Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Cb-18-2022.pdf
PDF · 158.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou PaedDr. Mgr. Andreou Kontárovou v spore žalobcu: KG INVEST s.r.o., so sídlom: 941 22 Zemné 683, IČO: 47 594 021, zastúpený: BARKOCI law firm, s. r. o., so sídlom: Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 247 916, proti žalovanému: LapDespro, s. r. o., so sídlom: Hviezdoslavova ulica 86, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 52 378 560, zastúpený: Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom: Piaristická 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 472 305, v konaní o zaplatenie sumy 27.622,81 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
16 20Cb/18/2022
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 9 % ročne zo sumy 32.000,- eur od 28.03.2022 do 17.04.2022,
- 9 % ročne zo sumy 22.000,- eur od 18.04.2022 do 07.06.2022,
- 9 % ročne zo sumy 10.800,- eur od 08.06.2022 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.
odôvodnenie:
14 20Cb/18/2022
1/ Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 27.622,81 eura s príslušenstvom. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zhotovil žalobca dielo v zmysle zmluvy, a to realizáciu búracích prác na stavbe Aquario Shopping Center, Nové Zámky. Žalobca za zhotovené dielo vystavil žalovanému faktúru č. 20223002 na sumu 32.000,- eur, splatnú dňa 27.03.2022 a faktúru č. 20223004 na sumu 6.822,81 eura, splatnú dňa 06.04.2022. Žalovaný dňa 07.06.2022 uhradil časť faktúry č. 20223002 vo výške 11.200,- eur, zvyšnú časť do podania žaloby neuhradil. Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatnil aj úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy právneho zastúpenia.
2/ Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom platobným rozkazom zo dňa 06.10.2022, spis. zn. 4Up/1293/2022, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Žalovaný v podanom odpore poukázal na čl. 5 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zhotoviteľ vystaví faktúru najskôr po odovzdaní a prevzatí diela, ktoré sa malo v zmysle čl. 4.2 Zmluvy o dielo uskutočniť formou protokolu vystaveného v dvoch exemplároch. Nakoľko žalobca nikdy žalovaného na kontrolu kvality a prevzatie diela nevyzval, mal žalovaný za to, že k vystaveniu faktúry nemohlo dôjsť. Žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal termín vykonania diela, ktoré malo byť podľa Dodatku k zmluve o dielo vykonané do 10.02.2022, pričom dielo bolo vykonané až 03.03.2022, na základe čoho žalovaný uplatnil voči žalobcovi v zmysle čl. 4.3 Zmluvy o dielo a Dodatku č. 1 zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaný neuznal ani faktúru č. 20223004, nakoľko táto bola vystavená za realizáciu prác, ktoré neboli zo strany žalovaného a ani zo strany investora odsúhlasené. Tieto práce neupravuje žiadna zmluva a nie sú uvedené ani v hlavnom stavebnom denníku, ktorý je vedený stavebným dozorom. Túto faktúru žalovaný vrátil žalobcovi.
3/ Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že dielo nemohlo byť odovzdané a prevzaté protokolárnou formou, nakoľko žalovaný odmietol poskytnúť súčinnosť a dielo prevziať. Dňa 07.03.2022 zaslal pán A. B.- autorizovaný stavebný dozorca na stavbe preberací a odovzdávajúci protokol konateľovi žalovaného spolu s výzvou na prevzatie diela, ktorú konateľ žalovaného ignoroval a k dnešnému dňu odmietol dielo prevziať. Nakoľko táto podmienka danej zmluvy sa stala nemožnou, vystavil žalobca predmetné faktúry. K prácam fakturovaným faktúrou č. 20223004, ktorú žalovaný vrátil, žalobca uviedol, že tieto práce osobne objednal konateľ žalovaného dňa 19.02.2022 na predmetnej stavbe, pričom objednávku adresoval pánovi C. D., ktorý pracuje pre žalobcu a neskôr objednávku telefonicky adresoval aj konateľovi žalobcu. Išlo o práce, bez vykonania ktorých by žalobca nemohol pokračovať v realizácii diela. Záverom svojho vyjadrenia žalobca poukázal na úhradu vykonanú žalovaným dňa 07.06.2022 vo výške 11.200,- eur, teda čiastočnú úhradu faktúry č. 20223002. S poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka mal žalobca za to, že žalovaný uznal svojím plnením aj zvyšok záväzku, ktorý si žalobca uplatňuje žalobou.
4/ Nakoľko žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, platobný rozkaz bol v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušený. Žalobca v zmysle § 14 ods.1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní podal v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní, a preto bola vec postúpená Okresnému súdu Nitra dňa 24.11.2022 na ďalšie konanie.
5/ Žalovaný v duplike poprel, že bol vyzvaný zo strany pána A. B. na prevzatie diela. Zároveň uviedol, že ho nevyzval na kontrolu kvality v zmysle zmluvy ani sám žalobca. Zdôraznil, že toto tvrdenie ani sám žalobca nepodložil žiadnym listinným dôkazom (podací lístok, e-mail). Takýto postup je podľa žalovaného nelogický, nakoľko pán A. B. nevystupuje v zmluvných vzťahoch, ktoré sú uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným. K tvrdeniu žalobcu ohľadom prác naviac uviedol, že podľa zmluvy každá podstatná zmena zmluvne dohodnutých podmienok musí byť upravená formou písomného dodatku, nevyhnutne v prípade, ak by išlo o práce, ktoré neboli dohodnuté v predchádzajúcich zmluvách a ani odsúhlasené investorom. Žalovaný nesúhlasil, že bez vykonania týchto prác by žalovaný nemohol pokračovať vo vykonaní diela, nakoľko žalovaný mal vykonať dielo pozostávajúce aj z iných činností, ktoré nemali nadväznosť na búracie práce. Žalovaný ďalej uviedol, že tieto práce, ktoré si nárokuje žalobca, pravdepodobne vznikli v dôsledku nesprávne zvoleného technologického postupu, ktorého výsledkom bolo zvýšenie nákladov žalobcu na dokončenie diela. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu ohľadom uznania dlhu zo strany žalovaného, nakoľko čiastočné plnenie záväzku môže mať účinky jeho uznania iba v tom prípade, ak možno usudzovať, že svojim plnením uznáva dlžník aj zvyšok záväzku. Žalovaný však výslovne odmieta zaplatiť zvyšok ceny diela s odôvodnením, že dielo nebolo riadne odovzdané a neprebehla kontrola kvality.
