Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/90/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: DP "LAMELLA", Lazivska 56, 905 00 Ťačiv, Ukrajina, IČO: 31 247 723, právne zastúpený: TROJAK LEGAL s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 51 462 249, proti odporcovi: Slovak assistance s. r. o., Mlynárska 15, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 747 282, právne zastúpený: Advokátska kancelária Michaľov, s. r. o., Tajovského 17, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 290 514, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. -82 z 5. júna 2024, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č. k. -82 z 5. júna 2024.

II. Odporcovi p r i z n á v a proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvej inštancie 6.5.2024 sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi tovar, ktorý odporca neoprávnene zadržiava, a to nasledovný nábytok z dubového masívu: stôl dubový masívny - názov Spider, v počte 90 kusov, balené spolu v 180 kartónových krabiciach, stôl dubový masívny - názov Manoo, v počte 48 kusov, balené spolu v 96 kartónových krabiciach, stôl dubový masívny - názov Koln, v počte 80 kusov, balené spolu v 160 kartónových krabiciach.

3. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako predávajúci uzavrel rámcovú zmluvu so spoločnosťou XXX LutzKG, Rőmerstrasse 39, A-4600 Wels, Rakúsko, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj a kúpa tovaru - nábytku z masívneho buku a dubu. Kupujúci si následne u predávajúceho na základe čiastkovej objednávky objednal tovar, ktorým bol: 1/Stôl dubový masívny - názov Spider, v počte 90 kusov, balené spolu v 180 škatuliach, 2/ Stôl dubový masívny - názov Manoo, v počte 48 kusov, balené spolu v 96 škatuliach, 3/ Stôl dubový masívny - názov Koln, v počte 80 kusov, balené spolu v 160 škatuliach (ďalej len „tovar“). Navrhovateľ vystavil kupujúcemu faktúru za prepravu tovaru vo výške 41.822,48 eura, splatnú 20 dní po dodaní tovaru kupujúcemu. Dohodnutým dopravcom podľa zmluvy bol A. B. a samotná preprava tovaru mala byť uskutočnená prostredníctvom vozidla s evidenčným číslom ťahača AO8851CE a návesom s evidenčným číslom AO7912XP (ďalej ako „kamión“). Navrhovateľ ďalej uviedol, že počas prepravy tovaru došlo k škodovej udalosti kamióna, ktorého vodičom bol C. D.. Vodič kamióna po udalosti kontaktoval Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. (ďalej len „NDS“), ktorú informoval o udalosti, pričom predmetný kamión ostal odstavený mimo diaľnice. Dopravca jazdiaci na inom kamióne tesne pred vodičom kamióna na najbližšom možnom mieste zišiel z diaľnice a vrátil sa na miesto škodovej udalosti. V tom čase už na mieste boli príslušníci

Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Záchrannej zdravotnej služby. Po obliadke miesta škodovej udalosti a kamiónu, bolo dopravcovi a vodičovi oznámené, že z dôvodu neskorej nočnej hodiny, majú prečkať noc na najbližšej čerpacej stanici, že budú ďalej pokračovať až ráno. Následne keď sa ráno obaja vrátili ku kamiónu, zistili, že už je na mieste odťahová spoločnosť odporcu (Slovak assistance s. r. o.), ako aj príslušníci Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a NDS. Na mieste nehody bol prítomný aj pracovník colného úradu, ktorý odňal plombu závesu na kamióne, vyznačil dopravnú nehodu a určil lehotu na dodanie tovaru colnému úradu do 27.4.2024. Tovar bol následne príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru preložený do náhradného kamiónu odporcu s evidenčným číslom návesu E. a evidenčným číslom ťahača F.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na mieste dopravnej nehody bol prítomný aj zástupca navrhovateľa G. H. zo spoločnosti Quadro SNV, s. r. o., ktorý komunikoval s odporcom ohľadne samotného odťahu a vecí s tým súvisiacich. Prvotná dohoda bola, že tovar sa odtiahne do skladu zástupcu navrhovateľa, na adresu H. X, XXX XX D., kde dôjde aj k platbe za odťah kamióna a tovaru. Po chvíli si to však zástupca odporcu I. E. rozmyslel a oznámil zástupcovi navrhovateľa, že tovar mu neodovzdá a uplatňuje si zádržné právo, z dôvodu údajne očakávanej vysokej faktúry za odťahové služby. I. E. si následne neoprávnene a bez súhlasu navrhovateľa vzal aj všetky doklady ku kamiónu, tovaru a odmietol ďalej so zástupcom navrhovateľa komunikovať. 3.1. Navrhovateľ konštatoval, že v súčasnosti navrhovateľ nemá vedomosť o tom, kde konkrétne tovar, ktorého vlastníkom je navrhovateľ, sa nachádza a dosiaľ navrhovateľ nedostal žiaden riadny daňový doklad s vyznačením splatnosti od odporcu a preto navrhovateľ nemal ani možnosť za odťahovú službu zaplatiť. Zástupca navrhovateľa niekoľkokrát kontaktoval odporcu za účelom vydania tovaru zo strany odporcu pre navrhovateľa, no dosiaľ neúspešne. Navrhovateľ dodal, že odporca ďalej odmietol so zástupcom navrhovateľa komunikovať a ako dôvod uviedol absenciu úradne overeného plnomocenstva.

