Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/68/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, proti žalovanému: DaRya, s.r.o., Vajnorská 10595/98J, Bratislava, IČO: 47 849 592, zastúpeného BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 247 916, o zaplatenie 858,06 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 858,06 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24. 03. 2021 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 08. 04. 2022 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 858,06 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24. 03. 2021 až do zaplatenia z dôvodu, že uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2014 v znení Dodatkov č.1 až 3. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný užíval nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte žalobcu, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. V zmysle čl. 4 zmluvy bol žalovaný povinný platiť pravidelne mesačne na základe faktúry vystavenej žalobcom po zohľadnení inflácie úhradu za prenájom kancelárskych priestorov vo výške 2 892,77 eura bez DPH/ročne, za prenájom nebytových priestorov (skladové priestory) vo výške 4 433,13 eura bez DPH/ročne a za služby spojené s nájmom vo výške 104,57 eura bez DPH/mesačne s lehotou splatnosti faktúry do 14 dní odo dňa jej doručenia. Žalovaný však za obdobie február 2021 na účet žalobcu nezaplatil vyfakturované nájomné spolu so službami spojenými s nájmom, konkrétne za marec 2021 vo výške 858,06 eura s dátumom splatnosti do dňa 23. 03. 2021.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. zo dňa 22. 04. 2022, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva nárok žalobcu, a ani nie je jasné, ako žalobca dospel ku konkrétnej výške uplatňovaného nároku. Zo žalobcom predložených dokumentov nevyplýva spôsob ukončenia nájomnej zmluvy, ani na to nadväzujúci nárok na nájomné ešte aj za mesiac február 2021. Podľa čl. 7 ods. 1 nájomnej zmluvy zo dňa 20. 03. 2014 „nájomnú zmluvu je možné ukončiť v zásade dohodou, odstúpením a výpoveďou, pričom nie je zrejmé ktorým z uvedených spôsobov sa nájomný vzťah skončil, ani kedy presne.“. Podľa čl. 8 ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 20. 03.