6/ Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval podanej žaloby. Uviedol, že z Dodatku č. 1 k zmluve o dielo nevyplýva vylúčenie ústnej alebo telefonickej komunikácie medzi sporovými stranami. Ďalej uviedol, že žalovaný napriek tomu, že tvrdí, že žalobca vôbec nemal oprávnenie vystaviť faktúru,
tak časť diela zaplatil, z čoho vyplýva splnenie podmienky podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Právny zástupca žalobcu poznamenal, že dielo už nie je možné odovzdať a prevziať, nakoľko na mieste stavebných prác už je postavená iná stavba.
7/ Konateľ žalobcu E. E. na pojednávaní uviedol, že spolupráca so žalovaným začala na základe Zmluvy o dielo. Predmetom zmluvy boli búracie práce vo výťahovej šachte. Pred uzatvorením zmluvy bol trikrát obhliadnuť stavbu. Ohľadom búracích prác dostal projektovú dokumentáciu, pričom odborný statický posudok na búracie práce si zhotovil sám. V projektovej dokumentácii nebolo zaznamenané, že z ľavej strany za betónovou stenou je zálievka spojená s pôvodnou budovou, kvôli čomu vznikli práce naviac. Cena bola stanovená za búranie výťahovej šachty na základe projektu, ktorý bol uvedený na začiatku. Robotník, ktorý rezal panely, upozornil žalobcu, že ak neurobia práce naviac, tak nemôžu pokračovať v práci. Nakoľko na stavbe nebol v tom čase prítomný konateľ žalovaného a tieto práce neboli odsúhlasené investorom, aby sa časovo nepredlžovali práce, začal žalobca vykonávať aj tieto práce naviac v dobrej viere, že budú dodatočne odsúhlasené a budú zaplatené. Tieto práce sú zaznamenané aj v stavebnom denníku. S konateľom žalovaného ohľadom prác naviac komunikoval o deň- dva, pričom konateľ žalovaného mal dať tieto práce odsúhlasiť dozoru. Telefonicky konateľ žalovaného s týmito prácami súhlasil, pričom mu bola poslaná dodatočne aj cenová ponuka, ktorá nebola odsúhlasená. K prevzatiu diela konateľ žalobcu uviedol, že stavebný dozor pán A. B. vystavil preberacie protokoly pre žalobcu aj žalovaného, pričom žalovanému zaslal preberací protokol e-mailom. Na prevzatie diela vyzval žalovaného aj žalobca, a to osobne na stavbe. Žalovaný protokolárne dielo neprevzal, ale čiastočne zaplatil vystavenú faktúru za dielo. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že došlo k prevzatiu stavby.
8/ Konateľ žalobcu F. E. na pojednávaní uviedol, že cez jedného známeho sa dostali k tejto práci. Pred uzatvorením zmluvy bol obhliadnuť stavbu. Odborný posudok na postup búracích prác vybavoval kolega- E. E.. To, či mali k dispozícii aj projektovú dokumentáciu a projekt búracích prác pri vykonaní diela, nevedel uviesť. K prácam navyše uviedol, že keď boli hotové práce s jedným schodiskom a stenou, pri jednej stene vzniklo niečo, čo nebolo v pláne. Boli označené ešte ďalšie práce, ktoré bolo treba vysekať, lebo bez tých prác by sa nedalo pokračovať, a tak vznikli práce, ktoré neboli v objednávke. Keďže bolo potrebné rýchlo robiť, nebol uzavretý k týmto prácam dodatok s tým, že vyúčtovanie sa spraví nakoniec. Práce naviac vykonal žalobcov subdodávateľ- firma pána D., ktorému žalobca za jeho služby zaplatil. K Dodatku k zmluve uviedol, že tento podpisoval on, lebo kolega, ktorý sa dohodol so žalovaným nebol v okolí, pričom mu povedal, že je tam dohodnuté všetko tak, ako bolo v prvej zmluve. Pán F. E. ďalej uviedol, že podľa neho dodržali termín búracích prác podľa počasia a po skončení búracích prác bol žalovaný upozornený na prevzatie diela. Na stavbe boli konateľ žalovaného, druhý konateľ žalobcu E. E. a stavebný dozor pán B.. Konateľ žalovaného odmietol prevziať práce, pokiaľ žalobca neuzná jeho pokutu vo výške 20.000,- eur. K dokumentu „Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebných prác“, ktorý predložil žalobca ako dôkaz, uviedol, že tento on nevidel, žalovanému ho neodovzdali.
9/ Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomných vyjadrení. Uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela nevznikol, nakoľko nebola splnená vymienená domnienka, ktorá bola uzatvorená v Zmluve o dielo ako aj v Dodatku č. 1, teda že celková cena diela bude uhradená najskôr po kontrole vykonaných prác a podpísaní protokolu zo strany žalovaných. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s faktúrou vystavenou za práce naviac, nakoľko tieto práce boli podľa názoru žalovaného obsiahnuté v Zmluve o dielo, v prácach ktoré mali byť vykonané na základe tejto zmluvy a rovnako sú zahrnuté aj v cene diela. Domnieval sa, že faktúra, ktorá bola vystavená za naviac práce zo strany žalobcu, vznikla v dôsledku zlého technologického postupu v dôsledku zvýšenia nákladov, ktoré boli vyfakturované jeho subdodávateľom.
