Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/298/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: s Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Klimčo a spol., s. r. o., so sídlom Pezinok 5, P. O. Box 10, IČO: 51 123 592, proti žalovanému: B. X. nar. XX. XX. XXXX, bytom C. 2, Y. C., o zaplatenie 4.156,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. marca 2018 č. k. -79 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 4.156,35 eura s príslušenstvom zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , až 4, až 9 , , Zákona o spotrebiteľských úveroch, , ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Dňa 30. 05. 2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. UDTA13/61000434, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla. Cena motorového vozidla bola určená sumou vo výške 4.553 eur, pričom žalovaný uhradil priamou platbou sumu vo výške 800 eur, zvyšok 3.753 eur bol hradený z poskytnutého úveru. Celková výška úveru bola v zmluve uvedená 5.141,61 eura, z toho na úhradu vozidla 3.753 eur a poplatok za uzavretie 1.388,61 eura. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach po 150,66 eura. Celková čiastka zaplatená klientom tak bola 9.039,60 eura, doba trvania zmluvy 60 mesiacov, priemerná RPMN 22,96%, ročná úroková sadzba 20%, výška RPMN 51,12%. Dátum splatnosti prvej splátky je jeden mesiac po prevzatí vozidla, dátum splatnosti ďalších splátok, počnúc druhou splátkou, je deň, ktorého poradové číslo zodpovedá poradovému číslu dňu prevzatia vozidla, ak takýto deň nie je, pripadne dátum splatnosti na posledný deň. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru vo výške 800 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár a všeobecné obchodné podmienky. V zmysle Zmluvy žalobca a žalovaný uzavreli i Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 06. 04. 2016 na úhradu nedoplatku. Listom zo dňa 02. 05. 2016 vyzval žalobca žalovaného k odovzdaniu vozidla Ford Mondeo do 07. 05. 2016, ktorý bol predmetom financovania z dôvodu, že je žalovaný v omeškaní s úhradou splátky po dobu dlhšie ako 30 dní a zároveň ho informoval o začatí výkonu zabezpečovacieho práva (žalovaný bol v omeškaní so splátkami splatnými 30. 03. 2016 a 30. 04. 2016). Listom zo

dňa 30. 06. 2016 žalovanému oznámil, že uplatnil právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok splatných od 30. 03. 2016). Následne došlo k predaju vozidla, výťažok z predaja 850 eur bol započítaný na nezaplatenú istinu úveru (cena, za ktorú bolo vozidlo odpredané preukázaná nebola). Podľa priloženého protokolu konečného vyrovnania zo dňa 18. 08. 2016 pohľadávka žalobcu v sume 4.156,35 eura predstavuje pohľadávky po lehote splatnosti 2.295,06 eura (dlžné splátky úveru 602,64 eura, ostatná nesplatená istina 2.542,42 eura mínus výťažok z predaja vozidla 850 eur), ostatné neuhradené záväzky klienta (úroky z omeškania 10,28 eura ostatné zmluvné pokuty 400 eur, zmluvná pokuta podľa bodu 5.1. písm. c) podmienok 383,21 eura, náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov klienta 834,80 eura, nesplatená čiastka povinného zákonného poistenia po dátume predčasného ukončenia zmluvy 3 eurá, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy 200 eur, ostatné záväzky dlžníka 30 eur). Prílohou a neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s. r. o.

1.2. Pri posudzovaní jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedená doba trvania zmluvy 60 mesiacov, nie je však zrejmé, odkedy malo trvať tých 60 mesiacov, resp. kedy táto lehota uplynie, čo nie je možné považovať za naplnenie požiadavky uvedenej v citovanom ustanovení. Pre absenciu náležitosti sa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

1.3. Podľa názoru súdu je v zmluve nedostatočne zrozumiteľne uvedená aj celková výška spotrebiteľského úveru, ktorá je uvedená v sume 5.141,64 eura, pričom žalovanému bola na kúpu vozidla a úhradu kúpnej ceny poskytnutá len cena 3.753 eura. Zvyšok 1.388,61 eura predstavuje poplatok za uzavretie zmluvy. Údaj o poskytnutej výške úveru je preto nesprávny, klamlivý a v rozpore s vôľou žalovaného, pričom celková výška poskytnutá zo spotrebiteľského úveru musí zodpovedať jeho kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny a predstavoval 3.753 eur, preto táto suma mala byť aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva záver, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

1.4. K namietanej absencii náležitosti žalovaným, konkrétne, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, súd poukázal na uznesenie NS SR z 22. 02. 2018 sp. zn. , v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky.

