Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 23. mája 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal odvolanie obžalovaného K. O. a poškodeného F. C. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. z 23.1.2019, a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 23.1.2019 v časti výroku o náhrade škody, ktorým bol podľa poškodený F. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., Ul. T. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Na základe obžalovanému K. O. , nar. X.X.XXXX v U., trvale bytom E. H. Z., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,

podľa u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému F. C., nar. X.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., Ul. T. XXXX/XX, škodu vo výške 883,- Eur (osemstoosemdesiattri eur). Podľa poškodeného F. C., nar. X.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., Ul. T. XXXX/XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa odvolanie obžalovaného K. O. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného K. O. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Za to mu okresný súd podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa súd poškodeného F. C. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a poškodený. Poškodený podal odvolanie iba voči výroku o náhrade škody.

Obžalovaný v odôvodnení podaného odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že zranenie poškodeného C. nezavinil. V tomto smere nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné. Skutková veta obžaloby, ktorú v podstate prevzal do svojho rozhodnutia aj okresný súd, neopisovala skutok, ale skutkový dej. Opisovala súhrn bližšie neutriedených skutkových okolností, a to len veľmi všeobecne a nedostatočne. Skutok je čin človeka, prejav jeho vôle. Hranicu medzi jednotlivými skutkami tvoria práve prejavy vôle. Pokiaľ nie je medzi prejavmi vôle vzájomná závislosť (jeden prejav vôle je predpokladom pre vykonanie druhého prejavu vôle), je zmena prejavu vôle hranicou medzi jednotlivými skutkami. Z hľadiska trestného práva sú významné len tie skutky, ktorých následkom bolo porušenie záujmov chránených a ktoré sú pokryté zavinením. K priebehu skutkového deja uviedol, že otvoril dvere svojej cely, ktorými nechtiac udrel poškodeného. Poškodený mu začal nadávať a došlo medzi nimi k fyzickému stretu. Následkom tohto stretu boli odreniny, ktoré mohli spôsobovať poškodenému len lokálnu bolesť v trvaní 2 až 3 dni (znalecký posudok) a roztrhnutá košeľa. Tento skutok - udretie poškodeného dvermi a následný fyzický stret s poškodeným nevyvolal žiadne následky významné pre záujmy chránené . Poškodený potom odišiel na svoju celu. Tam sa napil vody, zúril a nadával. On v tom čase odišiel s odsúdeným Q. do televíznej miestnosti a spolu s ďalšími odsúdenými pozeral televízor. Tento skutok - odchod do televíznej miestnosti a pozeranie televízie bol pre záujmy chránené bezvýznamný. Poškodený potom prišiel do televíznej miestnosti, zozadu ku nemu pristúpil a udrel ho do hlavy. Po prvotnom šoku vstal a prišiel ku poškodenému. Poškodeného kopol do oblasti pása a keď odchádzal od poškodeného, ten vzal stoličku a udrel ho ňou po chrbte. Následne došlo medzi nimi k fyzickému stretu, poškodený mu dal tri facky a snažil sa ho udrieť do tváre. Útoku sa bránil, pričom poškodený spadol na zem. Pád na zem spôsobil poškodenému ujmu na zdraví. Tento skutok - reakcia na útoky a bránenie sa útokom poškodeného mohol (ale aj nemusel) vyvolať následok významný pre záujem chránený , a to ujmu na zdraví poškodeného - zlomenie kľúčnej kosti. Z uvedených okolností je zrejmé, že významný pre trestné konanie bol len tretí skutok. Ide o to, či ujma na zdraví poškodeného bola pokrytá jeho zavinením. Predpokladom zavinenia je príčinná súvislosť medzi jeho aktívnym konaním