Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-688-2005.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/688/2005
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava- mestská časť Staré Mesto, 813 63, IČO: 30 807 484, 2/ Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 055, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 931,75 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Sud exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, Exekútorský úrad Rožňava, Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, trovy exekúcie vo výške 77,51 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na návrh pôvodného oprávneného a exekučného titulu – Rozhodnutí pôvodného oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX a č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX sa dňa 7.12.2005 začalo exekučné konanie proti povinnému.
2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“) na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701021044 dňa 21.12.2005.
3. Následne, okresný súd uznesením zo dňa 06.11.2015, č. k.: 3Er/688/2005-16 rozhodol o pripustení zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2016.
4. Dňa 03.06.2019 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uviedol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX a č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktoré sú v tomto konaní exekučnými titulmi, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Súdny exekútor v predmetnom podaní navrhol exekúciu zastaviť.
5. Podľa § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Podľa § 151 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať.
7. Podľa § 57 ods. 1 písmeno f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.07.2005, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2005 a vykonateľnosť dňa 08.09.2005, čo znamená že 10-ročná prekluzívna lehota uplynula dňa 24.08.2015 (10 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia). Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 12.11.2004, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2004 a vykonateľnosť dňa 07.01.2005, čo znamená že 10-ročná prekluzívna lehota uplynula dňa 22.12.2014 (10 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia). Na základe uvedených skutočnosti, citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva oprávneného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ exekučného poriadku zastavil.
10. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Súdny exekútor podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.12.2020 oznámil, že si trovy exekučného konania uplatňuje vo výške 319,93 Eur vrátane DPH.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. V zmysle ust. § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
15. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
16. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“).
17. Podľa § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 Eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
18. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
19. Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
20. Podľa § 15 ods. 1 písm. a)-j) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21. Podľa § 22 odsek 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. O trovách súdneho exekútora okresný súd rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, a podľa § 14, § 15 ods. 1 a § 22 odsek 1 vyhlášky v príslušnom znení účinnom do 30.06.2006. Okresný súd preskúmal exekučný spis predložený súdnym exekútorom a dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi je možné priznať odmenu podľa § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z v znení účinnom do 30.06.2006, keďže exekučné konanie sa začalo dňa 07.12.2005, pričom trovy exekúcie pozostávajú:
- Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s odsekom 2 a 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 Eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (3,32 Eur), doručenie príkazu na začatie exekúcie (3,32 Eur), doručenie exekučného príkazu (3,32 Eur), doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (3,32 Eur), každé zisťovanie majetku povinného (5× 3,32 Eur), každé zisťovanie účtu povinného (3,32Eur), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3× 3,32Eur), t.j. z odmeny spolu vo výške 46,48 Eur.
- Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 21,73 Eur za poštovné: (preukázané doručenkami založenými v predloženom exekučnom spise. ).
- Okresný súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 14 ods. 2 a 3 a § 15 vyhlášky za: žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie – 10 min., žiadosť zo dňa 02.06.2006 – 10 min., prípis zo dňa 20.08.2015 – 10 min., upovedomenie o zastavení starej exekúcie – 10 min., prípis – 10 min., návrh na priznanie trov exekúcie – 60 min., nakoľko ide o administratívne práce, ktorých náhrada je podľa § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora a náhrada za doručenie bola priznaná ako hotový výdavok.
- Okresný súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa ust. § 6 vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 33,19 Eur, nakoľko má za to, že z gramatického výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky vyplýva, že súdny exekútor má nárok na paušálnu náhradu vo výške 33,19 Eur len v prípade, ak dôjde k vymoženiu čo aj len časti vymáhanej pohľadávky predajom takejto nehnuteľnosti. Len zriadenie exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu nie je predpokladom uplatnenia tejto odmeny, ale musí dôjsť aj k reálnemu vykonaniu exekúcie spôsobom
- predajom danej nehnuteľnosti, a keďže zo spisového materiálu nezistil, že by súdny exekútor nehnuteľnosť povinného aj reálne predal, odmenu súdnemu exekútorovi za ich zriadenie nepriznal.
- Okresný súd taktiež nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za poštovné do budúcna vo výške 2,30 Eur, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je možné priznať náhradu hotových výdavkov, ktoré súdnemu exekútorovi ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.
- Okresný súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky titulom cestovných náhrad za vykonanie
pracovnej cesty dňa 26.01.2006 a v súvislosti s jej vykonaním ani náhradu za stratu času podľa § 23. Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom spise sa síce nachádza záznam o pracovnej ceste vykonanej dňa 26.01.2006, avšak súdny exekútor nepriložil doklad o zakúpení pohonných hmôt, fotografie dokazujúcu uskutočnenie pracovnej cesty, či iné dokumenty, ktoré by uskutočnenie pracovnej cesty dostačujúco preukazovali. Záznam z pracovnej cesty vyhodnotil okresný súd ako nedostačujúci na preukázanie nároku exekútora na priznanie náhrady za cestovné a stratu času. Súd má teda za to, že táto odmena nie je vyúčtovaná v súlade so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
- Okresný súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani sumu za archiváciu exekučného spisu vo výške 6,00 Eur. Podľa § 22 vyhlášky exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Okresný súd pri posudzovaní trov skúma ich účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť, pričom tieto trovy musia byť preukázané. Vzhľadom k tomu, že ide o úkon, ktorý sa bude realizovať až v budúcnosti po skončení exekučného konania, nejde o úkon urobený v exekučnom konaní. Úschova ukončených spisov je jednou z povinností súdneho exekútora, ktorú mu ukladá Exekučný poriadok, nejde o úkon potrebný na účelné vymáhanie nároku, a preto podľa názoru súdu nepatrí medzi trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi počas exekučného konania.
- Napokon, okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 8,50 Eur súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náhrada za kancelársky materiál– tlač, obálky, osobné doručenky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle § 22 Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 8,50 Eur súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
23. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
24. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier, toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
25. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
26. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.
27. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
28. Navrhované zmeny schválené neboli.
29. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).
30. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
31. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).
32. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
33. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 8,50 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.
34. Odmena súdneho exekútora vrátane jeho hotových výdavkov sa zvyšuje o 20% DPH, keďže súd má za preukázané, že súdny exekútor je jej platiteľom.
35. Podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.
36. Trovy exekúcie, ktorých náhrada bola priznaná súdnemu exekútorovi tak predstavujú sumu 77,51 Eur (46,48 Eur + 20% DPH vo výške 9,30 Eur + 21,73 Eur).
37. Z vyššie uvedených dôvodov a na základe zákonných ustanovení rozhodol okresný súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).