Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-3331-2022.pdf
PDF · 96.3 KB
Case nature
Subarea
11Ek/3331/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., D.: XX XXX XXX, E. E. F. XX, XXX XX G. - H. A. E. H., právne zast.: Vojčík & Partners BA, s.r.o., IČO:53 204 786, so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: H. I., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX G. - G. K. J., o vymoženie 4.847,53 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Hraničná 12, 058 01 Poprad, sp. L. XXXXX XXX/XX, o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.12.2023 podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Oprávnenému sa voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 117,60 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.11.2022 domáhal od povinného vymoženia 4.847,53 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu – rozsudok M. E. G. E. L. XXX/XX/XXXX L. N. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.11.2021 a vykonateľným dňa 30.11.2021 (ďalej aj ako „Exekučný titul alebo „Rozsudok“) v spojení s opravným uznesením M. E. G. E. L. XXX/XX/XXXX zo dňa 04.01.2021, ktorý sa stal právoplatným dňa 13.02.2021 (ďalej aj ako „Opravné uznesenie“) a rozsudkom I. E. J. O. E. L. XXXX/XX/XXXX zo dňa 14.10.2021, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.11.2021 a vykonateľným dňa 30.11.2021 (ďalej aj ako „Rozsudok krajského súdu“) a uznesenie M. E. G. E. L. XXX/XX/XXXX zo dňa 09.05.2022, ktorý sa stal právoplatným dňa 09.07.2022 a vykonateľným dňa 13.07.2022 (ďalej aj ako „Exekučný titul“ alebo „Uznesenie“).
2. Poverením zo dňa 20.03.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Hraničná 12, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 04.12.2023 doručené ďalšie podanie povinného označené ako „Žaloba o zastavenie exekúcie: č. XXX P. XXX/XX“ zo dňa 01.12.2023, ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie (ďalej aj ako „Návrh“). Povinný v Návrhu čestne prehlásil, že v spornej veci bol vždy ako spotrebiteľ, ktorý finančné prostriedky úžerníckeho veriteľa využil v prospech svojej rodiny. Nebol informovaný o vzniku exekučného titulu, ani o poverení na vykonanie exekúcie, spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu, z dôvodu opatrnosti podal námietku premlčania. Žiadal o zrušenie exekučného záložného práva zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX C. A. XXXX. Exekučný titul,
na základ ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom. Povinný žiadal aj o preverenie konania súdneho exekútora v súvislosti so zablokovaním finančných prostriedkov povinného. Poprel nárok oprávneného v celom rozsahu. V prípade, ak súd exekúciu nezastaví, má záujem o splatenie pohľadávky v mesačných 100,- Eurových splátkach až do celkového splatenia. Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie aj samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Nikto nemá právo odňať povinnému ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR a toto právo nemá ani súd. Účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva a možnosť konať pred súdom a aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Súd je zo zákona povinný skúmať dôvody exekúcie, ako aj samotný exekučný titul a jeho súlad so zákonom. Považuje za sporné, či exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť rozpor so zákonom. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu, súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Povinný namietal neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, takýmito podmienkami nie je viazaný, oprávnený mu predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zmluvu musel podpísať ako celok, oprávnený pri uzatváraní zmluvy použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky, o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Nekalé obchodné praktiky oprávneného vidí povinný v neinformovaní spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, že použil predtlačenú formulárovú zmluvu, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinný podal aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu z dôvodu, že nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie, z čoho trovy exekúcie pozostávajú, žiadal súd o preskúmanie výšky náhrady z úradnej povinnosti, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Upozornenie, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, považuje v rozpore so zákonom. Povinný teda žiadal o zastavenie exekúcie v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, oprávnený je povinný nahradiť trovy konania.