a pádom poškodeného na zem. Teda, že jeho konanie zapríčinilo pád poškodeného na zem, pri ktorom došlo k ujme na zdraví. V týchto súvislostiach poukázal na výpovede svedkov. Svedok Z. L. vypovedal, že keď obžalovaný odchádzal, vtedy ho C. udrel stoličkou po chrbte. Otočil sa, chytil poškodeného, nejako ho zodvihol do vzduchu a potom ho hodil na zem. Spadli na zem a vtedy praskla C. kľúčna kosť. Svedok Z. vypovedal, že videl ako sa s poškodeným hádajú. Iba sa naťahovali, nebolo to nič vážne. Potom spadli spolu na zem. C. chcel O. zodvihnúť nohu a nejako nešťastne spadli na zem. Obžalovaný spadol na poškodeného. Nešlo tam o žiadny chmat, ale bola to nešťastná náhoda. Svedok L. vypovedal, že počul ako obžalovaný kričal na poškodeného, že ide na neho odzadu. Keď sa otočil, už boli v sebe, bili sa a obžalovaný nejakým spôsobom chytil poškodeného, zodvihol ho a praštil o zem. C. na neho prvý zaútočil a O. vtedy chytil zo tri facky. Obžalovaný poškodeného zdrapil, C. sa ho chytil a potom spadli. Svedok Q. vypovedal, že poškodený prišiel zozadu k obžalovanému. Poškodený udrel obžalovaného dlaňou do tváre. Obžalovaný ostal v šoku sedieť, následne vstal, obehol okolo stola a začali sa biť. Jeden druhého sa snažili zasiahnuť rukami. Obžalovaný O. sa postavil chrbtom k múru a videl ako poškodený C. sa päsťou snažil udrieť obžalovaného do tváre. Ten použil chmat sebaobrany, dostal poškodeného do vzduchu, stočil ho a ten nešťastne dopadol na tvrdú podlahu. Bolo počuť ako puká nejaká kosť. Obžalovaný poukázal na to, že dvaja svedkovia L. a L. uvádzali alternatívny priebeh skutkového deja. Buď on hodil poškodeného na zem alebo poškodený sa ho chytil, boli zakliesnení a spadli na zem. Jeden svedok - Q. uvádzal, že v rámci obrany hodil poškodeného na zem. Svedok Z. vypovedal, že nešťastnou náhodou spadli na zem, potom ako stratili stabilitu ako následok toho, že C. mu chcel zodvihnúť nohu. Všetci svedkovia uvádzali, že v čase keď s poškodeným spadli na zem, útočil poškodený C.. Následok - spôsobená ujma na zdraví mohol vzniknúť ako hodením poškodeného na zem, čo by zapríčinil on, tak aj pádom poškodeného na zem po strate stability, čo by nezapríčinil. Podotkol, že poškodený C. sa na neho zavesil rukou okolo krku, dal mu tzv. kravatu a snažil sa ho stiahnuť na zem. Neudržal rovnováhu a spolu spadli na zem. Spadol na poškodeného. Z týchto dôvodov, pokiaľ sú podľa výsledkov dokazovania možné dve alternatívy skutkového deja a obe môžu vyvolať rovnaký následok, bolo potrebné zvoliť tú, ktorá bola pre neho priaznivejšia. Priaznivejšia alternatíva bola, že ujma na zdraví vznikla poškodenému pádom na zem v dôsledku straty stability pri útoku na neho, pretože pri takomto priebehu skutkového deja mu ujmu na zdraví nezapríčinil, a teda takýto následok nebol pokrytý jeho zavinením. Pokiaľ by sa zvolila pre neho nepriaznivejšia alternatíva, a to že na útok poškodeného C. stoličkou po chrbte a útok päsťami do tváre mal reagovať tým, že poškodeného zhodil na zem, nebolo by možné jeho konanie posúdiť ako trestný čin. V týchto súvislostiach bolo treba zohľadniť, že poškodený na neho opakovane útočil, aj keď ten žiadnu aktivitu voči poškodenému nevyvíjal (úder rukou do hlavy zozadu v televíznej miestnosti, úder stoličkou po chrbte na chodbe). Teda jeho čin by bol reakciou na priamy a trvajúci útok poškodeného, ktorý ho niekoľkokrát udrel do tváre (svedok L.) a snažil sa ho udrieť do tváre (svedok Q.). Jeho reakciu možno vyhodnotiť ako nutnú obranu, ktorú vzhľadom na intenzitu a charakter útokov poškodeného nemožno hodnotiť ako celkom zjavne neprimeranú. Vzhľadom k okolnostiam by bola táto obrana primeraná k intenzite útokov. Obžalovaný navrhol podľa zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine a treste a na základe ustanovenia podľa ho spod obžaloby oslobodiť.

