Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Sas-1-2024.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13Sas/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X. XXXX XXXX/X, XXX XX D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Taragel a Akram s.r.o., so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.8.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.2.2010 podľa ustanovenia § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
2. Žalobca požiadal dňa 26.6.2023 o priznanie starobného dôchodku od 24.3.2010, kedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.8.2023 zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
4. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2023 odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, k 24.3.2010 nebol dôchodkovo poistný najmenej 15 rokov, získal 3 028 dní dôchodkového poistenia, teda 8 rokov a 108 dní, z čoho vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
6. Pretože žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. kategórie funkcií, v II. kategórii funkcií získal 334 dní a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 1.2.2010, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom
a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie a do III. pracovnej kategórie, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Doba služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto mu pre nárok na starobný dôchodok doba služby v rozsahu 38 rokov a 57 dní nebola hodnotená.
7. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
8. Správny orgán zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku.
9. Zamestnanie – funkcia hasič, ktoré žalobca vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných programoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.
10. Námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby hasiča nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby hasiča nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku.
11. Inak bolo rozhodnuté len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného v právoplatnom rozhodnutí. Právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.
12. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 5.12.2023.
Argumentácia žalobcu
13. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 1.2.2024 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu.
14. V podanej žalobe tvrdil, že pre výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.7.1967 do 29.4.1969 v III. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 15.9.1973 do 31.12.1989 v III. pracovnej kategórii, od 1.1.1990 do 31.1.1990, z toho v II. pracovnej kategórii 334 dní a 31 dní v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1.1.1991 do 31.1.2010 v III. pracovnej kategórii.
15. Sporným je podľa žalobcu hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného žalobcom pri výkone služby hasiča, ktoré žalovaný odmieta uznať ako dobu dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca nesúhlasí so závermi a odôvodnením rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný pri rozhodovaní o nároku a výške starobného dôchodku žalobcu nezohľadnil pre účely doby trvania dôchodkového poistenia žalobcu dobu výkonu služobného pomeru hasiča. Žalobca v dôsledku nesprávneho a striktne gramatického výkladu zákona prijal rozhodnutie, ktoré žalobcu ako poistenca všeobecného aj osobitného systému poistenia diskriminuje ako poistenca osobitného systému, keď žalovaný žalobcovi roky dôchodkového poistenia v osobitnom systéme vôbec nezohľadnil.
16. Uviedol, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z.z. nemá za cieľ znemožniť pri posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnenie celej doby poistenia (bez ohľadu na to, či
ju získal v osobitnom systéme poistenia alebo všeobecnom) a vyžadovať po poistencovi, aby nadobudol celú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., a teda ignorovať doby poistenia, ktoré boli zohľadnené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok.
17. Žalobca ďalej tvrdil, že k otázke nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2022 Z.z. existuje pomerne rozsiahla a ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, ako aj správnych súdov, od ktorej sa žalovaný odklonil, resp. závery ktorej si žalovaný svojvoľne interpretuje, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonným, arbitrárnym a založeným na nesprávnom právnom závere. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný dospel aj k nesprávnemu skutkovému záveru, keď konštatoval, že žalovaný nebol dôchodkovo poistený 15 rokov, čo nie je pravda.
18. Žalovaný si podľa žalobcu nesprávne vykladá závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012 tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje len dobu výkonu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií. Nakoľko výkon služby, ktorú žalobca vykonával, nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií, dobu výkonu služby hasiča žalovaný pre účely priznania starobného dôchodku žalobcovi nezohľadnil. Takýto výklad je nesprávny a žalovaný si toho musí byť vedomý.
19. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa neho hovorí len o zachovaní nárokov poistencov zaradených do tzv. zvýhodnených pracovných kategórií podľa zákona č. 100/1988 Zb. a jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípade, že žiadateľ o dôchodkovú dávku nedosiahol dôchodkový vek podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda žiada o priznanie dôchodku v zníženom dôchodkovom veku, čo nie je prípad žalobcu.
20. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.8.2012, v zmysle ktorého ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.2.2024 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci starobného dôchodku uvedeného v napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Aplikovaná právna úprava
22. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
23. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny
vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
25. Podľa § 21 odsek 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy,1a) ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 143t ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, hasič, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu. (pozn. zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení)
28. Podľa § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dňom podania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
29. Správny súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 10.7.2024. Vychádzal pritom z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu a z citovaných ustanovení zákonov, aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s tým, či žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok.
30. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupoovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 24.3.2010.
31. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, prieom vznik takéhoto nároku sa posudzuje pod3a zákona platného a úeinného v ease, kedy malo dôjs? k splneniu objektívnych podmienok, tzn. v danom prípade pod3a zákona e. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpeeení policajtov a vojakov v spojení so zákonom e. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Výsluhový dôchodok je v zmysle § 30 písm. d) zákona e. 328/2002 Z.z. dávkou výsluhového zabezpeeenia.
32. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpeeenia osobitných skupín poistencov jednoznaene vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpeeenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnanca) pre dávky dôchodkového poistenia.
33. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/212/2014 zo doa 30.11.2016 vyplýva, že kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cie3om je zabezpeei?, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zoh3adnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpeeuje užší okruh dávok sociálneho zabezpeeenia a zoh3adouje ako dobu poistenia iba dobu výkonu
služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon e. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zoh3adoovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zoh3adnenia kategórie funkcií a bez zoh3adnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutoenosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpeeenia sú vylúeení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov pod3a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky zapoeítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v easti upravujúcej nárok na starobný, predeasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
34. V dôsledku súbežného uplatoovania týchto systémov tak nesprávnym a výluene gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
35. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odeleneniu dôchodkového zabezpeeenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cie3. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cie3 vyžadova? od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výluene pod3a ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výluene len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, prieom tieto podmienky sú stanovené pre iné druhy zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
36. Je potrebné skúma? pôsobnos? zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v ureitom období poistení v inom, osobitnom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v ease vzniku poistného vz?ahu a aj poeas jeho trvania, právna úprava mala zabezpeeova? komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na nároené špecifiká ich služby.
37. Absolútne vylúeenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpeeenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraniených systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná pois?ovoa vôbec nepochybuje o spôsobe výpoetu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpeeuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zoh3adnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovaného sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a zapoeítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky eas. Pre poistencov, ktorí získali eas? poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúko3vek pochybnos? nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme
38. Správny súd preto zastáva názor, že aj vtedy, ak žalobca nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má žalovaný povinnos? vykona? výpoeet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok prizna? žalobcovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.
39. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpeeenia poistencov osobitného systému, najprv vypoeíta? teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keiže výsluhový dôchodok má po dovašení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpeeenia (poistenia) charakter dávky v starobe, žalovaný má postupova? v súlade s elánkom 33 Dohovoru e. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod e. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok žalobcu môže
kráti?, a to primerane k poetu skoneených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku pod3a § 39 zákona e. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpeei? vojakom a policajtom vyššiu úroveo ich zabezpeeenia v starobe za dobu výkonu ich služby a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych pois?ovacích a zabezpeeovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
40. Pri ureení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpeeenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia zapoeíta? aj doby, ktoré boli zhodnotené na úeely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez oh3adu na skutoenos?, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku kráti? v pomernej easti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
41. K argumentácii žalovaného správny súd uvádza, že žalobcovi skoneil služobný pomer hasiea doa 31.1.2010, prieom z ustanovenia § 143t ods. 2 zákona e. 328/2002 Z.z. priamo vyplýva, že hasie, ktorému skoneí služobný pomer v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, môže požiada? Sociálnu pois?ovou o priznanie starobného dôchodku alebo predeasného starobného dôchodku pod3a zákona e. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s tým, že doom podania tejto žiadosti zaniká hasieovi nárok na výsluhové zabezpeeenie.
42. Správny súd dospel k záveru, že žalobca splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom (8 rokov a 108 dní) a osobitnom systéme dôchodkového zabezpeeenia (38 rokov a 57 dní) spolu v rozsahu viac ako 15 rokov doom dovašenia 62 rokov pod3a § 65 ods. 1 zákona e. 461/2003 Z.z. Vzh3adom na skutoenos?, že žalobcovi bol od 1.2.2010 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovašení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpeeenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, v súlade s elánkom 33 Dohovoru e. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod e. 416/1991 Zb., starobný dôchodok žalobcu možno iba kráti? a to primerane k poetu skoneených rokov doby trvania jeho služby hasiea, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku pod3a § 39 zákona e. 328/2002 Z.z.
43. V ialšom konaní bude úlohou dotknutých orgánov verejnej správy pre posúdenie nároku na starobný dôchodok zoh3adni? tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie výkonu služby. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so zapoeítaním celej doby výkonu služby hasiea vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok kráti? v súlade s elánkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
44. O trovách konania súd rozhodol pod3a ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
45. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.