10/ Konateľ žalovaného Ing. Július Lapdavský na pojednávaní uviedol, že na stavbu nerobil žiaden tender, žalobcu mu odporučil známy ako spoľahlivú firmu. Prvýkrát sa stretli so žalobcom na stavbe v decembri 2021, následne bolo urobených ešte 4 až 5 obhliadok stavby. Spolu so žalobcom prešli každé poschodie, nakreslili každú stenu, ktorá sa mala odstrániť. Žalobcovi bola poskytnutá projektová dokumentácia. Žalovaný požadoval odborný statický posudok- technológiu búrania. Termín nástupu bol určený na 24. januára 2022. Na stavbu nastúpil subdodávateľ žalobcu, avšak búrať začali až 31.01.2022. Táto firma nebola na tieto práce technicky pripravená, žalovaný s nimi nebol spokojný, posielal
upomienky, a to jednak e-mailom ako aj poštou, pričom upomínanie bolo zaznamenané aj do stavebného denníka. Žalovaný upozorňoval aj na konečný termín, ktorý bol 10.02.2022, pričom navrhol vymeniť subdodávateľa. Pôvodný subdodávateľ skončil na stavbe 09.02.2022, avšak ďalší nastúpil na stavbu až 14.02.2022, pričom už vtedy bol predĺžený termín a dielo malo byť dokončené 15.02.2022. Dielo bolo dokončené až 08.03.2022. Práce naviac vznikli žalobcovi u subdodávateľov, nebola dohodnutá cena za rezanie na meter, ale za celé dielo. Žalobca bol s rozsahom prác oboznámený, technologický postup si vytváral sám, on mal vedieť, koľko bude rezať. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby objedal nejaké práce naviac. Keby ich objednal, boli by uvedené v dodatku k zmluve. Konateľ žalovaného sa nevedel vyjadriť k tomu, či mu bola doručená výzva od pána B. na prebratie protokolu.
11/ Svedok C. D. na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný u žalobcu približne 4 a pol roka. Na stavbe ho oslovil stavbyvedúci, či vedia zbúrať ešte nejaké dve steny. Oni to zbúrali s tým, že potom sa dohodne stavbyvedúci so žalobcom. Ohľadom prác navyše komunikoval s konateľom žalovaného a ešte s nejakým pánom, ktorí prišli za ním a chceli, aby búrali dve steny naviac a že to potom dohodne s jeho zamestnávateľom. Išlo o dve steny na prvom poschodí. Od žalobcu vedel, že búrať sa mal iba strop a celá predná stena, okrem toho však rezali aj ľavú stenu.
12/ Žalovaný písomným podaním doručením súdu po pojednávaní potvrdil, že Zmluva o dielo explicitne nevylučuje aj inú komunikáciu ako písomnú, avšak ak ide o zmenu rozsahu prác, tie možno v zmysle zmluvy meniť iba ďalším písomným dodatkom. S tvrdením žalobcu, že dielo už nie je možné odovzdať z dôvodu, že na mieste stavebných prác už je postavená iná stavba, nesúhlasil, nakoľko aj v súčasnosti je možné skontrolovať skelet zbúranej časti budovy. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca sa mohol dôkladne oboznámiť so stavom existujúceho objektu, ktorý mal odstrániť. Mal k dispozícii Projekt na búracie práce aj Projektovú dokumentáciu obchodného centra, z ktorých je zrejmé, že pri výstavbe existujúceho objektu bol najskôr postavený prefabrikovaný skelet so zálievkou a až následne bola vybetónovaná schodisková šachta. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca mal uskutočniť práce naviac v rámci zmluvy o dielo. Podľa žalovaného žalobca alebo jeho subdodávateľ nedodržali odporúčaný technologický postup, resp. sa neoboznámili s projektovou dokumentáciou, v dôsledku čoho sa žalobcovi zvýšili náklady na dokončenie diela, na základe čoho následne pre žalovaného nedôvodne vystavil faktúru č. 20223004 vo výške 6.822,81 eura. Žalovaný počas konania zaslal žalobcovi oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, v ktorom uviedol, že si jednostranne započítava pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 20.800,- eur oproti pohľadávke žalobcu, ktorú má žalobca voči žalovanému z titulu neuhradenia časti faktúry č. 20223002 vo výške 20.800,- eur.
13/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní neuznal započítanie žalovaného, nakoľko sa domnieva, že žalovanému nenáleží zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže zmluvná pokuta je viazaná na odovzdanie diela, ku ktorému žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť. Ďalej zdôraznil, že dielo už bolo dokončené a koncový užívateľ ho už dávno užíva. V prípade, žeby súd dospel k záveru, že žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vznikol, navrhol súdu, aby neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
14/ Svedok A. B. na pojednávaní uviedol, že na stavbe pracoval ako zodpovedný stavbyvedúci. Žalobca vykonával na stavbe búracie práce. Podľa projektu a statického posudku sa odstraňovala časť fasády, sendvičové panely, vyrezanie stien, časť schodiska, výťahová šachta zostala v plnej prevádzke. Statický posudok vypracoval na svoje náklady žalobca. Podľa svedka boli na stavbe vykonané práce naviac, ktoré boli zaznamenané aj v stavebnom denníku. Doplnil, že ten, kto spracováva projekt, nevie dopredu, koľko rezov treba urobiť. V statickom posudku bolo uvedené, že sa to bude rezať na určité elementy a bude sa to vyberať žeriavom. Svedok nevedel uviesť, či bola zo strany žalobcu zaslaná žalovanému cenová ponuka na práce naviac. Nevedel, či tam bola jednotková cena, alebo jedna suma, pri podpise Zmluvy o dielo nebol prítomný, prítomný bol, keď sa zmluva predlžovala, lebo vypršal termín na vykonanie prác. Videl iba Dodatok zmluvy.