V doplnení odvolania obžalovaný uviedol, že podľa napadnutého rozsudku mal poškodeného zhodiť na podlahu chodby a spôsobiť mu zlomeninu kľúčnej kosti. Výsledky dokazovania umožňovali pokladať za preukázané, že k zlomenine kľúčnej kosti došlo pádom poškodeného na zem, prípadne jeho pádom na poškodeného. Výsledky dokazovania ale neumožňovali bez pochybností ustáliť príčinu pádu. Podľa vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní príčinou pádu poškodeného na zem mohlo byť jeho vôľové konanie - zhodenie poškodeného na zem, vôľové konanie poškodeného - pád poškodeného na zem pri pokuse ho stiahnuť na zem alebo mimovoľné ľudské konanie - podmienené reflexné konanie obidvoch, následkom ktorého bola strata stability a pád poškodeného na zem a následný jeho pád na poškodeného. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s alternatívnym priebehom skutkového deja, ktorý vyplýval z výpovedí svedkov. Skutočnosť, že očití svedkovia uvádzali viac možností, resp. príčin pádu poškodeného na zem v odôvodnení ani neuviedol. Pri fyzickom konflikte dvoch ľudí, výsledkom ktorého je ujma na zdraví, nemožno automaticky pokladať toho, kto vyhrá za páchateľa trestného činu. Pri tomto fyzickom strete mohol aj on utrpieť ujmu na zdraví. Ide o to, či bola ujma na zdraví zapríčinená konaním druhého účastníka fyzického stretu a či bola pokrytá aj jeho zavinením. Konanie v zmysle trestného práva je prejav ľudskej vôle. Trestnoprávnu relevanciu má len prejav vôle vôľou riadený, teda k cieľu zameraný svalový pohyb človeka. Konanie má fyzickú, ale aj psychickú zložku. Pohyb alebo zdržanie sa pohybu sú konaním v zmysle len vtedy, pokiaľ ich riadi vôľa človeka, teda pokiaľ sú jej prejavom. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa ustanovenia Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie. Podstatou úmyslu je predstava páchateľa opierajúca sa o jeho vôľu, zameraná na trestnoprávne relevantné skutočnosti (konanie, následok). Z uvedených konštatácií je zrejmé, že alternatívne príčiny pádu poškodeného na zem, okrem zhodenia poškodeného na zem, nie sú kryté jeho zavinením. Boli by prejavom vôle poškodeného a príčinou pádu alebo by sa nejednalo o konanie riadené vôľou účastníkov fyzického stretu, ale o mimovoľné ľudské konanie. Bolo by iba reflexom, pri ktorom účastníci fyzického stretu nemali žiadne predstavy o následkoch a ani mať predstavy nemohli. Preto jeho konanie nebolo pokryté zavinením. Okresný súd sa nevysporiadal s jeho obranou, že z jeho strany išlo o nutnú obranu. Všetci očití svedkovia potvrdili, že v čase, keď došlo k pádu poškodeného na zem a jeho následnému pádu na poškodeného, útočil poškodený. Ide o výpovede svedkov L., Z., L. a Q.. Pokiaľ teda útočil poškodený, aj keby bola jeho reakcia na tento útok vôľová, bola splnená podmienka nutnej obrany, že len odvracal prebiehajúci útok zo strany poškodeného. Pokiaľ by v rámci obrany pred útokom poškodeného tohto zhodil na zem, nejednalo by sa o obranu celkom zjavne neprimeranú spôsobu a okolnostiam útoku. Úder päsťou, či stoličkou môže mať nepochybne vážne následky. Je potrebné zohľadniť aj okolnosť, že poškodený fyzický stret vyprovokoval zákerným útokom úderom do hlavy zozadu, keď sedel a pozeral televízor. Poškodený ho udrel po chrbte stoličkou v čase, keď už od neho odchádzal. Potom možno jeho obrannú reakciu považovať za primeranú. Všetky alternatívne príčiny pádu poškodeného na zem boli možné a po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nebolo možné presne ustáliť priebeh skutkového deja. Z týchto dôvodov nebolo možné ustáliť, že k ujme na zdraví poškodeného došlo práve tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Poškodený podal odvolanie proti výroku o náhrade škody. V písomných dôvodoch prostredníctvom splnomocnenca uviedol, že okresný súd mal rozhodnúť podľa a obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Vznik škody bol nesporný. Rovnako bola nesporná súvislosť medzi vznikom škody a trestným činom, ktorý spáchal obžalovaný. V rámci predmetného dokazovania bol podklad na uloženie povinnosti nahradiť mu spôsobenú škodu. Na rozhodnutie o povinnosti obžalovaného nahradiť mu spôsobenú škodu nebolo potrebné vykonávať žiadne dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania obžalovaného. Bol presvedčený, že trestné stíhanie obžalovaného by sa nijakým spôsobom nepredĺžilo v prípade, že by súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť mu riadne a včas uplatnenú škodu. Obžalovaný bol zo skutku usvedčený a bol daný predpoklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody. Konaním obžalovaného utrpel zlomeninu kľúčnej kosti v strednej tretine vľavo, mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, odreniny v oblasti pravého prsného svalu a pravej časti hrudníka, pričom liečba zlomeniny kľúčnej kosti ho obmedzovala v obvyklom spôsobe života minimálne 4 až 5 týždňov a vyžiadala si dobu liečenia 8 týždňov. Navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav (znalecký posudok MUDr. Gémeša týkajúci sa utrpených zranení a lekársky posudok o bolestnom) podľa zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a sám podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť mu škodu v trestnom konaní, čím predíde iniciovaniu civilného procesu.