4. Navrhovateľ zdôraznil, že odporca nemá právny dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa navrhovateľ ako vlastník domáha, odporca zadržal tovar v rozpore s , a teda bez právneho dôvodu, pretože ani pred, ani počas a ani po (doteraz), odporca riadne neinformoval navrhovateľa o dôvodoch zadržania, resp. tieto dôvody boli zo strany odporcu doslova vyfabulované. Odporca ani navrhovateľa a ani dopravcu neinformoval o konkrétnej výške odplaty za odťah, túto odplatu ani akokoľvek nevyúčtoval, nedal dopravcovi ani možnosť zaplatiť za odťah, a teda odporca nemal žiadnu splatnú pohľadávku, ktorá je predpokladom pre uplatnenie zádržného práva. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom odôvodnil správaním odporcu, ktorý napriek snahe navrhovateľa, neprejavil vôľu pristúpiť k vzájomným rokovaniam o vrátení tovaru (resp. k realizácii jeho vrátenia), čím je ohrozený výkon podnikateľskej činnosti navrhovateľa a s ním spojené nenávratné škody. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil navrhovateľ aj tým, že tovar je predmetom čiastkovej objednávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy medzi navrhovateľom a kupujúcim (spoločnosťou XXX LutzKG), na základe ktorej mal byť tovar v stanovenej lehote dodaný a nedodaním tovaru pre kupujúceho sa navrhovateľ dostane do omeškania a kupujúci bude oprávnený uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu až do výšky 6.273,37 eura v zmysle bodu 5.6 Rámcovej zmluvy. Omeškanie s dodaním tovaru zároveň vrhá negatívny obraz o navrhovateľovi, dochádza tým aj k ohrozeniu existujúceho portfólia zmluvných partnerov navrhovateľa a k poškodzovaniu jeho povesti. Ako posledný dôvod bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ uviedol, že Colný orgán stanovil lehotu na dodanie tovaru colnému úradu do 27.4.2024 a odporca svojím nezákonným konaním znemožňuje riadne plnenie zákonných colných predpisov. Potrebu bezodkladnej úpravy preto odôvodnil naliehavosťou situácie, v ktorej čakanie až na prípadné konečné rozhodnutie vo veci samej (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nie je únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania postupov v konaní viedlo k nezvratnej ujme.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , (ďalej len „“) zakotvujúceho právny inštitút neodkladného opatrenia, podľa , upravujúceho obsah neodkladného opatrenia, podľa upravujúceho náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, podľa a upravujúceho procesný postup súdu pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, podľa upravujúceho možnosť nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, podľa , upravujúceho vlastnícke žaloby.

6. Vychádzajúc z citovaných ustanovení pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zisťoval, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými

stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konštatoval, že tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Dodal, že aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.