1.5. Žalobca tak má z dôvodu vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia v sume 3.753 eur. Žalobca tak nemá nárok na poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 1.388,61 eura, ani poplatky za upomienky vo výške 30 eur a poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 200 eur. Aj keby súd nevyslovil úver za bezúročný a bez poplatkov, nie je možné priznať poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 1.388,61 eura. Tento dohodnutý poplatok predstavuje 37% hodnoty poskytnutého úveru. Požadovanie úhrady poplatku v takejto výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dojednanie o poplatku na uzatvorenie zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ), keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Súd rovnako poukázal na spôsob úhrady poplatku, ktorý mal byť automaticky odrátaný z poskytnutého úveru, teda sumu poplatku, ktorá podľa zmluvy mala tvoriť časť úveru, nebola reálne poskytnutá, žalovaný ju neobdržal a nemohol ju použiť pre svoje ekonomické potreby.

1.6. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný akceptoval, žalovaný uhradil 33 splátok po 150,66 eura, t. j. 4.971,78 eura. Na túto sumu je potrebné pripočítať výťažok z predaja predmetu financovania pri realizácii zabezpečovacieho prevodu práve v sume 850 eur, poplatok 1.388,61 eura mal byť zrazený hneď pri poskytnutí úveru, pričom nie je uvedený ako neuhradený, avšak z konštrukcie zmluvy a z platobných podmienok vyplýva, že je zahrnutý v istine úveru, teda nemožno prisvedčiť žalovanému, že bol uhradený hneď po poskytnutí úveru. Suma úhrad tak bola 5.821,71 eura (splátky 4.971,78 eura + predaj vozidla 850 eur), ktorá pokrýva istinu poskytnutého úveru 3.753 eur.

1.7. Žalobca si uplatňoval ďalej aj zmluvné pokuty v celkovej výške 783,21 eura v zmysle bodu 5.1. písm. b/ a c/ VOP.

Predmetné zmluvné dojednania týkajúce sa uplatňovaných zmluvných pokút podľa názoru súdu jednoznačne spĺňajú kritériá neprijateľnosti, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a od počiatku zmluvného vzťahu postihujú výlučne jednu stranu

- spotrebiteľa. Zmluvná pokuta vo výške 200 eur za nesplnenie povinnosti uhradiť splátky riadne a včas nie je primeraná porušenej povinnosti, a to i vzhľadom na výšku dojednanej mesačnej splátky. Rovnako zmluva za nepristavenie vozidla riadne a včas vo výške 200 eur je neprimeraná. Zmluvná pokuta vo výške 383,21 eura nebola ani v doplnení žaloby na základe výzvy súdu špecifikovaná, a teda nie je zrejmé, za aké porušenie povinnosti bola uplatnená. Takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť podľa . Ďalej súd mal za to, že zmluvná pokuta nebola platne dojednaná z dôvodu nedostatku písomnej formy, nakoľko je zakomponovaná do VOP, ktoré neboli žalovaným podpísané. Nemožno preto zmluvnú pokutu považovať za platne uzatvorenú v súlade s a v tejto súvislosti súd poukázal aj na nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 11. 11. 2013.

1.8. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru, nakoľko z predložených dôkazov bolo preukázané dodržanie postupu podľa , keď žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok, pričom právo na zosplatnenie úveru uplatnil najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky - uplatnil ho dňa 30. 06. 2016 z dôvodu omeškania dlžníka so splátkou splatnou dňa 30. 03. 2016.

1.9. Ustanovenie zakazuje zabezpečiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva aj k hnuteľným veciam od 13. 06. 2014. Prechodné ustanovenia k uvedenému paragrafu zavádzajú tradične princíp nepravej retroaktivity s tým, že vznik týchto vzťahov, ako aj nárokov z nich plynúcich, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej právnej úpravy sa upravujú podľa starej právnej úpravy. Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu dojednaný v čl. II. zmluvy bol v čase uzatvorenia zmluvy v súlade s platnou právnou úpravou a veriteľ mohol v prípade, ak nastanú v zmluve dojednané skutočnosti, pristúpiť k jeho realizácii, avšak len do nadobudnutia účinnosti , teda do 13. 06. 2016, dokedy muselo byť právo aj uplatnené. Žalobca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva, avšak už v čase, keď zákon takéto zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľského vzťahu nepripúšťal. Na základe neprípustného výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu nemôže požadovať náhradu nákladov, ktoré vynaložil a podložil faktúrami v celkovej výške 834,80 eura. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade, ak by žalobca mal nárok na náhradu nákladov za realizáciu zabezpečovacieho prevodu práva, náklady už boli plnením žalovaného uhradené (žalovaný mal povinnosť vrátiť len poskytnutú istinu úveru 3.753 eur, pričom len na prvých 33 splátkach zaplatil sumu 4.971,78 eura + na úver sa započítal výťažok z predaja auta 850 eur, čiže spolu bolo uhradených 5.821,78 eura (čo predstavuje preplatený rozdiel 2.068,78 eura).

