Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-4-2023.pdf
PDF · 88.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. F. XX, žalobkyne 1/-2/ zastúpené: JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Sládkovičova 1172/34, IČO:42 150 515, proti žalovaným: 1/Mária I., X/XXXX I., žalované 1/
- 2/ zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO:17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom A. C. XXX/XX, D., štátna občianka Slovenskej republiky, žalobkyne 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom G. H. F. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, žalovanej 1/ A. I. a žalovanej 2/ J. I. k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. H., obci G. H., K. I. H. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. registra „E“ č. 136 – orná pôda vo výmere 869 m2 a vyporiadava ho tak, že túto nehnuteľnosť prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1/ a 2/, žalobkyni 1/ v podiel 47/80 –tin k celku a žalobkyni 2/ v podiele XX/XX-XXX k celku v podiele 1/1.
II. Žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť žalovanej 1/ náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 1738,- eur na bankový účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť žalovanej 2/ náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 1738,- eur na bankový účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou žalobkyne sa proti žalovaným domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. H., obci G. H., K. I. H. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. registra „E“ č. XXX – orná pôda vo výmere 869 m2 a jeho vyporiadava ho tak, že tieto nehnuteľnosti prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a 2/, v podiele žalobkyne 1/ vo výške 47/80 a žalobkyne 2/ vo výške XX/XX-XXX k celku, a to za primeranú náhradu. Žalobkyne 1/ a 2/ a žalované 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území v katastrálnom území G. H., obci Horné Naštice, okrese I. H. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. registra „E“ č. XXX – orná pôda vo výmere 869 m2 žalobkyňa 1/ / v podiele 47/80 k celku, žalobkyňa 2/ v podiele X/ XX-XXX k celku, žalovaná 1/ v podiele 1/5-ina k celku, a žalovaná 1/5-ina k celku. Žalobkyne 1/ a 2/ sa rozhodli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto pozemkom v zmysle § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle občianskoprávnej zásady, že nikto nesmie byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Vzhľadom na výmeru pozemkov a výmery pripadajúce na spoluvlastnícke podiely nie je účelné a dobre možné uvedené pozemky reálne rozdeliť a žalobkyne majú pritom záujem užívať pozemok v celej jeho výmere. Žalované sú tzv. nezistenými vlastníkmi, evidované bez akýchkoľvek ďalších osobných identifikačných údajov. Podľa ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. nezistených vlastníkov pred súdom a pred orgánmi verejnej správy zastupuje Slovenský pozemkový fond. Pozemok navrhujú prikázať do ich podielového spoluvlastníctva žalobkýň, a to tak že žalobkyni 1/ zostane podiel zachovaný a podiel žalobkyne 2/ sa navýši o podiel žalovaných 1/ a 2/ t.j. na podiel XX/XX-XX k celku. Za primeranú náhradu žalobkyne považujú sumu 10,- eur za 1 m2l ktorá zodpovedá lokalite, polohe ako aj kvalite pozemkov a tak navrhujú aby im súd uložil povinnosť žalovaným vyplatiť takúto primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel s prihliadnutím na výšku spoluvlastníckeho podielu každej z podielových spoluvlastníkov, žalovaných na predmetných nehnuteľnostiach. Pri výške primeranej náhrady poukazujú i na okolnosť, že žalobkyňa 1/ podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach nadobudla za kúpnu cenu 3,20 eur/m2 a žalobkyňa 2/ za kúpnu cenu 1 eur/m2. V žalobe označili a predložili listinné dôkazy.
2. Žalované prostredníctvom svojho zástupcu k žalobe uviedli, že súhlasia s návrhom so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území v katastrálnom území G. H., obci G. H., K. I. H. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. registra „E“ č. XXX – orná pôda vo výmere 869 m2 i s tým, aby súd prikázal do vlastníctva žalobkýň spoluvlastnícke podiely žalovaných za primeranú náhradu, sumu 10,- eur/m2 považuje za primeranú náhradu.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) C.s.p., keďže strany sporu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednáívania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadrením zástupcu žalovaných a listinami: LV č. XXXX k.ú. G. H. a kúpnymi zmluvami, na základe ktorých žalobkyne 1/ a 2/ nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely.
5. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. H. súd zistil, že žalobkyne 1/ a 2/ a žalované 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parc. registra „E“ č. 136 – orná pôda vo výmere 869 m2 žalobkyňa 1/ v podiele 47/80 k celku žalobkyňa 2/ v podiele 1/80 k celku, žalovaná 1/ a žalovaná 2/, každá v podiele 1/5 k celku. Z Kúpnej zmluvy z roku 2022 a 2012 vyplýva kúpna cena za nehnuteľnosti v k.ú. G. H., za pozemky s druhom – orná pôda vo výške 1,- eur alebo 3,20 eur/m2
6. Súd pri posudzovaní nárokov strán sporu vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zákona č.40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva.
7. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
8. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
9. Podľa ust. 186 C.s.p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
11. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.
12. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o jeho zrušení a vyporiadaní. Súd mal preukázané tvrdeniami strán sporu, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pozemkom, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiadajú žalobkyne zrušiť a vyporiadať prikazaním veci za primeranú náhradu.
13. Súd rešpektoval zásadu, že žalobkyne, ktoré už nechcú zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalovanými nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrvali proti svojej vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Súd s prihliadnutím na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany strán sporu nezistil okolnosti, ktoré by bránili zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
14. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Súd mal v konaní preukázané listami vlastníctva, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov, výmeru vyporiadavanej nehnuteľnosti-pozemku nie je možné podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, pozemku vzhľadom na jeho výmeru, počet spoluvlastníkov, veľkosť spoluvlastníckych podielov vyporiadať reálnym rozdelením a vzhľadom, že o vyporiadavanú nehnuteľnosť prikázaním z podielových spoluvlastníkov prejavili záujem len žalobkyne 1/ a 2/, sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to prikázaním do ich podielového vlastníctva v rozsahu nimi navrhovaného podielu (žalobkyni zostane jej podiel zachovaný a podiel žalobkyne 2/ sa o podiely žalovaných 1/ a 2 / navýši) a to za primeranú náhradu. Zároveň súd prihliadal na súhlas žalovaných s prikázaním veci žalobkyniam i súhlas žalovaných s výškou navrhovanej primeranej náhrady, ktorá vzhľadom na vykonané dokazovanie spĺňa zákonné podmienky výšky primeranej náhrady. Čo sa týka výšky primeranej finančnej náhrady, táto nebola medzi stranami ani sporná a preto súd uložil žalobkyni 2/ (tak ako navrhli v spore žalobkyne 1/ a 2/ z dôvodu, že vyporiadaním dochádza k navýšenie jej podielu na vyporiadavanej nehnuteľnosti) povinnosť vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu ostatných podielových spoluvlastníčok- žalovaných 1/ a 2/ a výmeru vyporiadavanej nehnuteľnosti zaplatiť (ako náhradu za spoluvlastnícky podiel v hodnote 10 eur za m2) žalovanej 1/ a žalovanej 2/, každej z nich sumu 1738,- eur (ako 869x10/5).
15. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobkyniam by patril nárok na náhradu trov konania, žalobkyne si náhradu trov konania neuplatnili a preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).