Obžalovaný O. sa k odvolaniu poškodeného písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že MUDr. Peter Gémeš nikdy neliečil poškodeného v súvislosti s predmetným poškodením zdravia. Z týchto dôvodov znalec s poukazom na ustanovenie a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nebol oprávnenou osobou v tomto prípade vydať lekársky posudok. Bol teda spracovaný a vydaný neoprávnenou osobou, a preto bol dôkazom absolútne neúčinným. Z týchto dôvodov okresný súd nemal pre určenie výšky bolestného žiadny použiteľný podklad, a preto jeho rozhodnutie odkázať podľa poškodeného so svojim nárokom na civilný proces bolo v súlade so zákonom.

Prokurátor v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie obžalovaného ako nie dôvodné zamietnuť.

Krajský súd preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný a poškodený podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými osobami, odvolanie obžalovaného je nedôvodné a odvolanie poškodeného voči výroku o náhrade škody je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa príslušných ustanovení , objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech pri zachovaní možnosti uplatnenia jeho práv na obhajobu a náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a presvedčivo i výstižne vysvetlil, ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovaného. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovaného, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade na toto odôvodnenie odkazuje.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy postupom podľa , keď dospel k záveru o spáchaní skutku obžalovaným K. O.. Na základe vykonaných dôkazov sa okresný súd nedostal do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dôkazy v plnom rozsahu umožňovali ustáliť príčinu pádu poškodeného na podlahu, a to úmyselným konaním obžalovaného a vylučovali ostatné alternatívy uvádzané obžalovaným. Obžalovaný je zo žalovaného trestného činu usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného C., svedkov L., R., Q., C., Z., L., Q. a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru krajského súdu preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol odsúdeného C. tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťami rúk do oblasti tváre, kopal nohami do tela a v závere fyzického útoku ho nadvihol a zhodil na podlahu, čím poškodenému spôsobil zlomeninu kľúčnej kosti a mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, pravého prsného svalu a pravej časti hrudníka, pričom liečba zlomeniny kľúčnej kosti poškodeného obmedzovala v obvyklom spôsobe života 4 až 5 týždňov.