2014 „musí byť odstúpenie alebo výpoveď zo zmluvy doručená nájomcovi písomne do vlastných rúk.“.. Takéto písomné ukončenie nájomnej zmluvy niektorým z uvedených spôsobov však žalobca nepredložil, a tak nie je možné z uvedeného vyvodiť, že nájomný vzťah sa ukončil tak, že nájomca má nárok na úhradu nájomného ešte aj za mesiac február 2021. Faktúra žalobcu doručená žalovanému bola, aj ju zaevidoval v účtovníctve, avšak ju neuhradil, pretože uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával. Žalobca predložil len akýsi interný dokument žalobcu, ktorý nazval vnútorný list č. XXX/XXXX zo dňa 10. 03. 2021, v ktorom sa tvrdí, že nájomná zmluva skončila ku dňu 02. 03. 2021. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ide len o interný dokument žalobcu vyhotovený jeho referentom, ktorý nepreukazuje spôsob skončenia nájomnej zmluvy, ani neosvedčuje fakt, že by sa nájomná zmluva mala skončiť až ku dňu 02. 03. 2021, teda že by mala trvať ešte aj po celý mesiac február 2021 a žalobca by mal mať nárok na nájomné aj na úhradu služieb spojených s nájmom aj za tento konkrétny mesiac. Podľa čl. 4 ods. 4 nájomnej zmluvy zo dňa 20. 03. 2014 a jej dodatku č. 3 nájomnej zmluvy znie, že „nájomca je povinný platiť mesačné nájomné vo výške 573,- Eur + DPH“, a podľa čl. 5 ods. 2 „je nájomca povinný platiť za služby spojené s nájmom sumu 104,57 Eur + DPH“. Podľa žalobcom predloženého listu zo dňa 15. 01. 2020 oznámil žalobca zvýšenie nájmu o 2,7 percent, teda o výšku miery inflácie. Teda mesačná platba za nájom a za služby spojené s nájmom by sa malo skladať z mesačného nájmu 573,- eura + 20 percent DPH zvýšené o 2,7 percent, čo je zvýšenie o 15,47 eura t.j. z mesačného nájmu 588,47 eura + DPH a úhrady za služby spojené s nájom vo výške 104,57 eura + 20 percent DPH, čo je spolu 693,04 eura + DPH. 20 percent DPH zo sumy 693,04 eura predstavuje suma 138,61 eura, teda spolu je výsledná suma 831,65 eura, ktorá by mala tvoriť mesačnú platbu za nájom a za služby spojené s nájmom, a nie 858,06 eura ako tvrdí žalobca v žalobe. Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť opodstatnenosť a výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená v zmysle o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s evid. č. XXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2014 v znení jej Dodatkov 1 až 3. Účelom nájmu bolo skladovanie hračiek, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Túto zmluvu žalovaný na súdnom pojednávaní nepoprel, ani nenamietol jej neplatnosť. V čl. 6 zmluvy je uvedené, že „Nájomca sa oboznámil s veľmi zlým technickým stavom predmetu nájmu, hlavne si je vedomý skutočnosti, že do prenajatých priestorov v prípade silných dažďov intenzívne zateká v dôsledku poškodenej strechy a v predmete nájmu je poškodená podlaha. Nájomca si predmet nájmu obhliadol pred začatím nájmu a v uvedenom stave predmet nájmu preberá. Nájomca zároveň vyhlasuje, že v prípade vzniku mimoriadnej udalosti, ktorá by vznikla v dôsledku zlého technického stavu priestorov si u prenajímateľa nebude uplatňovať náhradu škody a zároveň sa zaväzuje, že v prípade vzniku potreby nevyhnutnej opravy týkajúcej sa prenajatých nebytových priestorov, túto vykoná na svoje vlastné náklady. Zároveň je nájomca oboznámený so skutočnosťou, že nehnuteľnosť, v ktorej sa predmet nájmu nachádza je určená na predaj. Nájomca sa ďalej zaväzuje, že z dôvodu zlého technického stavu prenajímaného priestoru si počas celej doby nájomného vzťahu nebude uplatňovať zľavu z dohodnutého nájomného.“. Ďalej v čl. 6 bod 10 je uvedené, že „Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv väčšieho charakteru a umožniť mu ich vykonať, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vzniká.“. Ďalej v čl. 6 bod 15 je uvedené, že „Prenajímateľ nezodpovedá za škody vzniknuté na majetku a tovare v prenajatých priestoroch, t.j. na všetkých hnuteľných veciach, ktoré nie sú vo vlastníctve prenajímateľa.“. Ďalej v čl. 6 bod 16 je uvedené, že „Vznik mimoriadnej udalosti je nájomca povinný bez zbytočného odkladu nahlásiť aj prenajímateľovi. Nájomca je povinný na vyzvanie poskytnúť prenajímateľovi....“. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 8 zmluvy dohodli, že ich vzájomná korešpondencia sa bude zasielať na adresy uvedené v záhlaví zmluvy, pričom musí ísť o písomnú formu. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že havarijný stav oznámil žalobcovi, no z ich strany nebol žiadny dokument písomne doručený, pričom z platne uzatvorenej zmluvy vyplýva, že o havarijnom stave vedel už pred podpisom danej zmluvy. Taktiež tvrdenia žalovaného sú v rozpore s platne uzatvorenou zmluvou. Podpisom danej zmluvy žalovaný vyhlásil, že zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, slobodne a vážne, nie v tiesni, pričom s jej obsahom súhlasili. Vzhľadom k čl. 6 zmluvy sa žalovaný oboznámil so zlým technickým stavom predmetu nájmu, ako aj s tým, že nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza predmet nájmu, je určená na predaj. Zároveň žalovaný súhlasil, že počas celej doby nájomného vzťahu si nebude uplatňovať zľavu z dohodnutého nájomného a ani náhradu škody. Žalovaný aj napriek zlému technickému stavu predmetu nájmu trval na uzatvorení zmluvy so zmluvne dohodnutými podmienkami v zmluve. Toto tvrdenie vyplýva aj zo žiadosti o prenájom, adresovanej žalobcovi, ktorá je podpísaná priamo p. O.. Žalovaný taktiež podpisom preberacieho protokolu potvrdil, že vedel o

