoval Najvyšší správy súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022, bol kľúčový výklad § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Špeciálna právna úprava § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú právnu úpravu, ktorej podstatou je špecifický režim prevodu a prechodu práv k nehnuteľnostiam, potrebný pre uskutočnenie významných investícií. Nakoľko ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní, ustanovenia sa aplikujú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje osobitný postup. To znamená, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Z dispozície druhej vety predmetného ustanovenia vyplýva, že druhostupňový správny orgán v prípade odvolania, ktoré smeruje výlučne voči výške priznanej náhrady za vyvlastnenie, odkáže vyvlastneného na všeobecný, civilný súd. To, že sa jedná o odkázanie na civilný, nie správny súd, vyplýva aj zo znenia vety tretej zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorá ustanovuje, že požiadavka na vyššiu náhradu sa uplatňuje voči podniku. Podnikom sa pre účely zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v zmysle rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá bude zabezpečovať realizáciu – výstavbu významnej investície. Podnikom teda nie je správny orgán rozhodujúci vo vyvlastňovacom konaní. Voči podniku preto za daných okolností môže smerovať len žaloba v civilnom sporovom konaní, nie správna žaloba o preskúmanie zákonnosti administratívneho rozhodnutia, ktorá by smerovala proti žalovanému správnemu orgánu (ktorý rozhodnutie vydal).

45. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca v § 4a ods. 4 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií výslovne vyňal nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci správnych orgánov na druhom stupni, následne aj z právomoci správnych súdov, bez prerušenia konania. Z výrazu „bez prerušenia konania“ je zjavné, že nárok na vyššiu náhradu, s ktorým správny orgán odkazuje vyvlastneného na civilný súd, nie je pre účely predmetného správneho konania ani predbežnou otázkou, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci. Je teda v právomoci všeobecného súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa z dôvodu určenia nižšej ako primeranej náhrady za vyvlastnenie, správne konanie prerušovalo, čo akcentuje požiadavku rýchlosti konania. Uvedenej požiadavke rýchlosti konania, resp. zjednodušenia usporiadania vlastníckych vzťahov, sa prieči, ak by sa z dôvodu, na základe ktorého sa správne konanie nemá ani prerušovať, následné právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení zrušovalo len z dôvodu, že ním bola určená nižšia náhrada za vyvlastnenie, ak táto bola určená na základe znaleckého posudku. V civilnom sporovom konaní sa vyvlastnený môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku alebo predloženia ďalších dôkazov.

46. Legitímnym účelom špeciálneho režimu vyvlastnenia v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií je verejný záujem na urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania pre uskutočnenie významných investícií, ktoré majú celospoločenský prínos. Rozhodnutie o vyvlastnení tak za predpokladu, že nie sú napadnuté iné ústavné predpoklady vyvlastnenia okrem výšky náhrady, môže nadobudnúť právoplatnosť. V prípade potreby vykonania ďalšieho dokazovania spochybňujúceho správnosť záverov znaleckého posudku, by bolo vyvlastňovacie konanie predlžované, čím by bol ohrozený verejný záujem v spojení s realizáciou významných investícií. Správny súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona a rozširovať si svoju právomoc tam, kde ju zákonodarca výslovne zveril do právomoci súdu v civilnom sporovom konaní. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a správny súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom aj v prípade, keď je možný ústavne konformný výklad predmetného ustanovenia, čo je v právnom štáte neprípustné.

47. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie predstavuje štvrtý ústavný predpoklad vyvlastnenia podľa . Vyňatie prieskumu nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci správneho súdnictva, nie je arbitrárnym zásahom do vlastníckych práv žalobcu, ale sleduje legitímny cieľ, ktorým je verejný záujem pri realizácii významnej investície. Tento špeciálny režim zabezpečuje dostatočne efektívnu realizáciu vlastníckeho práva vyvlastneného subjektu, pretože

nedochádza k odopretiu poskytnutia záruk na dosiahnutie primeranej náhrady za predmet vyvlastnenia, keď po právoplatnosti rozhodnutia za vyvlastnenie je vyvlastnenému vyplatená náhrada za predmet vyvlastnenia vo všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom, pričom nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie je potrebné uplatniť len u iného subjektu ochrany práva, na všeobecnom súde. V istom ohľade možno hovoriť aj o plnohodnotnejšej realizácii základného práva, nakoľko v civilnom sporovom konaní má vyvlastnený, v prípade nesúhlasu s výsledkom konania na prvej inštancii, pri naplnení predpokladov konceptu neúplnej apelácie, nárok podať riadny opravný prostriedok.

48. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 1 dodatkového protokolu v súvislosti s vyvlastnením prízvukuje, že zásah do pokojného užívania majetku musí vždy dosahovať spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom a ochranou základných práv jednotlivca. K peňažnej náhrade za vyvlastnenie sú orgány štátov oprávnené rozhodnúť o tom, že neodškodnia vyvlastneného vo výške plnej trhovej ceny vyvlastneného majetku a aj o dosť nižšie sumy by postačovali na splnenie požiadavky v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu. Nemôže však vzniknúť extrémny nepomer medzi oficiálnou katastrálnou hodnotou nehnuteľnosti a odškodnením, ktoré vyvlastnený dostal, a teda výška náhrady nemôže byť úplne symbolická (k tomu rozsudok Veľkej komory z 25. októbra 2012 vo veci Vistinš a Perepjolkins proti Lotyšsku, sťažnosť č. 71243/01). V predmetnej veci nebolo nijako znížené žalobcovo právo na primeranú náhradu za predmet vyvlastnenia, lebo táto bola určená na základe znaleckého posudku okresným úradom v prvostupňovom rozhodnutí, ale predovšetkým, garanciou primeranej náhrady vo výške trhovej ceny za vyvlastnenie relevantných pozemkov je možnosť uplatniť si predmetný nárok v civilnom sporovom konaní.

49. Z uvedeného vyplýva, že špecifický režim vyvlastnenia, ktorý je definovaný v zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, predstavuje ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavného práva vlastniť majetok, prípustnú a predvídanú v .

50. K žalobcovej námietke, že účel § 4a zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií má byť síce nezdržiavanie administratívneho konania, avšak nie na úkor ochrany vlastníckeho práva ani na úkor obmedzenia právomoci správneho orgánu vo vyvlastňovacom konaní, správny súd uvádza, že účelom predmetnej normy nie je zníženie ochrany vlastníckeho práva. Hoci o vlastnícke právo fakticky účastník konania ako vyvlastňovaný prichádza, táto norma ho odkazuje s nárokom na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na civilný súd, čím je garantovaný predpoklad dosiahnutia primeranosti náhrady za vyvlastnenie stanovený . Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2020). Civilnou žalobou je možné požadovať vyššiu náhradu za predmet vyvlastnenia, čo je efektívny nástroj na ochranu práv žalobcu, pri súčasnom zachovaní účinkov a právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, čím nie je ohrozený legitímny účel zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.

51. K správnej súdnej praxi vo veciach prieskumu rozhodnutí správnych orgánov podľa § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií správnym súdom, ak žaloba smeruje proti primeranosti náhrady za vyvlastnenie, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022 uviedol, že neexistuje jednoznačný ustálený konsenzus v riešení tejto otázky. Zároveň je potrebné poukázať na to, že jednotlivé správne žaloby sa líšili, nakoľko niektoré z nich smerovali aj voči iným ústavným predpokladom vyvlastnenia, nielen výške náhrady zaň, rovnako sa líšili jednotlivé žalobné dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti prvotne vychádzal z názoru, že nakoľko zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s , je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií

možno iba v prípade, ak bol zo strany správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie a vyvlastnený aj napriek tomu požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.11.2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018 ako i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.02.2019). Ďalšie rozhodnutia akcentovali, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, ak vec posudzoval výlučne podľa ustanovení všeobecnej právnej úpravy vyjadrenej v , bez zohľadnenia špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.05.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.07.2017). Modifikovaný názor zamietol analogickú správnu žalobu vyzdvihujúc osobitný účel právnej úpravy ustanovenej v zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií na vyňatí rozhodovania o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania, pri poukázaní na to, že v predmetnej veci zo spisového materiálu nevyplýva, že by sťažovateľ vo vyvlastňovacom konaní namietal správnosť znaleckého posudku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.06.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019). Neskoršie rozhodnutie výslovne nepovažuje za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu, o povinnosti správnych orgánov riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2020). Najvyšší súd Slovenskej republiky v ostatnom rozsudku sp. zn. zo dňa 30.09.2020 prekonal, resp. modifikoval skoršie rozhodnutia, pričom uvedený rozsudok obsahoval ucelené odôvodnenie výkladu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, čím sa nepriamo vysporiadal s výkladmi uvedenými v skoršej judikatúre. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnej veci v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022 zotrval na výklade uvedenom v rozsudku sp. zn. , ktorý následne širšie interpretoval a odôvodnil v kontexte predmetnej veci. Správny súd bol v preskúmavanej právnej veci v intenciách viazaný práve týmto právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v rozsudku zo dňa 16.02.2022.

52. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v podanej správnej žalobe, ako aj v administratívnom konaní, namietal jednak faktický stav, že nemal prístup k predmetu vyvlastnenia ešte pred prijatím prvostupňového rozhodnutia, a jednak nesprávnosť zistenia skutkového stavu pri určení ceny predmetu vyvlastnenia znaleckým posudkom. Žalobca ani v administratívnom, a ani v správnom súdnom konaní, nenamietal použitie metód v znaleckom posudku, ale len dátum obhliadky predmetu vyvlastnenia a že v nadväznosti na to správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav ohľadom výšky náhrady za predmet vyvlastnenia, a preto bol ich právny záver predčasný. Výkon správneho súdnictva je založený iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv. Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za obranu svojich práv je aj uplatňovanie koncentračnej zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa prejavuje predovšetkým v stanovení dvojmesačnej prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných bodov, teda tvrdení o porušení určitého právneho predpisu v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu (, ). V uvedenej lehote je žalobca povinný stanoviť hranice súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a nastoliť okruh otázok, ku ktorým správny súd zaujme stanovisko a urobí záver o tom, či postup a rozhodnutie správneho orgánu bol z namietaného hľadiska v súlade alebo v rozpore s právnymi predpismi. Na dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd neprihliada, až na výnimky stanovené zákonom ( ).