7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je možné nariadenie aj takého neodkladného opatrenia, obsah ktorého by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak súd je povinný vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov pripúšťa, pretože vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu sa totiž následne vytvorí rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti odporcovi vydať predmetné hnuteľné veci na základe meritórneho rozhodnutia. Zdôraznil, že odporca je povinný hnuteľné veci vydať už okamihom doručenia neodkladného opatrenia v zmysle , a to iba na základe osvedčenia základných relevantných skutočností, nie na základe výsledku dokazovania medzi sporovými stranami, týkajúceho sa sporných skutočností. Poukázal na charakter neodkladného opatrenia ako nie bežného nástroja zabezpečenia práva, pri ktorom súd v zásade nevykonáva dokazovanie a vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, teda skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej.

8. Konštatoval, že v danom prípade je spornou oprávnenosť uplatnenia zádržného práva zo strany odporcu na hnuteľné veci, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha (spornosť vyplýva z faktického konania odporcu opísaného navrhovateľom). Vychádzajúc z toho, že podstatou zádržného práva je právo zadržiavateľa zadržať cudziu vec na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia alebo jej zabezpečenia iným spôsobom, prípadne do jej zániku bez uspokojenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že na vyriešenie otázky opodstatnenosti uplatnenia zádržného práva nepostačuje len forma osvedčovania v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia, predmetom ktorého je vydanie veci, bez možnosti vyjadrenia odporcu, prípadne nariadenia pojednávania vo veci v zmysle by došlo jednak k porušeniu princípu proporcionality, o to viac, že sa jedná o neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu (žalobu o vydanie veci) a taktiež k porušeniu ochrany odporcu v spore - úplným vylúčením jeho procesnej obrany prostredníctvom námietok proti vlastníckej žalobe. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia de facto by preto mohlo dôjsť k popretiu inštitútu zádržného práva v prípade, ak by sa jeho uplatnenie ukázalo ako opodstatnené a zákonné. V takom prípade by tak šlo o neprimeraný zásah súdu, a to najmä s ohľadom na následky neodkladného opatrenia konzumujúce vec samu.

10. Súd ďalej dodal, že zo strany navrhovateľa nemal za riadne osvedčené ani vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal, keďže ani jedna z listín predložených navrhovateľom dostatočne neosvedčuje jeho vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam a s ohľadom na ich obsah a druh právneho úkonu, ktorý každá z nich predstavuje, nie je dostatočná, resp. spôsobilá na osvedčenie skutočností, na ktoré platné právo viaže nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam. Pripustil, že súčasný stav navrhovateľovi môže komplikovať jeho bežnú obchodnú činnosť, toto však samo osebe nie je možné hodnotiť ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ má aj v prípade vzniku prípadnej škody na majetku, či právach navrhovateľa právne prostriedky proti odporcovi na ich náhradu.

11. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi (ako úspešnej strane) nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne trovy odporcovi nevznikli.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( písmena b/ ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) 12.1. Navrhovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie je predovšetkým arbitrárne, vágne, nie je riadne a presvedčivo odôvodnené a preto je nepreskúmateľné. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so závažnými argumentmi navrhovateľa, pričom viaceré z týchto závažných argumentov obsiahnutých v návrhu ani okrajovo nespomenul a celkom ich ignoroval. Poukázal na samotné tvrdenie súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie sa z dôvodu procesnej ekonómie osvedčenia hmotnoprávneho nároku navrhovateľa bližšie nezaoberal, keďže prijal záver o neprípustnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v danej veci. Navrhovateľ argumentoval, že súd prvej inštancie nemal ani pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia abstrahovať úvahy od vyriešenia otázky, či možno neodkladným opatrením zabezpečiť účinnú ochranu práv a právnych záujmov navrhovateľa a či nie je navrhovateľ odkázaný na iné – zjavne neúčinné procesné prostriedky, ktorými môže byť aj žaloba vo veci samej. 12.2. Vyčítal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie sa zamýšľal nad aplikáciou princípu proporcionality iba zo strany odporcu a vôbec neriešil, ako je to s (ne)primeranosťou zásahu odporcu do práv navrhovateľa tým, že odporca zadržal tovar navrhovateľa v hodnote 41.822,48 eura, odporca má zároveň k dispozícii kamión (v odhadovanej hodnote 26.100,00 eur až 34.355,00 eur) oproti hodnote (údajnej) pohľadávky odporcu za odťah vo výške 10.812,00 eur. 12.3. Navrhovateľ dodal, že odporca v čase zadržania tovaru nemal ani splatnú pohľadávku, pretože až 7.5.2024 doručil odporca navrhovateľovi faktúru č. 202405039 zo 7.5.2024 na sumu 10.812,00 eur a odporca doručil 24.5.2024 navrhovateľovi pravdepodobne antidatovanú faktúru č. 202404089 z 21.4.2024 na sumu 10.812,00 eur, spolu s výzvou z 23.5.2024 na úhradu sumy 10.812,00 eur za odťahové služby, čo bolo niekoľko dní po podaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a viac ako dva mesiace po zadržaní tovaru. 12.4. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že v danej veci sa jedná o zásadné právne otázky, ktoré je potrebné riešiť až v konaní vo veci samej. Poukázal pritom na dĺžku konania vo veci samej a na to, že v prejednávanej veci nariadením neodkladného opatrenia by sa zamedzilo vzniku nezvratnej ujmy navrhovateľa spôsobenej práve neoprávneným zadržaním tovaru navrhovateľa zo strany odporcu, pretože niekoľkoročným konaním vo veci samej by zadržaný tovar bol znehodnotený, pôsobením času by stav tovaru neustále degradoval a napokon by bol neupotrebiteľný. Nezvratná ujma navrhovateľa by zároveň spočívala aj v strate dobrej povesti v rámci výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa. 12.5. Konštatoval, že súd prvej inštancie pri posúdení otázky, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom, nedostatočne sa vysporiadal so zohľadnením relevantných okolností prípadu, nedostatočne (resp. iba jednostranne) posudzoval test proporcionality a z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal keď dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia by prišlo k neúmernému zásahu do práv odporcu, ktoré by mali byť podľa súdu prvej inštancie (v logike jeho rozhodnutia) údajne hodné väčšej ochrany ako vlastnícke právo navrhovateľa k tovaru, a prečo naopak právo navrhovateľa nie je hodné žiadnej ochrany. 12.5.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy ani tvrdenia navrhovateľa, že odporca zadržiava tovar neoprávnene a v rozpore s , zároveň nevzal do úvahy skutočnosť, že hodnota tovaru a kamióna, ktorý odporca takisto zadržiava, nie je ekvivalentná hodnote pohľadávky, čo by malo zádržné právo (podľa navrhovateľa neexistujúce) odporcu zaisťovať. 12.5.2. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy ani skutočnosť, že odporca svojim nezákonným konaním spôsobil situáciu, keď bolo znemožnené riadne splnenie colných predpisov a colným orgánom určenú lehotu na dodanie tovaru do colného skladu, čím hrozí navrhovateľovi pokuta za nedodržanie colných predpisov.

13. Navrhovateľ v odvolaní spochybnil aj to, že odporca bol oprávneným subjektom na odťah motorového vozidla. Dôvodil, že oprávneným subjektom na odťah motorového vozidla, ktorý spôsobil prekážku cestnej premávky bol oprávnený jedine správca cesty, ktorým je v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť, nakoľko miestom predmetnej dopravnej nehody bola diaľnica.

13.1. Zdôraznil, že odporca nebol oprávnený kamión a tovar odstrániť/odtiahnuť a následne zadržiavať, požadovať priamo od navrhovateľa úhradu nákladov, a ďalej že žiadny súkromnoprávny vzťah medzi nimi nevznikol a celý tento vzťah je stále v rovine verejnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a Národnou diaľničnou spoločnosťou ako správcom cesty. Možnosť odstránenia/odťahu, ak boli splnené podmienky, mala len priamo Národná diaľničná spoločnosť. To tiež znamená, že nie odporca, ale práve Národná diaľničná spoločnosť má nárok, ak sú splnené podmienky, na náhradu nákladov súvisiacich s odstránením/odťahom. Dodal, že odporca svojím konaním (vykonaním s NDS nezazmluvneného odťahu a podmieňovaním vydania kamióna a tovaru úhradou údajnej pohľadávky) nielenže porušuje predpisy súkromného práva, ale zároveň za takéto konanie môže byť potenciálne vyvodená aj trestnoprávna zodpovednosť.