K začiatku fyzického konfliktu poškodený C. vypovedal, že bol kúsok od obžalovaného, ktorý sedel na stoličke. Obžalovaný chcel vstať zo stoličky. Poškodený si myslel, že ho ide udrieť. Z tohto dôvodu mu dal slabšiu facku. V prípade, že by mu facku nedal, tak by ju dostal on. Obžalovaný vzápätí obehol okolo stoličky, začal ho udierať päsťami do tváre i hrude, kopancami do chrbta a zhodil ho na zem, pričom spadol na neho. Svedok L. vypovedal, že obžalovaný išiel za C. a kopal ho. C. sa otočil ku O. a obžalovaný ho kopol do trupu v oblasti pása. Obžalovaný chytil C., zodvihol ho do vzduchu a zhodil ho na zem. Svedok R. vypovedal, že obžalovaný bil C., lebo bol mohutnejší a silnejší. Ten sa bránil tým, že zobral do rúk stoličku a odtláčal O. od seba. Potom ho obžalovaný hodil o zem. Svedok Q. vypovedal, že obžalovaný vstal, obehol okolo stola a začali sa s poškodeným biť. Jeden druhého sa snažil zasiahnuť rukami. Svedok C. vypovedal, že obžalovaný O. sedel, potom sa postavil a začal poškodeného naháňať.

Poškodený a svedkovia vypovedali zhodne aj o časti konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorej došlo k zlomenine kľúčnej kosti poškodeného. Poškodený C. vypovedal, že obžalovaný mu podkopol nohy, a preto spadol na chrbát. Obžalovaný spadol na neho. Svedok L. vypovedal, že obžalovaný chytil C., nejako ho zodvihol do vzduchu a hodil ho na zem. Keď spadli na zem, praskla C. kľúčna kosť. Svedok R. vypovedal, že obžalovaný C. hodil o zem a tak si C. zlomil kľúčnu kosť. Svedok L. vypovedal, že obžalovaný nejako chytil poškodeného, zodvihol ho a praštil ho o zem. Obžalovaný spadol na zem spolu s ním. Nadvihnutie a hodenie poškodeného na zem obžalovaným bolo preukázané výpoveďami poškodeného, svedkov L., R., L., ktorí vypovedali zhodne o týchto okolnostiach.

Bez povšimnutia odvolacieho súdu nezostalo tvrdenie obžalovaného, že poškodený C. ho škrtil a v podstate ho stiahol na zem, lebo stratil ťažisko. Svedok Z. vypovedal, že O. a C. stáli oproti sebe, iba sa naťahovali, nebolo to nič vážne a potom spadli na zem. Svedok Q. vypovedal, že obžalovaný stočil poškodeného a ten dopadol nešťastne na zem. Svedok S. si myslel, že O. neúmyselne ublížil C.. Z podrobnej analýzy výpovede obžalovaného a v jeho prospech vypovedajúcich svedkov možno vyvodiť, že obžalovaný vypovedal rozdielne o okolnostiach zhodenia poškodeného na podlahu ako vypovedali svedkovia Z., Q. a S.. Obžalovaný tvrdil, že C. ho škrtil a v podstate ho stiahol na zem. Uvedení svedkovia vôbec nevypovedali o tom, že by poškodený obžalovaného škrtil a stiahol ho na zem. O škrtení obžalovaného poškodeným nevypovedal ani jeden zo svedkov vypočutých v trestnej veci. Obranu obžalovaného aj podľa nadriadeného súdu možno považovať za nedôveryhodnú, lebo bola vyvrátená výpoveďami poškodeného C., svedkov L., R. a L. a bola rozporná s výpoveďami svedkov Z., S. a Q., vypovedajúcich v jeho prospech.

Aj posledná fáza fyzického konfliktu obžalovaného s poškodeným preukazuje, že práve obžalovaný bol útočníkom. Obžalovaný sa bránil tým, že s poškodeným spolu spadli na zem a poškodený ho na zemi držal za krk a škrtil ho. Poškodený však vypovedal, že chalani začali obžalovaného od neho oddeľovať. Svedkovia R. a L. vypovedali, že O. udieral poškodeného do hlavy, pričom ho museli ostatní od neho odtiahnuť. Svedok Q. vypovedal, že obžalovaný držal C. na zemi, potom prišiel C. a O. odtiahol. Svedok C. v súlade s tým uviedol, že O. ležal na C. a preto O. od neho odtrhol. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že ani jeden zo svedkov nevypovedal, že by poškodený obžalovaného na zemi držal a škrtil. Naopak poškodený a svedkovia R., Q. zhodne vypovedali, že O. útočil na poškodeného ešte aj ležiaceho na zemi.

