Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-11-2023.pdf
PDF · 126.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Martina Ľ. Fafaľáka, v právnej veci žalobov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., obaja právne zastúpený JUDr. Mgr. Radim Komka, LLM, advokát so sídlom advokátskej kancelárie, ul. Hlavná č. 27, IČO: 41343859, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, za účasti ďalších účastníkov: 1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H. I., 2/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX, XXX XX I. J., 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/ X, XXX XX D., 4/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako ďalší účastník, 5/ E. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX N., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OVBP2-2023/20252/73548 zo dňa 28.04.2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňový správny orgán – Obec Kapušany, ako stavebný úrad, vydal dňa 19.12.2022 stavebné povolenie (rozhodnutie č. SÚ 13-81/301/2021) v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby a stavebnom konaní na stavbu Rodinný dom, kanalizačná prípojka a žumpa, vodovodná prípojka na pozemku KN „C“ parc. Č. 1566/3 k. ú. D.. V stavebnom povolení určil podmienky, pričom v podmienke č. 24 zaviazal stavebníka situovať oplotenie pozemku tak, aby medzi krajnicou cesty a oplotením vznikol priestor šírky 1,75 m, pre budúcu výstavbu chodníka.
2. Žalovaný – Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky napadnutým rozhodnutím č. OU- PO-OVBP2-2023/20252/73548 zo dňa 28.04.2023, na základe odvolania žalobcov, zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že zo znenia výroku vypustil slová „vodovodná prípojka“ a vypustil podmienku č. 24 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. V ostatnom ostal výrok nezmenený.
3. Žalobcovia v prvom a druhom rade podali voči rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 03.07.2024, doručenú správnemu súdu nasledujúceho dňa, v ktorej navrhli rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, zároveň navrhli priznať žalobe odkladný účinok.
Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí
4. Stavebný úrad odôvodnil vydanie stavebného povolenia tým, že zistil, že realizáciou stavby a jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené Zákonom č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ďalej len „stavebný zákon“. Zistil tiež vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácii, stavebník zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov. Projektová dokumentácia spĺňa technické požiadavky na výstavbu. Umiestnenie stavby je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
5. Námietke účastníkov konania (žalobcov) na nesplnenie podmienok v oblasti dopravy, vo vzťahu k prístupovej obslužnej komunikácii, ktorá musí spĺňať príslušné technické parametre stavebný úrad nevyhovel, keď poukázal na stanovisko dopravného inžiniera E. I. D., zo dňa 08.11.2022, podľa ktorého súčasné parametre cesty zodpovedajú STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácii.
6. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia namietali vážnu nepresnosť podkladov pre vydanie stavebného povolenia, ktoré spočívalo v chybnom stanovisku E. I. D. zo dňa 08.11.2022; nesprávnu interpretáciu tohto stanoviska, ktorá odkazuje iba na tie časti, ktoré vyhovujú vydaniu kladného stanoviska k stavebnému povoleniu; procesné pochybenie pri vydaní stavebného povolenia, ktoré spočíva v nedodržaní územného usporiadania stavby tak, ako to bolo prezentované stavebným úradom na ústnom pojednávaní dňa 27.10.2022.
7. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že základným zákonným predpokladom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a určenia podmienok na jej umiestnenie je jej súlad so záväznou časťou územného plánu obce, ktorý odvolací orgán v odvolacom konaní v zmysle zásady materiálnej pravdy je povinný preskúmať. Východiskovým podkladom pre posúdenie podanej žiadosti na vydanie stavebného povolenia pre predmetnú stavbu bol územný plán obce Kapušany schválený uzn. č. 30/2003 zo dňa 25.04.2003 v znení neskorších zmien. Jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 4/2003 zo dňa 25.04.2003. V roku 2020 bola schválená Zmena a doplnok č. 4/2019, uzn. Obecného zastupiteľstva č.
46/2020 zo dňa 26.06.2020 a jej záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 4/2020.