14. Navrhovateľ za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k danému tovaru. Zdôraznil, že predložil Rámcovú zmluvu medzi navrhovateľom a predávajúcim, predmetom ktorej bol predaj tovaru navrhovateľa kupujúcemu, predložil aj faktúru č. 144 (evidovanú v daňovej evidencii navrhovateľa), na základe ktorej mal kupujúci uhradiť navrhovateľovi za prepravu tovaru sumu 41.822,48 eur. 14.1. Poukázal aj na článok 12 písm. 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. z 27. novembra 1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a dôvodil, že aj keby odosielateľ, ktorým je navrhovateľ, nebol vlastníkom tovaru, podľa Dohovoru CMR je oprávnený uplatniť nárok na vydanie tovaru, či už formou tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo formou žaloby. Na preukázanie tohto nároku postačuje predloženie nákladného listu.

15. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v znení: I. Odporca je povinný vydať navrhovateľovi tovar, ktorý sa nachádzal v kamióne s evidenčným číslom ťahača F. a návesom s evidenčným číslom F., v čase dopravnej nehody spôsobenej dňa 20.4.2024 na diaľnici D1 km 343, smer Poprad, a ktoré boli preložené do náhradného pristaveného kamióna odporcu s evidenčným číslom návesu E. a evidenčným číslom ťahača F., a to nasledovný nábytok z dubového masívu: i. Stôl dubový masívny – názov Spider, v počte 90 kusov, balené spolu v 180 kartónových krabiciach, ii. Stôl dubový masívny – názov Manoo, v počte 48 kusov, balené spolu v 96 kartónových krabiciach, iii. Stôl dubový masívny – názov Koln, v počte 80 kusov, balené spolu v 160 kartónových krabicicach, alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Po predložení veci odvolaciemu súdu, odvolací súd v súlade s veta druhá , podľa ktorého, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyzval odporcu výzvou z 9.7.2024 na vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa.

17. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napádané uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne i procesne správne. Niektoré skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v predmetnom návrhu označil za jednostranné a až zavádzajúce. 17.1. Uviedol, že 20.4.2024 bol odporca ako spoločnosť, ktorá odstraňuje prekážky podľa Z. z o cestnej premávke, prizvaný k nehode na D1 km 343 (od Levoče smer Poprad) a vyzvaný správcom komunikácie – Národnou diaľničnou spoločnosťou na odstránenie prekážky na diaľnici D1 a to konkrétne - kamión (ťahač VOLVO evidenčné číslo F. s návesom Schmitz F.). Konštatoval, že za prítomnosti vodiča kamiónu (Denisa Myla) a ďalších osôb sa tovar z kamiónu predložil do náhradného kamiónu odporcu. V prítomnosti viacerých osôb zástupca odporcu I. E. sa dohodol s C. D., že kamión aj s tovarom sa odtiahne do Košíc na Magnezitársku ulicu 5, kde bude kamión aj s tovarom umiestnený a všetko im bude vydané potom, čo dôjde k úhrade nákladov na odstránenie prekážky, odťah kamiónu a tovaru, s čím prítomné strany súhlasili a zaviazali sa ďalší deň dostaviť k odporcovi za účelom poskytnutia fakturačných údajov, prevzatie faktúry a úhrady odplaty za vykonané služby. Šofér kamiónu C. D. dokonca podpísal zákazkový list na vyššie popísané služby vykonané zo strany odporcu. Teda v žiadnom prípade nešlo o odstránenie bez súhlasu, prípadne bez vedomia vlastníka kamióna, tovaru, či vodiča vozidla. Zdôraznil, že do dnešného dňa nik, za účelom vysporiadania predmetnej situácie a vzájomných nárokov, sa nedostavil za odporcom, práve naopak