havarijnom stave prenajímaných nebytových priestorov. Oznámenie o zmene vlastníka nehnuteľnosti bolo žalovanému doručené doporučeným listom U., ktoré bolo doručené žalovanému dňa 16. 03. 2022, čím je toto riadne preukázané a dôkazné bremeno je na žalovanom preukázať opak. Žalovaný v žiadnom prípade ani raz nepopieral platnosť a účinnosť danej zmluvy o nájme nebytových priestorov zmysle jej dodatkov ani dôvod faktúry, len jej výšku. K výpočtu ako dôkaz žalobca zaslal výpočet nájmov v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle jej dodatkov spolu s infláciami v jednotlivých rokoch (2014-2021). Všetky vyúčtovacie predchádzajúce faktúry boli riadne zaplatené zo strany žalovaného, a teda žalovaný v minulosti nikdy nenamietal výšku fakturovanej sumy, ktorá je podložená zmluvou a jej jednotlivými dodatkami, ako aj infláciami v príslušných rokoch. Správnosť faktúry je riadne preukázaná všetkými doloženými dokladmi.

4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že predmetný nebytový priestor sa nachádzal v technickom areáli, z ktorého bolo predaných cca. 70% a malo prísť aj k odpredaju zostávajúcej časti patriacej žalobcovi, o čom žalobca vedel a už do priestoru nič neinvestoval, čo aj jeho pracovníci v telefonickom hovore potvrdili. Priestory v predmetnom areáli sa mali búrať a mali sa tam stavať bytovky. Predmetný nebytový priestor bola stará stavba ešte z čias socializmu, bola pokrytá škridlou a celý čas chátrala najmä vplyvom poveternostných podmienok a tiež z dôvodu, že žalobca prestal daný priestor udržiavať. Postupom času začala opadávať omietka a začalo dovnútra zatekať, takže žalovaný musel mávať služby a dával pozor, aby toto nemalo vplyv na uskladnený tovar. Nakoniec prišlo k tomu, že voda zatekala do elektrických svietidiel, z ktorých niektoré skratovali a zatekanie bolo natoľko masívne, že nakoniec bola vypnutá elektrika a požiarna ochrana, ktorá do areálu chodila 1 až 2 x do roka. Žalovaný mohol do priestoru naďalej chodiť, ale svietili si iba mobilom. Navyše v priestore nedoliehali okná a v suteréne sa rozmnožili myši a potkany, ktoré znehodnocovali uskladnený tovar. Vzhľadom k tomu, že bolo nebezpečné sa v priestore pohybovať, bol žalovaný nútený uskladnený tovar vysťahovať a problematickým spôsobom odvážať na iné miesto. Keď žalovaný v priestore ešte bol, bol nútený vynášať z neho vodu, ktorá padala zo stropu spolu s omietkou. Nakoniec mal tovar pred vysťahovaním uskladnený po obvodoch v miestnosti, nakoľko v strede miestnosti už nemohol byť. Oznámenie o zmene vlastníka nehnuteľnosti adresované žalovanému žalobca síce predložil, ale žiadnym spôsobom nepreukázal jeho doručenie žalovanému. Z uvedeného dôvodu predmetné oznámenie predstavuje výlučne interný dokument žalobcu, nepreukazujúci tvrdené skutočnosti. Žalobca nepredložil žiadny konkrétny výpočet uplatňovanej sumy. 20 percent DPH zo sumy 693,04 eura predstavuje sumu 138,61 eura, teda spolu je výsledná suma 831,65 eura a nie 858,06 eura, ako tvrdí žalobca v žalobe. Je teda zrejmé, že žalobca nijako nepreukázal výšku ním uplatňovaného nároku. Ak aj Žalobca v minulosti uhradil faktúru s obdobnou sumou, táto skutočnosť bez ďalšieho v žiadnom prípade neznamená, že žalobca preukázal výšku ním uplatňovaného nároku, alebo že by v minulosti fakturoval správne sumy. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, strana musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 Civilného sporového priadku v spojení s ust. § 185 Civilného sporového priadku, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V zmysle vyššie uvedeného možno dôvodne požadovať, aby bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne hmotnoprávneho základu ani výšky uplatneného nároku.

5. Žalobca titulom záverečného vyjadrenia neuviedol súdu žiadne skutočnosti.

6. Právna zástupkyňa titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedla, že vzhľadom na ust. a majú za to, že žalovaný má nárok na zľavu z nájomného vo výške

100% kvôli zlému technickému stavu predmetného nebytového priestoru, čo potvrdila vo svojej výpovedi pracovníčka poverená žalovaným vypočutá na pojednávaní dňa 22. 03. 2023 keď uviedla, že technický stav bol život ohrozujúci.

