Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-46-2024.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Subarea
11Co/46/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. D. E. XXX/XX, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. D. E. XXX/XX, právne zastúpenému Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Košovská cesta 1, IČO: 42 370 183, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 30C/53/2024 - 11 zo dňa 24. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode F. XX bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XX v katastrálnom území G. C., v obci C., evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania uvedeného bytu.
II. Žalobkyni ukladá povinnosť, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej – o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode F. XX bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XX v katastrálnom území G. C., v obci C., evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. p o t v r d z u j e .
IV. Žalobkyni u k l a d á povinnosť, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej – o ochranu osobnosti.
V. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. X, na prízemí, vo vchode F. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XX evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G. C.. Výrokom II. uložil žalovanému, aby sa úmyselne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a výrokom III. nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2 a § 332 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal po oboznámení sa s návrhom a potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, odbor poriadkovej a dopravnej polície č. p. ORPZ-PE-OPDP2-153/2024-P zo dňa 15.05.2024 za preukázané, že žalovaný
je podozrivý z násilia voči žalobkyni a zo strany žalovaného došlo k zásahu do fyzickej a duševnej integrity žalobkyne. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný podľa ustanovenia § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný z bytu na dobu 14 dní. Súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobkyňa je v tomto prípade osobou, ktorej telesná a duševná integrita je ohrozená zo strany žalovaného. Za takéhoto stavu bolo potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, a preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia (bytu). Aby došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov zo strany žalovaného voči žalobkyni, zakázal súd prvej inštancie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, nakoľko mal za to, že priblížením sa žalovaného k žalobkyni by mohlo dôjsť k ďalším neoprávneným zásahom do telesnej a psychickej integrity žalobkyne. Súd prvej inštancie považoval vzdialenosť 50 metrov za dostatočnú, aby došlo zo strany žalovaného k vylúčeniu prípadných verbálnych útokov. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni nejaké trovy konania vznikli a zároveň si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že v rozhodnutí absentuje výrok o tom, aby žalobkyňa podala v určenej lehote žalobu, či už na ochranu osobnosti, prípadne na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva a pod. Uviedol, že Civilný sporový poriadok síce v § 336 ods. 1 neukladá súdu povinnosť uložiť žalobcovi podať v určenej lehote žalobu, avšak je to najmä v situácii, keď medzi stranami možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, čo zrejme nie je možné vztiahnuť na tento prípad. Zároveň však za situácie, keď súd neuloží žalobcovi podať aj žalobu vo veci samej, podľa žalovaného má strany poučiť o možnosti podať žalobu vo veci samej a následkoch s tým spojených. V napadnutom uznesení vyššie uvedený postup absentuje, pričom len v závere uznesenia je odkaz na ust. § 334 CSP. Pokiaľ ide o samotnú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, uviedol, že on sa ku konaniu voči žalobkyni na polícii priznal, dokonca sám išiel incident nahlásiť polícií, avšak táto impulzívna reakcia bola dôsledkom konania žalobkyne, ktorá si našla milenca, s ktorým dokonca po vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia žije v spoločnom byte žalobkyne a žalovaného. Zároveň uviedol, že žalobkyňa aktuálne opustila spoločný byt v C. a mal. 15-ročného syna K. v byte nechala samého a tento je momentálne v opatere otca, s ktorým prespávajú u kamaráta žalovaného. Druhý spoločný syn žalobkyne a žalovaného L. je už plnoletý. Po vykázaní žalovaného zo spoločného bytu tak vznikla absurdná situácia, kedy sa v byte už nezdržiava väčšinou ani žalobkyňa a žalovaný do bytu nemôže vstupovať a s deťmi musí hľadať ubytovanie u kamarátov. Pokiaľ ide o dôvodnosť obavy z pokračovania v násilnom správaní žalovaného, tak táto by nemala vychádzať len z jednej situácie, pri ktorej sa správal násilne, ale je potrebné prihliadať na žalovaného komplexne, t. j. či sa už v minulosti dopúšťal násilného správania voči žalobkyni a či bol za toto konanie postihnutý, či už priestupkovo alebo trestnoprávne. Toto v konaní preukázané nebolo, a preto považoval za nesprávne a neprimerane prísne, aby kvôli jednému náhodnému násilnému konaniu nemohol užívať bez časového ohraničenia byt, ktorý majú so žalobkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu, prípadne vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP vo výroku I. zmeniť a podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. ako vecné správne potvrdiť.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
10. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že pred začatím konania vo veci samej sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz dočasne vstupovať do bytu č. X na prízemí vo vchode F. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XX evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. C. (ďalej aj "predmetný byt") a uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Svoj návrh odôvodnila správaním žalovaného, ktorý trpí nepredvídateľnými zmenami nálad a výbuchmi, kedy kričí, uráža ju, ponižuje a vulgárne jej nadáva. Poukázala na fyzické útoky z minulosti, kedy na ňu žalovaný fyzicky zaútočil – sotil ju, roztrhol jej tričko, vykrúcal ruky a pod. Uviedla, že agresívne správanie žalovaného vyvrcholilo dňa 15.05.2024, kedy jej vulgárne nadával, kričal, že ich podreže, utopí, že má samopaly a že ich skántri, potiahol ju za kraťasy, nadvihol a hodil na zem. Starší syn ho od nej odtiahol, on odsotil aj syna, potom odišiel. O svojich tvrdeniach predložila súdu ako dôkaz potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.05.2024.
12. Vo všeobecnosti je neodkladné opatrenie v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Neodkladné opatrenia vydané podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
14. V dôsledku uplatnenia ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a
zdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP zákonodarcom. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva na pokojný rodinný život.
15. Integritou v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa rozumie z jazykovedného hľadiska celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.
16. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne.
17. V posudzovanom prípade je nesporné, že strany sporu sú manželmi, ktorí žili v spoločnej domácnosti – v predmetnom byte, ktorý patrí do ich BSM.
18. V predmetnej veci bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov nielen zo subjektívnych tvrdení žalobkyne produkovaných v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj listinným dôkazom – potvrdením polície o vykázaní žalovaného z obydlia.
19. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že incident išiel sám na políciu nahlásiť a ku konaniu voči žalobkyni sa sám priznal. Z obsahu podaného odvolania však vyplýva, že žalovaný dáva svoje agresívne konanie za vinu manželke, keď jeho impulzívna reakcia mala byť dôsledkom konania žalobkyne, ktorá si našla milenca. Zároveň žalovaný toto konanie zľahčuje, keď ho označil za ,,jedno násilné náhodné konanie“, pričom popiera dôvodnosť z obavy pokračovania v jeho násilnom správaní, keď podľa neho jeho násilné správanie voči žalobkyni v minulosti nebolo preukázané.
20. Je nepochybné, že rozporné tvrdenia strán by bolo možné odstrániť v procese dokazovania v riadnom súdnom konaní, avšak v danej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia s nižším štandardom preukazovania, resp. osvedčenia tvrdených skutočností, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní osvedčila základné náležitosti pre úspešné nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP totiž postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Žalobkyňa v návrhu jasne popísala násilné správanie sa žalovaného a z toho vyplývajúce jej obavy o jej zdravie. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni bolo osvedčené potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia ORPZ v Partizánskom, odboru poriadkovej a dopravnej polície, obvodné oddelenie PZ zo dňa 15.05.2024, na základe ktorého bol žalovaný podľa § 27a ods. 1 zákona. č. 171/1993 Z. z. dňa 15.05.2024 o 22:00 hod. policajtom vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne (z predmetného bytu) a bol mu uložený zákaz priblíženia 50 m na dobu 14 dní.