V nezaplatenej čiastke povinného zákonného poistenia po dátume predčasného ukončenia zmluvy vo výške 3 eurá súd uviedol, že táto suma pri pomere istiny, ktorú žalovaný mal zaplatiť a ktorú zaplatil, mala za následok zánik pohľadávky.

1.10. Záverom súd konštatuje, že žalobca má z dôvodu vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov nárok na vrátenie istiny 3.753 eur, ktorú však žalovaný už uhradil. Z uvedeného dôvodu nemá žalobca nárok na úroky, poplatky za uzavretie zmluvy, ako aj poplatky za upomienky a predčasné ukončenie zmluvy o úvere. Nárok na zmluvné pokuty súd nemohol priznať z dôvodu jej neprijateľnosti a nedostatku písomnej formy, na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý síce bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje požadované náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal na samotnú zmluvu,

v ktorej je uvedené, že prílohou zmluvy je splátkový kalendár a Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s. r. o. Termín konečnej splatnosti je uvedený a zároveň vyjadrený termínom konečnej - poslednej splátky úveru, definovaným v splátkovom kalendári. Zároveň poukázal na to, že žalovaný sa v deň podpisu zmluvy oboznámil aj s dokumentom Štandardnej európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, v rámci ktorého bol uvedený druh úveru, doba trvania úveru v spotrebiteľskom úvere, výška splátok, počet splátok, úroková sadzba a RPMN. Predmetný dokument takisto žalovaný vlastnoručne podpísal. Z uvedeného dôvodu je konečná splatnosť uvedená v splátkovom kalendári a v tomto prípade došlo k prevzatiu motorového vozidla žalovaným dňa 30. 05. 2013 a konečná splatnosť úveru bola stanovená priamo v splátkovom kalendári. V zmluve bola dojednaná doba trvania úverového vzťahu na 60 mesiacov, preto má za to, že predmetný údaj je vyjadrený dostatočne jasne a zrozumiteľne, nakoľko každý spotrebiteľ musí vedieť, že kalendárny rok má 12 mesiacov, a teda musí vedieť určiť aj dobu trvania zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa, ako aj rozsudky NS ČR zo dňa 26. 03. 2013 a zo dňa 30. 05. 2007.

2.1. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že k úverovej zmluve je nedostatočne zrozumiteľne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru poukázal na žiadosť o úver na dopravnú techniku pre fyzické osoby - nepodnikateľov zo dňa 29. 05. 2013, kedy žalovaný požiadal žalobcu o úver vo výške 5.141,61 eura, pričom v rovnakej výške bol žalovanému zo strany žalobcu aj poskytnutý. Poplatok za zmluvu nebol poplatkom, ktorý by si v súvislosti so spracovaním úverovej zmluvy účtoval žalobca, ale jednalo sa o poplatok tretej strany - predajcu vozidla, ktorý si tento poplatok účtoval v súvislosti so spracovaním financovania vozidla prostredníctvom úveru. Uvedenú sumu, teda časť kúpnej ceny financovanú prostredníctvom úveru vo výške 3.753 eur, ako aj poplatok vo výške 1.388,61 eura žalobca uhradil predajcovi vozidla, čo vyplýva aj z dôkazov pripojených v žalobe. Je preto toho názoru, že uvedený poplatok (nakoľko nie je poplatkom uplatňovaným zo strany žalobcu) nemôže byť zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda záver súdu prvej inštancie o absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je nesprávny.

