Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Slovenská realitná kancelária, s. r. o., so sídlom Bystrický rad 69, 960 01 Zvolen, IČO: 36 641 430, zast. advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o. Banská Bystrica, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, občanovi SR, zast. advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 50 492 934, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4.500,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému úhrady sumy 4.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a to odo dňa 15. 10. 2013 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol rozsudkom -160 dňa 24. 10. 2016. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, pričom súd druhej inštancie uznesením -200 zo dňa 14. 05. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V článkoch odôvodnenia č. 15., 16. a 17. uviedol dôvody svojho zrušujúceho uznesenia rozsudku prvoinštančného súdu; pričom v článku 18. odôvodnenia nariadil súdu nižšej inštancie doplniť dokazovanie v rozsahu v akom ho považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, uložil mu povinnosť preskúmať platnosť zmluvy o sprostredkovaní a opätovne o žalobe rozhodnúť.

5. V ďalšom súd vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, prednesmi právnych zástupcov sporových strán, oboznámením listinných dôkazov, ako aj dôkazov vykonaných v predzrušujúcom konaní svedkov Z., W. a M., oboznámením sa s novo predloženými listinnými dôkazmi a to Psychologickým nálezom X.. Z. W., klinickým psychológom, výzvou na zaplatenie odmeny zo dňa 17.

12. 2013, zaručene elektronicky overenej pôvodnej Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 03. 12. 2012, plnej moci zo dňa 03. 12. 2012 a ďalšími dôkazmi, zistil tento skutkový stav:

6. Súd sa primárne zaoberal na preskúmanie platnosti zmluvy o sprostredkovaní tak, ako to požadoval odvolací súd. Z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 03. 12. 2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako jedným zo záujemcov (je potrebné zdôrazniť, že originalitu, pôvodnosť a obsah zmluvy nespochybnila žiadna zo strán sporu, skonštatoval v článku IV., bodu 4.1 označeného ako „Provízia“, že „Záujemca sa zaväzuje zaplatiť v hotovosti oprávnenej osobe sprostredkovateľa alebo prevodom na účet sprostredkovateľa províziu vo výške 1-ice z dosiahnutej kúpnej ceny + DPH aj v tom prípade, ak by dosiahnutá kúpna cena bola nižšia ako je minimálna kúpna cena v zmysle bodu 2.2 predmetnej zmluvy.“ Z článku VI. zmluvy vyplýva jej exkluzivita, v ktorej sa záujemcovia (fyzické osoby) zaviazali k povinnosti neuzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní predaja dotknutej nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou, neponúkať nehnuteľnosť na predaj svojpomocne, neurobiť akékoľvek úkony, ktoré by zmarili predaj nehnuteľnosti prostredníctvom sprostredkovateľa; a to pod sankciou zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 50 % z minimálnej kúpnej ceny uvedenej v bode 2.2 zmluvy, alebo 1 z dosiahnutej kúpnej ceny. Z článku VII. vyplýva, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a zmluva je nevypovedateľná.

7. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

12. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Súd nanovo preskúmal obsah dotknutej sprostredkovateľskej zmluvy a konštatuje, že v článku VII. označeného ako „Zánik zmluvy“ v bode 7.2 sa: „Účastníci dohodli jasne a zrozumiteľne, že táto zmluva je nevypovedateľná.“ Bod č. 7.1 zase uvádza, že: „Zmluva sa uzatvára na dobe neurčitú.“ Z obsahu dotknutého článku je zrejmé, že tento svojim obsahom odporuje dobrým mravom, kedy ustálená súdna prax uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Z článku VII. jednoznačne vyplýva, že žalovaný (ako jeden zo záujemcov) nemá absolútne žiadnu možnosť zmluvu vypovedať so žalobcom povedzme v prípade, ak by si sám našiel kupca na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy o sprostredkovaní predaja. Zásah do dobrých mravov potvrdzuje aj tzv. exkluzivita zmluvy, kde sa všetci záujemcovia o predaj zaviazali pod sankciou zmluvnej pokuty neuzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní predaja s inou realitnou kanceláriou,

neponúknuť nehnuteľnosť na predaj svojpomocne a neurobiť žiadne úkony, ktoré by zmarili predaj nehnuteľností prostredníctvom sprostredkovateľa.

