Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Co-15-2024.pdf
PDF · 74.63 KB
Case nature
Subarea
16Co/15/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpeného: E. F. G. – H., s. r. o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: F. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpeného: JUDr. Dušan Kracina, advokát, Advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP 80/22, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/169/2016 - 1157 zo dňa 20. 11. 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým okresný súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“), napadnutým uznesením č. k. 17C/169/2016 - 1158 zo dňa 20. 11. 2023 neprerušil konanie o výške trov konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti žalobcu doručenej na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 15. 10. 2023.
2. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 08. 2016 domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Súd konanie vo veci samej zastavil uznesením č. k. 17C/169/2016 – 1007 zo dňa 20. 10. 2022 z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Druhým výrokom okresný súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 16Co/ 4/2023 – 1059 zo dňa 28. 06. 2023 vo výroku o trovách konania potvrdil. Prvý výrok zostal nedotknutý. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2023. Žalobca a žalovaný podali proti uzneseniu o výške trov konania sťažnosť.
3. Žalobca v podaní zo dňa 19. 10. 2023 žiadal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti, ktorú podal dňa 15. 10. 2023. Mal za to, že je dôvod na prerušenie konania, keďže rozhodnutie o výške trov konania závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený v predmetnom konaní riešiť, resp. že ide o súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
4. Okresný súd bol toho názoru, že sa nejedná ani o jeden zo zákonných dôvodov, pre ktorý možno konanie v predmetnej veci o výške trov konania prerušiť. Z uvedeného podľa okresného súdu nevyplývalo, že v prípade rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania by išlo o otázku, ktorý by nebol oprávnený riešiť všeobecný súd, a tiež, že pred ústavným súdom sa vedie súdne konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. Mal za to, že preskúmanie rozhodnutia v dovolacom konaní, ako aj v osobitnom konaní o ústavnej sťažnosti nepredstavuje konanie, v ktorom sa rieši otázka (v predmetnom prípade otázka nároku na náhradu trov konania), ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko táto otázka už bola v predmetnom konaní právoplatne vyriešená. Preto súd musel vychádzať z právoplatného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania a rozhodnúť o výške trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd konanie neprerušil.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Svoje odvolanie odôvodil tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tiež, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) začatého na základe ústavnej sťažnosti žalobcu doručenej na Ústavný súd dňa 15. 10. 2023.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen považoval za správne a žiadal odvolanie žalobcu zamietnuť.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Krajský súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že v danom prípade sa nejdená ani o jeden zo zákonných dôvodov, pre ktorý možno konanie o výške trov konania prerušiť. Aj keď Ústavný súd je nezávislý orgán ochrany ústavnosti a má v jednom osobitnom prípade právomoc zasahovať do už rozhodnutých individuálnych práv a povinností fyzických a právnických osôb, v predmetnom prípade však otázka nároku na náhradu trov konania, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu, bola už právoplatne vyriešená, a preto preskúmanie rozhodnutia v osobitnom konaní o ústavnej sťažnosti, v ktorom sa táto otázka rieši, nie je tou, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie súdu. Krajský súd sa tiež stotožnil s tvrdením okresného súdu, že z uvedeného nevyplývalo, že v prípade rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania by išlo o otázku, ktorú by nebol oprávnený riešiť všeobecný súd.
10. Krajský súd má za to, že v posudzovanom prípade nie je dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR. Na podporu svojho tvrdenia krajský súd uvádza, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca doručil Ústavnému súdu SR ústavnú sťažnosť dňa 15. 10. 2023. Ústavný súd dňa 07. 11. 2023 rozhodol, že ústavnú sťažnosť odmieta a doručil uznesenie okresnému súdu dňa 16. 11. 2023. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo toto uznesenie doručené dňa 07. 12. 2023 (doručenka na str. 1135 súdneho spisu). Žalobca podal voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Zvolen odvolanie dňa 21. 12. 2023. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odvolanie, v ktorého petite žiadal žalobca krajský súd, aby prerušil konanie do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde, bolo podané až po tom, čo bolo žalobcovi doručené uznesenie Ústavného súdu o odmietnutí jeho ústavnej sťažnosti. Krajský súd považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené a irelevantné, keďže žalobca mal v čase podania odvolania vedomosť o rozhodnutí Ústavného súdu. V prejednávanej veci neboli naplnené obligatórne ani fakultatívne dôvody na prerušenie konania, a preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu krajský súd potvrdil ako vecne správne.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd na základe ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého bol žalovaný v odvolacom konaní
v celom rozsahu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).