Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-146-2024.pdf
PDF · 78.22 KB
Case nature
Subarea
39Ek/146/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Mestská časť Košice - Sídlisko KVP, so sídlom Trieda KVP 3132/1, 040 23 Košice - mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 00 691 089, práv. zast.: Daniela Sokol, advokátka, so sídlom AK Kuzmányho 57, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:42 106 834, proti povinnému: A. A., B.: X.X.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, XXX XX A., o vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 851,80 EUR a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom Exekútorského úradu ul. Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31 274 871, pod sp. zn. 196EX 81/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.01.2024 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 851,80 Eur na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. 41Cpr/30/2018 zo dňa 05.10.2020, vykonateľného dňa 11.11.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený sa zároveň domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Súd po preskúmaní podaného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 06.02.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi D. D. E., ktorá ju vedie pod sp. zn. 196EX 81/24.
3. Dňa 26.03.2024 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2024, prílohou ktorého bol výpis z Registra úpadcov na povinného. Zároveň súdu predložil Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.02.2024 spolu s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie povinným do vlastných rúk dňa 22.02.2024.
4. Vo svojom podaní exekútor uviedol, že oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril a návrh povinného považuje za nedôvodný, nakoľko podľa exekútora neexistuje zákonný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie.
5. Súd pre posúdenie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnej skúmal a zisťoval či povinná dodržala 15 dňovú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods.2 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že predmetný návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
6. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: „V zmysle § 61 k ods. 1 d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Pohľadávka ktorá je predmetom konania vznikla ako budúca pohľadávka, ktorá mala a mohla byť prihlásená do osobného bankrotu - Konkurzu č. 32OdK/292/2018 no nestalo sa tak. Na základe uvedeného sa stala pohľadávka nevymáhateľnou.
Po strate príjmu som zostal bez prostriedkov ktoré by som mohol použiť na splácanie exekúcie tejto a ďalších ktoré mám a žiaľ dostal som sa do dlhovej pasce a bez pracovného pomeru to nezvládnem. Mam 57 rokov a už ma nechce nikto zamestnať. Žiaľ neviem si preto splniť svoju povinnosť a keďže budúca pohľadávka nebola riadne prihlásená v konaní č. 32OdK/292/2018 stala sa nevymáhateľnou.“
7. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
8. Podľa § 45 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 14. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „Rozhodujúci deň").
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
17. V danej veci súd konštatuje, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. 41Cpr/30/2018 zo dňa 05.10.2020, vykonateľného dňa 11.11.2020, ktorým súd v základnom konaní uložil povinnému ako žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 851,80 Eur. Z exekučného titulu tiež vyplýva, že o nároku oprávneného na náhradu trov základného konania rozhodol prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. 41Cpr/30/2018 zo dňa 11.09.2019, keď oprávnenému, ako žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2020. Súd mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil.
18. Rovnako mal tak súd preukázané, že sa jedná o tzv. „novú pohľadávku“, na ktorú oprávnenému vznikol nárok po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, t.j. po 23.07.2018. Súd už v rámci posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie vykonal konkurznú lustráciu, na základe ktorej zistil skutočnosti, ktoré povinný v súvislosti s jeho oddlžením namieta vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32OdK/292/2018 zo dňa17.07.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2018 dňa 23.07.2018- jeho účinky nastali dňa 24.07.2018 a exekučný titul, resp. pohľadávka oprávneného vznikla právoplatnosťou rozsudku sp. zn. 41Cpr/30/2018 zo dňa 11.09.2019, t.j. dňa 08.07.2020. V zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, podľa ktorého len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, je zrejmé, že sa jedná o novú pohľadávku, ktorú nebolo možné do konkurzu prihlásiť, nakoľko v tom čase ešte neexistovala. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne a predmetnú pohľadávku preto možno uspokojiť v exekučnom konaní.
19. Súd po preskúmaní skutočností uvádzaných v návrhu povinného na zastavenie exekúcie a po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu konštatuje, že predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Momentálna finančná situácia povinného nemá vplyv na to, že exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene. Taktiež sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, alebo by bola dôvodom, pre ktorý by daná exekúcia bola neprípustná. Rovnako sa nejedná o pohľadávku v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, na ktorú nie je možné viesť exekučné konanie. Súd má za to, že momentálna nepriaznivá finančná situácia, na ktorú povinný v návrhu poukázal, nemusí predpovedať, že tento stav povinného bude pretrvávať aj v budúcnosti. Zároveň súd dodáva, že pohľadávku vymáhanú v danom exekučnom konaní možno uspokojiť aj z majetku, ktorý povinný môže nadobudnúť v budúcnosti. V danom prípade je vecou povereného súdneho exekútora, aby sa pri výkone exekučnej činnosti oboznámil s majetkovými a finančnými pomermi povinného a vzhľadom na jeho zistenia určil ďalší procesný postup podľa Exekučného poriadku. Rozhodnou skutočnosťou preto zostáva, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd v plnom rozsahu vyhovel a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, kedy exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie a zároveň nedošlo k zániku vymáhaného nároku alebo jeho časti. Preto je vedenie tejto exekúcie opodstatnené.
20. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady na podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t.j. existencia vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu daný exekučný titul ukladá. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
21. Súd pre úplnosť dodáva, že ak sa súdnemu exekútorovi počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie a v takomto potencionálnom prípade súdny exekútor danú exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví.
22. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Nakoľko si žiaden z účastníkov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil právo na náhradu trov exekúcie, súd o náhrade trov exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.