Ďalej uviedol, že žalovanému nezasielal žiadnu písomnosť, ani ho nevyzýval na prevzatie diela. Tieto zmluvné vzťahy on nerieši. Po predložení dokumentu „Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebných prác“ uviedol, že tento poslal žalovanému na e-mailovú adresu na pripomienkovanie. Či však žalovaný tento dokument aj dostal, nevedel uviesť. Svedok potvrdil, že zo strany žalovaného bol upozorňovaný na nedodržiavanie termínov. Práce sa vykonávali aj v zlom počasí, on bol zodpovedný zástupca za celú stavbu, aj za búracie práce. Investor voči zhotoviteľovi stavby nevyvodil žiadne finančné postihy, ani nemal námietky oficiálne pre predĺženie termínu. Nedošlo k žiadnym sankciám zo strany voči hlavnému zhotoviteľovi. Predĺženie prác ohľadom búrania schodiska nemalo nijaký vplyv na ukončenie stavby. Svedok uviedol, že bol prítomný na stavbe, keď chcel žalobca odovzdať dielo žalovanému. Žalovaný povedal, že dielo neprevezme, kým nebude podpísaná- prevzatá faktúra o penalizácii. Svedok ďalej potvrdil, že aj v súčasnosti je možné protokolárne odovzdať dielo.
15/ Svedok G. H. I. na pojednávaní uviedol, že na stavbe pôsobil ako zástupca generálneho zhotoviteľa, kde mali subdodávateľa žalovaného a on následne ako subdodávateľa žalobcu. Svedok nevedel uviesť, či boli zo strany žalovaného odsúhlasené práce naviac. Uviedol, že predtým, ako žalobca pristúpil k zhotoveniu diela, vykonali spolu obhliadky stavby, žalobca bol oboznámený s projektovou dokumentáciou. S kvalitou práce žalobcu neboli spokojní, od začiatku neprebiehali práce tak, ako mali, bolo zdržanie. Dohodnutý termín nebol dodržaný. Žalobca bol upozorňovaný na meškanie. Práce, ktoré vykonával žalobca boli dokončené niekedy v marci. Svedok potvrdil, že aj v súčasnosti je možné protokolárne odovzdať dielo.
16/ Svedok J. D. na pojednávaní uviedol, že pre žalobcu vykonával ako jeho dodávateľ časť búracích prác. Žalobca ho objednal na dokončenie prác, ktoré pred ním začala vykonávať iná firma, ale tá tieto práce nevedela dokončiť. Keď prišiel na obhliadku, zisťoval od žalobcu, ktoré práce má vykonať. Žalobca mu uviedol, že na základe statického posudku alebo projektovej dokumentácie je schodisko v rámci celej stavby postavené samostatne a nie je nijako s okolitou stavbou spojené. V priebehu prác vyšlo najavo, že to tak nie je, preto bolo nutné schodisko odrezať od okolitých konštrukcií- od podláh a od stropu. Na základe tohto zistenia svedok žiadal o navýšenie ceny a termínu, pretože nebolo možné to stihnúť v termíne, na ktorom sa na začiatku dohodol so žalobcom. Svedok nevedel, akú zmluvu mal uzatvorenú žalobca so žalovaným, ani ako boli dohodnutý na cene. On nemal v zmluve so žalobcom zahrnuté práce naviac, nemal jednotkové ceny.
17/ Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči opakovane poukázal na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a mal za to, že žalovaný svojím plnením uznal aj zvyšok záväzku. Ďalej uviedol, že žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela, avšak žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť a dielo neprevzal, pričom prevzatie stavby podmienil uznaním a zaplatením zmluvnej pokuty. Túto zmluvnú pokutu nakoniec žalovaný rok po začatí súdneho konania nekvalifikovane započítal. Žalobca toto jednostranné započítanie neuznáva v celom rozsahu. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd využil moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil. Ďalej poukázal na to, že zmluvná pokuta je viazaná na odovzdanie diela, pričom dielo nebolo doposiaľ protokolárne odovzdané. K prácam naviac uviedol, že výpoveďami bolo preukázané, že tieto boli vykonané. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že tieto práce neboli žalovaným objednané, tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a žalobca má nárok na zaplatenie požadovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto práce boli nevyhnutné pre pokračovanie prác.
18/ Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že práce naviac neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom objednané. Žalobca bol oboznámený s projektovou dokumentáciou, mal k dispozícii projekt búracích prác, sám si vypracoval statický posudok. Žalobca sa mohol dôkladne oboznámiť so stavom objektu, ktorý mal odstrániť. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže zodpovedať za zvýšené náklady žalobcu, nakoľko vznikli jeho chybou, teda zlým technologickým postupom.
19/ Konateľ žalovaného v záverečnej reči uviedol, že on nedostal zaplatené za tie búracie práce, on takisto nefakturoval generálnemu zhotoviteľovi práce naviac. Ďalej zdôraznil, že na stavbe sa nekončilo prácami od žalobcu, ale na tieto práce nadväzovali ďalšie, ktoré sa museli posunúť z dôvodu omeškania žalobcu. K svedkovi pánovi B. uviedol, že ten bol na stavbe stavbyvedúcim len kvôli pečiatke. So stavbou
sa začalo 09.09.2021, pričom pán B. sa stal hlavným stavbyvedúcim až v marci 2022. Búracie práce začali niekedy v decembri, teda skôr ako sa pán B. stal stavbyvedúcim. Dovtedy pôsobil na stavbe ako hlavný stavbyvedúci práve konateľ žalovaného. On vypisoval stavebný denník a pán B. do neho dával len pečiatku.
20/ Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Faktúra č. 20223004 zo dňa 07.03.2022, Faktúra č. 20223002 zo dňa 07.03.2022, Predžalobná výzva zo dňa 08.08.2022, Vrátenie faktúry z 12.04.2022, Zmluva o dielo z 17.12.2021, Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo z 10.02.2022, Odborný statický posudok, Faktúra č. 2022013 zo dňa 12.04.2022, Oznámenie o zápočte zo dňa 13.04.2022- jednostranný zápočet, Harmonogram búracích prác, Emailová komunikácia s fotodokumentáciou, Zápis objednávateľa v stavebnom denníku z 11.02.2021, Upozornenie zo dňa 10.02.2022, Emailová komunikácia s fotodokumentáciou, Odborný statický posudok, Zobrazenie zálievky, Projektová dokumentácia obchodného centra Aquárium a projekt na búracie práce, Fotodokumentácia, Započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 04.06.2023, Podací lístok, e-mail zo dňa 07.03.2022, Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebných prác, faktúra č. 2022055, zápočet pohľadávok a záväzkov medzi žalovaným a spoločnosťou NTJ s.r.o.
21/ Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: dňa 17.12.2021 uzavrel žalobca a žalovaný Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia búracích prác na stavbe Prístavba nákupného centra Aquario Shopping Center, Nové Zámky. Dňa 10.02.2022 podpísali žalobca so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorým bol predĺžený termín vykonania diela do 15.02.2022 a v ktorom sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 5% z celkovej ceny diela za každý deň omeškania. Žalobca vystavil za búracie práce dňa 07.03.2022 faktúru č. 20223002 na sumu 32.000,- eur bez DPH podľa Zmluvy o dielo a faktúru č. 20223004 na sumu 6.822,81 eura bez DPH za práce nad rámec statického posudku (32mestrov). Žalovaný listom zo dňa 12.04.2022 vrátil žalobcovi faktúru č. 20223004 z dôvodu neodsúhlasenia fakturovaných prác a zároveň zaslal žalobcovi faktúru č. 2022013 z 12.04.2022 na sumu 20.800,- eur bez DPH, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu v zmysle Dodatku č. 1 Zmluvy o dielo. Dňa 04.06.2023 zaslal žalovaný žalobcovi oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok.
22/ Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
23/ Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
24/ Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
25/ Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
26/ Podľa článku 2 bod 2.3. písm. b) Zmluvy o dielo, službami sa na účely tejto zmluvy rozumejú nasledovné činnosti: Búracie práce objektu vykonávané postupne- búranie polovice schodov, prednej steny a polovicu obvodových stien za nosným stĺpom, strechy a dve obvodové vnútorné steny.
27/ Podľa článku 4 bod 4.2 Zmluvy o dielo, predmet plnenia zmluvy zhotoviteľ považuje za splnený vykonaním kontroly kvality a odovzdaním a prevzatím diela. Odovzdanie a prevzatie diela sa bude realizovať formou protokolu vystaveného v dvoch exemplároch. Kontrolu kvality a prevzatie diela vykoná G. K. J., konateľ spoločnosti LapDespro, s.r.o.
28/ Podľa článku 5 bod 5.1 Zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že celková cena za dielo bude 32.000,- eur bez DPH, je rozdelená nasledovne: 1. etapa búracie práce v cene 32.000,- eur bez DPH.
29/ Podľa článku 5 bod 5.2 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ vystaví faktúru najskôr po odovzdaní a prevzatí diela. Splatnosť faktúry je 20 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi.
30/ Podľa článku 7 bod 7.2 Zmluvy o dielo, zmluva môže byť zmenená len vo forme písomných dodatkov, podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.
31/ Podľa článku 4 bod 4.1.1 Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, termín zhotovenia prác sa predlžuje do 15.02.2022.
32/ Podľa článku 4 bod 4.3 Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, v prípade nedodržania termínu odovzdania diela podľa článku 4, bod 4.1.1 tejto zmluvy má objednávateľ právo na zmluvnú pokutu vo výške 5% z celkovej ceny diela podľa článku 5 bod 5.1 tejto zmluvy a to za každý deň omeškania.
33/ Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
34/ Podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
35/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
36/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37/ Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
38/ Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
39/ Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
40/ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41/ Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
42/ Podľa §1 ods.2 nariadenia vlády č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
43/ Podľa § 2 nariadenia vlády č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
44/ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 17.12.2021 Zmluvu o dielo a dňa 10.02.2022 Dodatok č. 1 k tejto zmluve. Za vykonané dielo vystavil žalobca dňa 07.03.2022 dve faktúry, a to faktúru č. 20223002 na sumu 32.000,- eur a faktúru č. 20223004 na sumu 6.822,81 eur. Vystavené faktúry žalobca zaslal žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 12.04.2022 vrátil žalobcovi faktúru č. 20223004 a zároveň mu zaslal faktúru č. 2022013 zo dňa 12.04.2022, v ktorej vyfakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 20.800,- eur za 13 dní omeškania v zmysle dodatku č. 1 Zmluvy o dielo.
45/ V konaní nebolo sporné, že strany si v článku 5.2 zmluvy dohodli, že zhotoviteľ vystaví faktúru najskôr po odovzdaní a prevzatí diela, pričom podľa článku 4.2 zmluvy odovzdanie a prevzatie diela sa bude realizovať formou protokolu. Z tohto vyplýva, že strany si podmienili fakturáciu zo strany žalobcu ako zhotoviteľa potom, ako bude dielo protokolárne odovzdané. Žalovaný poprel žalobcov nárok s poukazom na túto odkladaciu podmienku, nakoľko k protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo. Medzi stranami nebolo sporné, že dielo v zmysle zmluvy bolo dokončené, keďže sám žalovaný vykonanie diela potvrdil v podanom odpore ako aj na pojednávaní dňa 01.03.2023. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobcovi vzniklo právo vystaviť faktúru za vykonané dielo. Súd skúmal, či žalobca vyzval žalovaného na protokolárne prebratie diela a aké boli dôvody, že k prevzatiu diela nedošlo.
46/ V priebehu konania mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela. Konateľ žalobcu E. E. uviedol, že G. J. vyzval na prebratie diela osobne na stavbe. Žalovaný v písomnom podaní potvrdil, že zmluva o dielo explicitne nevylučuje aj inú komunikáciu ako písomnú, preto nebolo potrebné, aby bol na prevzatie diela vyzvaný iba písomne. Konatelia žalobcu- E. E. a F. E., ako aj stavbyvedúci pán A. B. na pojednávaní uviedli, že sa stretli na stavbe s konateľom žalovaného- G. K. J., ktorý prevzatie diela podmienil uznaním zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. Nakoľko žalovaný tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepoprel, súd ich považoval za nesporné. Súd mal za to, že žalovaný nemal skutočné dôvody na to, aby nepodpísal protokol o odovzdaní a prevzatí diela, keďže tento nepodpísal z dôvodu, že by nebolo dielo vykonané, ale z dôvodu, že žalobca odmietol jeho nárok na zmluvnú pokutu. Sám žalovaný potvrdil, že dielo bolo vykonané a na jeho mieste pokračovali ďalšie práce. Nesplnenie odkladacej podmienky je na prospech žalovanému, pretože nemusí zo zmluvy plniť- zaplatiť cenu diela. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný zámerne zmaril protokolárne odovzdanie diela.