8. Navrhovaný rodinný dom je napojený na miestnu komunikáciu, v súčasnosti aj podľa územného plánu obce ide o jednostrannú zástavbu. Pre toto územie platí aj reg. B10) Regulatívy pre tvorbu uličných priestorov v zastavanom území. Ide o uličný koridor ostatných miestnych obslužných komunikácii v jestvujúcej zástavbe: Celková šírka uličného priestoru by mala byť min 9 m, z toho šírka cestnej komunikácie min. 5,5 m u jednostrannej zástavby jednostranný chodník š. 1,75 m + jednostranný zelený pás š. 1,75 m. Umiestnenie rodinného domu nie je v kolízií s vytvorením uličného koridoru, ale oplotenie pozemku v časti mimo stavby rodinného domu pravdepodobne môže byť prekážkou pri realizácii uličného priestoru. Odvolací orgán uviedol, že umiestnená a povolená stavba je v súlade s platným a záväzným územným plánom obce Kapušany.
9. Vo vzťahu k zmenenému výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolací orgán uviedol, že keďže vodovodná prípojka bola povolená na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky, nemôže byť predmetom ďalšieho povoľovacieho konania. K vypusteniu podmienky č. 24 rozhodnutia odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že predmetom konania na prvom stupni bolo umiestnenie a povolenie stavby rodinného domu, kanalizačnej prípojky a žumpy a jeho predmetom nebolo povolenie oplotenia, teda podmienka č. 24. je neopodstatnená, netýka sa predmetu konania.
10. K námietkam účastníkov žalovaný uviedol, že predmetom konania na prvom stupni bolo umiestnenie a povolenie stavby pričom stanovisko E. D. je odpoveďou na otázky, či miestna komunikácia na pozemku KNC č. 1561, k.ú. D. zodpovedá STN 736110, či vyhovuje tejto STN pre posúdenie dopravného napojenia na predmetný RD, ďalej aké by mala cesta mať parametre, ak sa plánuje do budúcna výstavba na pozemkoch parc. KN C č. 1556 a 1557, k.ú. D. a či existujú nejaké obmedzenia pre rozšírenie cesty,
resp. výstavbu chodníka. Stanovisko nie je relevantným dokladom, na základe ktorého by stavebný úrad mal preukázané, že predmetná stavba je dopravne napojená v zmysle § 47 b) stavebného zákona. Čo sa týka možnosti rozšírenia miestnej komunikácie, odvolací orgán uvádza, že povolenie predmetnej stavby rodinného domu neznemožňuje budúce možné vytvorenie uličného koridoru. K uvedenej námietke žalovaný uviedol aj to, že podľa záväzného stanoviska obce Kapušany, ako príslušného cestného správneho orgánu zo dňa 6.12.2022, tento správny orgán súhlasil s napojením vjazdu na pozemok z miestnej kommunikácie na pozemku parc. KN C č. 1561, k.ú. D..
11. Žalovaný tiež uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že tým, že účastníkom boli predložené stanoviská obce Kapušany na ústnom pojednávaní, pričom stavebný úrad neumožnil účastníkom vyjadriť sa k týmto podkladom a tým odoprel účastníkom toto právo, avšak samotné porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku nie je dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.
12. K námietke, že stavebný úrad nedodržal územné umiestnenie stavby tak, ako ho prezentoval na ústnom pojednávaní, že stavba musí byť posunutá o 2 m oproti predloženej dokumentácii odvolací orgán uviedol, že zo zápisnice takýto záver nevyplýva, pričom ak by došlo k posunu stavby oproti predloženej dokumentácii, došlo by k nedodržaniu odstupových vzdialeností v zmysle § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia, repliky, dupliky
13. Žalobcovia sa včas podanou žalobou doručenou súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 04.07.2023, domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Zároveň navrhli priznať žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
14. Žalobcovia v žalobe namietali nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci; nesprávne právne posúdenie; rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcov pre nedostatok dôvodov neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné; v dôsledku procesných vád bola žalobcom ako účastníkom konania odňatá možnosť riadne konať pred správnym orgánom.