21. Opis násilného správania sa žalovaným voči žalobkyni, čiastočne potvrdený samotným žalovaným, je v spojení s predmetným listinným dôkazom podľa odvolacieho súdu postačujúcim na osvedčenie potreby dočasne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným tak, že žalovanému bude dočasne zakázaný vstup do ich spoločnej nehnuteľnosti.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa dostatočne osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie dočasného zákazu žalovanému vstupovať do predmetného bytu, ktorý patrí do BSM strán sporu. Žalobkyňa osvedčila jednak to, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, a jednak to, že jeho konaním je ohrozená jej telesná alebo duševná integrita. Samotný žalovaný sa k svojmu agresívnemu správaniu
voči žalobkyni priznal. Nie je možné brať na ľahkú váhu verbálnu agresiu, vyhrážky vážnou ujmou na zdraví žalobkyne, ba čo viac, fyzické útoky voči žalobkyni pri spolužití v jednom byte. Skutočnosť, že žalobkyňa sa v predmetnom byte podľa vyjadrenia žalovaného nemá zdržiavať, žalovaný nepreukázal.
23. Súd prvej inštancie však pochybil, pokiaľ žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do predmetného bytu bez časového obmedzenia, pričom samotná žalobkyňa sa domáhala uloženia tejto povinnosti žalovanému dočasne, hoc tento čas nešpecifikovala. Aj zo samotného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP však vyplýva, že takúto povinnosť možno uložiť len dočasne. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak, že síce ponechal v platnosti žalovanému uloženú povinnosť nevstupovať do predmetného bytu, avšak túto časovo ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania uvedeného bytu, pričom výrokom II. zároveň v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť podať do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej – o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, keď nariadeným neodkladným opatrením vo forme zákazu vstupu žalovaného do bytu nemôžu byť natrvalo upravené pomery strán sporu z dôvodu, že takéto neodkladné opatrenie je zo zákona definované ako dočasné. Zároveň je potrebné prisvedčiť námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď takúto povinnosť žalovanej neuložil a zároveň ani strany podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej nepoučil. V prípade, že žalobkyňa žalobu v určenej lehote nepodá, súd prvej inštancie aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení (zákaze vstupu žalovaného do bytu) zruší.
24. Vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (výrok II. napadnutého uznesenia), odvolací súd uvádza, že považuje za dôvodne uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne súvisiacej s dôvodným podozrením žalovaného z násilia voči nej, pričom vzdialenosť 50 metrov odvolací súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný tieto skutočnosti v podanom odvolaní ani nenamietal. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. Aj v prípade nariadeného neodkladného opatrenia v podobe uloženého zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov však súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej a ani strany nepoučil o možnosti podať žalobu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd výrokom IV. tohto uznesenia uložil v zmysle § 336 ods. 1 CSP žalobkyni povinnosť podať do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej – o ochranu osobnosti. Za stavu, keď sú strany sporu manželmi a zároveň rodičmi dvoch detí (z toho jedného maloletého), dospel odvolací súd k záveru, že neodkladným opatrením v podobe zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni nemôžu byť natrvalo upravené pomery strán sporu, a preto uložil žalobkyni uvedenú povinnosť. Aj v tejto časti súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď ani takúto povinnosť žalobkyni neuložil a zároveň ani strany podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej nepoučil. V prípade, že žalobkyňa žalobu v určenej lehote nepodá, súd prvej inštancie aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení (zákaze priblíženia) zruší.
26. Na základe uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že strany môžu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, žiadať podľa § 334 CSP o zrušenie neodkladného opatrenia.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v tom, že jej návrhu bolo plne vyhovené. Pokiaľ odvolací súd menil napadnuté uznesenie, tak len v časti trvania neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do bytu a naprával procesné pochybenie súdu prvej inštancie ohľadne uloženia povinnosti žalobkyni podať žaloby vo veci samej. Žalovaný tak mal úspech len v tej časti, pokiaľ v podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyni nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, resp. strany neboli o možnosti podať žalobu poučené, a časové neohraničenie trvania neodkladného opatrenia o zákaze
vstupu do bytu. Úspech žalobkyne v konaní je tak väčší ako úspech žalovaného, preto by žalobkyni patrila pomerná náhrada trov konania. Odvolací súd jej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnila.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).