47/ V zmysle § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne následky spojené s podmienkou nenastanú, keď splnenie podmienky zámerne zmarila strana, ktorej je jej nesplnenie na prospech. Právny úkon sa v takom prípade stane nepodmieneným. To znamená, že nesplnená podmienka platí za splnenú cestou fikcie a na skutočnosť zmarenia podmienky sa nemôže odvolávať zmluvná strana, ktorá svojim počínaním splnenie podmienky zmarila (Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. Zväzok (Všeobecná časť (§ 1 až 122). 3. vydanie. Bratislava : Eurokódex 2017).
48/ Nakoľko odkladacia podmienka dohodnutá v Zmluve o dielo bola splnená fikciou, žalobca mal právo vystaviť žalovanému faktúru za vykonané dielo. Súd v tomto prípade vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2008, sp. zn. 5Obdo/19/2006, v zmysle ktorého v prípade, ak medzi stranami nedošlo k splneniu odkladacej podmienky dohodnutej v zmluve o dielo, je súd povinný skúmať, či žalovaný, ktorý nepodpísal protokol o ukončení prác, mal na to skutočné dôvody, teda, že práce neboli riadne ukončené alebo nepodpísanie protokolu bolo zo strany žalovaného zámerne zmarené, pretože jemu je nesplnenie podmienky- nepodpísanie protokolu na prospech.
49/ Žalobca vystavil žalovanému dve faktúry. Faktúru č. 20223002 a faktúru č. 20223004. Žalovaný poprel faktúru č. 20223004 v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že táto faktúra bola vystavená za práce, ktoré neboli dohodnuté v zmluve a ktoré vyplynuli počas vykonávania diela. Žalobca najskôr uviedol, že tieto práce objednal konateľ žalovaného osobne na stavbe u jeho zamestnanca, neskôr uviedol, že práce začali vykonávať bez súhlasu žalovaného v dobrej viere, že budú neskôr odsúhlasené.
50/ Z výsluchov konateľov žalobcu vyplynulo, že počas realizácie búracích prác bolo zistené, že za betónovou stenou je zálievka spojená s pôvodnou budovou, a preto bolo potrebné viac rezať. Práce uplatnené spornou faktúrou potvrdili svojou výpoveďou aj svedkovia – pán B., pán D. a pán D.. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu, že išlo o práce navyše, nesúhlasil, nakoľko mal za to, že v zmluve o dielo nebola
dohodnutá cena za meter, ale za celé dielo. Žalobca bol oboznámený s rozsahom prác, technologický postup si vytváral sám.
51/ Z predloženej zmluvy o dielo mal súd preukázané, že predmetom zmluvy boli búracie práce objektu, zmluvné strany dohodli cenu diela ako konečnú sumu vo výške 32.000,- eur bez DPH. V zmluve nebolo dohodnuté, že pri rozšírení alebo zmenšení rozsahu predmetu diela môže nastať úprava ceny. Je nesporné, že cena bola určená v konkrétnej výške tak, že cena je konečná. Zároveň je nesporné, že bolo dohodnuté dielo – búracie práce s tým, že žalobca si pred podpisom zmluvy bol stavbu viackrát prezrieť a mal k dispozícii projektovú dokumentáciu, čo potvrdil na pojednávaní aj konateľ žalobcu E. E. a svedok G. H. I.. V zmluve bolo dohodnuté dielo, ale nebolo špecifikované koľko metrov sa bude rezať. Zo zmluvy nebolo možné určiť, či predmetom boli aj práce, ktoré boli vyfakturované spornou faktúrou, alebo tieto práce predmetom zmluvy neboli. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Žalobca preukázal, že práce boli vykonané, avšak nepreukázal, že neboli súčasťou prác dohodnutých v zmluve. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia navrhol výsluch svedkov, ktorí na pojednávaní potvrdili, že práce, ktoré vyfakturoval v spornej faktúre, boli vykonané. Títo svedkovia však nepoznali obsah Zmluvy o dielo, ktorú mal žalobca uzatvorenú so žalovaným. O tom, aké práce mali byť vykonané podľa Zmluvy o dielo, vedeli len od žalobcu. Nakoľko žalobca tvrdil, že práce neboli dohodnuté v zmluve, svedkovia potvrdili len jeho tvrdenie. Nakoľko žalobca nepreukázal, že práce, za ktoré vystavil faktúru č. 20223004, neboli súčasťou Zmluvy o dielo, súd považoval tento nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
52/ Žalovaný výšku sumy uplatnenej faktúrou č. 20223002 nepoprel, nakoľko bola vystavená v zmysle dojednanej zmluvy. Žalovaný z tejto faktúry uhradil žalobcovi časť sumy vo výške 11.200,- eur. Z uvedeného dôvodu považoval súd nárok z tejto faktúry za dôvodný. Žalovaný ako dôvod neuhradenia zvyšnej sumy uviedol uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 20.800,- eur.
53/ Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Súd konštatuje, že zmluvná pokuta v Zmluve o dielo bola medzi stranami dohodnutá platne, keďže je v nej určená povinnosť, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, a to povinnosť zhotoviteľa odovzdať dielo podľa ods. 4.1.1 Zmluvy o dielo (t. j. najneskôr do 15.02.2022) a obsahuje aj spôsob jej určenia, ktorý umožňuje určiť (vypočítať) konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, keď medzi stranami bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 5% z ceny diela (z 32.000,- eur) za každý deň omeškania dlžníka. Súd mal na základe dôkazných prostriedkov predložených žalovaným za preukázané, že žalovaný si nárok na zmluvnú pokutu riadne uplatnil u žalobcu listom zo dňa 12.04.2022, spolu s ktorým mu zaslal aj faktúru č. 2022013 zo dňa 12.04.2022 na sumu 20.800,- eur (zmluvná pokuta za 13 dní omeškania). Porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou žalobca v konaní nespochybnil. Žalobca spochybnil nárok žalovaného na zmluvnú pokutu z dôvodu protokolárneho neodovzdania diela. Keďže nesplnená podmienka platí za splnenú cestou fikcie, ako už bolo odôvodnené v predchádzajúcich odsekoch (46, 47, 48), súd dospel k záveru, že v prípade nedodržania termínu odovzdania diela vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu dojednanú v Zmluve o dielo.