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2023 uviedol, že účelom exekučného konania nie je rozhodovanie o subjektívnom práve alebo subjektívnej povinnosti, ktoré sú ohrozené alebo porušené tak, ako je to v rámci civilného procesu. Účelom exekučného konania je len uskutočnenie výkonu subjektívneho práva alebo subjektívnej povinnosti. Samotným exekučným titulom môže byť výlučne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (poprípade iného orgánu), ktorým bola povinnej osobe uložená určitá povinnosť. Právoplatný a vykonateľný rozsudok tak predstavuje účinný nástroj, na základe ktorého môže oprávnený vymáhať svoj nárok prostredníctvom exekučného konania. V rámci exekučného konania tak nie je rozhodované o samotnom nároku, ktorý už bol priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom tak, ako oprávnený preukázal v rámci návrhu na vykonanie exekúcie. Preto nie je možné nesúhlas povinného so samotným nárokom oprávneného priznaného súdom považovať za relevantný dôvod na podanie návrhu. Povinný nesúhlas s exekučným titulom mal namietať výhradne v konaní pred súdom, a nie v rámci exekučného konania. Povinný v návrhu netvrdil, ani nepreukázal žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní už neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, preto tvrdenia povinného o vadách exekučného titulu nie sú v rámci exekučného konania posudzované, exekútor je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho právomoci rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Vady, ktorými argumentuje povinný, sú eventuálnymi vadami základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, ktoré exekučný súd, resp. exekútor nie je oprávnený preskúmavať. Oprávnený záverom uviedol, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu a povinný netvrdil ani nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, návrh povinného považuje za neopodstatnený a tento navrhol zamietnuť. Nesúhlasil so zrušením exekučného záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti povinného. Vyjadril aj nesúhlas s návrhom povinného na splátku pohľadávky vo výške 100,- Eur mesačne, v súlade s výškou pohľadávky navrhuje minimálnu splátku vo výške 200,- Eur mesačne. Za podané vyjadrenie si žiadal o priznanie ďalšej trovy vo výške 117,60 Eur.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 14.12.2023 súdu na rozhodnutie, K samotnému návrhu sa nevyjadril.
6. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu; e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.05.2023 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 01.12.2023, súdnemu exekútorovi doručený dňa 04.12.2023. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že sa jedná o ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný po lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a nie je ani dôvodný.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
16. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Povinným namietanými skutočnosťami sa súd zaoberal pri rozhodovaní o jeho predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie v uznesení sp. zn. 11Ek/3331/2022 zo dňa 02.11.2023, v tomto bode súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia.
17. Exekučný súd opätovne uvádza, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
18. K tvrdeniam povinného tak súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Povinným navrhované dôvody na zastavenie exekúcie sú skutočnosťami, ktoré mal preukázať súdu, ktorý rozhodoval v základnom konaní a ktorý vydal exekučný titul. Navyše exekučný súd preskúmaním
rozsudku (exekučného titulu), ako aj rozsudku krajského súdu zistil, že okresný súd, ako aj krajský súd ako odvolací súd, sa vo svojich rozsudkoch zaoberali obdobnými námietkami povinného už v základnom aj odvolacom konaní.
19. K splneniu dlhu v splátkach, ako to navrhol povinný, oprávnený vyjadril súhlas, ale len s minimálnou splátkou vo výške 200,- Eur. Posudzovanie žiadosti povinného o splátkach je plne v kompetencii povereného súdneho exekútora za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 61g Exekučného poriadku.
20. Naďalej teda zostáva skutočnosťou, že povinný si riadne a včas nesplnil svoj dlh, ktorý má voči oprávnenému a ani nepreukázal naplnenie niektorého z dôvodu, pre ktorý by súd mal exekúciu zastaviť.
21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrhy povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie sú dôvodné. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok uznesenia)
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku: ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
27. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
28. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
29. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný, trovy si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 117,60 Eur, pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby –podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.12.2023 vo výške 85,49 Eur a 1x režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur plus 20 % DPH; to všetko podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky. Trovy, ktoré boli
oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 199d Exekučného poriadku. (II. výrok uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.