15. Konkrétne žalobcovia namietali:
- uličný priestor prístupovej obslužnej komunikácie musí spĺňať podmienky stanovené v Záväznej časti regulatív č. b. 10 a miestna komunikácia musí spĺňať požiadavky STN 73 61 10, pričom podľa žalobcov nespĺňa, resp. nebude spĺňať,
- neobjektívne odpovede E. D., keď súčasná miestna komunikácie má dĺžku 134 m a nie 85 m, ktorý svojou odpoveďou zaviedol stavebný úrad,
- porušenie ustanovenia § 47 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavba má byť prístupná z cesty miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie,
- argumentáciu žalovaného, ktorý považoval námietky žalobcov za nedôvodné s poukazom na stanovisko E. D., kde následne žalovaný uvádza, že toto stanovisko nie je relevantným dokladom,
- ničím neodôvodnené stanovisko žalovaného k možnosti rozšírenia miestnej komunikácie podľa ktorého povolenie stavby rodinného dobu neznemožňuje budúce vytvorenie uličného koridoru, ktoré je navyše v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý navyše obsahuje aj stanovisko E. F. H., ktorá uvádza, že stavba „by nemala“ znemožniť budúce vytvorenie koridoru,
- nevysporiadanie sa s námietkou vlastníka susednej parcely, ktorý podľa žalobcov odpovedal negatívne na otázku, či by súhlasil so záberom svojej parcely pre rozšírenie miestnej komunikácie,
- zrejmú nemožnosť vytvorenia a výstavby miestnej komunikácie, ktorá by zodpovedala dopranej norme STN 73 61 10 a to vzhľadom na prijaté závery zmeny územného plánu č. 5, keď miestna komunikácia musí mať celkovú šírku uličného priestoru min 9 m, z toho šírka miestnej komunikácie musí byť min. 5,5
m a chodník + zelený pás musí mať šírku 2x 1,75m, pričom v súčasnej dobe šírka asfaltu na miestnej komunikácii dosahuje v najužšom mieste 2,8 m.
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v žalobe sa jedná o obsahovo totožné námietky, ktoré žalobcovia ako odvolatelia vzniesli vo svojom odvolaní, pričom žalovaný sa s nimi dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Do pozornosti dal žalovaný skutočnosť, že v danom konaní bolo predmetom preskúmania rozhodnutia obce Kapušany o stavbe rodinného domu, pričom predmetom odvolacieho konania, ani konania na správnom súde nie je umiestnenie žalobcami namietanej prístupovej komunikácie. Navyše, umiestnenie
rodinného domu nie je v kolízii s vytvorením uličného koridoru podľa platného a záväzného územného plánu obce Kapušany a napadnutým rozhodnutím umiestnená a povolená stavba je v súlade s platným a záväzným územným plánom.
17. Žalobcami namietané stanovisko E. D. nie je záväzným stanoviskom v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona, ide len o vyjadrenie k spornej otázke, ktoré slúži stavebnému úradu na zistenie skutkového stavu veci. Záväzným je stanovisko obce Kapušany, ktorá vyjadrila svoj súhlas s napojením stavby z miestnej komunikácie.
18. K námietke žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné žalovaný uviedol, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku a žalovaný sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami. Žalobcami vytýkané procesné nedostatky neboli dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, keď nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Námietka vo vzťahu k podmienke č. 24, ktorá je podľa žalobcov nesplniteľná žalovaný uviedol, že vzhľadom na zmenu rozhodnutia je táto irelevantná. Potrebu zmeny výroku v rozhodnutí žalovaný riadne zdôvodnil. V závere žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 05.03.2024 vyjadrili aj ďalší účastníci – D. D. a J. D., stavebníci predmetnej stavby. Vo vyjadrení citovali príslušnú právnu úpravu a uviedli, že zamedzenie výstavby stavby na ich pozemku z dôvodu v budúcnosti plánovanej výstavby rodinných domov na pozemkoch žalobcov by bolo jednoznačným uprednostňovaním vlastníckych práv žalobcov na ich úkor, čo by bolo v rozpore s Ústavou SR a Občianskym zákonníkom, nakoľko vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. So zriadením vjazdu a napojením pozemkov vo vlastníctve stavebníkov súhlasila obec Kapušany ako stavebný orgán, jedná sa o napojenie na existujúcu komunikáciu parc. č. 1564 k.ú. D.. Vhodnosť tohto napojenia bola konštatovaná aj v projekte protipožiarneho zabezpečenia stavby. K rozšíreniu miestnej komunikácie je použiť aj pozemky parc. č. KNC 1562/3 a 1563 k.ú. D., ktorých vlastník sa síce vyjadril, že nesúhlasí so záberom len časti jeho pozemku, ale navrhol riešenia a to buď predaj celého pozemku alebo jeho výmenu z čoho vyplýva, že obec D. má aj iné možnosti ako rozšíriť cestu. Zároveň existuje aj možnosť vyvlastnenia.