54/ Žalovaný v priebehu súdneho konania zaslal žalobcovi dňa 04.06.2023 započítanie vzájomných pohľadávok. Žalobca namietal takéto započítanie zmluvnej pokuty. Uviedol, že toto podanie je zmätočné, právne nekvalifikované, nie je jasné, ktorá spoločnosť má voči ktorej akú pohľadávku, ani akým spôsobom bola zmluvná pokuta vypočítaná, podanie nekorešponduje s faktúrou, ktorú za údajné omeškanie žalovaný vystavil. Súd sa s argumentmi žalobcu nestotožnil. V uvedenej listine žalovaný dostatočne prejavil vôľu smerujúcu k započítaniu (keď uviedol, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 358 Obchodného zákonníka si jednostranne započítava svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu), prejav vôle bol určitý vo vzťahu k tomu, ktorú pohľadávku, z ktorého právneho vzťahu a v akej výške započítava (pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Zmluvy a dodatku v zmysle faktúry č. 2022013 zo dňa 12.04.2022 so splatnosťou 17.04.2022 vo výške 20.800,- eur), ako aj vo vzťahu k tomu, proti ktorej pohľadávke veriteľa sa jej dlh započítava (pohľadávka na zaplatenie sumy vo výške 20.800,- eur z titulu neuhradenia časti faktúry č. 20223002 za búracie práce zo dňa 07.06.2022 so splatnosťou 27.03.2022).
55/ Žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že sa dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti odovzdať dielo dňa 15.02.2022. Žiadal súd, aby vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil moderačné právo v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, keď dojednanú zmluvnú pokutu považoval za neprimerane vysokú. Argumentoval tým, že zmluvná pokuta bola dohodnutá až v dodatku zmluve, pričom sám žalovaný uviedol, že zmluvná pokuta mala vystrašiť žalobcu a žiadal súd, aby prihliadol na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že v dôsledku omeškania žalobcu mu vznikla škoda. Žalovaný naopak vo svojej obrane proti žalobe žiadal súd, aby v danom prípade neuplatnil moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute. Namietal, že v danom prípade bola zmluvná pokuta dostatočne znížená žalovaným, keď si ju uplatnil len v sume uvedenej na faktúre č. 2022013. Žalovaný uviedol, že aj jemu bola vyúčtovaná zo strany investora zmluvná pokuta. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu faktúru č. 2022055, ktorú vystavil žalovaný spoločnosti NTJ s.r.o. a v ktorej uviedol sumu vo výške
- 28.792,11 eura ako dodatočnú zľavu stavebných prác.
56/ Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či mohlo dôjsť k platnému započítaniu zmluvnej pokuty. Súd v tomto prípade vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo 927/2016 zo dňa 11.04.2018, podľa ktorého pokiaľ by súd zmluvnú pokutu uplatnenú žalovaným a neskôr započítanú na pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny diela vyhodnotil ako neprimeranú, nemohlo jednostranným zápočtom dôjsť v rozsahu jej neprimeranej výšky k zániku pohľadávky, voči ktorej bol započítavací prejav urobený, teda uplatnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny diela. Súd je tak oprávnený rozhodovať o znížení neprimeranej zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka i za situácie, kedy žalovaný ako veriteľ zo zmluvnej pokuty skôr uplatnil jednostranný zápočet pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty na pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Bolo preto úlohou súdu v danom prípade vyriešiť právny spor medzi stranami o tom, či je zmluvná pokuta uplatnená žalovaným vo vzťahu k žalobcovi neprimeraná a to v kontexte prednesenej argumentácie strán sporu zhrnutej súdom v odseku 55 tohto rozhodnutia. Pre účely tohto posúdenia súd pripomína, že v článku 4.3 Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo bola zmluvná pokuta za omeškanie zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa ods. 4.1.1 zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 5 % z ceny diela podľa ods. 5.1 za každý deň omeškania.
57/ Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti niektorou zmluvnou stranou. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka v podobe snahy vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Moderačné (zmierňovacie) právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Ani všeobecná právna úprava v Občianskom zákonníku a ani osobitná úprava zahrnutá v Obchodnom zákonníku však maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčujú. Samotné moderačné právo súdu, resp. možnosť jeho využitia na konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, čo do spôsobu vymedzenia kritérií pre posúdenie (ne)primeranosti zmluvnej pokuty, patrí k normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka stanovuje dve základné kritériá pre uplatnenie moderačného práva zo strany súdu, ktorými sú hodnota zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti.
58/ Zo Zmluvy o dielo je zistiteľné, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená povinnosť žalobcu včas vykonať dielo, a teda sa jedná o jeho hlavnú povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovaným. Hodnota zabezpečovanej povinnosti zodpovedá hodnote diela, ktoré sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať v dohodnutom čase, teda sume 32.000,- eur.
59/ Súd ďalej dodáva, že z jazykového vyjadrenia § 301 Obchodného zákonníka vyplýva, že moderovať súd môže len výslednú čiastku zmluvnej pokuty, nie však vlastný spôsob jej určenia (percentuálnu sadzbu zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania). V danom prípade bola dojednaná sankcia za omeškanie s dokončením celého diela za situácie, keď bol daný jeden termín dokončenia celého diela, zhotovovaného za určitú celkovú cenu diela. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dojednaná tak, že čím dlhšia bola doba omeškania žalobcu s odovzdaním diela, tým bola aj vyššia zmluvná pokuta. Súd potom zdôrazňuje, že výška zmluvnej pokuty v jej absolútnom vyčíslení bola v danom prípade plne závislá od toho, kedy žalobca pristúpi k plneniu svojho záväzku a odovzdá predmet diela. Neprimeranosť zmluvnej pokuty preto v danom prípade nie je možné výlučne odvodiť len z jej celkovej výšky, keďže je dôsledkom dlhodobého omeškania. Opačný záver súdu by neprimerane zvýhodňoval žalobcu (dlžníka zo záväzkového vzťahu), keďže čím dlhšie by žalobca neplnil svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. V tomto kontexte k primeranosti sadzby zmluvnej pokuty 5 % z ceny diela za každý deň omeškania súd uvádza, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta dohodnutá v percentuálnej sadzbe 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Na druhej strane bola posúdená ako neprimeraná zmluvná pokuta vo výške 2 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku za každý deň omeškania (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022).