7. Žalobca a právny zástupca žalovaného nemali na pojednávaní dňa 20. 03. 2024 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po ich záverečnom vyjadrení vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. na deň 10. 04. 2024, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 20. 03. 2014, dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 11. 02. 2015, dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 13. 09. 2016, dodatkom č. 3 k zmluve zo dňa 11. 09. 2017, oznámením o zvýšení nájomného zo dňa 19. 01. 2018, oznámením o zvýšení nájomného zo dňa 17. 01. 2019, oznámením o zvýšení nájomného zo dňa 16. 01. 2020, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 03. 03. 2021, oznámením o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 10. 03. 2021, oznámením o ukončením nájomných zmlúv zo dňa 10. 03. 2021, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXXX, upomienkou žalobcu, žiadosťou žalovaného na prenájom skladových priestorov zo dňa 28. 02. 2014, odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 14. 03. 2014, podacím hárkom žalobcu, výpisom zo sledovania zásielok žalobcu, prehľadom fakturácie nájmu a služieb spojených s nájmom pre spoločnosť DaRya, s. r. o. (2014-2021), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

9. Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

12. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. (ďalej len „“) upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

14. Podľa ust. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len “nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

16. Podľa ust. veta prvá zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.

17. Podľa ust. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

18. Podľa ust. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na

svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

19. Podľa ust. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým užívaním.

20. Podľa ust. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

21. Podľa ust. ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto , má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

22. Podľa ust. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa ust. prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

24. Podľa ust. nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

25. Podľa ust. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

26. Podľa ust. právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnosti toto právo zakladajúcim.

27. Podľa ust. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

28. Podľa ust. zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

29. Podľa ust. posl. veta ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

30. Podľa ust. ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.

31. Podľa ust. ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.

32. Podľa ust. právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa a najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

33. Podľa ust. ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.

34. Podľa ust. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

35. Podľa ust. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

36. Podľa ust. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

37. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

38. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

39. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

40. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

41. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

42. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

43. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

44. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

45. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

46. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

47. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

48. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

49. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

50. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

51. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

52. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

53. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo ), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

54. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. , takže za použitia ust. , podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim , ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o nájme nebytových priestorov, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa ust. a nasl. , ust. , ust. a nasl. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ust. .

55. Súd mal zo samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2014, že ju uzavrel ako prenajímateľ žalobca a ako nájomca spoločnosť REBOX SR s.r.o., IČO 46 454 934. V zmysle Dodatku č. 1 k tejto zmluve mal súd preukázané, že prišlo k zmene na strane nájomcu tak, že sa novým nájomcom odo dňa uzavretia tohto Dodatku č. 1 dňa 11. 02. 2015 stala spoločnosť žalovaného. Súd mal zo znenia predmetnej zmluvy a jej ďalších Dodatkov č.2 a č. 3 za to, že na základe predmetnej zmluvy žalovaný užíval nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte žalobcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V zmysle čl. 4 zmluvy bol žalovaný povinný platiť pravidelne mesačne na základe faktúry vystavenej žalobcom po zohľadnení inflácie úhradu za prenájom kancelárskych priestorov vo výške 2 892,77 eura bez DPH/ročne, za prenájom nebytových priestorov (skladové priestory) vo výške 4 433,13 eura bez DPH/ročne a za služby spojené s nájmom vo výške 104,57 eura bez DPH/mesačne s lehotou splatnosti faktúry do 14 dní odo dňa jej doručenia. Účelom nájmu bolo skladovanie hračiek, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V čl. 6 zmluvy je uvedené, že „Nájomca sa oboznámil s veľmi zlým technickým stavom predmetu nájmu, hlavne si je vedomý skutočnosti, že do prenajatých priestorov v prípade silných dažďov intenzívne zateká v dôsledku poškodenej strechy a v predmete nájmu je poškodená podlaha. Nájomca si predmet nájmu obhliadol pred začatím nájmu a v uvedenom stave predmet nájmu preberá. Nájomca zároveň vyhlasuje, že v prípade vzniku mimoriadnej udalosti, ktorá by vznikla v dôsledku zlého technického stavu priestorov si u prenajímateľa nebude uplatňovať náhradu škody a zároveň sa zaväzuje, že v prípade vzniku potreby nevyhnutnej opravy týkajúcej sa prenajatých nebytových priestorov, túto vykoná na svoje vlastné náklady. Zároveň je nájomca oboznámený so skutočnosťou, že nehnuteľnosť, v ktorej sa predmet nájmu nachádza je určená na predaj. Nájomca sa ďalej zaväzuje, že z dôvodu zlého technického stavu prenajímaného priestoru si počas celej doby nájomného vzťahu nebude uplatňovať zľavu z dohodnutého nájomného.“. Ďalej v čl. 6 bod 10 je uvedené, že „Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv väčšieho charakteru a umožniť mu ich vykonať, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vzniká.“. Ďalej v čl. 6 bod 15 je uvedené, že „Prenajímateľ nezodpovedá za škody vzniknuté na majetku a tovare v prenajatých priestoroch, t.j. na všetkých hnuteľných veciach, ktoré nie sú vo vlastníctve prenajímateľa.“. Ďalej v čl. 6 bod 16 je uvedené, že „Vznik mimoriadnej udalosti je nájomca povinný bez zbytočného odkladu nahlásiť aj prenajímateľovi. Nájomca je povinný na vyzvanie poskytnúť prenajímateľovi....“. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 8 zmluvy dohodli, že „ich vzájomná korešpondencia sa bude zasielať na adresy uvedené v záhlaví zmluvy, pričom musí ísť o písomnú formu.“. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 858,06 eura, čo predstavovalo nájomné za mesiac február 2021.