Odvolacie námietky obžalovaného, že sa len bránil útoku poškodeného nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Zo zhodných výpovedí poškodeného, svedkov vypovedajúcich v neprospech i v prospech obžalovaného naopak vyplýva, že ten sa po facke poškodeného nebránil, ale vstal zo stoličky, obehol stôl a išiel oplácať poškodenému. Výpoveď obžalovaného aj v časti o spadnutí zo stoličky, pozícií na kolenách, zodvihnutej stoličke poškodeným, údere stoličkou zhora nezodpovedala ani jedinému vykonanému dôkazu. Naopak svedok R. vypovedal, že poškodený sa stoličkou len bránil. Obrana obžalovaného je preto aj v tejto časti nevierohodná. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa nebránil útoku poškodeného, ale naopak išiel oplácať a sám na poškodeného rukami zovretými v päsť i kopancami aktívne útočil. Z týchto dôvodov jeho konanie nemožno posúdiť ako nutnú obranu, pretože útok zo strany poškodeného voči obžalovanému v čase jeho konania nehrozil ani netrval. Naviac skutková veta napadnutého rozsudku v podstate opisuje iba posledné okolnosti konfliktu, ktorý dlhšie trval medzi obžalovaným a poškodeným, v ktorom práve obžalovaný bol útočiacou osobou.

Aj podľa názoru krajského súdu medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je príčinná súvislosť. Podľa vykonaného dokazovania obžalovaný nadvihol poškodeného, zhodil ho na zem a zároveň spadol na neho, čím podľa záverov znaleckého skúmania došlo k zlomenine kľúčnej kosti poškodeného. Obžalovaný ho aj po dopade na zem udieral. Bez konania obžalovaného by následok nenastal.

Odvolacie námietky obžalovaného k výroku o vine sú z týchto dôvodov nedôvodné. Obžalovaný v podanom odvolaní rozoberal iba dôkazy, ktoré boli v jeho prospech. Obžalovaný však dôkazy nevyhodnotil, vzhľadom už na vyššie uvedené aj v ich celkovom súhrne. K tomu treba len dodať, že aj medzi výpoveďou obžalovaného a výpoveďami svedkov vypovedajúcich v jeho prospech boli zjavné rozpory, ako je to uvedené už v predchádzajúcej časti toho rozhodnutia.

Okresný súd konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd kvalifikáciu konania obžalovaného podrobne a erudovane odôvodnil, a preto krajský súd v podstate na odôvodnenie v tejto časti odkazuje. Obžalovaný poškodeného päsťami udieral do tváre, kopal do tela a hodil o zem. Najzávažnejším zranením, ktoré poškodený utrpel bola zlomenina kľúčnej kosti. Podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného v tejto trestnej veci znalcom MUDr. Petrom Gémešom si toto zranenie vyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného 4 až 5 týždňov, ktoré znalec v rámci vypracovaného znaleckého posudku podrobne popísal. S poukazom na uvedené, zranenie ktoré poškodený utrpel, napĺňa definíciu ublíženia na zdraví, nakoľko podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. išlo o také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom na povahu, spôsob a intenzitu útoku obžalovaného na poškodeného možno konštatovať, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému. Obžalovaný udieral poškodeného päsťami do tváre, nohami kopal do tela a nakoniec nadvihol a hodil na zem. Obžalovaný musel vedieť a bol uzrozumený s tým, že hodením na zem môže poškodený utrpieť vážne zranenia, pretože na mieste, kde k útoku došlo, bola na zemi dlažba.