navrhovateľ začal iniciovať právne kroky na vydanie veci (podania orgánom činným v trestnom konaní, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a iné) v snahe zbaviť sa zodpovednosti za plnenie svojich záväzkov a odmietal odplatu za vykonané služby uhradiť. V mene navrhovateľa s odporcom komunikoval právny zástupca navrhovateľa G. J., advokát a konateľ TROJAK LEGAL s. r. o. 17.2. Z uvedeného dôvodu odporca si uplatnil voči kamiónu a tovaru zádržné právo podľa a nasl. - za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá odporcovi vznikla za odstránenie prekážky a odťah kamiónu a o tejto skutočnosti odporca informoval e-mailom zo dňa 23.4.2024 právneho zástupcu G. J., ktorý inicioval komunikáciu s odporcom. Tiež mu bola doručená faktúra za vykonané služby. Tieto skutočnosti boli overené notárom JUDr. Pavlom Sádelom v notárskej zápisnici, ktorú žalovaný priložil v prílohe tohto podania. 17.3. Ďalej tvrdil, že navrhovateľovi (cestou právneho zástupcu) bolo tiež oznámené, že kamión spolu s tovarom je umiestnený na parkovisku Magnezitárska 5, Košice a bude bezodkladne vydaný po úhrade pohľadávky odporcovi. 17.4. Predložil Notársku zápisnicu N 411/2021 Nz 14132/2024 NCRIs 14551/2024, zákazkový list a mail z 23.4.2024, obsahujúce vyššie uvedené tvrdenia odporcu. 17.5. Vo vzťahu k odporcom namietanej duplicitnej fakturácii odporca uviedol, že dve faktúry boli vystavené nedopatrením a jedna z nich bola dobropisovaná. Keďže zo strany navrhovateľa, vodiča a ani iných na mieste nehody prítomných osôb neboli odporcovi dodané fakturačné údaje, odporca fakturoval služby, ako ich fakturoval. Zdôraznil, že napriek nesprávnej fakturácii pohľadávka odporcu existovala a preto uplatnenie si zádržného práva zo strany odporcu je zákonným postupom. Faktúra totiž nemá za následok vznik pohľadávky, ale ide len o účtovné premietnutie existujúcej pohľadávky. 17.6. Dodal, že na základe týchto skutkových okolností je zrejmé, že ide o zásadne rozporuplné tvrdenia navrhovateľa a odporcu, pričom vyriešiť ich bude možno len dokazovaním na pojednávaní a preto súd prvej inštancie veľmi citlivo a správne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V súčasnosti navyše prebiehajú medzi stranami sporu rokovania o možnom mimosúdnom vysporiadaní všetkých nárokov. 17.7. Odporca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napádané uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd v súlade s a nasl. a so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2019, sp. zn. vyjadrenie odporcu navrhovateľovi v tejto fáze konania na vedomie nedoručoval.

19. Krajský súd v Košiciach ďalej ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

20. Navrhovateľ podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , a Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

27. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

30. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

31. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

32. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd konštatuje, že jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je aj dodržanie princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie,

ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj to, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. 32.1. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.

33. Odvolací súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi tovar, a to: Stôl dubový masívny – názov Spider, v počte 90 kusov, balené spolu v 180 kartónových krabiciach, Stôl dubový masívny – názov Manoo, v počte 48 kusov, balené spolu v 96 kartónových krabiciach, Stôl dubový masívny – názov Koln, v počte 80 kusov, balené spolu v 160 kartónových krabicicach.

34. Súd prvej inštancie predmetný návrh preto správne posúdil ako návrh, ktorý konzumuje vec samu a to s poukazom na , podľa ktorého, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

35. Odvolací súd v zásade súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neodkladným opatrením konzumujúcim vec samu o vydanie veci by nemalo byť rozhodnuté neodkladným opatrením o vydaní vecí špecifikovaných v predmetnom návrhu bez riadneho vykonania dokazovania na základe dôkazov predložených stranami v spore o vydanie veci, teda bez posúdenia oprávnenosti/neoprávnenosti uplatnenia zádržného práva zo strany odporcu, avšak iba za predpokladu splnenia aj princípu proporcionality, pretože v prejednávanej veci došlo - podľa tvrdenia navrhovateľa - k zadržaniu tovaru zo strany odporcu v hodnote vo výške 41.822,48 eura oproti výške odplaty za služby odporcu spojené s odťahom poškodeného nákladného motorového vozidla prepravcu (tretej osoby) vyčíslené zo strany odporcu vo výške 10.812,00 eur.