20. K namietanému stanovisku E. D. stavebníci uviedli, že sa jedná o vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera pre Dopravné stavby zapísaného v zozname, ktorý vedie Slovenská komora stavebných inžinierov a takéto vyjadrenie môže byť pre stavebný úrad podporným vyjadrením zhodnocujúcim pomery v území z odborného hľadiska v oblasti dopravy.
21. Stavebníci tiež uviedli, že predmetom žiadosti o vydanie stavebného povolenia nebolo rozšírenie miestnej komunikácie, čo v zlúčenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním ani nie je prípustné a na podanie takejto žiadosti ani nie sú stavebníci oprávnení. Zastávajú názor, že stavebný úrad aj odvolací orgán postupovali v konaniach správne a vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zákonom.
22. Ďalej stavebníci v podaní vyjadrili nesúhlas k nariadeniu odkladného účinku uznesením
Správneho súdu v Košiciach zo dňa 25.1.2024, popísali dôvody, pre ktoré považujú toto rozhodnutie za nesprávne, kde opkrem iného uviedli, že stavba je pred dokončením.
23. Žalobcovia replikou na vyjadrenia k žalobe nereagovali.
Konanie na správnom súde
24. Žalobcovia podali zároveň so žalobou (doručenou 03.07.2023) aj návrh na priznanie jej odkladného účinku. Administratívny spis spolu s vyjadrením žalovaného bol súdu doručený dňa 28.12.2023. Správny súd v Košiciach, uznesením č.k. 1S/11/2023-62 zo dňa 25.01.2024, t.j. v zákonnej lehote rozhodol o priznaní odkladného účinku
25. Žiaden z účastníkov správneho súdneho konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, preto správny súd dňa 25.07.2024 verejne vyhlásil rozsudok.
Výber u relevantnej právnej úpravy
26. Podľa Čl. 1 ods. 1 prvej vety a Čl. 141 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu.1fd)
Podľa §62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu alebo podmienky územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania.1fd)
Podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona ak ide o stavebné konanie, ktoré je podľa § 39a ods. 4 spojené s územným konaním, dotknutými orgánmi sú všetky orgány, ktoré sú oprávnené uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom v územnom konaní a v stavebnom konaní, a orgán územného plánovania, ktorý overuje súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „Vyhláška“) dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.
Podľa § 12 ods. 6 písm. d) Vyhlášky záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.
Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Právny názor správneho súdu
27. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namietal nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci; nesprávne právne posúdenie; neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť; procesné vady a tým odňatie možnosti konať pred súdom, t.j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d), e), g) SSP.
28. Správy súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, a obsahom administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnuté rozhodnutie, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť.
29. Je možné zosumarizovať, že predmetom tohto konania je zodpovedanie v zásade dvoch otázok: 1/ či sa žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán pri vydávaní stavebného povolenia mal zaoberať otázkou, či povoľovaná stavba zasiahne do miestnej komunikácie, na ktorú je napojená tým spôsobom, že znemožní jej budúce rozšírenie tak, aby spĺňala príslušné normy, ktoré by v budúcnosti mala spĺňať tak, že neznemožní výstavbu rodinných domov na pozemkoch žalobcov; alebo sa touto otázkou zaoberať nemusel; 2/ ak áno, či táto vada spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
30. Správny súd dospel k záveru, že prvou otázkou sa žalovaný zaoberať mal. Táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, v zmysle ktorého v stavebnom konaní má skúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu. Žalobcovia v priebehu celého konania nedostali jasnú odpoveď na uvedenú otázku, pričom ju jasne a zrozumiteľne pokladali.
31. Záväzná časť územného plánu obce Kapušany v znení jej dodatku č. 5 z roku 2022 uvádza vo vzťahu k pozemkom žalobcov nasledovné: Komunikačne budú pozemky sprístupnené z jestvujúcej miestnej obslužnej komunikácie v ulici Bardejovská. Uličný priestor prístupovej obslužnej komunikácie musí spĺňať podmienky stanovené v Záväznej časti – regulatív č.b10. Komunikácia musí spĺňať požiadavky Záväznej časti - kap. C ZÁSADY A REGULATÍVY PRE UMIESTNENIE VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECH. VYBAVENIA ..., časť „Doprava“ a STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácii.“
32. Zo záväznej časti územného plánu obce Kapušany súd poukazuje na znenie pre toto
konanie relevantnej časti a síce regulatív b10 kde sa uvádza: U navrhovanej zástavby ulice s obojstrannou zástavbou dlhšie ako 100m – celk. šírka min. 10,25m, z toho: šírka cestnej komunikácie min 5,5 m (MOU 6,5/30) obojstranný chodník š. 2x 1,75m, jednostranný zelený pas medzi chodníkom a cestou o min. šírke 1,25m. Ulice s jednostrannou zástavbou a obojstrannou zástavbou do 100m – celk. šírka min 9,5m, z toho: šírka cestnej komunikácie min 5,5 m (MOU 6,5/30) jednostranných chodník š. 1,75 m, jednostranný zelený pás š. 1,75m (možnosť zriadenia chodníka).