56. Obrana žalovaného predstavovala dva body. Prvým bolo, že žalovaný uvádzal, že žalobca neukončil predmetnú zmluvu o nájme zmluvne dohodnutým spôsobom, takže nepreukázal, že by mu vznikol nárok na nájomné za mesiac február 2021. Druhým bodom bola výška uplatneného nájomného za mesiac február 2021.

57. Pri posúdení obrany žalovaného v prvom bode súd poukazuje na to, že žalovaný tvrdil, že „podľa čl. 7 ods. 1 nájomnej zmluvy zo dňa 20. 03. 2014 „nájomnú zmluvu je možné ukončiť v zásade dohodou, odstúpením a výpoveďou, pričom nie je zrejmé ktorým z uvedených spôsobov sa nájomný vzťah skončil, ani kedy presne.“ a podľa čl. 8 ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 20. 03. 2014 „musí byť odstúpenie alebo výpoveď zo zmluvy doručená nájomcovi písomne do vlastných rúk.“ Takéto písomné ukončenie nájomnej zmluvy niektorým z uvedených spôsobov však žalobca nepredložil, a tak nie je možné z uvedeného vyvodiť, že nájomný vzťah sa ukončil tak, že nájomca má nárok na úhradu nájomného ešte aj za mesiac február 2021“. Súdu však bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 03. 03. 2021, z ktorého vyplýva, že novým vlastníkom predmetného nebytového priestoru ako predmetu zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2014 sa ku dňu 03. 03. 2021 stala namiesto spoločnosti žalobcu spoločnosť BENCONT DEVELOPMENT, a.s., IČO: 44 119 640, pričom túto skutočnosť oznámil žalobca žalovanému oznámením o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 10. 03. 2021, ktoré bolo žalovanému poslane žalobcom doporučeným listom U., a ktoré bolo doručené žalovanému dňa 16. 03. 2022, čo mal súd preukázané zo znenia týchto listinných dôkazov. Súd preto konštatuje, že týmto prišlo k zmene vlastníka predmetného nebytového priestoru ako predmetu nájomnej zmluvy, na základe čoho žalobca prestal byť oprávneným subjektom ako už nevlastník predmetného nebytového priestoru na vymáhanie (uplatňovanie si) nájomného a služieb spojených s užívaním tohto nebytového priestoru. Je preto samozrejmé, že posledným mesiacom, v ktorom žalobcovi ako vlastníkovi predmetného nebytového priestoru vzniklo právo na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním tohto nebytového priestoru bol mesiac február 2021, pretože už od

nasledovného mesiaca, teda od marca 2021, toto právo prináležalo novému vlastníkovi predmetného nebytového priestoru spoločnosti BENCONT DEVELOPMENT, a.s., IČO: 44 119 640, ktorá sa na základe vlastníckeho práva k predmetnému nebytovému priestoru stala novou zmluvnou stranou zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2014 v postavení prenajímateľa.