36. Odvolací súd konštatuje, že napriek absencii princípu proporcionality vo vzťahu k tvrdenej hodnote tovaru a tvrdenej výške nákladov spojených s odťahom poškodeného motorového vozidla, súd prvej inštancie správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože navrhovateľ podľa názoru súdu prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože neosvedčil vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam.

37. Odvolací súd k tvrdeniu navrhovateľa, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému tovaru udáva, že toto tvrdenie navrhovateľa nie je dôvodné.

38. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že navrhovateľ v predmetnom návrhu tvrdil, že je vlastníkom predmetného tovaru, čo preukazoval listinou označenou navrhovateľom ako „Rámcová zmluva“ medzi navrhovateľom ako predávajúcim a treťou osobou ako kupujúcim, ďalej preukazoval faktúrou č. 144 z 30.3.2024 a Medzinárodným nákladným listom CMR 144.

39. Odvolací súd zistil z listiny na čl. 27 spisu, že predmetná listina nebola predložená v zákonom stanovenej forme, nakoľko nebol predložený úradný preklad tejto listiny do slovenského jazyka a tento listinný dôkaz nepreukazuje tvrdenie navrhovateľa o vlastníckom práve navrhovateľa k predmetnému tovaru. Uvedenou listinou preto navrhovateľ neosvedčil vlastnícke právo k predmetnému tovaru.

40. Odvolací súd k faktúre č. 144 z 30.3.2024 udáva, že faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom. Faktúra nezakladá práva a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam. Faktúra nie je právnym úkonom v zmysle , ani v zmysle . Faktúra nie je podľa ani právnym úkonom, ktorý by zakladal vzájomné práva a povinnosti. Faktúra preto nie je dôkazom o tom, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného tovaru.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že zo strany navrhovateľa nemal osvedčené vlastnícke právo k predmetnému tovaru.

42. Odvolací súd k tvrdeniu navrhovateľa, že i v prípade, ak by nebolo zo strany navrhovateľa preukázané vlastnícke právo k predmetnému tovaru, navrhovateľ – ako odosielateľ má právo disponovať s predmetnou zásielkou, a preto môže sa domáhať predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia od odporcu vydania predmetného tovaru udáva, že ani toto tvrdenie navrhovateľa neobstojí.

43. Podľa článku 12 bodu 1 Vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. , odosielateľ je oprávnený disponovať so zásielkou, najmä môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi, než ktorý bol uvedený v nákladnom liste.

44. V prejednávanej veci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že navrhovateľ uviedol, že predmetný tovar odovzdal na prepravu tretej osobe ako prepravcovi, teda medzi navrhovateľom a prepravcom bola uzatvorená prepravná zmluva, čo preukazuje aj Medzinárodný nákladný list CMR 144. Podľa článku 12 citovanej vyhlášky sa preto navrhovateľ ako odosielateľ môže domáhať oprávnenia disponovať s tovarom od dopravcu, nie od odporcu.

45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil ani základné skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok a nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľ riadne neosvedčil vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému tovaru. Odvolací súd zároveň dodáva, že skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, týkajúce sa mimo iného aj tvrdenia, že odporca nebol oprávnený kamión a tovar odstrániť/odtiahnuť a následne nie je oprávnený predmetný tovar zadržiavať pre neexistenciu pohľadávky odporcu, boli rozporované skutkovými tvrdeniami odporcu uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré nie je možné relevantne posúdiť v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia (bez vykonania dokazovania), ale iba v spore vo veci samej o vydanie veci.

46. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne.

47. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením a tak, že odporcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný navrhovateľ. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).