33. V zmysle vyššie uvedeného, správny súd dáva za pravdu žalobcom, že správne orgány mali skúmať splnenie parametrov budúcej prístupovej cesty k ich pozemkom, ktoré určuje záväzná časť územného plánu. K žalobnej námietke ohľadom neurčitosti stanoviska E. H. zo dňa 26.04.2023, že stavba „by nemala“ znemožniť budúce možné vytvorenie uličného koridoru súd dáva za pravdu žalobcom a dodáva, že výpovedná hodnota tohto vyjadrenia je nulová.
34. Odpoveď na druhú otázku je zložitejšia, správny súd však s prihliadnutím na všetky okolnosti dospel k záveru, že sporná vada (nezaoberanie sa možnosťou rozšírenia cesty) nezakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pochybenie správnych orgánov nebolo tej intenzity, že by malo zakladať dôvody pre zrušenie rozhodnutia. V rámci tohto záveru súd vzal do úvahy predovšetkým: 1/ správne dopravné napojenie stavby, 2/ faktický stav, 3/ budúce usporiadanie vzťahov a zásah do práv žalobcov a 4/ spravodlivé usporiadanie vzťahov.
Ad 1/
35. Stavbe nemožno vytknúť nesprávne dopravné napojenie na miestnu komunikáciu. Táto skutočnosť nebola ani spornou. K stavbe je zabezpečený dopravný prístup prostredníctvom miestnej komunikácie, ktorej parametre mal s ohľadom na platný územný plán obce Kapušany skúmať stavebný úrad k čomu síce nedošlo, avšak táto skutočnosť nezakladá samotnú nesprávnosť napojenia stavby. Napojenie stavby je teda nesporné. Je faktom, že ak správnosť napojenia stavby využíva žalovaný nato, aby zdôvodnil svoj postup, že sa preto nezaoberal možnosťami budúceho rozšírenia cesty, takáto argumentácia kríva. Napojenie stavby na cestu je jedna vec a iná odlišná vec je budúce rozšírenie cesty, ktorú žalovaný mal skúmať.
36. Napojenie stavby na miestnu komunikáciu je teda v poriadku, rozšírenie cesty bude predmetom budúceho stavebného konania a povolenia. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na podľa nich chybné stanovisko E. D., je irelevantné, či chybné je, alebo nie je a irelevantné je aj to, či ho správne orgány vzali alebo nevzali na zreteľ pri svojom rozhodovaní, a to preto, že žalovaný sa otázkou budúceho rozšírenia cesty v zásade nezaoberal a uvedené stanovisko sa týka práve tejto otázky, nie otázky napojenia stavby na cestu.
Ad 2/
37. Aktuálny stav, ako vyplýva z fotodokumentácie doloženej stavebníkmi je taký, že stavba je de facto pred dokončením. Stavebníci stavbu realizovali na základe právoplatného stavebného povolenia, teda v dobrej viere a ich postupu nemožno nič vyčítať. Stavebné povolanie po rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2023, pričom uznesenie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe bolo
stavebníkom doručené 05.02.2024 a 21.02.2024. Pokiaľ za uvedenú dobu stavali a dostavali dom, tak ako to vyplýva s fotodokumentácie minimálne do fázy hrubej stavby, konali v súlade so zákonom v súlade so zásadou prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí.