60/ V uznesení z 30. septembra 2013, sp. zn. 7MCdo/9/2012 najvyšší súd vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody.
61/ Podľa ustálenej súdnej praxe (R 8/2008) použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 OBZ je postupom výnimočným a jeho použitie je namieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2006, sp. zn. 1 Obdo V 93/2004).
62/ V danom prípade súd posúdil zmluvnú pokutu vo výške 5% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania ako neprimerane vysokú. Pri použití moderačného práva súd bral zreteľ najmä na skutočnosť, že ide o právny vzťah medzi podnikateľmi, ktorí mohli a mali odborne a zodpovedne posúdiť primeranosť a únosnosť dojednanej zmluvnej pokuty, ako aj posúdiť mieru rizika pri jej dohode. Pri určení výšky zmluvnej pokuty súd prihliadol na povahu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta mala zabezpečiť, aby žalobca vykonal dielo včas. Zmluvná pokuta v tomto prípade zabezpečovala hlavný záväzok. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca už raz nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo Zmluvy o dielo a dielo nedokončil v termíne podľa zmluvy. Žalobca mal na vyhotovenie diela 18 dní (pôvodne bol v Zmluve určený termín od 24.01.2022 do 10.02.2022). Tento termín bol predĺžený o ďalších 5 dní (do 15.02.2022). Dodatok k zmluve bol podpísaný dňa 10.02.2022. V čase, keď žalobca podpisoval dodatok k zmluve, mal si byť vedomý toho, či je termín do 15.02.2022 reálne splniteľný. Pri znížení zmluvnej pokuty súd prihliadol aj na druh zavinenia žalobcu, jeho postoj k ním prevzatej zmluvnej povinnosti. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že v čase od 09.02.2022 do 14.02.2022 žalobca práce na stavbe nevykonával. Žalobca k uvedenému tvrdeniu neuviedol žiadny objektívny dôvod, ktorý by mu bránil splniť si svoju povinnosť. Na základe prihliadnutia na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd znížil výšku zmluvnej pokuty na sumu 10.000,- eur.
63/ Podľa § 301 Obchodného zákonníka môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Žalovaný na preukázanie výšky škody predložil súdu faktúru č. 2022055, ktorou poskytol zľavu na stavebné práce vo výške 28.792,11 eura spoločnosti NTJ s.r.o. Táto faktúra podľa názoru súdu nepreukazuje, z akého dôvodu žalovaný poskytol zľavu generálnemu zhotoviteľovi stavby. Nakoľko predložená faktúra nepreukazuje, že by zľava na stavebné práce bola poskytnutá práve
z dôvodu omeškania s búracími prácami na strane žalobcu, súd pri znižovaní zmluvnej pokuty na túto faktúru neprihliadol. Napriek tomu, že žalovaný nepreukázal, že porušením zmluvnej povinnosti žalobcu odovzdať dielo riadne a včas mu bola spôsobená škoda v dôsledku nejakej sankcie zo strany hlavného investora, vznikol mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na okolnosti vzniku škody, nakoľko ten účastník zmluvného vzťahu, ktorý poruší svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, je povinný pokutu zaplatiť aj v prípade, ak oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikne. Platí potom, že zmluvná pokuta je nezávislá od vzniku škody. Je potrebné dodať, že dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom smere, že nemusí preukazovať vznik škody a ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou, ktorá v zmysle právnej teórie predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Pokiaľ žalovanému vznikla porušením povinnosti žalobcu škoda, ktorá nie je pokrytá zmluvnou pokutou, môže si ju uplatniť v samostatnom konaní, v ktorom sa bude preukazovať vznik škody ako aj jej výška. V tomto konaní ju žalovaný nepreukazoval.
64/ Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne s poukazom na § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Na základe faktúry č. 20223002 bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 32.000,- eur v lehote splatnosti do 27.03.2022. Nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania. Žalovaný zaslal žalobcovi jednostranné započítanie splatných pohľadávok. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak sú splnené zákonné predpoklady započítania, zánik záväzku v užšom zmysle pohľadávky veriteľa, resp. dlhu dlžníka, v právnom vzťahu nastane v okamihu stretu kompenzabilných pohľadávok. V praxi pôjde o okamih splatnosti neskoršej kompenzabilnej pohľadávky. Ak by aj započítavací právny úkon bol vykonaný na časovej osi po splatnosti oboch pohľadávok, má takýto úkon účinky ex tunc, teda spätne od okamihu stretu oboch pohľadávok (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2019). Žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 20.800,- eur z faktúry č. 2022013, splatnej dňa 17.04.2022 oproti pohľadávke žalovaného uplatnenej faktúrou č. 20223002 splatnou dňa 27.03.2022. Nakoľko súd priznal žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur, jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 10.000,- eur okamihom splatnosti neskoršej pohľadávky, teda dňom 17.04.2022. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 07.06.2022 sumu vo výške 11.200,- eur. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 32.000,- eur od 28.03.2022 do 17.04.2022, zo sumy 22.000,- eur od 18.04.2022 do 07.06.2022, zo sumy 10.800,- eur od 08.06.2022 do zaplatenia.
65/ Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, nakoľko preukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením jeho záväzku.
66/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd žalobu v časti 16.822,81 eura zamietol a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 10.800,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal úspech v 39% a žalovaný v 61%. Rozdiel medzi úspechom žalovaného a žalobcu je 22%, a v takomto rozsahu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
14 20Cb/18/2022
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.