16. V zmysle , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem „dobré mravy“ nedefinuje a to zrejme aj z toho dôvodu, že sociologický inštitút dobrých mravov podlieha spoločenskému vývoju, ale aj preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké vymedziť ich kogentný výpočet. Možno však vo všeobecnosti hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vždy individuálne prejednávanú vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Vzhľadom k tomu, že dotknuté hmotnoprávne ustanovenie nemá charakter priamej normotvornej platnosti, pretože upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení, a preto použitie daného právneho ustanovenia nemôže viesť ku vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností subjektu práva. Podstatným pre nové rozhodnutie vo veci žalobcovho nároku pre súd bolo predloženie listiny, ktorou v rámci predzrušujúceho dokazovania súd prvej inštancie nedisponoval. Ide o Psychologický nález X.. Z. W., klinického psychológa, ktorá v dňoch 27. - 28. 11. 2018 vyšetrovala (na vlastnú žiadosť) osobu žalovaného. Vychádzala nielen z verbálneho prejavu žalovaného, opisu jeho sociologických životných etáp, ale aj z obsahu zdravotnej dokumentácie menovaného, kde sa oboznámila aj so psychiatrickými a neurologickými záznamami. V záverečnom výsledku vyšetrenia psychológ konštatuje, že žalovaného intelektový výkon na základe aplikovanej dg. metódy SPM sa nachádza v hraničnom pásme E. XX

- v porovnaní s populačnou normou. Osobnosť žalovaného písala ako simplexnú, jednoduchú, so známkami úzkostného prežívania, ktoré z časti kompenzuje alkoholom, ale v prípade aktívneho pitia svoju úlohu zohráva aj familiárna záťaž. Žalovaný je ľahko ovplyvniteľný, dôverčivý, ľahko zneužiteľný pre svoju submisivitu a naivitu. Uviedla, že jeho mentálne schopnosti a povaha mu neumožňujú rozpoznať, keď ho niekto zavádza, nie je schopný samostatne porozumieť a organizačne zvládnuť náročné úradné záležitosti. Jeho sociálny kontakt, a do určitej miery aj schopnosť vyjadrovať sa, je znížená aj celoživotnou obojstrannou percepčnou nedoslýchavosťou. Pre uvedené reálie je možné ho ľahko podviesť, ovplyvniť, oddiaľovať riešenie, ubezpečovať, že všetko dobre dopadne. V závere psychológ konštatuje, že aktuálne intelektový výkon žalovaného sa nachádza v hraničnom pásme na základe prenatálnej a perinatálnej etiológie s pozitívnou rodinnou záťažou.

17. Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje dôkazy každý osobitne, ale aj vo vzájomnej súvsťažnosti. Prejednávanú žalobu súd považoval za spotrebiteľský spor, kde zákon poskytuje spotrebiteľovi ochranu o.i. aj pred nekalými praktikami. Súd mal za to, že zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorá bola základom pre podanú žalobu, je neplatnou zmluvou a to práve z dôvodu článku VII., článku VI., ako aj článku IV., kedy vo všeobecnosti nemožno vylúčiť ani situáciu, že sprostredkovateľ si so záujemcom o predaj nehnuteľnosti dohodne odmenu aj v neobvyklej výške (v tomto prípade vo výške 50 % + DPH), no súd takúto situáciu musí vždy individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či takéto dojednanie je ešte v rámci zákonnosti, alebo sa vymyká z legislatívneho rámca. V konaní, po zrušení pôvodného rozhodnutia sa súd oboznámil so psychologickým nálezom a vzhľadom na osobu žalovaného, na jeho postavenie v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, súd v tomto prípade musel dať za pravdu žalovanému, dojednanie predovšetkým článku VII. súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej intenzita bola tak značná, že bola kvalifikovaným determinantom vyslovenia neplatnosti zmluvy; a to predovšetkým z dôvodu, že článok VII. (v súbehu s článkom VI.) bol dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, na ktorý zákonodarca v zmysle viaže sankciu neplatnosti právneho úkonu. V ďalšom súd nepovažoval vykonať ostatné dokazovanie za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pretože v prvom rade bol povinný sa vysporiadať s otázkou platnosti zmluvy o sprostredkovaní; a pretože túto považoval v zmysle v spojení s za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi - súd žalobu zamietol.

18. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. S poukazom na výsledok sporu a úspech žalovaného, súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku, kedy žalovanému priznal náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach ( a ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa ( ). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi ( ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd ( ). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( ). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia ( ). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova ( ). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania ( ). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví ( ). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia ( ). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví ( ). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok ( ).