Ad 3/
38. Nie je možné konštatovať, že rozhodnutím žalovaného došlo k trvalému znemožneniu rozšírenia miestnej komunikácie, tak ako si ju želajú žalobcovia, teda tak ako to aj vyplýva zo záväznej časti územného plánu. Cestu je možné rozšíriť jednak z opačnej strany, kde nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že vlastník dotknutého pozemku (ďalší účastníci tohto súdneho konania v rade 3/ a 4/) sa k rozšíreniu cesty postavili negatívne, pretože z ich odpovede na možnosť odpredaja časti ich pozemku zo dňa 05.12.2022 jasne vyplýva, že síce neposkytnú len časť ich parcely na rozšírenie cesty, keďže zvyšná časť by sa pre nich stala nepotrebnou, avšak súhlasia s odpredajom celej parcely, prípadne jej výmenu za iný obecný pozemok. Dokonca k tomuto vyjadreniu pripojili aj mapku s návrhom na výmenu pozemku.
39. Zároveň zo znenia vyjadrenia architekta pre obec Kapušany zo dňa 03.11.2022 vyplýva, že aj v takýchto prípadoch je možné udelenie príslušnej výnimky z noriem, ktoré určujú parametre ciest, pričom existujúci stav na danom mieste nie je natoľko kritický, aby zabránil výstavbe dvoch domov v preluke a v súčastnosti sa realizuje nová výstavba aj s horšími parametrami uličných koridorov ako je to v tomto konkrétnom prípade.
40. K uvedenému súd dodáva, že rozšírenie cesty v rozsahu parametrov vyplývajúcich z územného plánu bude v budúcnosti predmetom samostatného stavebného konania a povolenia, ku ktorému sa budú môcť žalobcovia vyjadriť ako účastníci konania. Ak žalovaný tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neznemožňuje vytvorenie prístupovej cesty k pozemkom žalobcom, bude musieť na tento fakt brať ohľad aj v budúcnosti pri vydávaní stavebného povolenia a rešpektovať právne závery uvedené v tomto rozhodnutí. K priamemu zásahu do práv žalobcov nedošlo, keďže miestna komunikácia je v obecnom vlastníctve, nepochybne odlišná situácia by bola, ak by dotknutá cesta bola vo vlastníctve žalobcov. Avšak nie je. Obec ako vlastník cesty, viazaný územným plánom, bude povinný dostáť svoje tvrdenia, že napadnutým rozhodnutím nebolo znemožnené zabezpečenie prístupu k pozemkom žalobcov. Stavebný úrad sa nezaoberal otázkou súladu stavby s časťou územného plánu týkajúcou sa otázky rozšírenia miestnej komunikácie, avšak miestnej komunikácie vo vlastníctve obce, teda fakticky vo svojom vlastníctve, a takáto chyba nemôže ísť na vrub stavebníkov, ale na vrub obce samotnej,
ktorá musí hľadať možnosti, aby bol zabezpečený riadny vstup žalobcov na ich pozemky, ktoré sú podľa územného plánu určené na výstavbu rodinných domov. A tieto možnosti ako je vyššie uvedené boli a sú.
41. Správny súd tiež k uvedenému dodáva, že má zato, že nie každé porušenie objektívneho práva musí vždy nevyhnutne znamenať aj porušenie subjektívneho práva žalobcu. V prejednávanej veci mohlo dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcov len okrajovo, priamy zásah do ich subjektívnych práv (v danom prípade vlastníckych k ich vlastným pozemkom) nedošlo. Aj uvedenú skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní zhodnotil tak, že porušenie objektívneho práva žalovaným nenadobudlo tej intenzity, ktoré by malo viesť k zrušeniu jeho rozhodnutia. Súd teda na tomto mieste skúmal proporcionalitu, zásah do práv žalobcov na jednej strane, kedy sa žalovaný mal zaoberať ich námietkami a zásah do
práv stavebníkov na strane druhej, ktorým by bolo zrušenie rozhodnutia žalovaného, pričom dospel k záveru, že takéto rozhodnutie by bolo vo vzťahu k stavebníkom neproporčné.