2.2. K otázke primeranosti zmluvných pokút uplatňovaných v konaní poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít SR. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný opakovane a podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy, na čo ho viackrát telefonicky, aj písomnými výzvami upozorňoval. Je toho názoru, že aj vzhľadom na výšku pohľadávky a rozsahu porušenia povinností žalovaného, výška zmluvných pokút bola primeraná a táto nepredstavuje nerovnováhu v právach v neprospech spotrebiteľa. Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút bol medzi zmluvnými stranami slobodne a vážne dohodnutý a tieto boli formulované dostatočne jasne, zrozumiteľne a určite. Je potrebné uviesť, že moderačné právo, resp. úvaha súdu o výške zmluvnej pokuty nie je svojvoľnou, ale musí vychádzať priamo zo zákonnej úpravy, ktorá určuje podmienky pre prípadné krátenie tohto nároku.

2.3. Pokiaľ súd nepriznal náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov v celkovej výške 834,80 eura a nákladom na dopoistenie v sume 8 eur, považuje právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko nemá oporu v zákone. Z dokladov, ktoré predložil v konaní vyplýva, že tieto náklady boli riadne preukázané faktúrami a potvrdeniami o úhradách vykonávaných žalobcom a jednalo sa teda o reálne a priame jeho náklady, ktoré bol nútený vynaložiť v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a predajom motorového vozidla z dôvodu nesplnenia zmluvných povinností žalovaného riadne a včas. Uvedené náklady teda vznikli žalobcovi v priamej súvislosti s konaním žalovaného v rozpore s jeho povinnosťami definovanými v zmluve.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania žalobcu, ktoré bolo podané včas a proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Vzhľadom na to, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázanie skutočností právne rozhodných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože sa v celom rozsahu stotožňuje i s právnymi závermi zaujatými súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd si neosvojil žiaden odvolací dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, toto považoval odvolací súd za nedôvodné.

9. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že Zmluva o úvere zo dňa 30. 05. 2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla je bezpochyby v zmysle v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou spotrebiteľskou, za ktorú treba považovať každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca uzatváral zmluvu v pozícii dodávateľa v zmysle a žalovaný ju uzatváral v pozícii spotrebiteľa v zmysle . Súd prvej inštancie teda správne prioritne posúdil uvedenú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá podlieha právnej úprave noriem tzv. spotrebiteľského práva, a preto správne na danú vec aplikoval nielen príslušné ustanovenia , ale aj o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď podrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole z hľadiska obsahových náležitostí zmluvy vyžadovaných v Zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 30. 05. 2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla. Cena motorového vozidla bola určená sumou 4.553 eur, pričom žalovaný priamou platbou uhradil sumu 800 eur a zvyšok 3.753 eur bol hradený z poskytnutého úveru. Celková výška úveru bola v zmluve uvedená na sumu 5.141,61 eura, z toho na úhradu vozidla suma 3.753 eur a poplatok za uzavretie 1.3888,61 eura. Žalobca sa zaviazal splatiť úver v 60-tich mesačných splátkach po 150,66 eura. Celková čiastka zaplatená klientom tak mala predstavovať sumu 9.039,60 eura a doba trvania zmluvy 60 mesiacov pri priemernej RPMN 22,96% a ročnej úrokovej sadzbe 20%, výška RPMN 51,12%. Na strane druhej úverovej zmluvy v Platobných podmienkach je uvedený dátum splatnosti prvej splátky, ktorým má byť jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom od predajcu. Dátumom splatnosti ďalších splátok, počnúc druhou splátkou, sa rozumie deň, ktorého poradové číslo v rámci kalendárneho mesiaca zodpovedá poradovému číslu dňa prevzatia vozidla. Žalobca k úverovej zmluve pripojil aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj splátkový kalendár. Ďalej bolo preukázané, že strany sporu uzavreli i zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania. Keďže žalovaný sa dostal s úhradou splátky do omeškania po dobu dlhšiu ako 30 dní, bol informovaný o začatí výkonu zabezpečovacieho práva. Listom zo dňa 30. 06. 2016 žalobca žalovanému oznámil, že uplatnil právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru a následne došlo k predaju vozidla za výťažok 850 eur.

11. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výslovne neustanovuje formu, ako má byť stanovený konečný termín splatnosti úveru, rozhodne však musí byť určený jasne a zrozumiteľne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že zmluva v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje jednoznačné stanovenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve je len uvedené poradie a

výška splátok úveru 1. až 60. pri počte splátok 60 a výška jednotlivej splátky 150,66 eura. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je uvedený v splátkovom kalendári. Sám žalobca odkazuje na platobné podmienky, kde je uvedená splatnosť prvej splátky ako jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom, čo možno považovať za predpokladaný deň odovzdania motorového vozidla žalovanému. Z toho dôvodu poukazuje na splátkový kalendár, v ktorom je uvedená konečná splatnosť úveru. Odvolací súd má za to, že ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Termín konečnej splatnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a presne vymedzený na jednom mieste v zmluve, a to v jednom z jej základných ustanovení, čo v posudzovanej zmluve naplnené nebolo.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru stotožňuje, keďže z obsahu úverovej zmluvy, ktorú súd podrobil kontrole, vyplýva, že táto neobsahuje dobu trvania zmluvy o sprostredkovateľskom úvere a predovšetkým neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ je potrebné potom považovať uvedený spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

12. Rovnako za bezdôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v úverovej zmluve nie je dostatočne a zrozumiteľne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.

Zo samotnej úverovej zmluvy je nesporné, že žalobca poskytol úver na refinancovanie kúpy motorového vozidla žalovanému pri kúpnej cene vozidla 4.553 eur. Časť kúpnej ceny uhradil žalovaný vo výške 800 eur, z čoho suma na úhradu vozidla predstavovala čiastku 3.753 eur. Ďalej je v zmluve uvedený poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 1.388,61 eura. Pokiaľ je v úverovej zmluve uvedená celková výška úveru 5.141,61 eura, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ide o nesprávny a klamlivý údaj uvádzaný žalobcom, pretože vôľou žalovaného bolo prefinancovať kúpnu cenu vozidla vo výške 4.553 eur, z čoho časť kúpnej ceny 800 eur uhradil v hotovosti žalovaný. Samotný spotrebiteľský úver, ktorý mal vôľu žalovaný použiť na účel financovania (doplatku) kúpnej ceny motorového vozidla predstavovala sumu 3.753 eur. V zmluve uvedená celková výška úveru 5.141,61 eura preto obchádza kogentné ustanovenia úverovej zmluvy, tak ako má na mysli ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci i v prípade nepriznania zmluvných pokút v celkovej výške 783,21 eura, poukazujúc na bod 5.1. písm. b/ a c/ Všeobecných obchodných podmienok úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s. r. o.

Vychádzajúc z ust. a nasl. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, je z nich nesporné, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa teda považujú najmä tie ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemá možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a ktoré sa od neho požadujú, ak nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z predložených listín žalobcu nie je zrejmé, či žalovaný bol poučený o následkoch porušenia svojich zmluvných povinností v podobe zmluvnej pokuty a či vôbec mal reálnu možnosť znenia bodu 5.1. písm. b/ a c/ všeobecných podmienok ovplyvniť. Žalobca v konaní nepreukázal, že ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré sú zakomponované vo Všeobecných obchodných podmienkach a sú uvádzané nečitateľným, drobným písmom boli dojednané individuálne, a preto v súlade s ust. ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Navyše, neboli dodržané ani zákonné podmienky uvedené v ust. v spojení s . Okrem toho, samotná výška zmluvných pokút je neprimerane vysoká oproti výške samotného úveru. Odvolací

súd preto zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnené zmluvné pokuty sú neprijateľné, pretože v prípade, ak by uplatnená zmluvná pokuta mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd posúdil aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

14. Napokon, za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného ohľadne nepriznania nákladov spojených s vymáhaním nesplnených záväzkov žalovaného v celkovej výške 834,80 eura a nákladom na dopoistenie v sume 3 eurá. Odvolací súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho bode 31., kde dospel k záveru, že žalobca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva už v čase, keď zákon takéto zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľského vzťahu nepripúšťal, a preto konal v rozpore so zákonom. Na základe neprípustného výkonu takéhoto zabezpečovacieho inštitútu preto nemôže ani požadovať náhradu nákladov, ktoré mu vznikli, ktoré vynaložil a podložil faktúrami vo výške 834,80 eura.

Záverom je potrebné len uviesť, že nárok žalobcu je absolútne nedôvodný, vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.753 eur, pričom 33-omi splátkami zaplatil sumu 4.971,78 eura, k čomu je potrebné započítať aj výťažok z predaja auta 850 eur. Z uvedeného je nesporné, že žalovaný uhradil celkovo sumu 5.821,78 eura, pričom skutočné plnenie z úverovej zmluvy mu bolo poskytnuté len vo výške 3.753 eur. Z uvedeného dôvodu potom nie je dôvodný ani nárok na zaplatenie 3 eur z titulu nesplatenej čiastky zákonného poistenia po dátume predčasného ukončenia zmluvy, keďže žalovaný zaplatil viac ako zaplatiť mal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanému, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tento nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).