Po preskúmaní napadnutého výroku o treste odňatia slobody krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody len vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Nadriadený súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd nesprávne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že trestná sadzba za uvedený prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je až do 2 rokov. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že trestná sadzba je v rozmedzí od 6 mesiacov do 2 rokov. Okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody tak vychádzal z nesprávne určenej základnej trestnej sadzby, keď opomenul, že jej dolná hranica je 6 mesiacov. Prvostupňový súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody postupoval nesprávne následne aj v tom, že neaplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený). Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný 7-krát odsúdený pre trestnú činnosť násilnej a majetkovej povahy. Rozsudkom Okresného súdu Matin sp. zn. z 26.1.2007 mu bol pre trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. z 26.9.2014 mu bol pre zločin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 , 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne. Obžalovaný bol teda v minulosti odsúdený pre závažnú násilnú trestnú činnosť a ani výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody neviedol k jeho náprave. Z týchto dôvodov neboli splnené zákonné podmienky k tomu, aby okresný súd na túto priťažujúcu okolnosť - predchádzajúce odsúdenia neprihliadal vzhľadom na ich povahu. Naopak povaha a závažnosť predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného odôvodňovali použitie tejto priťažujúcej okolnosti, pretože predchádzajúce odsúdenia, ani výkon nepodmienečných trestov aj pre obdobnú tresnú činnosť násilnej povahy nemali na obžalovaného žiadny vplyv. Okresný súd mal teda trest odňatia slobody pri prevahe priťažujúcich okolností, po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu, ukladať v trestnej sadzbe od 1 roka do 2 rokov. Súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Uvedenú nesprávnosť pri ukladaní trestu odňatia slobody nemožno v odvolacom konaní napraviť rozhodnutím nadriadeného súdu, pretože odvolanie voči rozsudku nepodal prokurátor v neprospech obžalovaného a podľa v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius).

Pokiaľ sa týka výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd obžalovaného správne podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Prvostupňový súd nerozhodol správne, keď podľa poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces s odôvodnením, že lekársky posudok o bolestnom môže vypracovať len lekár, ktorý liečil poškodeného. Nadriadený súd k tomu uvádza, že podľa , o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár, ktorým je lekár naposledy liečiaci poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví, ale zároveň podľa citovaného zákona znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu možno posudzovať hodnotenie bolestného uvedené v lekárskom posudku. Znalci sú teda osobami, ktoré môžu priamo zo zákona na návrh oprávnených osôb posudzovať správnosť lekárskeho posudku spracovaného posudzujúcim lekárom. Z týchto dôvodov, ak znalec z príslušného odboru v trestnej veci vypracoval znalecký posudok môže spracovať aj lekársky posudok o bolestnom, pretože je osobou, ktorá má rozsiahle odborné, často vedecké vedomosti a detailné znalosti o zraneniach poškodeného a mechanizme ich vzniku v konkrétnej trestnej veci, vychádzajúce z jej znaleckého skúmania. Výhrada obžalovaného, že lekársky posudok znalca MUDr. Gémeša neobsahoval aj zdôvodnenie hodnotenia jednotlivých bodov bolestného neobstojí, pretože zdôvodnenie je uvedené v jeho znaleckom posudku č.7/2018.

Poškodený C. si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. Podľa výroku o vine poškodený konaním obžalovaného utrpel zlomeninu kľúčnej kosti a mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, pravého prsného svalu a hrudníka, čo bolo v lekárskom posudku ohodnotené na 15 a 35 bodov, spolu 50 bodov. Výška náhrady za bolesť na rok 2016 bola 17,66 Eur (opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č.36/2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Podľa o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa výška náhrady za bolesť určuje podľa výšky náhrady určenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a obžalovanému podľa uložil povinnosť nahradiť poškodenému C. škodu vo výške 883,- Eur.

Podľa poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože obžalovaný podľa výroku o vine poškodenému nespôsobil aj pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa a platba za spracovanie lekárskeho posudku o bolestnom nie je škodou.

S ohľadom na uvedené nadriadený súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody, ktorým bol podľa poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces a na základe obžalovanému podľa uložil povinnosť nahradiť poškodenému C. škodu vo výške 883,- Eur a podľa poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolanie obžalovaného podľa zamietol, pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.