Ad 4/
42. Správny súd v úvahách, pokiaľ by mal žalobe vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokladal si otázku „Cui bono?“. V čí prospech by bolo takéto rozhodnutie. V stavebnom konaní nebola zodpovedaná otázka, či stavba s určitosťou zasiahne do prostredia tak, že nebude možné spornú cestu rozšíriť. Samotný žalovaný uvádza, že „nemala by“ zasiahnuť. Počítajúc teda s alternatívou, ktorú tvrdia žalobcovia, teda že stavba znemožní rozšírenie cesty správny súd podotýka, že žalobcovia by aj tak nedospeli k nimi požadovanému výsledku, teda nedosiahli by stav v ktorom by bolo možné rozšíriť cestu tak, aby táto spĺňala príslušné parametre, pretože by muselo dôjsť k odstráneniu stavby, čo súd predbežne posúdil tak, že nato nie sú splnené zákonné podmienky, keďže stavebníci postupovali v zmysle vydaného a právoplatného stavebného povolenia. Vyhovenie žalobe by samozrejme nemalo pozitívny dopad ani na stavebníkov, a teda ak by súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné, vytvoril by stav nikým neželaný, ktorého riešenie by bolo v nedohľadne, ktorého výsledok nebude iný ako ten, ktorý bude korešpondovať so súčasným faktickým stavom. Na vyššie položenú otázku si správny súd zodpovedal - „Neminem“ (v nikoho prospech).
43. Správny súd považuje rozhodnutie o zamietnutí žaloby s ohľadom na všetky okolnosti za spravodlivé. Samotné konštatovanie súdu v odôvodnení súdneho rozhodnutia, že svoj právny záver považuje za súladný so spravodlivosťou, ešte neznamená, že týmto konštatovaním naplnil znaky správnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Aby zmienka o spravodlivosti nezostala len prázdnou floskulou, ktorej cieľom je len ozdoba rozsudku, správny súd považuje v stručnosti za potrebné povenovať sa aj tejto otázke.
44. Hlavný rozdiel medzi formálnou a materiálnou spravodlivosťou spočíva v ich prioritách. Formálna spravodlivosť kladie dôraz na prioritu formy, dôležitý je teda formálny proces, postup, pomocou ktorého dôjdeme ku konkrétnemu výsledku. Formálna spravodlivosť je založená na myšlienke, že ak je spravodlivý samotný proces, automaticky bude spravodlivý aj výsledok tohto procesu. Koncepcia materiálnej spravodlivosti však stojí proti tejto téze a hovorí o tom, že dôležité je, aby sa hodnotil ako spravodlivý najmä samotný výsledok.
45. Áno, tak ako bolo vyššie uvedené, rozhodnutie a postup žalovaného a pred ním rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu, nieslo vyššie uvedené nedostatky, (predovšetkým to, že správne orgány sa nezaoberali otázkou možnosti rozšírenia cesty), avšak vo výsledku nemožno stanoviť, že by napadnuté rozhodnutie nieslo známky výslovnej nespravodlivosti, a to predovšetkým preto, že hlavný cieľ žalobcov, teda výstavba cesty podľa platných noriem a územného plánu k budúcim domom na ich pozemkoch nebol rozhodnutím znemožnený. Aristoteles popisuje spravodlivosť ako stred a nespravodlivosť ako krajnosť, najprv je potrebné určiť tieto krajnosti, teda nespravodlivosť a až potom identifikovať samotný stred, teda spravodlivosť. Bez poznania nespravodlivosti nie je možné, aby sme vedeli nájsť spravodlivosť. Ak by žalovaný svojim rozhodnutím nadobro znemožnil žalobcom realizovať ich cieľ, jednalo by sa o rozhodnutie nespravodlivé, to sa však nestalo.
46. S poukazom na uvedené považuje správny súd za potrebné na tomto mieste dodať, že jeho 11
rozhodnutie nie je výsledkom bezbrehého právneho naturalizmu, v ponímaní prednosti spravodlivosti pred zákonom. Žalovaný nekonal contra legem ani in fraudem legis, pravdou však zostáva, že sa dôsledne neriadil zákonom, avšak toto porušenie nemožno pripísať na vrub s ohľadom na všetky okolnosti poctivým stavebníkom, preto sa zamietnutím žaloby správny súd zo všetkých síl snažil o priblíženie k spravodlivosti a k čomu na záver odkazuje na citát popredného právneho teoretika O. „...môžeme sa vždy len snažiť o priblíženie sa pravde alebo spravodlivosti tým, že budeme vytrvalo eliminovať to nesprávne alebo nespravodlivé, nikdy si však nemôžeme byť istí, že sme dosiahli konečnej pravdy alebo spravodlivosti.“
***
47. V súhrne uvedeného a s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy, ktorými sa správny súd pri svojom rozhodovaní riadil, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo nezákonné, žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d), e), g) SSP neboli správnym súdom posúdené ako relevantné do tej miery, že by zakladali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať. Ďalším účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im neuložil žiadnu povinnosť (§ 169 SSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba 2 1S/11/2023
dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.