53. Je zrejmé, že všetky relevantné žalobné body smerovali výlučne k určeniu vyššej ceny náhrady za vyvlastnenie. Preukázanie zmeny skutkového stavu v priebehu pol roka, od obhliadky znalcom po vydanie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom zmena ceny pozemkov mala byť spôsobená vydaním osvedčenia o významnej investícii, stavebnou činnosťou stavebných firiem na predmetných pozemkoch a tiež začatím stavebného konania na stavbu dočasných inžinierskych sietí, samo osebe nie je spôsobilé

preukázať porušenie procesných práv žalobcu v správnom konaní. Ide výlučne o námietky požadujúce vyššiu náhradu za predmet vyvlastnenia. Príslušný správny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom súdneho znalca, správne odkázal bez prerušenia konania pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom.

54. Na vyššie uvedených záveroch nemohol nič zmeniť poukaz žalobcu na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 20.02.2019 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018. S právnym názorom prezentovaným v týchto rozsudkoch sa Najvyšší správy súd Slovenskej republiky vysporiadal v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022, pričom ich aj výslovne uviedol v odseku 60. V nadväznosti na uvedené je správny súd v predmetnej veci viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveným v tomto rozsudku.

55. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu nebola poskytnutá dokumentácia, na základe ktorej dochádzalo na pozemkoch v jeho vlastníctve k stavebnej činnosti, že nemal prístup k predmetu vyvlastnenia a že nemohol realizovať tradičné oprávnenia vlastníka už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, správny súd uvádza, že predmetom tohto konania bol a mohol byť len súdny prieskum samotného napadnutého rozhodnutia, ktorým právny predchodca žalovaného potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení, a prieskum postupu orgánov verejnej správy v predmetnom konaní o vyvlastnení, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi skutočne nebola poskytnutá predmetná dokumentácia, mohol a mal sa ochrany svojho práva na prístup k týmto dokumentom, resp. informáciám domáhať inými právnymi prostriedkami ako správnou žalobou proti rozhodnutiu o vyvlastnení. Obdobne, ak ďalší účastník alebo iný subjekt skutočne bránil žalobcovi v prístupe k predmetu vyvlastnenia a v realizovaní jeho vlastníckych oprávnení k predmetu vyvlastnenia už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, žalobca mal k dispozícii iné právne prostriedky ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetu vyvlastnenia. Správny súd sa preto v preskúmavanej právnej veci nezaoberal a nemohol zaoberať otázkou, či skutočne žalobcovi nebola poskytnutá dokumentácia, na základe ktorej dochádzalo k stavebnej činnosti na pozemkoch v jeho vlastníctve, a či ďalší účastník alebo iný subjekt skutočne žalobcovi bránil v prístupe k predmetu vyvlastnenia a v realizovaní jeho vlastníckych oprávnení v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Správny súd zároveň uvádza, že námietku neposkytnutia dokumentácie, na základe ktorej dochádzalo na pozemkoch v jeho vlastníctve k stavebnej činnosti, dával žalobca v žalobe do súvisu s otázkou výšky náhrady za vyvlastnenie, pričom k tomuto aspektu preskúmavanej právnej veci (postupu orgánu verejnej správy v konaní o vyvlastnení, ak nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie) sa správny súd vyjadril vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

56. Dôvodná nebola ani námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vznesená žalobcom v žalobe. Právny predchodca žalovanej sa totiž v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa výšky náhrady za vyvlastnenie ako námietkou podstatnou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Právny predchodca žalovaného správne konštatoval, že okresný úrad postupoval pri námietke žalobcu ako odvolateľa týkajúcej sa výšky náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal žalobcu ako odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Tento záver právny predchodca žalovaného následne aj bližšie vysvetlil.

57. Správny súd napokon uvádza, že hoci v zmysle § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií patrí rozhodovanie o nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie do právomoci civilných súdov, predmetná správna žaloba smerovala v zmysle jej petitu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Žalobným návrhom sa žalobca nedomáhal peňažného plnenia, resp. uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú sumu (vyšší kompenzačný nárok), ale preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v predmetnom vyvlastňovacom konaní. Na rozhodovanie o žalobe žalobcu preto bola daná právomoc správneho súdu.

58. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa zamietol.

59. O trovách konania a trovách kasačného konania žalovaného rozhodol správny súd podľa , keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

60. O trovách konania a trovách kasačného konania ďalšieho účastníka rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd ďalšiemu účastníkovi neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy. Správny súd ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mal ďalšiemu účastníkovi priznať právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania. Správny súd napokon dodáva, že aj právna veda zastáva stanovisko, podľa ktorého „pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania im nevzniká“ (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. . Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 836).

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).