Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-43-2018.pdf
PDF · 75.42 KB
Case nature
Subarea
11C/43/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: GYŐR-SZOL Zrt., Orgona u. 10, 9024 Győr, Maďarsko proti žalovanému: Držiteľ motorového vozidla s R. K. FL k 16.06.2018, o zaplatenie 86,86 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (ktorým je zahraničný subjekt riadiaci sa vnútroštátnym teda maďarským právnym poriadkom) sa žalobou domáhal na tunajšom súde uloženia povinnosti proti žalovanému označenému ako držiteľ motorového vozidla s konkrétnym EČV z dôvodu, že vozidlo žalovaného konkrétneho dňa a času parkovalo na parkovisku v Győri bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle. Žalobca v žalobe žiadal súd, aby požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného a poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky z 26.03.2009 sp.zn. ÚS 1424/07, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.02.2018 sp.zn. 12Co/13/2018. Čo sa týka pôvodného označenia žalovaného - iba ako držiteľa predmetného motorového vozidla, žalobca v žalobe poukázal na to, že z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko evidencia vozidiel podľa § 117 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v ktorej je účastník evidovaný ako držiteľ predmetného vozidla, nie je verejne prístupná. Súd je však podľa neho orgánom, ktorému musia byť údaje z evidencie vozidiel poskytnuté s poukazom na § 113 ods. 1 citovaného zákona a navyše podľa § 190 CSP. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že žalovaný je identifikovateľný, avšak len za predpokladu poskytnutia pomoci súdom.
2. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
3. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
4. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 133 ods. 1, 2 C.s.p., fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
6. Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú vzhľadom na povahu tohto sporu dospelé fyzické a právnické osoby . Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. To znamená, že pokiaľ ňou označená strana sporu nedisponovala v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť stranou v spore v čase podania žaloby, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. Žaloba podaná voči nespôsobilému subjektu totiž nemá účinky riadne podanej žaloby. Jediným spôsobom jej vybavenia je zastavenie konania. Do takéhoto „konania“ nemožno pristupovať, zamieňať jeho strany a pod., pretože je od počiatku vadné, ide vlastne o ne-konanie, s ktorým sa súd musí vyporiadať jedine postupom podľa § 62 C.s.p. (porovnaj uznesenie NS SR z 31.03.2014, sp. zn. 5 Sžp 11/2013).
7. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, keďže žalobcom je právnická osoba so sídlom v MR a žalovaný subjekt je označený ako držiteľ motorového vozidla evidovaného na území SR, v prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tomto spore a tiež to, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 44/2001“),toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.. Žalovaným je subjekt označený v žalobe ako držiteľ motorového vozidla evidovaného na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tomto spore.
8. Podľa § 9/D ods. 3 cestného zákona platného na území Maďarskej republiky, parkovanie vozidiel na miestnych cestách, námestiach, parkoch alebo iných verejných priestranstvách alebo na súkromných cestách, ktorej nie sú uzatvorené pre dopravu a sú vo vlastníctve miestnej samosprávy zakladá občianskoprávnu zmluvu medzi užívateľom parkovacieho miesta a miestnou samosprávou, resp .poskytovateľom služieb, pričom držiteľ vozidla zodpovedá za platenie platieb v súvislosti s týmto parkovaním.
9. V zmysle § 15/C ods. 1 a 2 a § 9/D ods. 6 cestného zákona, ak (i) je vozidlo zaparkované bez zaplatenia poplatku, alebo (ii) vozidlo je zaparkované viac ako 5 minút po uplynutí času, za ktorý je zaplatený poplatok, ak tento čas, za ktorý bol poplatok zaplatený, je kratší ako 1 hodina, alebo (iii) vozidlo je zaparkované viac ako 15 minút po uplynutí času, za ktorý bol zaplatený poplatok, ak tento čas, za ktorý je poplatok zaplatený, je aspoň 1 hodina, vzniká nárok na zaplatenie:- a) dodatočného hodinového poplatku,- b) pokutového poplatku,- c) nákladov poskytovateľovi služieb potrebných na poskytovanie služieb (§ 9/D ods. 2 Cestného zákona).
10. Podľa § 15/C ods. 1 Cestného zákona, dodatočný poplatok sa rovná výške hodinového poplatku zaparkovanie (z toho dodatočný hodinový poplatok).
11. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že ako žalovaný je v žalobe uvedený subjekt, ktorý nemá procesnú ani právnu subjektivitu. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia sporu je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V takomto prípade je súd vždy povinný konanie zastaviť. Navyše, platná právna úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a vymáhanie pokút od vodičov, ktorí jazdia bez zaplatenia po spoplatnených cestách neupravuje žiaden vnútroštátny predpis Slovenskej republiky. Z prílohy zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že v zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú.v. EÚ L 68, 13.3.2015). Táto smernica sa na tento prípad však nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod jeden z ôsmich deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému cezhraničnej výmeny dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2 smernice (prekročenie najvyššej
dovolenej rýchlosti; nepoužitie bezpečnostného pásu; nezastavenie na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu; vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu; nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej únie, pretože smernica, ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch, ktoré neoprávnene používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou žalobcu, aby si strážil svoje práva zmysle zásady „vigilantibus iura skripta sunt“. Ak žalobca pre porovnanie poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, ktorá umožňuje v § 5 ods. 7 zákona č. 56/2001 Sb. poskytnúť údaje z registra „silničních vozidel“ tomu, kto preukáže právny záujem, dovolací súd uvádza, že je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv.
12. Vzhľadom na uvedené, keďže sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd konanie v zmysle § 161 ods. 2 v spojení s § 62 C.s.p. zastavil.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že žalobca zavinil (z procesného hľadiska) zastavenie konania, keďže podal žalobu proti žalovanému, ktorý nemal procesnú subjektivitu. Žalovanému objektívne žiadne trovy vzniknúť nemohli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)