58. Ako druhý bod obrany žalovaného súd riešil výšku nároku žalobcu, pretože žalobca mal nárok na zaplatenie nájomného za mesiac február 20231, ako bolo uvedené v odseku 60. tohto rozsudku, a s odkazom na ust. veta prvá, a o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ust. a . Žalobca si predmetné nájomné za mesiac február 2021 uplatnil faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23. 03. 2021 vo výške 858,06 eura. Táto suma ako nájomné za mesiac február 2021 predstavovala nárok na úhradu za prenájom kancelárskych priestorov a nebytových priestorov (skladové priestory) vo výške 610,49 eura bez DPH eura (610,49 eura + 20% DPH = 732,58 eura) a sumy 104,57 eura bez DPH (104,57 eura + 20% DPH = 125,48 eura) ako nárok na náklady spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru, čo spolu predstavovalo vrátane DPH žalovanú istinu 858,06 eura (732,58 eura + 125,48 eura = 858,06 eura). Uvedené výšky jednotlivých položiek nájomného vyplývali jednak zo samotnej zmluvy o nájme a Dodatku č. 3 k tejto zmluve a tiež z oznámenia o zvýšenie nájomného zo dňa 16. 01. 2020, pretože strany sporu mali v predmetnej zmluve o nájme dohodnuté, že žalobca ako prenajímateľ je oprávnený vzhľadom na infláciu raz do roka zvýšiť výšku nájomného s ohľadom na túto valorizáciu (takzvaná valorizácia nájomného). Z uvedeného dôvodu súd považoval obranu žalovaného ohľadom výšky uplatneného nájomného za nedôvodnú a naopak, žalobu žalobcu považoval za uplatnenú v správnej výške.

59. Žalovaný tiež poukazoval na havarijný stav predmetného nebytového priestoru, ktorý ohrozoval jeho podnikanie a hrozil zničením jeho tovaru. Tu však musí súd prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, pretože z platne uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2014, konkrétne čl. 6 vyplýva, že o havarijnom stave žalovaný vedel už pred podpisom predmetnej zmluvy, nakoľko podpisom tejto zmluvy žalovaný vyhlásil, že zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, slobodne a vážne, nie v tiesni, pričom s jej obsahom súhlasil a oboznámil sa so zlým technickým stavom predmetu nájmu, ako aj s tým, že nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza predmet nájmu, je určená na predaj. Zároveň žalovaný súhlasil, že počas celej doby nájomného vzťahu si nebude uplatňovať zľavu z dohodnutého nájomného a ani náhradu škody. Žalovaný taktiež podpisom preberacieho protokolu potvrdil, že vedel o havarijnom stave prenajímaných nebytových priestorov. Uvedené ustanovenia zmluvy o nájme vyvrátili tvrdenia žalovaného poukazujúceho na zlý technický stav predmetného nebytového priestoru s tým, že žalovaný ho poznal v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme a súhlasil s ním. Na základe vyššie uvedeného teda súd nepresvedčil obrane žalovaného poukazujúc na ust. č. 116/11990 Zb., pretože predmetný nebytový priestor bol na základe vzájomnej dohody, premietnutej do predmetnej zmluvy, odovzdaný žalovanému ako nájomcovi v stave, s ktorým žalovaný súhlasil. Navyše súd poukazuje na ust. č. 116/11990 Zb., pričom žalobca neporušil svoju povinnosť odovzdať predmetný nebytový priestor žalovanému v stave, v ktorom ho požadoval žalovaný, nakoľko (ako už bolo vyššie uvedený) žalovaný s technickým stavom nebytového priestoru v čase uzavretia zmluvy o nájme a jeho odovzdania do nájmu súhlasil, takže podpisom zmluvy o nájme vyjadril súhlas, že súhlasí s konkrétnym technickým stavom predmetného nebytového priestoru, a že zaňho bude platiť dohodnuté nájomné. Na základe uvedeného nepatrí žalovanému nárok na akúkoľvek zľavu z dohodnutého nájomného.

60. Nezaplatením vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX žalobcovi sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. a . Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy z predmetnej faktúry za obdobie od 24. 03. 2021 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX) až do zaplatenia fakturovanej sumy. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 24. 03. 2021) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne, a to podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015). Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

61. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu, pozostávajúcej z nájomného vo výške 858,06 eura ako dôvodne podanej vyhovel.

62. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a trovy konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( v spojení sust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .